Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/19/2014

Identifikačné číslo spisu: 4211010115 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:4211010115.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Aleny Šiškovej v trestnej veci obvineného O. J. pre zločin vydierania podľa , na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2014 v Bratislave o dovolaní obvineného O. J., ktoré podal prostredníctvom ustanovenej obhajkyne JUDr. Ruženy Szabóovej, proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 7. mája 2013,sp.zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného O. J. sa o d m i e t a .

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Komárno z 31. januára 2013, sp. zn. , bol obvinený O. J. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa , na skutkovom základe, že

dňa 18. novembra 2010 v presne nezistených doobedňajších hodinách v Marcelovej na Hlavnej ulici v rodinnom dome č. 462/91 pod vplyvom alkoholu, žiadal svoju sestru I. Z., ktorá bola nútená v dome navštevovať a starať sa o tam bývajúceho bezvládneho otca, aby mu dala peniaze, lebo inak ju zabije, pozabíja celú jej rodinu a podreže tiež jej syna, pod touto hrozbou mu následne so strachom dala nejaké drobné eurá, ktoré mala pri sebe, pričom poškodená zo strachu pred ním ušla z domu.

Za to mu bol podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený O. J., ktoré Krajský súd v Nitre uznesením zo 7. mája 2013, sp. zn. , podľa ako nedôvodné zamietol.

Obvinený O. J., prostredníctvom obhajkyne JUDr. Ruženy Szabóovej, ktorá mu bola ustanovená opatrením okresného súdu, podal proti vyššie označenému uzneseniu krajského súdu dovolanie, z

dôvodov uvedených v ustanovení , , .

V písomných dôvodoch dovolania obvinený uviedol, že v pôvodnom konaní bolo porušené jeho právo na obhajobu, a to zásadným spôsobom, pretože súdy nižších stupňov dôsledne nepreverili jeho obhajobu, že poškodená vypovedala účelovo, v snahe dostať ho do výkonu trestu odňatia slobody, pretože jej vyčítal, že finančné prostriedky získané dedičstvom po ich matke použila výlučne pre svoju potrebu (§ 371 ods.1 písm. c/).

Dovolací dôvod podľa dovolateľ vidí v tom, že v jeho veci konal a rozhodoval sudca, ktorý mal byť vylúčený, a teda prvostupňový rozsudok bol vydaný nezákonným sudcom.

Dovolateľ tiež v dovolaní tvrdí, že bol naplnený dovolací dôvod aj podľa písm. i/ , pretože jeho konanie malo byť správne posúdené len ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa , Tr. zák.

Žiadal preto, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech, aby súčasne zrušil napadnuté rozhodnutie a prikázal súdu o rozhodnutie ktorého ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol, avšak v inom zložení senátu.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Komárne navrhla dovolanie obvineného J. postupom podľa odmietnuť.

Na podklade podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací primárne zistil, že dovolanie je prípustné, bolo podané osobou oprávnenou, v zákonnej lehote a mieste, kde tento mimoriadny opravný prostriedok možno podať, ale zároveň zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa pretože je zrejmé, že nie sú dané dôvody dovolania podľa , , .

V dovolaní obvinený J. namietal, že konaním okresného aj krajského súdu došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu, nakoľko sa uvedené súdy nezaoberali preskúmaním dôveryhodnosti výpovedí poškodenej.

Právo na obhajobu každého, proti komu sa vedie trestné stíhanie, je v upravené v ustanovení Vyjadruje jeden z právnych princípov, na ktorých je vybudované trestné konanie a jeho zmyslom je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ako aj prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu.

Právo na obhajobu primárne zahŕňa právo na osobnú obhajobu ( ), právo nechať sa obhajovať obhajcom (, ), ako aj právo na povinnú obhajobu (, ). Jednotlivé zložky práva obhajoby v širšom zmysle sú upravené v ďalších ustanoveniach .

Dovolacím dôvodom podľa je zásadné porušenia práva na obhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe podľa , ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôležité sú teda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach.

Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, v posudzovanom prípade ide o spôsob hodnotenia výpovede poškodenej Z., nie je možné uplatniť pod dôvod dovolania podľa (porušenia práva na obhajobu), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech.

Dovolací dôvod podľa teda naplnený nebol.

K dovolacej námietke obvineného J., že vo veci konal a rozhodoval sudca, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov je potrebné uviesť nasledovné:

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní.

Uvedené ustanovenie v záujme zabezpečenia dôvery verejnosti v nestrannosť postupu orgánov činných v trestnom konaní vylučuje z vykonávania úkonov trestného konania ten orgán, u ktorého mohli vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Tieto dôvody spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer úradnej osoby k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich zástupcom, splnomocnencom a obhajcom.

Pomerom k prejednávanej veci treba pritom rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu trestného konania na skutkoch, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie, napr. že orgán trestného konania či jeho príbuzní boli poškodení skutkom, eventuálne orgán trestného konania bol svedkom skutku, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie a pod.

Pomerom orgánu trestného konania k osobám uvedeným v sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vo verejnosti vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne existuje aj mimo rámec konania. Môže spočívať napr. v príbuzenskom a rodinnom pomere úradnej osoby k niektorej z osôb uvedených v , resp. vo vzťahu úzkeho priateľstva alebo aj nepriateľstva vyplývajúceho z toho, že medzi úradnou osobou (napr. sudcom) a niektorou z osôb uvedených v (napr. obžalovaným) došlo v minulosti len ku konfliktu.

Uplatnenie inštitútu o vylúčení orgánov trestného konania teda prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia takéhoto vzťahu, resp. pomeru preukázaná.

Podľa o námietke zaujatosti strany, ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa , alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup súdu v konaní, sa nekoná.

V posudzovanej veci obvinený J. písomným podaním z 5. novembra 2012, č.l. 370 namietal, že v jeho veci konal sudca, ktorý je proti nemu zaujatý, rozhodoval aj o jeho vzatí do väzby a celý proces viedol v jeho neprospech len preto, že už bol v minulosti odsúdený.

S poukazom na vyššie citované súvisiace ustanovenia môže dovolací súd konštatovať, že rozhodnutie napadnuté dovolaním obvineného J. nebolo postihnuté tým, že by vo veci konal a rozhodol sudca, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, a preto ním uvádzaný dôvod dovolania podľa nie je daný.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia pričom správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu

skutkovú podstatu trestného činu upravenú v . Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa

Aj v prípade tejto dovolacej námietky dovolací dôvod podľa písm. i/ naplnený nebol, pretože skutok tak, ako bol na základe výsledkov vykonaného dokazovania súdmi ustálený, bol aj správne právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa , Tr. zák.

Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie žiadneho dôvodu dovolania uplatneného obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.