Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
595/391863.9635dc.pdf
PDF · 154.62 KB
No categories available
5Cdo/454/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5 Cdo 454/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti
ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej
ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 10 C 161/2012, o dovolaní
ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. decembra 2012 sp. zn.
5 Co 670/2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 28. decembra 2012 sp. zn. 5 Co 670/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Bratislava V ţalobu, ktorou
sa voči ţalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). V ţalobe medziiným uviedla, ţe
predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Bratislava V, preto
jeho sudcovia nemôţu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to ţiadala, aby Krajský
súd v Bratislave rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1
O.s.p.).
Okresný súd Bratislava V povaţoval ţalobu v uvedenej časti za námietku zaujatosti
jeho sudcov a spis po ich vyjadrení sa k argumentácii ţalobkyne predloţil na rozhodnutie
Krajskému súdu v Bratislave (§ 16 ods. 1 O.s.p.).
Krajský súd v Bratislave uznesením z 22. októbra 2012 sp. zn. 9 NcC 126/12
rozhodol, ţe sudcovia Okresného súdu Bratislava V, ktorých bliţšie konkretizoval vo výroku
uznesenia, nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.
Okresný súd Bratislava V uznesením zo 14. novembra 2012 č.k. 10 C 161/2012-17
vyzval ţalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 € za námietku zaujatosti podľa
poloţky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
Toto uznesenie napadla ţalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, ţe v danom prípade
nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa
(§ 12 ods. 1 O.s.p.). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti
(čo ţalobkyňa poprela), nezaťaţovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie
je v danom prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona
č. 71/1992 Zb.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. decembra 2012 sp. zn. 5 Co 670/2012
odvolanie ţalobkyne ako oneskorene podané odmietol.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, v ktorom ţiadala
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, lebo v danom prípade
jej odvolací súd odňal moţnosť konať pred súdom tým, ţe včas podané odvolanie ako
oneskorene podané odmietol. Uviedla, ţe odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
z nedostatočne zisteného skutkového stavu a ďalej, ţe odvolanie odovzdala doručovateľskej
spoločnosti 13. decembra 2012, teda v čase keď ešte márne neuplynula lehota na podanie
odvolania.
Ţalovaná sa k dovolaniu písomne vyjadrila (č.l. 38).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podala včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle
§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla ţalobkyňa dovolaním, nemá znaky
ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením odmietol
odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa ako oneskorene podané. Preto Najvyšší súd
Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne z nich vyvodiť
nemoţno.
Prípustnosť dovolania ţalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,
len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia
nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237
O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné
(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne
ale treba zdôrazniť, ţe pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade
vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu,
ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
Ţalobkyňa tvrdí, ţe v danom prípade jej postupom súdu bola odňatá moţnosť konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle predmetného ustanovenia treba
rozumieť taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia
jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov. Za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť
pred súdom konať (a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia) treba
povaţovať aj odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade,
ţe podmienky preň neboli splnené, pretoţe odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote.
Podľa ustanovenia § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní
od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty
urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou. Charakteristickou črtou
procesných lehôt je, ţe sú zachované aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v rámci lehoty
nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty osobne
na súde alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Z obsahu spisu je zrejmé, ţe v prejednávanej veci ţalobkyňa prevzala uznesenie súdu
prvého stupňa 28. novembra 2012. Pätnásťdňová zákonná lehota na podanie odvolania
jej začala plynúť 29. novembra 2012 a uplynula 13. decembra 2012 (štvrtok). Obsahom spisu
je tieţ doloţené, ţe odvolanie bolo podľa podacej pečiatky Okresného súdu Bratislava
V osobne podané 14. decembra 2012 (č.l. 25 spisu) a ďalej, ţe podľa potvrdenia vydaného
spoločnosťou ReMax Courier Service – „Aktuálny stav zásielky č. 13948226“ (č.l. 34 spisu),
ţalobkyňa 13. decembra 2012, teda pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie odvolania,
odovzdala na doručenie podanie adresované Okresnému súdu Bratislava V s popisom zásielky
„POH – NŠ - odvolanie k SP od 10 C 186/2012 do 10 C 156/2012 (medzi ktorými
sa nachádzalo aj odvolanie k sp. zn. 10 C 161/2012) a vyjadrenie k poučeniu
od 41 C 185/2012 do 7 C 162/2012“, obchodnej spoločnosti ReMax Courier Service,
spol. s r.o. Odvolací súd v čase rozhodovania o odvolaní o tom, ţe ţalobca odvolanie
nepodával osobne do podateľne Okresného súdu Bratislava V vedomosť nemal; potvrdenie
o doručovaní prostredníctvom doručovateľskej spoločnosti ţalobkyňa pripojila
aţ k dovolaniu.
Pre záver o (ne)splnení podmienky zachovania odvolacej lehoty v zmysle
ustanovenia § 57 ods. 3 O. s. p. bolo treba sa zaoberať otázkou, či spoločnosť, ktorej bolo
odvolanie 13. decembra 2012 (posledný deň odvolacej lehoty) odovzdané ţalobkyňou
na doručenie, moţno povaţovať za orgán, ktorý mal povinnosť odvolanie (Okresnému súdu
Bratislava V) doručiť.
Zákon č. 324/2011 Z.z. o poštových sluţbách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov upravuje činnosť Poštového regulačného úradu ako orgánu štátnej správy, ktorý
vykonáva štátnu reguláciu a štátny dohľad nad poskytovaním poštových sluţieb a poštového
platobného styku, spoluprácu s regulačnými orgánmi iných štátov v oblasti poštových sluţieb,
funkciu notifikačného orgánu v oblasti štátnej regulácie voči orgánom Európskej únie a voči
príslušným orgánom členských štátov Európskej únie a členským štátom Európskeho
zdruţenia voľného obchodu, štatistické zisťovanie pre oblasť poštových sluţieb a ďalšie
činnosti.
Od 1. januára 2012 je poskytovanie poštových sluţieb podnikateľskou činnosťou (§ 7
ods. 2 zákona č. 324/2011 Z.z.), a to na základe registrácie poštového podniku,
resp. na základe osobitného licenčného reţimu, ktoré vykonáva Poštový regulačný úrad.
Poštový regulačný úrad zároveň vedie Register poštových podnikov, ktorý je verejným
zoznamom poštových podnikov a je moţné ho nájsť aj na webovej stráne www.posturad.sk.
Od 30. apríla 2012 je v tomto registri evidovaná aj spoločnosť ReMax Courier Service,
spol. s r.o.
Ţalobkyňa vzhľadom k uvedenému teda dôvodne vytýka, ţe konanie
a z neho pochádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu má vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vţdy zo zákona dôvodom,
ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto vadou
postihnutom. Zároveň je tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v takom konaní nemôţe byť
povaţované za správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d
ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2014
JUDr. Soňa M e s i a r k i n o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová