Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/13/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T., zastúpený advokátom

J., proti žalovaným: 1/ C., 2/ A., o zaplatenie 16 439,48 eur s príslušenstvom, vedenej

Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach č. k. -326 z 30. decembra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -326 z 30. decembra 2010 v zmeňujúcom výroku, ktorým žalobu proti

žalovanému 2/ zamietol a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného

2/ a v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

V prevyšujúcej časti dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému 1/ n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

2

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce rozsudkom č. k. -285 z 26. 02. 2010 uložil

žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 9 370,98 eur s 10% úrokom z omeškania

od 11. 09. 2007 do zaplatenia a trovy konania 695,92 eur na účet jeho právneho zástupcu.

Ďalšími výrokmi zamietol žalobu proti žalovanému 1/, vo vzťahu medzi žalobcom

a žalovaným 1/ náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal a konanie v časti

požadovaného úroku z omeškania nad 10 % z istiny zastavil.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca uplatnil žalobou právo na zaplatenie

495 255,80 Sk (16 439,48 eur) so 14,75 % úrokom z omeškania od 25. 05. 2007 do zaplatenia

titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré získali žalovaní tým, že práce vykonané

žalobcom pri príprave pôdy na zasiatie repky v k. ú. R. využili na zasiatie repky, čím sa

obohatili o cenu prác vykonanú žalobcom. Súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie

, nárok posúdil podľa a nasl.

a dospel k záveru, že všetci účastníci spĺňajú náležitosti podnikateľa

upraveného , ale bezdôvodné obohatenie nie je upravené

v , preto tieto vzťahy je potrebné riešiť podľa .

Konštatoval, že žalovaný 1/ viackrát v konaní tvrdil, že sporné nehnuteľnosti mal v nájme.

Predložil nájomnú zmluvu uzavretú so S. a žalovaným 1/ z 02. 06. 2005, ale k uvedenej

zmluve nepredložil zoznam parciel, ktoré mal v nájme a následne S. zaslal presnú špecifikáciu

pozemkov, ktoré tvoria prílohu 1, 2 zmluvy podľa čl. III. bod 2, v ktorých prílohách nie sú

uvedené tieto parcely. Za bezdôvodné obohatenie možno považovať ten prospech, o ktorý

obohatený na úkor druhého buď zvýšil svoj majetkový stav alebo o ktorý sa jeho majetkový

stav nezmenšil, pričom pri normálnom priebehu okolností by sa tak stalo. Majetkovým

vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným

obvykle v danom mieste a čase. V danom prípade obohatený získal majetkový prospech

spočívajúci v cene prác vykonaných žalobcom pri príprave pôdy na sejbu repky, ktoré práce

využil obohatený vo svoj prospech a o túto cenu prác sa jeho majetok nezmenšil a ušetril tieto

práce. Jedná sa o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, keďže

nebola uzavretá zmluva medzi žalobcom a žalovanými. Podľa názoru súdu je pasívne vecne

legitimovaný žalovaný 2/, ktorý vo svojom vyjadrení potvrdil, že sejbu repky vykonávali

pracovníci žalovaného 2/, o čom predložil súdu aj záznam o výkone prác. Ďalším dôvodom,

3

že predmetné nehnuteľnosti užíval žalovaný 2/ je podpora, ktorú na uvedené parcely dostal.

Podmienkou podpory od P. je skutočnosť, že žiadateľ skutočne pôdu, na ktorú požaduje

dotácie užíva a žalovaný 2/ za rok 2005 dotácie dostal. Dôkazom o užívaní predmetnej

nehnuteľnosti žalovaným 2/ je dohoda medzi ním a žalovaným 1/ z 01. 01. 2005, v ktorej je

uvedené, že dotácie budú poskytnuté žalovanému 2/ a nedokončená výroba z roku 2005 bude

preúčtovaná začiatkom roku 2006 na žalovaného 1/. Z obsahu dohody je zrejmé, že v roku

2005 parcely, na ktorých bola zasiata repka užíval žalovaný 2/. Výšku majetkového

prospechu zodpovedajúceho ušetrenej cene prác žalovaným 2/, o ktorú sa jeho majetok

nezmenšil, určil súd na základe cenníka prác žalovaného 1/ za rok 2005 a znaleckého posudku

znalca I. z 09. 06. 2009, z obsahu ktorého vyplynulo, že predsejbovú prípravu pôdy systémom

Corund bolo nutné z hľadiska technologického previesť. V súvislosti s cenou prác súd

konštatoval, že vzhľadom na personálne a majetkové prepojenie žalovaných 1/ a 2/ je logické,

že predmetné práce by pre žalovaného 2/ vykonal žalovaný 1/, ktorý mal aj technické

vybavenie na vykonanie prác. Vzal do úvahy množstvo hektárov uvedené v potvrdeniach

o vykonaní prác a služieb vykonaných pre žalobcu a dospel k cene prác za strednú orbu 118

ha x 1 500 Sk, za diskovanie 117 ha x 430 Sk a za prípravu pôdy 110 ha x 500 Sk, čo spolu

predstavuje 282 310 Sk (9 370,98 eur). Vychádzajúc z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o cenách

č. konštatoval, že súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty. Z týchto dôvodov

uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9 370,98 eur s úrokom z omeškania

vo výške 10 % od 11. 09. 2007 do zaplatenia v súlade s V prevyšujúcej

časti nárok na zaplatenie úroku z omeškania zamietol. Žalobu zamietol voči žalovanému 1/

z dôvodu, že nie je v predmetnej veci pasívne legitimovaný. O náhrade trov konania

vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ rozhodol s poukázaním na aplikáciu ustanovenia

tak, že vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa

úspešnému žalovanému 1/ náhradu trov nepriznal. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným

2/ v zmysle priznal žalobcovi vzhľadom na čiastočný úspech v konaní

pomernú náhradu trov.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. -326 z 30. 12. 2010

na odvolanie všetkých účastníkov zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým

bolo žalobe voči žalovanému 2/ vyhovené tak, že žalobu zamietol a potvrdil rozsudok

vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému 1/. Zmenil rozsudok súdu prvého stupňa

vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému 1/ na účet

právneho zástupcu 1 220,13 eur trov prvostupňového konania a žalovanému 2/ náhradu trov

4

prvostupňového konania nepriznal. Ďalej uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému 2/

trovy odvolacieho konania 562 eur a žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný 1/ v danej veci bol nájomcom

predmetných parciel, avšak ich neužíval, ale po dohode ich užíval žalovaný 2/, ktorý ich

obsial, dostal na ne dotáciu, čo bolo nepochybne v konaní preukázané, a preto žalovaný 1/

nemohol získať bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, a teda v konaní nie je pasívne

legitimovaný. Z uvedeného dôvodu podľa potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému 1/. Ďalej konštatoval, že žalobca

podľa dohody mohol užívať predmetné parcely od 01. 01. 2004 do 31. 12. 2004, nemal právo

ich užívať v roku 2005, čo vyplýva z vykonaného dokazovania aj z rozsudku Okresného súdu

Michalovce z 25. 05. 2006 č. k. -167 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach zo 14. 12. 2006 č. k. -187. Žalobca pooral predmetné parcely

v letných mesiacoch v roku 2005, a to tú ich časť, ktorá bola predtým zatrávnená žalovaným

1/ i keď vedel alebo musel vedieť, že na takéto konanie nie je oprávnený. Nezatrávnené časti

už boli obsiate žalovaným 2/. Za právne významnú považoval skutočnosť, že žalobca pooral

tie parcely alebo ich časti, ktoré nebol oprávnený užívať ani iným spôsobom s nimi nakladať.

Nie je podstatné, či žalovaný 2/ bol alebo nebol oprávnený ich užívať. Takéto konanie

žalobcu v konkrétnej situácii je konaním v rozpore so všeobecnými morálnymi zásadami

vylučujúcimi svojvoľné užívanie veci bez právneho dôvodu. Konanie žalobcu bolo v rozpore

s dobrými mravmi podľa , a preto nároky z takéhoto

konania žalobcu nemajú právnu ochranu. Z uvedených dôvodov podľa zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo žalobe proti žalovanému 2/ vyhovené

a žalobu proti nemu zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

a úspešnému žalovanému 1/ priznal trovy súdu prvého stupňa vyplývajúce zo spisu,

a to za súdny poplatok za odpor vo výške 986,25 eur a odmenu znalca 233,80 eur.

Žalovanému 2/ náhradu trov nepriznal, pretože zo spisu žiadne trovy nevyplynuli. O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa a úspešnému žalovanému 2/ priznal

náhradu trov odvolacieho konania vyplývajúcich zo spisu za zaplatený súdny poplatok

za odvolanie vo výške 562 eur. Žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

pretože zo spisu nevyplývajú.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 15. 02. 2011.

5

Proti rozsudku odvolacieho súdu v časti, ktorou odvolací súd zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa a žalobu proti žalovanému 2/ zamietol a v časti, ktorou zmenil výrok o náhrade

trov konania tak, že žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému 1/ sumu 1 220,13 eur trov

prvostupňového konania a žalovanému 2/ priznal trovy odvolacieho konania vo výške 526 eur

podal včas dovolanie žalobca s poukázaním na prípustnosť dovolania podľa

a existenciu dovolacieho dôvodu v zmysle

Uviedol, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k správnym právnym

záverom, že na strane žalovaného 2/ došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu

podľa tým, že žalobca vykonal predsejbové prípravné

práce na nehnuteľnostiach k. ú. R., na parc. č. KN č. X., KN č. X. Bolo preukázané, že

žalobca prostredníctvom firmy A. strednú orbu, diskovanie a prípravu pôdy k sejbe

Corundom reálne vykonal a za práce uvedenej spoločnosti aj zaplatil. Je nepochopiteľné

konštatovanie odvolacieho súdu, že žalovaný 1/ bol nájomcom predmetných parciel a tieto

po dohode užíval žalovaný 2/. Žalovaný 1/ v konaní tvrdil, že predmetné parcely má prenajaté

od S. (ďalej S.), keď dokazovaním bolo zistené, že žalovaný 1/ nemal žiadny nájomný vzťah

k sporným parcelám, nakoľko nájomná zmluva uzavretá medzi S. ako prenajímateľom

a žalovaným 1/ ako nájomcom sa nevzťahuje na uvedené parcely. Poukázal na skutočnosť, že

S. nespravuje žiadny podiel na parcele KN č. X. v kat. území R., nakoľko sa jedná o známych

vlastníkov pôdy a čo sa týka parcely č. KN č. X. z tejto spravuje približne 30 % výmery.

V rámci dokazovania žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ nepreukázali, že by mali uzavreté nájomné

zmluvy so známymi vlastníkmi uvedených parciel. Rozsudkami, na ktoré sa odvolací súd

odvoláva bolo síce určené, že žalobca nemá právny vzťah ku predmetným parcelám, ale

nebolo určené, že buď žalovaný 1/ alebo žalovaný 2/ má akýkoľvek vzťah k daným parcelám.

Zdôraznil, že predmetnou žalobou neuplatnil voči žalovaným nárok na náhradu škody, ale

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. . Nie

je zrejmé na základe čoho dospel odvolací súd k záveru, že žalobca konal v rozpore s dobrými

mravmi, čo by eventuálne bolo možné len v prípade, ak by žiadal zaplatenie uvedenej sumy

titulom náhrady škody. Podľa názoru žalobcu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, ak sa

dotknutý subjekt domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Skutočnosť, že predsejbové

prípravné práce boli zo strany žalobcu zrealizované a na takto pripravenú pôdu zasial

žalovaný 2/ repku olejnú, bola nepochybne preukázaná a súd prvého stupňa mal za to, že

žalovaný 2/ ušetril finančné prostriedky, ktoré by musel inak investovať do prípravy pôdy,

keby tam chcel zasiať repku olejnú. Vyplýva to aj z výpovede konateľa žalovaného 2/.

6

Odvolací súd pochybil, keď zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 3 ods. 1

. Odvolací súd mal za to, že konanie žalobcu bolo v rozpore

s dobrými mravmi, ale prípady pokiaľ podnikateľ koná nepoctivo sú upravené v § 265

, ktorý sa vzťahuje na obchodnoprávne vzťahy týkajúce sa

podnikateľskej činnosti účastníkov konania. Odvolací súd mal preto vychádzať zo špeciálnej

právnej úpravy a nie z ustanovenia .

Rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto

navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Žalovaní sa k dovolaniu nevyjadrili.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd) nálezom č. -44

z 24. 01. 2013 zrušil predchádzajúci rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.

- 354 z 30. 11. 2011, ktorým zamietol dovolanie žalobcu proti zmeňujúcemu

výroku odvolacieho súdu, odmietol dovolanie smerujúce proti trovám konania a nepriznal

žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že sťažovateľ

(žalobca) je presvedčený o dôvodnosti uplatneného práva na vydanie bezdôvodného

obohatenia, ktoré priznáva priamo zákon, a preto nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi

požadovať jeho vydanie. Žalovaný 2/ sa obohatil o to, čo žalobca vynaložil na prípravu pôdy

na siatie repky olejnej. Ústavný súd konštatoval, že podľa skutkových zistení krajského súdu

(zhodných so skutkovými zisteniami okresného súdu) žalobca pooral pozemky v letných

mesiacoch roku 2005, pričom podľa krajského súdu vedel, resp. musel vedieť, že na takéto

konanie nebol oprávnený. Konanie žalobcu považoval za rozporné s dobrými mravmi podľa

, a preto mu nepriznal právnu ochranu. Z odôvodnenia

dovolacieho súdu nevyplýva, či akceptoval alebo neakceptoval právny názor odvolacieho

súdu, podľa ktorého konanie žalobcu bolo v rozpore s dobrými mravmi. Právny záver

dovolacieho súdu, podľa ktorého žalobca nemal v roku 2005 právo pozemky užívať

považoval ústavný súd za správny, ale ďalší jeho záver, podľa ktorého žalobca nepreukázal

poskytnutie plnenia žalovanému 2/ sa opiera o odlišné právne posúdenie rovnakého

skutkového stavu. Pokiaľ dovolací súd uvažoval o plnení bez právneho dôvodu a odmietol

za plnenie považovať plnenie, ktoré žalobca nemal právo realizovať, dostal sa do rozporu

s ustanovením / a / . Skutočnosť, že žalobca objektívne

nebol oprávnený pozemky užívať, neznamená, že by ním vykonané poľnohospodárske práce,

ktoré žalovaný 2/ zužitkoval (skonzumoval) sa nemali považovať za bezdôvodné obohatenie.

7

Nie je bez významu, že žalobca bol presvedčený o svojom práve pozemky užívať

na poľnohospodárske účely. Na eliminovanie spornosti tohto práva podal aj žalobu o určenie,

že najneskôr od 02. 08. 2004 bol oprávneným užívateľom a nájomcom pozemkov. Až

z konečného rozsudku krajského súdu vyneseného 14. 12. 2006 sa dozvedel, že pozemky

užíval neoprávnene. Jeho tvrdenie, podľa ktorého pozemky do rozhodnutia všeobecných

súdov užíval v dobrej viere nebolo vykonaným dokazovaním vyvrátené. Rozhodujúcou

otázkou je, či možno konanie žalobcu považovať za rozporné s dobrými mravmi a hoci

žalobca záver odvolacieho súdu v tomto smere namietal, dovolací súd k nemu nezaujal žiadne

stanovisko, čo zakladá zjavnú neodôvodnenosť rozhodnutia. Z týchto dôvodov uložil

dovolaciemu súdu vysporiadať sa s námietkou dovolateľa, podľa ktorej uplatnenie nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho zo zákona nemôže byť v rozpore

s dobrými mravmi a s námietkou, podľa ktorej prípadnému rozporu s dobrými mravmi bráni

skutočnosť, že žalobca konal v dobrej viere.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa

po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený

advokátom ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania v zmysle

preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa

ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu je treba zrušiť.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

z dôvodov taxatívne uvedených v § 237 písm. a/ až g/ a v prípadoch uvedených

v

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

8

V predmetnej veci podal žalobca dovolanie proti výroku rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, a preto v zmysle citovaného

ustanovenia je dovolanie prípustné.

V zmysle dovolací súd je povinný prihliadnuť na vady konania

uvedené v aj vtedy, ak neboli uplatnené v dovolaní.

Ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho

predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci

rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia

vyjadrili ( ).

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uplatnil proti žalovanému 2/ nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že mu poskytol plnenie vykonaním poľnohospodárskych

prác nevyhnutných pre prípravu pôdy na zasiatie repky olejnej, keď následne žalovaný 2/

repku olejnú zasial bez vynaloženia týchto nákladov na prípravu pôdy.

Podľa v znení neskorších zmien a doplnkov

(ďalej len ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový

prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo

plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých

zdrojov.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich

z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených

záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

9

Bezdôvodné obohatenie je v zmysle citovaných ustanovení záväzkovým vzťahom

medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým na úkor koho bolo obohatenie získané. Zákon

taxatívne v ods. 2 vymedzuje druhy bezdôvodného obohatenia, medzi ktoré patrí aj plnenie

bez právneho dôvodu.

Súd prvého stupňa s poukázaním na ustanovenie § 451 ods. 1/ a 2/ Občianskeho

zákonníka uložil žalovanému 2/ vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie s odôvodnením, že

majetkový prospech spočívajúci v cene prác, ktoré žalobca vykonal a ktoré žalovaný 2/ využil

vo svoj prospech predstavuje plnenie získané bez právneho dôvodu, keďže zmluva medzi

účastníkmi nebola uzavretá.

Odvolací súd vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa dospel

k rovnakému skutkovému záveru, že žalobca nemal právo užívať predmetné parcely v roku

2005. Konanie žalobcu, ktorý v letných mesiacoch roku 2005 pooral parcely zatrávnené

predtým žalovaným 1/ aj keď vedel alebo musel vedieť, že na takéto konanie nie je oprávnený

však vyhodnotil ako konanie v rozpore so všeobecnými morálnymi zásadami vylučujúcimi

svojvoľné užívanie veci bez právneho dôvodu. S poukázaním na ustanovenie § 3 ods. 1

konštatoval, že konanie žalobcu bolo konaním v rozpore s dobrými

mravmi, a preto nároky z takéhoto konania žalobcu nemajú právnu ochranu.

Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd aplikoval ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, ktoré je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, ale nebolo pri rozhodovaní súdu prvého

stupňa použité bez toho, aby v súlade s vyzval účastníkov konania, aby sa

k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Odvolací súd založil svoje rozhodnutie

na právnych záveroch vychádzajúcich zo skutočnosti, že žalobca konal v rozpore s dobrými

mravmi, s ktorou sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal a ku ktorej sa neúspešný žalobca

nevyjadroval, lebo na to nemal dôvod. Žalobca až v dovolaní namietal nesprávnosť aplikácie

ustanovenia právneho predpisu odvolacím súdom, ktoré nebolo pri rozhodovaní súdu prvého

stupňa použité a k použitiu ktorého sa ani nemal možnosť vyjadriť. Namietal, že uplatnenie

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho zo zákona nemôže byť v rozpore

s dobrými mravmi a tvrdil tiež, že prípadnému rozporu s dobrými mravmi bráni skutočnosť,

že konal v dobrej viere. Z rozhodnutia ústavného súdu vyplýva, že rozhodujúcou otázkou

v predmetnej veci je, či možno konanie žalobcu považovať za rozporné s dobrými mravmi.

10

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní

za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

V predmetnej veci odvolací súd postupoval v rozpore s ustanovením § 213 ods. 2

, keď na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie Občianskeho

zákonníka, ktoré je pre rozhodnutie veci rozhodujúce bez toho, aby poskytol neúspešnému

žalobcovi možnosť vyjadriť sa k použitiu tohto ustanovenia právneho predpisu. Postupom

odvolacieho súdu tak došlo k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivé konanie

a k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa

Dovolací súd podľa zrušil rozsudok odvolacieho súdu

vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovanému 2/

a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou

odvolacieho súdu bude vysporiadať sa s námietkami žalobcu k aplikácii ustanovenia

a rešpektujúc právny názor ústavného súdu opätovne

o odvolaní rozhodnúť. Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania dovolací súd

neposudzoval či napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ).

Žalobca podal dovolanie aj proti zmeňujúcemu výroku rozsudku o trovách

prvostupňového konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/. Výrok o náhrade trov

konania má charakter uznesenia, a preto prípustnosť dovolania je potrebné posudzovať podľa

Z ustanovenia vyplýva, že dovolanie proti uzneseniu o trovách

konania nie je prípustné a dovolací súd nezistil ani existenciu dovolacích dôvodov v zmysle

Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie proti zmeňujúcemu výroku

rozsudku odvolacieho súdu o trovách prvostupňového konania vo vzťahu medzi žalobcom

a žalovaným 1/ odmietol.

O trovách dovolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného 1/ rozhodol dovolací

súd podľa v spojení s Úspešnému žalovanému 1/

trovy nevznikli, preto mu ich náhrada nebola priznaná.

11

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 30. apríla 2014

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová