Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c99/391705.c035a2.pdf
PDF · 107.26 KB
No categories available
2Cdo/184/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 184/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobkyne : R. A.,
rod. T., bývajúca v P., zastúpená JUDr. J. P., advokátom v P., proti ţalovaným : 1/ K. Ž., rod.
B., bývajúca v P., 2/ M. B., rod. B., bývajúca v P., obe právne zastúpené JUDr. L. L.,
advokátom v P., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 15 C 54/2000, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
z 29. novembra 2012 sp. zn. 5 Co 133/2012, 5 Co 138/2012
t a k t o :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 29. novembra 2012 sp. zn.
5 Co 133/2012, 5 Co 138/2012 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom z 27. septembra 2011 č.k. 15 C 54/2000-525 určil, ţe
2
ţalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti – parcely č. X.-záhrada o výmere X. mzapísaná na
LV č. X. katastrálne územie P., Správa katastra P. tak, ako je vyznačená v geometrickom
pláne vyhotoviteľa J. B., č. plánu X. úradne overeného dňa 12.4.2011 V. R.. V prevyšujúcej
časti ţalobný návrh zamietol a vyslovil, ţe o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Dopĺňacím rozsudkom zo 14. júna 2012 č.k. 15 C 54/2000-586 okresný súd doplnil
výrok rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15 C 54/2000-525 o osobné údaje ţalobkyne
a náleţitosti geometrického plánu, ktorý správne znie takto :
Určuje, ţe ţalobkyňa R. A., rod. T., nar. X., r. č. X. bytom P., je vlastníčkou nehnuteľnosti
2
parc. č. X.-záhrada o výmere X. mzapísaná na LV č. X. katastrálne územie P., Správa
katastra P. tak, ako je vyznačená v geometrickom pláne vyhotoviteľa J. B., č. plánu X. úradne
overeného dňa 12.4.2011 V. P., ktorý je súčasťou tohto rozsudku.
Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 29. novembra 2012 č.k.
5 Co 133/2012-630, 5 Co 138/2012 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t. j. okrem výroku o zamietnutí ţalobného návrhu v prevyšujúcej časti a v súvisiacom
výroku o trovách konania a trovách štátu. Odmietol odvolanie ţalobkyne proti dopĺňaciemu
rozsudku č. k. 15 C 54/2000-586 zo dňa 14.6.2012. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd
uviedol, ţe odvolanie ţalobkyne čo do výroku o zamietnutí ţalobného návrhu v prevyšujúcej
časti a súvisiacemu výroku o trovách konania a trovách štátu nie je dôvodné, a čo
do dopĺňacieho rozsudku je potrebné ho odmietnuť. Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď
ţalobný návrh v prevyšujúcej časti zamietol. Preto rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku,
ktorým súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti ţalobný návrh zamietol a v súvisiacich
výrokoch o trovách konania a trovách štátu s tým, ţe o nich bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ustanovenia § 219 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktoré
odôvodnila ustanovením § 241 ods. 2 písm.a/ a b/ O.s.p. Navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho
súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Následne podaniami zo dňa 2.1.2013 a dňa 20.2.2013
ako aj 9.4.2013 dovolanie písomne odôvodnila.
Ţalované 1/, 2/ sa písomne k podanému dovolaniu ţalobkyne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania
nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým tento vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je nepochybné, ţe prípustnosť
dovolania ţalobkyne z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/ O.s.p.
Ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku
alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté
niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto
ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred
súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Dovolateľka namietala, ţe v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237
O.s.p. bez toho, aby ich bliţšie špecifikovala. Existencia procesnej vady v zmysle § 237
písm.a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Dovolací súd sa osobitne zameral na skúmanie, či v konaní (ne)došlo k odňatiu
moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.) tým, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie
dostatočne neodôvodnil. Dospel pritom k záveru, ţe konanie je takouto vadou postihnuté.
Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.) sa rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm.f/ O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny
poriadok priznáva.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa určil vlastníctvo ţalobkyne k nehnuteľnosti
a v prevyšujúcej časti ţalobný návrh zamietol s tým, ţe o trovách konania a trovách štátu bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Dopĺňacím rozsudkom doplnil výrok
okresného súdu o osobné údaje ţalobkyne a náleţitosti geometrického plánu. Odvolanie
ţalobkyne bolo podané proti rozsudku súdu prvého stupňa proti druhému a tretiemu výroku,
t. j. výroku, ktorým v prevyšujúcej časti ţalobný návrh zamietol ako aj výroku o trovách
konania a trovách štátu. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t. j. okrem výroku o zamietnutí ţalobného návrhu v prevyšujúcej časti a v súvisiacom
výroku o trovách konania a trovách štátu. Odmietol odvolanie ţalobkyne proti dopĺňaciemu
rozsudku č. k. 15 C 54/2000-586 zo dňa 14.6.2012. V odôvodnení odvolací súd uviedol, ţe
súd prvého stupňa rozhodol správne, keď ţalobný návrh v prevyšujúcej časti zamietol. Preto
rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti
ţalobný návrh zamietol a v súvisiacich výrokoch o trovách konania a trovách štátu s tým, ţe
o nich bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ustanovenia § 219
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu,
t. j. musí byť preskúmateľné.
To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva. Hoci judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj
na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994,
Séria A, č. 303-A, str. 12, § 29; Hiro Balani c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A,
č. 303-B; Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997; Higgins c/a Francúzsko z 19. februára
1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutia aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany;
t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu vyjadrené v závere „súd prvého stupňa
rozhodol správne, keď ţalobný návrh v prevyšujúcej časti zamietol, preto odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti
ţalobný návrh zamietol a v súvisiacich výrokoch o trovách konania a trovách štátu s tým, ţe
o nich bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ustanovenia § 219
O.s.p. ako vecne správny potvrdil“ sú v nesúlade s výrokom rozsudku odvolacieho súdu
„potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku
o zamietnutí ţalobného návrhu v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania
a trovách štátu“, čo robí rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné (§ 237 písm.f/
O.s.p.).
Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesným vadám podľa § 237 písm.f/
O.s.p., je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť
povaţované za správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. apríla 2014
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová