Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)4bb/391706.2ce714.pdf
PDF · 110.07 KB
No categories available
2Cdo/192/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 192/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : P., zastúpený
JUDr. M. K., advokátom v P., proti žalovaným : 1/ F. L., bývajúci v B., zastúpený
Advokátskou kanceláriou M., 2/ J. R., bývajúci v B., 3/ D. R., bývajúci v B., o určenie
neplatnosti kúpnych zmlúv s prísl., vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.
10 C 66/2010, o dovolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
z 12. septembra 2012 sp. zn. 10 Co 54/2011
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Poprad rozsudkom z 2. mája 2011 č.k. 10 C 66/2010-101 určil, že kúpna
zmluva o prevode spoluvlastníctva nehnuteľností uzavretá dňa 16.4.2009 medzi
predávajúcimi J. R., nar. X., bytom B. a D. R., nar. X., bytom B. a kupujúcim F. L., nar. X.,
bytom B. a ktorej vklad bol povolený dňa 16.6.2009 Správou katastra P. pod č. V. a kúpna
zmluva o prevode spoluvlastníctva nehnuteľností uzavretá dňa 29.6.2009 medzi
predávajúcimi J. R., nar. X., bytom B. a D. R., nar. X., bytom B. a kupujúcim F. L., nar. X.,
bytom B. a ktorej vklad bol povolený dňa 24.7.2009 Správou katastra P. pod č. V., sú
neplatné. Uložil žalovaným 1/ až 3/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov
konania vo výške 375,38 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Po vykonanom dokazovaní
mal za preukázané, že žalovaní 2/ a 3/ bez toho, aby rešpektovali platné Stanovy P. a bez
toho, aby dodržali zákonný postup uvedený v § 140 OZ uzavreli obe kúpne zmluvy o prevode
svojich spoluvlastníckych podielov nečlenovi P. žalovanému 1/. Vzhľadom na zákonnú
úpravu sa má za to, že pokiaľ nie je napadnutá neplatnosť uvedených kúpnych zmlúv, sú
platné. Žalobca ako dotknutá osoba, ktorej mali byť spoluvlastnícke podiely žalovanými 2/
a 3/ ponúknuté v zmysle Stanov a mal ich nadobudnúť pokiaľ o to neprejavili záujem ostatní
spoluvlastníci, sa žalobou dovoláva neplatnosti oboch kúpnych zmlúv s tým, že pri prevode
spoluvlastníckych podielov musia členovia P. postupovať v súlade so Stanovami
P.a zákonným ustanovením § 140 OZ. Mal za to, že je daný naliehavý právny záujem žalobcu
na podaní žaloby, pretože ide o spoločenstvo s právnou subjektivitou, ktoré v zmysle § 3
zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách vrátane zmien hospodári na
spoločných nehnuteľnostiach a obstaráva spoločné veci vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej
a čomu korešponduje aj obsah čl. 3 pod názvom predmet činnosti spoločenstva upraveného
v Stanovách P. z 22.3.2009. V nadväznosti na to je potrebné dodať, že v zmysle § 5 ods. 1
zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, vrátane zmien, člen spoločenstva je
povinný vykonávať činnosť na dosiahnutie účelu spoločenstva a zdržať sa konania, ktoré by
tomuto účelu odporovalo. Vzhľadom k tomu, že žalovaní 2/, 3/ boli v čase uzatvorenie
kúpnych zmlúv členmi spoločenstva žalobcu, a sú nimi doteraz, sú povinní rešpektovať platnú
zákonnú úpravu a platné Stanovy P.ohľadne svojich spoluvlastníckych podielov patriacich do
nedeliteľného podielového spoluvlastníctva spoločných nehnuteľností.
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaných rozsudkom z 12. septembra 2012 č.k.
10 Co 54/2011-128 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Účastníkom náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa
a uviedol, že zo Stanov P., ktoré nadobudli platnosť 22.3.2009 jednoznačne vyplýva, že P.
je zapísané v registri pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou a bolo založené
podľa ustanovení § 11 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách na dobu
neurčitú. Z čl. 7 ods. 7 Stanov, ktoré platia pre všetkých podielových spoluvlastníkov
uvedeného P. vyplýva, že člen spoločenstva môže svoj vlastnícky podiel na spoločných
nehnuteľnostiach previesť prevodom iba na iného člena spoločenstva. Pokiaľ člen
spoločenstva chce previesť svoj podiel na spoločných nehnuteľnostiach inému subjektu, je
povinný si písomnou formou splniť zákonnú ponukovú povinnosť voči spoluvlastníkom
spoločných nehnuteľností, ktorí majú zákonné predkupné právo na kúpu takéhoto podielu. Ak
o ponúknutý vlastnícky podiel neprejaví záujem žiaden člen spoločenstva, predmetný podiel
odkúpi spoločenstvo ako celok. V danom prípade došlo k porušeniu Stanov, ktoré sú
všeobecným právnym predpisom a záväzným právnym predpisom pre všetkých členov
spoločenstva. Prvostupňový súd teda správne rozhodol, ak posúdil napadnuté kúpne zmluvy
ako neplatné právne úkony. S týmto právnym názorom sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožnil a rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne
správny.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný 1/, ktorý
prípustnosť odôvodňoval ustanovením § 237 písm.b/ O.s.p., že žalobca nie je aktívne
legitimovaným subjektom na napadnutie týchto kúpnych zmlúv. Navrhol, aby dovolací súd
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na nové prejednanie
a rozhodnutie.
Žalobca sa k dovolaniu žalovaného 1/ písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr
to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa
Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania
osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť (len)
právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak nie v každom prípade, ale iba ak ho právna
úprava pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky je v dovolacom
konaní oprávnený rozhodnutia odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol
jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom vrátane toho, ako
ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom
dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm.a/ až d/ O.s.p. Ak
nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené
v dovolaní, iba že by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, že dovolanie nie je
„ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov
nižších stupňov, ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd tu nie je treťou
inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk. Posúdiť
správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci
nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané
dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj
so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –
nemá možnosť vykonávať dokazovanie (viď § 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.).
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2
O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,
vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4.
V danom prípade dovolaním žalovaného 1/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,
že dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,
ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani
nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd
Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovaného 1/ nie je podľa § 238 ods. 1 až 3
O.s.p. (procesne) prípustné.
Dovolanie žalovaného 1/ by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní,
v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené
niektorou z nich vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa
preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa
tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.
(tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
(rozsudku aj uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Treba uviesť, že z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/
až g/ tohto ustanovenia. Iné vady (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) a prípadné nesprávne právne
posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných vád v zmysle § 237
O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len
jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté
niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm.a/, c/ až g/ O.s.p.
netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľ namieta vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 písm.b/ O.s.p. – ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
Z obsahu dovolania je však zrejmé, že dovolateľ namieta aktívnu legitimáciu žalobcu
v predmetnom konaní.
Je zrejmé, že dovolateľ nerozlišuje medzi vecnou legitimáciou a spôsobilosťou byť
účastníkom konania. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa
hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti. Či je účastník konania vecne
legitimovaný (aktívne alebo pasívne), ukáže sa až v konečnom rozhodnutí vo veci. Na rozdiel
od toho, spôsobilosť byť účastníkom konania (civilnoprocesnú subjektivitu) má ten, kto má
spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 O.s.p.).
Ustanovenie § 19 O.s.p. sa odvoláva na hmotné právo. Teda od procesnej spôsobilosti
(oprávnenia byť účastníkom konania) treba odlíšiť vecnú legitimáciu, ktorá predstavuje
hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci, a má ju iba ten, kto je
subjektom hmotného práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. V tejto súvislosti treba uviesť, že
z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 237 písm.b/ O.s.p. nie je rozhodujúci vzťah
vyplývajúci z hmotného práva, ale otázka spôsobilosti byť účastníkom konania. Nedostatok
vecnej legitimácie podľa tohto ustanovenia môže mať za následok len nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia a nie prípustnosť dovolania (por. napr. R 34/1993). Nedostatok
spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania,
na ktorý musí súd prihliadnuť v každom štádiu konania (§ 103 O.s.p.). Tento nedostatok má
v každom prípade za následok zastavenie konania (§ 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.). Nedostatok
vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie
konania meritórnym rozhodnutím (ZSP č. 49/2001).
Pokiaľ dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.c/
O.s.p.) dovolací súd dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), a dovolateľom vytýkané skutočnosti by mali za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania.
V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis, a či ho
(ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne
právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné
(o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Pretože prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a vady
konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie podľa § 218 ods. 1 písm.c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol ako
dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa
napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalovanému 1/, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. apríla 2014
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová