Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/127/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ J. M. a 2/ T. M., oboch

bývajúcich v R.R., zastúpených JUDr. T., advokátom so sídlom v T., N. č. X., proti

ţalovaným 1/ V. H., bývajúcemu v T., N. a 2/ J. R., bývajúcemu v T., H. č. X., za účasti

vedľajšieho účastníka S., so sídlom v B., zastúpenej A., a.s., so sídlom v B., o náhradu

škody, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcov

proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 16. januára 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaným a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou doručenou Okresnému súdu Trnava 11. decembra 1995 sa ţalobcovia proti

ţalovaným domáhali náhrady škody, a to náhrady cestovných nákladov z R. do T., z dôvodu

návštev ich dcéry v nemocnici, náhrady nákladov spojených s pohrebom dcéry, úpravou

hrobu a vyhotovením pomníka. Náhrady škody sa ţalobcovia domáhali z toho dôvodu, ţe 25.

augusta 1994 o 19.15 hod. ţalovaný 1/ v T. na kriţovatke ulíc H. a K. spôsobil dopravnú

nehodu, pri ktorej ich dcéra utrpela ťaţké vnútorné zranenia, ktorým 8. septembra 1994

podľahla.

Okresný súd Trnava po zrušení jeho predchádzajúcich rozhodnutí odvolacím súdom,

rozsudkom z 23. februára 2011, č. k. -397 ţalobu zamietol. Ţalovaným náhradu

trov konania nepriznal. Riadiac sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v jeho

zrušujúcich rozhodnutiach, vec právne posúdil podľa § 427 ods. 1, § 428 a § 441 Občianskeho

zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, ţe síce

25. augusta 1994 došlo k dopravnej nehode, účastníkom ktorej bol ţalovaný 1/ a dcéra

2

ţalobcov, ktorá pri tejto dopravnej nehode utrpela zranenia, ktorým 8. septembra 1994

podľahla, avšak k uvedenému následku nedošlo v dôsledku zavinenia ţalovaného 1/, ktorý

neporušil svoje povinnosti uloţené mu právnymi predpismi, neprekročil predpísanú rýchlosť,

nebolo jeho povinnosťou v danej situácii jazdiť niţšou rýchlosťou a stretu s dcérou ţalobcov

nemal moţnosť zabrániť, nakoľko ju nemohol dostatočne včas na vozovke uvidieť, keďţe

prechádzala síce z ľavej strany vozovky na pravú, avšak pomedzi stojace vozidlá. Reagovať

na ňu začal aţ keď vyšla spoza stojacich vozidiel, no pre krátku vzdialenosť nemohol

uţ stretu zabrániť. Vec trestného stíhania ţalovaného 1/ bola preto odloţená uznesením

Okresného úradu vyšetrovania PZ SR Trnava z 21. novembra 1994, Č.. Okresný súd mal

preukázané, ţe škodu svojim zavineným konaním spôsobila výlučne dcéra ţalobcov, keď

vstúpila na vozovku mimo prechodu pre chodcov a prechádzala pomedzi stojace vozidlá, čím

porušila povinnosti účastníčky cestnej premávky. Predmetnú vec tak okresný súd posúdil

podľa (fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky) o objektívnej

zodpovednosti, bez zreteľa na zavinenie, ktorej základným predpokladom vzniku je

skutočnosť, ţe škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku.

Vychádzajúc však z druhej vety (podľa prvej vety, svojej

zodpovednosti sa nemôţe prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré

majú pôvod v prevádzke; podľa § 428 druhej vety, inak sa zodpovednosti zbaví, len ak

preukáţe, ţe sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaloţení všetkého úsilia, ktoré moţno

poţadovať), zároveň s poukazom na správanie dcéry ţalobcov mal za to, ţe ţalovaný 1/

nemohol dopravnej nehode a škode zabrániť ani pri vynaloţení všetkého úsilia, ktoré moţno

od neho poţadovať, a teda sa zbavil objektívnej zodpovednosti. Keď škoda bola spôsobená

výlučne zavinením dcéry ţalobcov, túto znáša sama podľa (ak

bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda

spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám). Pretoţe sa ţalovaný 1/ zbavil objektívnej

zodpovednosti, okresný súd ţalobu voči nemu zamietol. Voči ţalovanému 2/ okresný súd

ţalobu zamietol z dôvodu preukázanej skutočnosti,ţe ţalovaný 2/ nie je pasívne vecne

legitimovaný, nakoľko v čase dopravnej nehody nebol ani vodičom, ani vlastníkom

motorového vozidla, ktoré sa dostalo do kolízie s dcérou ţalobcov. O náhrade trov konania

úspešných ţalovaných okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „“) tak, ţe im náhradu trov konania nepriznal, pretoţe si túto

náhradu neuplatnili.

3

Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalobcov rozsudkom zo 16. januára 2012, sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil po doplnení

dokazovania vypočutím Ing. L., ktorý bol pribratý v trestnom konaní ako znalec v odbore

doprava a vypočutím účastníkov konania. Ţalobcov zaviazal k povinnosti nahradiť

vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 57,59 Eur do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, ţe uţ v svojom zrušujúcom

rozhodnutí z 11. júna 2008, sp. zn. uviedol, ţe súd prvého stupňa síce

pri aplikácii poukázal na zodpovednosť, ktorá vzniká

bez zreteľa na zavinenie, ţe ide o objektívnu zodpovednosť, ale okolnosť, ţe škoda vznikla

pri prevádzke dopravného prostriedku sama o sebe nestačí pre vznik objektívnej

zodpovednosti. Základným predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je skutočnosť,

ţe škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Zároveň

tu poukázal na ustanovenie , ktoré umoţňuje liberáciu, zbavenie

sa objektívnej zodpovednosti za vzniknutú škodu a na potrebu rozlišovať, či škoda bola

spôsobená vnútornými okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke alebo vonkajšími

okolnosťami, ktoré s prevádzkou dopravných prostriedkov nesúvisia (napr. konanie tretej

osoby, prírodné sily a pod.). V zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd vytkol súdu prvého

stupňa, ţe pochybil, ak nepribral do konania vedľajšieho účastníka, nevykonal dokazovanie

týkajúce sa výšky škody a v zmysle neskúmal zavinenie dcéry

ţalobcov, ktoré zavinenie môţe mať dopad na rozsah zodpovednosti prevádzateľa

motorového vozidla, prípadne i jeho zbavenie sa zodpovednosti za škodu. S poukazom

na tento vyslovený právny názor v predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutiach odvolacieho

súdu a vykonané dokazovanie, sa odvolací súd v zmysle v celom rozsahu

stotoţnil so správnym zdôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

O povinnosti ţalobcov nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, spočívajúce

v zaplatenom súdnom poplatku, odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142

ods. 1 Zároveň uviedol, ţe ţalovanému 1/ nepriznal náhradu trov konania, ktoré

si uplatnil, pretoţe ich nevyčíslil.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podali včas dovolanie ţalobcovia z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súdom ( )

a z dôvodu, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 (§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojení

s ), spočívajúcej v v nesprávnom hodnotení dôkazov, v nevykonaní

dôkazu výsluchom znalca a z dôvodu odňatia moţnosti konať pred súdom tým, ţe odvolací

4

súd svoje rozhodnutie náleţite neodôvodnil, z ktorého dôvodu je nepreskúmateľné.

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhli, aby rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalovaný 1/ v písomnom podaní uviedol, ţe k dovolaniu ţalobcov nemá čo dodať.

Ţalovaný 2/ sa k dovolaniu nevyjadril.

Vedľajší účastník konania v písomnom vyjadrení uviedol, ţe sa stotoţňuje

s rozhodnutím súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu, ktoré povaţuje za vecne správne

a dovolanie za neprípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky poţiadal o zamietnutie

dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Jeho úpravou v občianskom súdnom konaní je dotknutý princíp

nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí súdov, ktoré nadobudli právoplatnosť. Dovolaním

preto moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania bolo preto potrebné skúmať v zmysle ,

podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

(238 ods. 3 ).

Dovolaním ţalobcov je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje

znaky rozsudkov uvedených v , proti ktorým je dovolanie prípustné; prípustnosť

ich dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.

Dovolanie by vzhľadom na uvedený záver bolo procesne prípustné, len ak by v konaní

došlo k niektorej z procesných vád uvedených v , ku ktorým je dovolací súd

povinný prihliadnuť ( ). Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť, neobmedzil

sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal

aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

(t. j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania

z hľadiska pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva

aţ vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom

ustanovení skutočne trpí.

Ţalobcovia v dovolaní nenamietali, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle

aţ e/ a a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla

v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

6

So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo

k odňatiu moţnosti konať pred súdom ( v spojení s

).

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať sa rozumie taký závadný procesný postup

súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania

na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej

republiky okrem zákonov aj a nasl. a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

V preskúmavanej veci ţalobcovia namietali nevykonanie všetkých navrhovaných

dôkazov (nevypočutie znalca na návrh vedľajšieho účastníka), ţe súdy z vykonaného

dokazovania vyvodili nesprávne skutkové závery a ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

je nepreskúmateľné.

K namietanému nevykonaniu všetkých navrhnutých dôkazov dovolací súd uvádza,

ţe síce ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení, súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd

nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky

navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré

z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu ( )

a nie účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň uvádza,

ţe uţ v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 37/1993 vysvetlil, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu

môţe mať za následok neúplnosť skutkových zistení (vedúcu k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle ; v rozhodnutí uverejnenom

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 125/1999 uviedol, ţe ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy

alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu podľa nie je prípustné, lebo to nemoţno povaţovať

za odňatie moţnosti konať pred súdom. S poukazom na obsahovo zhodné závery, ku ktorým

dospel dovolací súd aj v prejednávanej veci, moţno preto konštatovať, ţe ak súd v priebehu

konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, nezakladá to vadu konania v zmysle § 237

písm. f/ , lebo to nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom

(R 125/1999, R 6/2000). Dovolací súd môţe v dovolacom konaní prihliadnuť k takýmto

namietaným nedostatkom, ktoré zakladajú vadu podľa (nie vadu

podľa ) len v prípade, ak je splnený základný predpoklad prípustnosti

dovolania (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Ţalobcovia ďalej namietali, ţe odvolací súd zistené skutočnosti nesprávne vyhodnotil

a z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové závery a tieto po právnej stránke

nesprávne posúdil. Aj v tomto prípade ide o námietky, ktoré i keby boli opodstatnené

(dovolací súd sa ich dôvodnosťou nemohol zaoberať), by nezakladali procesnú vadu konania

v zmysle , zakladajúcu prípustnosť ich dovolania podľa tohto ustanovenia.

V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí

niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu síce vecne

nesprávne, no táto skutočnosť nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ani vadu, ktorá podľa tvrdenia ţalobcov

mala spočívať v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa aţ 3 , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne

iba o základe prejednávanej veci, odvolací súd môţe rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť

len o jeho základe.

Podľa názoru dovolacieho súdu, odvolací súd postupoval v súlade s týmito

ustanoveniami a , keď stotoţniac sa so závermi súdu prvého stupňa,

toto rozhodnutie potvrdil s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré

doplnil na zdôraznenie jeho správnosti. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení

s rozhodnutím súdu prvého stupňa zodpovedá poţiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia

(rozhodnutie súdu prvého stupňa obsahuje všetky náleţitosti, ktoré

rozhodnutie musí obsahovať) v spojení s aţ 3 (odvolací súd sa v celom

rozsahu stotoţnil so závermi súdu prvého stupňa, z ktorého dôvodu je postačujúce,

keď odvolací súd poukáţe na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, prípadne

ho doplní na zdôraznenie jeho správnosti o ďalšie dôvody).

Pokiaľ dovolatelia namietajú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu z dôvodu neodôvodnenia právneho záveru odvolacieho súdu, ktorý uviedol,

ţe „...bola daná zodpovednosť ţalovaného 1/ podľa § 420 O.z. ...“, k uvedenému dovolací súd

uvádza nasledovné. Odvolací súd síce v závere svojho rozhodnutia uviedol, ţe bola daná

zodpovednosť ţalovaného 1/ podľa , dovolací súd má však

za to, ţe ide o chybu v písaní, keď odvolací súd namiesto mieneného § 427 Občianskeho

zákonníka uviedol . K uvedenému záveru dovolací súd dospel

vzhľadom na obsah predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutí odvolacieho súdu, v ktorých

odvolací súd vyslovil záväzný právny názor, ktorým bol súd prvého stupňa viazaný, ako

aj vzhľadom na obsah samého napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. V tomto

rozhodnutí odvolací súd poukázal jednak na svoj právny názor vyslovený v predchádzajúcom

zrušujúcom rozhodnutí, jednak výslovne uviedol s poukazom na , ţe sa v celom

rozsahu stotoţňuje so závermi súdu prvého stupňa. Keď sa odvolací súd stotoţnil

s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa s poukazom na , zhodne

so súdom prvého stupňa zodpovednosť ţalovaného 1/ posudzoval podľa § 427, § 428 a § 441

9

. Na základe uvedeného je zrejmé, ţe uvedením Občianskeho

zákonníka namiesto došlo k chybe v písaní. Odvolací súd sa

stotoţnil so súdom prvého stupňa aj v otázke zamietnutia ţaloby voči ţalovanému 2/ ako

pasívne vecne nelegitimovanému, keď v čase dopravnej nehody nebol ani vodičom

ani vlastníkom motorového vozidla, na ktoré správne závery súdu prvého stupňa taktieţ

poukázal. Pretoţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako

celok poţiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa, nie je daný dôvod dovolania

spočívajúci v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

Moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť

z ustanovenia a iné vady konania v zmysle neboli dovolacím súdom

zistené. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobcov ako neprípustné

odmietol ( veta prvá v spojení s ). Riadiac

sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu ( ) sa dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené

nemohol zaoberať, i keď nesprávne právne posúdenie veci je relevantným dovolacím

dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania

v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia

dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval)

a dovolateľmi vytýkané nesprávne právne posúdenie by malo za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku, nezakladalo by ale prípustnosť dovolania. Posúdenie, či odvolací súd

(ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, by prichádzalo do úvahy aţ vtedy,

keby dovolanie bolo procesne prípustné.

V dovolacom konaní úspešným ţalovaným a vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo

na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5

v spojení s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky

im však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe im ţiadne trovy tohto

konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

10

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová