Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoEk-3-2024.pdf
PDF · 85.86 KB
Case nature
Subarea
14CoEk/3/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., o vymoženie pohľadávky v sume 1.831,35 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 11.3.2015 č.k. 10Er/440/2014-10, zhodou hlasov členov senátu, takto
rozhodol:
Exekučné konanie zastavuje.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 1Er/440/2014-10 zo dňa 11.3.2015 žiadosť súdneho exekútora F. G. H. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 12055/2014 zamietol.
2. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že exekučnému súdu bola doručená žiadosť súdneho exekútora zo dňa 8.3.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom pri Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, č. k. D. XXXXX/XX zo dňa 20.6.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.7.2013 a vykonateľnosť 1.8.2013. Exekučný súd preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul v zmysle ustanovenia§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), pričom zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 22.11.2011 Zmluvu o úvere (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorých návratnosť bola zabezpečená zmenkou. Povinný sa dostal sa do omeškania s plnením dojednaných splátok. Ako exekučný titul bol predložený rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá tvorí súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VOP“) oprávneného, na ktoré poukazuje aj samotná Zmluva. Exekučný súd preto skúmal, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, a teda či rozhodcovské konanie vedené Stálym rozhodcovským súdom pri Slovenská rozhodcovská, a.s. prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Zmluva je v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. S ohľadom na predmet činnosti oprávneného ako podnikateľského subjektu, ako aj vzhľadom k tomu, že povinný uzatváral Zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, je zrejmé, že oprávnený uzatváral Zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V predmetnom prípade sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu. Povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah Zmluvy ovplyvniť, mohol Zmluvu o úvere vrátane VOP iba prijať alebo odmietnuť ako celok. Rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Klient podľa dojednania musí najneskôr pri uzavretí zmluvy uviesť, že s rozhodcovskou zmluvou nesúhlasí. Exekučný súd vyhodnotil takého dojednanie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je tak založená na neplatnom právnom úkone, a teda exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
3. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa oprávneného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Oprávnený má za to, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Exekučný súd podľa oprávneného na zistený skutkový stav aplikoval okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aj ustanovenie § 45 ZRK. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených dokladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa podľa oprávneného obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, i sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Oprávnený je však toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera exekučný súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Podľa oprávneného v prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 ZRK spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im priznáva ZRK. Postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený ďalej uvádza, že má za to, že exekučný súd nesprávne zistil skutkový stav veci. Vo veci namieta závery konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Oprávnený poukazuje na odôvodnenie uvedeného ustanovenia zákonodarcom, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení.
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
5. Súdny exekútor podaním z 8.4.2019 exekučnému súdu oznámil, že na majetok povinného A. B. bol vyhlásený konkurz a to uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 25.3.2019, sp.zn. XXXX/XXX/XXXX, zverejneným v Obchodnom vestníku č.64/2019, dňa 1.4.2019.
6. Krajskému súdu v Prešove ako súdu odvolaciemu bola predmetná vec predložená dňa 22.4.2024 na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu zo dňa 11.3.2015 č.k. 10Er/440/2014-10.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 CSP aj vlastnou lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že Okresný súd Prešov Uznesením č. k. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 25.3.2019, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 1.4.2019, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (povinného): A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. E., do funkcie správcu ustanovil F. I. J. D., K. XX, E.. Rozhodol o oddlžení dlžníka tak, že zbavuje dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. V citovanom uznesení súd zároveň vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu s tým, že spôsob prihlasovania pohľadávok a lehota na ich prihlásenie je uvedená v poučení rozhodnutia.
8. Vzhľadom na povahu vymáhanej pohľadávky v tomto exekučnom konaní, ktorá je peňažného charakteru, možno usudzovať, že táto môže byť uspokojená v konkurze.
9. Podľa § 378 ods. 1 CSP na odvolacie konanie sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
11. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Ex. por., ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
13. Podľa § 37 ods. 1 Ex. por. v znení účinnom do 31.3.2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
14. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).
15. Podľa § 166e ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
16. Podľa § 167a ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
17. Podľa § 167e ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
18. Podľa § 167f ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
19. Podľa § 167f ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
20. Podľa § 199 ods. 9 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
21. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbaví starých dlhov, ktoré mu vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred tým, ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Tiež sa zbaví všetkých záväzkov ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti na základe dovtedy uzatvorených zmlúv, či záväzkov.
22. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného vykonávacieho konania (daňové exekučné konanie), a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za
nevymáhateľnú. Z uvedeného dôvodu súd považoval za potrebné vyriešiť otázku, či v danom prípade ide o pohľadávku, ktorú je možné uspokojiť prihláškou v konkurze alebo splátkovým kalendárom.
23. Z vyššie uvedených skutočností (aj z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie) je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (t. j. pred 1.4.2019), z čoho vyplýva, že uvedenú pohľadávku je možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stane nevymáhateľnou.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci sa jedná o uplatnenie inštitútu oddlženia prostredníctvom konkurzu a konkurzný súd (Okresný súd Prešov) na majetok povinného ako fyzickej osoby vyhlásil konkurz, odvolací súd pristúpil k zastaveniu exekučného konania.
25. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 166e ods. 1 cit. zákona o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
27. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone č. 7/2005 Z. z. dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z.) alebo splátkovým kalendárom. Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, ktorý voľbu spôsobu oddlženia vykoná podaním príslušného návrhu. Pokiaľ ide o procesnoprávne účinky vyhlásenia „oddlžovacieho“ konkurzu, súd je povinný bez zbytočného odkladu konanie, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a zákona č. 7/2005 Z. z.) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b zákona č. 7/2005 Z. z.) zastaviť (na rozdiel od likvidačného konkurzu, v ktorom sa exekučné konanie zastavuje ex lege).
28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu, vzhľadom k tomu, že predmetom exekučného konania je pohľadávka, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu na majetok povinného a môže byť uspokojená iba v konkurze, nejde o oddlžením nedotknutú pohľadávku (§ 166c zákona č. 7/2005 Z. z.) a zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok povinného nastali účinky vyhláseného konkurzu, odvolací súd z úradnej povinnosti prebiehajúce konanie s poukazom na ust. § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. zastavil.
29. Vzhľadom na to, že exekučné konanie v danom prípade začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 8.3.2014, vychádzajúc z ust. § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017, o trovách exekučného konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017.
30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).