Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/26/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

proti obvinenému F. K. a spol. pre obzvlášť závažný zločin krádeže spolupáchateľstvom

podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. a iné prerokoval

na neverejnom zasadnutí konanom 30. apríla 2014 v Bratislave dovolania obvinených

F. K. a Z. Z. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 2. júla 2013

sp. zn. a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolania obvinených Z. Z. a F. K. sa o d m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Galanta z 23. mája 2011 sp. zn. boli

obvinení Z. Z. a F. K., spolu s ďalšími obvinenými, uznaní za vinných z obzvlášť závažného

zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 5 písm. a/ Tr. zák.

v jednočinnom súbehu so zločinom neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla

spolupáchateľstvom podľa § 20, § 216 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 12.10.2007 v čase od 17.30 hod. do 21.30 hod. obvinený F. K. ako vodič ťahača

zn. Man bielej farby, ev. č. K. medzinárodnej poznávacej značky Maďarskej republiky s

návesom zn. Schmitz, ev. č. X.-X. medzinárodnej poznávacej značky Maďarskej republiky po

predchádzajúcej vzájomnej dohode s obvineným Z. Z. vykonal nakládku tovaru v objekte

spoločnosti S. E. S. s.r.o., so sídlom v G. na ul. H., a to 144 kusov LCD televízorov zn. S.

LE40M87BDX/XEC nezistených výrobných čísel, po nakládke s týmto ťahačom odišiel

2

na nestráženú odstavnú plochu pred skladom K3 tejto spoločnosti, kde vozidlo odparkoval

a následne dňa 14.10.2007 v čase okolo 20.00 hod. odovzdal kľúče od vozidla obvineného Z.

Z., ktorý po predchádzajúcej vzájomnej dohode odovzdal obvineným M. K. a R. L., ktorí dňa

14.10.2007 v čase okolo 23.15 hod. zabezpečili odtiahnutie naloženého kamióna s návesom

do katastra obce Pata, časť Agátový Háj, kde bolo neskôr nájdené, pričom tovar bol preložený

na doposiaľ nezistené vozidlo

a následne odvezený na neznáme miesto, čím odcudzením televíznych prijímačov spoločnosti

S. E. L. BV so sídlom v Holandsku bola spôsobená škoda vo výške 150.797,05 Eur

(4.542.912,- Sk), pričom hodnota nákladného ťahača s návesom patriaceho maďarskej

prepravnej spoločnosti K. Kft. so sídlom v meste Szombathely bola 49.661,82 Eur

(l . 496.112,- Sk).

Za to bol obvinenému Z. Z. uložený podľa § 212 ods. 5, § 41 ods. 1,

§ 36 písm. f/, písm. j/, písm. l/, písm. n/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3

písm. c/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého bol

podľa § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol mu uložený aj ochranný dohľad v trvaní

1 (jedného) roka.

Obvinenému F. K. bol podľa § 212 ods. 5 Tr. zák. § 41 ods. 1,

§ 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. uložený úhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/,

ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Taktiež

aj jemu bol uložený ochranný dohľad a to v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa bola poškodená strana spoločnosť K. Kft. so sídlom

v Szombathely v Maďarskej republike s nárokom na náhradu škody odkázaná

na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Na podklade odvolania prokurátora a obvinených Z. Z. i F. K., ako aj ďalších

obvinených, podaného proti vyššie uvedenému rozsudku rozhodol Krajský súd v Trnave

rozsudkom z 2. júla 2013 sp. zn. tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr.

3

zák. zrušil napadnutý rozsudok ohľadom obvinených Z. Z.

i F. K., ako aj ďalších dvoch obvinených vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. zák. uložil

obvinenému Z. Z. podľa § 212 ods. 5, § 41 ods. 1, § 36 písm. f/,

písm. j/, písm. l/, písm. n/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3

písm. c/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého

ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia;

obvinenému F. K. podľa § 212 ods. 5, § 41 ods. 1, § 36 písm. j/,

§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov,

na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa krajský súd zamietol odvolanie krajského prokurátora ohľadom

obvineného Z. Z. a podľa toho istého ustanovenia bolo zamietnuté odvolanie obvineného F.

K..

Výroky o ochranných opatreniach a náhrade škody ponechal krajský súd nedotknuté.

Obvinení Z. Z. a F. K. podali prostredníctvom svojich obhajcov proti citovanému

rozsudku Krajského súdu v Trnave dovolania.

Obvinený Z. Z. dovolanie oprel o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. i/ Uviedol, že v danom prípade, pokiaľ išlo o jeho osobu boli naplnené

podmienky konania v krajnej núdzi ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu podľa

§ 24 ods. 1 Tr. zák., pretože on sa dopustil skutku, za ktorý bol odsúdený, iba z toho dôvodu,

že bol naňho vyvíjaný protizákonný nátlak v podobe nebezpečenstva, že mu bude ublížené,

resp. že bude usmrtený nielen obvinený, ale najmä jeho rodina a jeho maloletý syn. Rozoberal

dôkazy, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav a uviedol, ktorí svedkovia vypovedali

v tom zmysle, že jeho osobe a členom jeho rodiny hrozilo reálne nebezpečenstvo a tvrdil,

4

že vyhrážky spoluobvinených M. K. a R. L. voči jeho osobe neostali len vo verbálnej rovine,

ale obvinený M. K. mu aj priložil zbraň k hlave a vyhrážanie vyvrcholilo tým, že ak nedôjde

k predmetnej krádeži tak muži z vozidla Hummer „ich dajú pod zem“, teda, že mu hrozila

smrť.

Keďže za týchto okolností obvinený konal v krajnej núdzi, teda za naplnenia okolností

vylučujúcich protiprávnosť činu, nemohlo dôjsť k naplneniu znakov trestného činu podľa

Tr. zák., a preto mal byť podľa oslobodený spod obžaloby.

Na základe toho obvinený Z. Z. navrhol vysloviť porušenie zákona v ustanovení § 285

písm. b/ a v článku 49 a článku 5 ods. 1 písm. a/

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v neprospech obvineného

z dovolacieho dôvodu podľa a aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa , zrušil ako rozsudok Krajského súdu v Trnave,

tak i rozsudok Okresného súdu Galanta vo vzťahu k jeho osobe a podľa

prikázal Okresnému súdu Galanta, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

Obvinený F. K. špecifikoval dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1

písm. c/ a podľa

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa , obvinený

F. K. argumentoval tým, že hoci už v rámci prípravného konania uvádzal, že je občanom

Maďarskej republiky a slovenský jazyk neovláda, nebolo mu umožnené podrobne sa

oboznámiť s predmetom obvinenia v jazyku, ktorému rozumie. Obžaloba, ani rozhodnutie

Okresného súdu Galanta, ani rozhodnutie Krajského súdu v Trnave mu neboli doručené

v maďarskom jazyku. Nebola tak rešpektovaná základná zásada trestného konania

spočívajúca v práve na obhajobu, ktorá zahŕňa právo každého vedieť, z čoho je obvinený,

vrátane podstaty skutku a jej právnej kvalifikácie v jazyku, ktorému rozumie, čím bolo

zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu.

K dovolaciemu dôvodu podľa v podstate uviedol,

že z vykonaného dokazovania vyplýva, že v jeho prípade nebol hodnoverným a presvedčivým

5

spôsobom preukázaný úmysel smerujúci k odcudzeniu tovaru nachádzajúceho sa

na predmetnom motorovom vozidle a ani nemohol byť preukázaný, lebo nikdy nechcel

ukradnúť žiadny tovar naložený na vozidle a nanajvýš bolo možné ustáliť len to, že pod

hrozbou fyzickej likvidácie mal poskytnúť kľúče od motorového vozidla, ktoré bolo naložené

odcudzeným tovarom. Tieto kľúče mal poskytnúť obvinenému Z., ktorý ich mal poskytnúť

ďalším osobám, pričom obvinený Z. si ho vytipoval až po tom, čo ho k tomu donútili ostatní

spoluobvinení. Nebolo však preukázané, na aký účel mal obvinený Z., resp. ďalšie osoby

takým spôsobom získaný prístup k motorovému vozidlu zneužiť.

Podľa názoru obvineného F. K. mal byť skutok uvedený v obžalobe u neho

kvalifikovaný len ako trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla

podľa § 216 Tr. zák. a to iba vo forme pomoci v zmysle § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.

V ďalšej časti odôvodnenia dovolania obvinený namietal, že trest mu nebol uložený

v súlade so zásadami na ukladanie trestov stanovenými v a uvádzal,

že pri určovaní výšky trestu odvolací súd neprihliadol na všetky okolnosti prípadu, najmä

na jeho životné pomery a možnosti nápravy, ktoré by odôvodňovali uloženie trestu kratšieho

trvania pod dolnou hranicou trestnej sadzby.

Na základe toho obvinený F. K. navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona

v naznačenom smere z dôvodov a a podľa

výroky napadnutého rozsudku týkajúce sa jeho osoby zrušil a prikázal

súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Súčasne navrhol, aby dovolací súd podľa § 380 ods. 4 Tr. zák. odložil uložený výkon trestu

odňatia slobody do rozhodnutia o jeho dovolaní s prihliadnutím na to, že požiadal

o odovzdanie na výkon trestu do Maďarskej republiky a je jediným živiteľom rodiny.

K dovolaniu obvineného Z. Z. sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave

a uviedol v ňom, že dovolanie obvineného Z. Z. napadá skutkové zistenia súdov prvého

a druhého stupňa, čo nie je zákonný dovolací dôvod podľa

, lebo podľa dovolací súd je viazaný zisteným

skutkovým stavom tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Preto navrhol, aby dovolací súd

rozhodol podľa a dovolanie obvineného Z. Z. odmietol.

6

Vo vzťahu k obvinenému F. K. nebolo najvyššiemu súdu predložené vyjadrenie

prokurátora k jeho dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal

dovolania obvinených Z. Z. a F. K. a zistil, že dovolania boli podané oprávnenými osobami (§

369 ods. 2 písm. b/ ), v zákonnej lehote a na mieste,

kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (, ),

ale súčasne aj to, že podané dovolania je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí,

lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom

bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací

súd nemôže skúmať a meniť.

Zo spisového materiálu v predmetnej trestnej veci možno zistiť, že vzhľadom

na vyhlásenie obvineného F. K., že neovláda slovenský jazyk, už pri prvých úkonoch

s obvineným v prípravnom konaní od 15. októbra 2007 bol opatrením vyšetrovateľa

Policajného zboru SR pribratý do konania tlmočník, obvinený bol v reči, ktorej rozumie

oboznámený s podstatou obvinenia a aj v konaní pred súdom bol prítomný tlmočník z jazyka

slovenského do maďarského a opačne a prednesy obvineného ako aj prednesy ostatných strán

boli tlmočené a zo zápisníc o hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplýva, že bol tlmočený

aj celý priebeh dokazovania tak, aby obvinený F. K. mal možnosť v reči, ktorej rozumie,

uplatňovať svoje obhajovacie práva a aj ich uplatňoval. Preto nemožno konštatovať, že by

zásadným spôsobom bolo porušené právo tohto obvineného na obhajobu.

Okrem toho treba podotknúť, že v rámci odvolacieho konania obvinený F. K. nič

nenamietal vo vzťahu k porušeniu jeho práv na obhajobu, ku ktorej by malo dôjsť už

v prípravnom konaní, pri podávaní obžaloby alebo v konaní pred okresným súdom.

V tej súvislosti je nutné poukázať na ustanovenie , podľa ktorého dôvody

dovolania podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu,

kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní

pred odvolacím súdom.

Obvinený F. K. v odvolaní namietal skutkové zistenia, že nebol preukázaný jeho

úmysel smerujúci k zmocneniu sa cudzej veci, a teda že nespáchal trestný čin krádeže a tiež

že trest mu nebol uložený v súlade so zákonom.

Pokiaľ išlo o konanie na Krajskom súde v Trnave, obvinený F. K. sa vzdal práva

účasti na verejnom zasadnutí o odvolaní, bol však riadne zastúpený svojim obhajcom, takže

jeho obhajovacie práva neboli porušené a rozsudok krajského súdu bol preložený

do maďarského jazyka a doručený obvinenému (doklad o doručení na č. l. 1341).

Najvyšší súd Slovenskej republiky teda ani nezisťuje zásadné porušenie práva

na obhajobu obvineného F. K. a taký dovolací dôvod obvinený ani nemohol uplatniť.

K dovolaciemu dôvodu uvádzanému v dovolaniach oboch obvinených podľa § 371

ods. 1 písm. i/ je nutné zdôrazniť, že rozsah prieskumného oprávnenia dovolacieho

súdu je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia obmedzený na právne posúdenie ustálených

skutkových zistení. Dovolací súd nie je legitimovaný posudzovať ani úplnosť skutkových

zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie

dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní. Vo vzťahu k obvinenému Z. Z.

na to správne poukázal vo svojom vyjadrení k dovolaniu prokurátor krajskej prokuratúry.

Podotknúť treba, že ako otázka či konanie obvineného Z. Z. bolo konaním v krajnej

núdzi, tak aj otázka úmyslu vo vzťahu k zmocneniu sa cudzej veci u obvineného F. K. sú

predovšetkým otázkami skutkovými, ktoré sú, a v predmetnom prípade

aj boli, predmetom dokazovania, ktoré ako prvostupňový súd, tak aj odvolací súd vyhodnotili

tak, že nešlo o krajnú núdzu u obvineného Z. Z. a u F. K. zistili úmysel smerujúci spolu

s ďalšími spolupáchateľmi ku konečnému zmocneniu sa cudzej veci a spôsobeniu škody

veľkého rozsahu i úmysel zmocniť sa cudzieho motorového vozidla značnej hodnoty

8

v úmysle ho prechodne používať, aby sa tak naplnil prvotný cieľ spoločného konania

všetkých obvinených zmocniť sa cudzej veci.

Prehodnocovať v tomto smere vykonané dôkazy a meniť skutkové závery súdov

oboch nižších stupňov dovolací súd nemôže, lebo by to bolo v rozpore s poslednou vetou

ustanovenia

Právna kvalifikácia ustáleného skutku ako jednočinného súbehu spolupáchateľstva

vyššie označených dvoch trestných činov, ako to posúdil okresný súd a stotožnil sa s ním

krajský súd, je zodpovedajúca zákonu a nedošlo z tohto pohľadu k naplneniu dovolacieho

dôvodu podľa

Pokiaľ ide o obvineným F. K. namietanú otázku výšky trestu a eventuálneho použitia

zmierňovacieho ustanovenia umožňujúceho uloženie trestu pod dolnou

hranicou trestnej sadzby, takýto dovolací dôvod pre nepoužitie naznačeného zmierňovacieho

ustanovenia na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody

pod dolnú hranicu trestnej sadzby neprichádzal do úvahy.

Dovolací dôvod podľa pre uloženie trestu mimo

zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo uloženie takého druhu trestu, ktorý zákon

za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, neprichádzal do úvahy, lebo k takej situácii nedošlo

a taký dôvod ani nebol uplatňovaný.

Podľa , dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa

Keďže v posudzovanej veci dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,

že zákonné podmienky dovolania podľa a nie sú naplnené,

preto na neverejnom zasadnutí dovolania obvinených Z. Z. a F. K. podľa citovaného

ustanovenia odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

9

V Bratislave 30. apríla 2014

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová