Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
752/391889.5778e4.pdf
PDF · 164.47 KB
No categories available
5Tdo/26/2014
N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 26/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
proti obvinenému F. K. a spol. pre obzvlášť závažný zločin krádeže spolupáchateľstvom
podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. a iné prerokoval
na neverejnom zasadnutí konanom 30. apríla 2014 v Bratislave dovolania obvinených
F. K. a Z. Z. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 2. júla 2013
sp. zn. 3 To 89/2011 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolania obvinených Z. Z. a F. K. sa o d m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Galanta z 23. mája 2011 sp. zn. 1 T 231/2008 boli
obvinení Z. Z. a F. K., spolu s ďalšími obvinenými, uznaní za vinných z obzvlášť závažného
zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 5 písm. a/ Tr. zák.
v jednočinnom súbehu so zločinom neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 216 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 12.10.2007 v čase od 17.30 hod. do 21.30 hod. obvinený F. K. ako vodič ťahača
zn. Man bielej farby, ev. č. K. medzinárodnej poznávacej značky Maďarskej republiky s
návesom zn. Schmitz, ev. č. X.-X. medzinárodnej poznávacej značky Maďarskej republiky po
predchádzajúcej vzájomnej dohode s obvineným Z. Z. vykonal nakládku tovaru v objekte
spoločnosti S. E. S. s.r.o., so sídlom v G. na ul. H., a to 144 kusov LCD televízorov zn. S.
LE40M87BDX/XEC nezistených výrobných čísel, po nakládke s týmto ťahačom odišiel
na nestráženú odstavnú plochu pred skladom K3 tejto spoločnosti, kde vozidlo odparkoval
a následne dňa 14.10.2007 v čase okolo 20.00 hod. odovzdal kľúče od vozidla obvineného Z.
Z., ktorý po predchádzajúcej vzájomnej dohode odovzdal obvineným M. K. a R. L., ktorí dňa
14.10.2007 v čase okolo 23.15 hod. zabezpečili odtiahnutie naloženého kamióna s návesom
do katastra obce Pata, časť Agátový Háj, kde bolo neskôr nájdené, pričom tovar bol preložený
na doposiaľ nezistené vozidlo
a následne odvezený na neznáme miesto, čím odcudzením televíznych prijímačov spoločnosti
S. E. L. BV so sídlom v Holandsku bola spôsobená škoda vo výške 150.797,05 Eur
(4.542.912,- Sk), pričom hodnota nákladného ťahača s návesom patriaceho maďarskej
prepravnej spoločnosti K. Kft. so sídlom v meste Szombathely bola 49.661,82 Eur
(l . 496.112,- Sk).
Za to bol obvinenému Z. Z. uložený podľa § 212 ods. 5, § 41 ods. 1,
§ 36 písm. f/, písm. j/, písm. l/, písm. n/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3
písm. c/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého bol
podľa § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol mu uložený aj ochranný dohľad v trvaní
1 (jedného) roka.
Obvinenému F. K. bol podľa § 212 ods. 5 Tr. zák. § 41 ods. 1,
§ 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. uložený úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/,
ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Taktiež
aj jemu bol uložený ochranný dohľad a to v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená strana spoločnosť K. Kft. so sídlom
v Szombathely v Maďarskej republike s nárokom na náhradu škody odkázaná
na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Na podklade odvolania prokurátora a obvinených Z. Z. i F. K., ako aj ďalších
obvinených, podaného proti vyššie uvedenému rozsudku rozhodol Krajský súd v Trnave
rozsudkom z 2. júla 2013 sp. zn. 3 To 89/2011 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr.
zák. zrušil napadnutý rozsudok ohľadom obvinených Z. Z.
i F. K., ako aj ďalších dvoch obvinených vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. zák. uložil
obvinenému Z. Z. podľa § 212 ods. 5, § 41 ods. 1, § 36 písm. f/,
písm. j/, písm. l/, písm. n/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3
písm. c/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého
ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia;
obvinenému F. K. podľa § 212 ods. 5, § 41 ods. 1, § 36 písm. j/,
§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov,
na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 319 Tr. por. krajský súd zamietol odvolanie krajského prokurátora ohľadom
obvineného Z. Z. a podľa toho istého ustanovenia bolo zamietnuté odvolanie obvineného F.
K..
Výroky o ochranných opatreniach a náhrade škody ponechal krajský súd nedotknuté.
Obvinení Z. Z. a F. K. podali prostredníctvom svojich obhajcov proti citovanému
rozsudku Krajského súdu v Trnave dovolania.
Obvinený Z. Z. dovolanie oprel o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. Uviedol, že v danom prípade, pokiaľ išlo o jeho osobu boli naplnené
podmienky konania v krajnej núdzi ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu podľa
§ 24 ods. 1 Tr. zák., pretože on sa dopustil skutku, za ktorý bol odsúdený, iba z toho dôvodu,
že bol naňho vyvíjaný protizákonný nátlak v podobe nebezpečenstva, že mu bude ublížené,
resp. že bude usmrtený nielen obvinený, ale najmä jeho rodina a jeho maloletý syn. Rozoberal
dôkazy, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav a uviedol, ktorí svedkovia vypovedali
v tom zmysle, že jeho osobe a členom jeho rodiny hrozilo reálne nebezpečenstvo a tvrdil,
že vyhrážky spoluobvinených M. K. a R. L. voči jeho osobe neostali len vo verbálnej rovine,
ale obvinený M. K. mu aj priložil zbraň k hlave a vyhrážanie vyvrcholilo tým, že ak nedôjde
k predmetnej krádeži tak muži z vozidla Hummer „ich dajú pod zem“, teda, že mu hrozila
smrť.
Keďže za týchto okolností obvinený konal v krajnej núdzi, teda za naplnenia okolností
vylučujúcich protiprávnosť činu, nemohlo dôjsť k naplneniu znakov trestného činu podľa
§ 8 Tr. zák., a preto mal byť podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby.
Na základe toho obvinený Z. Z. navrhol vysloviť porušenie zákona v ustanovení § 285
písm. b/ Tr. por. a v článku 49 Ústavy Slovenskej republiky a článku 5 ods. 1 písm. a/
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v neprospech obvineného
z dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky podľa § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. zrušil ako rozsudok Krajského súdu v Trnave,
tak i rozsudok Okresného súdu Galanta vo vzťahu k jeho osobe a podľa
§ 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Galanta, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
Obvinený F. K. špecifikoval dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1
písm. c/ Tr. por. a podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., obvinený
F. K. argumentoval tým, že hoci už v rámci prípravného konania uvádzal, že je občanom
Maďarskej republiky a slovenský jazyk neovláda, nebolo mu umožnené podrobne sa
oboznámiť s predmetom obvinenia v jazyku, ktorému rozumie. Obžaloba, ani rozhodnutie
Okresného súdu Galanta, ani rozhodnutie Krajského súdu v Trnave mu neboli doručené
v maďarskom jazyku. Nebola tak rešpektovaná základná zásada trestného konania
spočívajúca v práve na obhajobu, ktorá zahŕňa právo každého vedieť, z čoho je obvinený,
vrátane podstaty skutku a jej právnej kvalifikácie v jazyku, ktorému rozumie, čím bolo
zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu.
K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v podstate uviedol,
že z vykonaného dokazovania vyplýva, že v jeho prípade nebol hodnoverným a presvedčivým
spôsobom preukázaný úmysel smerujúci k odcudzeniu tovaru nachádzajúceho sa
na predmetnom motorovom vozidle a ani nemohol byť preukázaný, lebo nikdy nechcel
ukradnúť žiadny tovar naložený na vozidle a nanajvýš bolo možné ustáliť len to, že pod
hrozbou fyzickej likvidácie mal poskytnúť kľúče od motorového vozidla, ktoré bolo naložené
odcudzeným tovarom. Tieto kľúče mal poskytnúť obvinenému Z., ktorý ich mal poskytnúť
ďalším osobám, pričom obvinený Z. si ho vytipoval až po tom, čo ho k tomu donútili ostatní
spoluobvinení. Nebolo však preukázané, na aký účel mal obvinený Z., resp. ďalšie osoby
takým spôsobom získaný prístup k motorovému vozidlu zneužiť.
Podľa názoru obvineného F. K. mal byť skutok uvedený v obžalobe u neho
kvalifikovaný len ako trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla
podľa § 216 Tr. zák. a to iba vo forme pomoci v zmysle § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.
V ďalšej časti odôvodnenia dovolania obvinený namietal, že trest mu nebol uložený
v súlade so zásadami na ukladanie trestov stanovenými v Trestnom zákone a uvádzal,
že pri určovaní výšky trestu odvolací súd neprihliadol na všetky okolnosti prípadu, najmä
na jeho životné pomery a možnosti nápravy, ktoré by odôvodňovali uloženie trestu kratšieho
trvania pod dolnou hranicou trestnej sadzby.
Na základe toho obvinený F. K. navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona
v naznačenom smere z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. i/ Tr. por. a podľa
§ 386 ods. 2 Tr. por. výroky napadnutého rozsudku týkajúce sa jeho osoby zrušil a prikázal
súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Súčasne navrhol, aby dovolací súd podľa § 380 ods. 4 Tr. zák. odložil uložený výkon trestu
odňatia slobody do rozhodnutia o jeho dovolaní s prihliadnutím na to, že požiadal
o odovzdanie na výkon trestu do Maďarskej republiky a je jediným živiteľom rodiny.
K dovolaniu obvineného Z. Z. sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave
a uviedol v ňom, že dovolanie obvineného Z. Z. napadá skutkové zistenia súdov prvého
a druhého stupňa, čo nie je zákonný dovolací dôvod podľa
§ 371 Tr. por., lebo podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolací súd je viazaný zisteným
skutkovým stavom tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Preto navrhol, aby dovolací súd
rozhodol podľa § 382 písm. c/ Tr. por. a dovolanie obvineného Z. Z. odmietol.
Vo vzťahu k obvinenému F. K. nebolo najvyššiemu súdu predložené vyjadrenie
prokurátora k jeho dovolaniu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal
dovolania obvinených Z. Z. a F. K. a zistil, že dovolania boli podané oprávnenými osobami (§
369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste,
kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.),
ale súčasne aj to, že podané dovolania je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí,
lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom
bolo porušené právo na obhajobu.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací
súd nemôže skúmať a meniť.
Zo spisového materiálu v predmetnej trestnej veci možno zistiť, že vzhľadom
na vyhlásenie obvineného F. K., že neovláda slovenský jazyk, už pri prvých úkonoch
s obvineným v prípravnom konaní od 15. októbra 2007 bol opatrením vyšetrovateľa
Policajného zboru SR pribratý do konania tlmočník, obvinený bol v reči, ktorej rozumie
oboznámený s podstatou obvinenia a aj v konaní pred súdom bol prítomný tlmočník z jazyka
slovenského do maďarského a opačne a prednesy obvineného ako aj prednesy ostatných strán
boli tlmočené a zo zápisníc o hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplýva, že bol tlmočený
aj celý priebeh dokazovania tak, aby obvinený F. K. mal možnosť v reči, ktorej rozumie,
uplatňovať svoje obhajovacie práva a aj ich uplatňoval. Preto nemožno konštatovať, že by
zásadným spôsobom bolo porušené právo tohto obvineného na obhajobu.
Okrem toho treba podotknúť, že v rámci odvolacieho konania obvinený F. K. nič
nenamietal vo vzťahu k porušeniu jeho práv na obhajobu, ku ktorej by malo dôjsť už
v prípravnom konaní, pri podávaní obžaloby alebo v konaní pred okresným súdom.
V tej súvislosti je nutné poukázať na ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por., podľa ktorého dôvody
dovolania podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu,
kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní
pred odvolacím súdom.
Obvinený F. K. v odvolaní namietal skutkové zistenia, že nebol preukázaný jeho
úmysel smerujúci k zmocneniu sa cudzej veci, a teda že nespáchal trestný čin krádeže a tiež
že trest mu nebol uložený v súlade so zákonom.
Pokiaľ išlo o konanie na Krajskom súde v Trnave, obvinený F. K. sa vzdal práva
účasti na verejnom zasadnutí o odvolaní, bol však riadne zastúpený svojim obhajcom, takže
jeho obhajovacie práva neboli porušené a rozsudok krajského súdu bol preložený
do maďarského jazyka a doručený obvinenému (doklad o doručení na č. l. 1341).
Najvyšší súd Slovenskej republiky teda ani nezisťuje zásadné porušenie práva
na obhajobu obvineného F. K. a taký dovolací dôvod obvinený ani nemohol uplatniť.
K dovolaciemu dôvodu uvádzanému v dovolaniach oboch obvinených podľa § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por. je nutné zdôrazniť, že rozsah prieskumného oprávnenia dovolacieho
súdu je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia obmedzený na právne posúdenie ustálených
skutkových zistení. Dovolací súd nie je legitimovaný posudzovať ani úplnosť skutkových
zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie
dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní. Vo vzťahu k obvinenému Z. Z.
na to správne poukázal vo svojom vyjadrení k dovolaniu prokurátor krajskej prokuratúry.
Podotknúť treba, že ako otázka či konanie obvineného Z. Z. bolo konaním v krajnej
núdzi, tak aj otázka úmyslu vo vzťahu k zmocneniu sa cudzej veci u obvineného F. K. sú
predovšetkým otázkami skutkovými, ktoré sú, a v predmetnom prípade
aj boli, predmetom dokazovania, ktoré ako prvostupňový súd, tak aj odvolací súd vyhodnotili
tak, že nešlo o krajnú núdzu u obvineného Z. Z. a u F. K. zistili úmysel smerujúci spolu
s ďalšími spolupáchateľmi ku konečnému zmocneniu sa cudzej veci a spôsobeniu škody
veľkého rozsahu i úmysel zmocniť sa cudzieho motorového vozidla značnej hodnoty
v úmysle ho prechodne používať, aby sa tak naplnil prvotný cieľ spoločného konania
všetkých obvinených zmocniť sa cudzej veci.
Prehodnocovať v tomto smere vykonané dôkazy a meniť skutkové závery súdov
oboch nižších stupňov dovolací súd nemôže, lebo by to bolo v rozpore s poslednou vetou
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Právna kvalifikácia ustáleného skutku ako jednočinného súbehu spolupáchateľstva
vyššie označených dvoch trestných činov, ako to posúdil okresný súd a stotožnil sa s ním
krajský súd, je zodpovedajúca zákonu a nedošlo z tohto pohľadu k naplneniu dovolacieho
dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Pokiaľ ide o obvineným F. K. namietanú otázku výšky trestu a eventuálneho použitia
zmierňovacieho ustanovenia Trestného zákona umožňujúceho uloženie trestu pod dolnou
hranicou trestnej sadzby, takýto dovolací dôvod pre nepoužitie naznačeného zmierňovacieho
ustanovenia na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody
pod dolnú hranicu trestnej sadzby neprichádzal do úvahy.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. pre uloženie trestu mimo
zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo uloženie takého druhu trestu, ktorý zákon
za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, neprichádzal do úvahy, lebo k takej situácii nedošlo
a taký dôvod ani nebol uplatňovaný.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Keďže v posudzovanej veci dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,
že zákonné podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a i/ Tr. por. nie sú naplnené,
preto na neverejnom zasadnutí dovolania obvinených Z. Z. a F. K. podľa citovaného
ustanovenia § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 30. apríla 2014
JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová