Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/300/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o medzičasom plnoleté

deti: M. M., nar. X., bývajúcu u matky a A. M., nar. X. bývajúcu u matky, rodičov –

matka: A. M., trvale bytom N., t. č. E. a otec: S. M., trvale bytom P., zastúpený advokátkou

JUDr. Z. B., A., o zvýšenie výživného, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod

sp. zn. , o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

zo 17. júna 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie odporcu o d m i e t a .

Navrhovateľkám nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozhodol rozsudkom z 25. apríla 2012 č. k. 17 P 97/2011-

142 na základe návrhu matky A. M. podaného dňa 3. januára 2011 tak, že zvýšil vyživovaciu

povinnosť otca k plnoletej M. M., nar. X., od 1.1.2011 z doterajšej sumy 1 500 Sk

mesačne na sumu 200 € mesačne, ktorú je povinný platiť jej vždy do 15. dňa v každom

mesiaci vopred. Zročné výživné od 1.1.2011 do 30.4.2012 v celkovej sume 2 403,36 € súd

povolil otcovi splácať po 100 € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody

splátok od mája 2012. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej A. M., nar. X.,

z doterajšej sumy 1 500 Sk mesačne na sumu 200 € mesačne od 1.1.2011, ktorú je povinný

platiť jej matke vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred. Zročné výživné od 1.1.2011 do

30.4.2012 v celkovej sume 2 403,36 € súd povolil otcovi splácať po 100 € mesačne spolu

s bežným výživným pod stratou výhody splátok od mája 2012. Týmto rozsudkom bol

zmenený rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 6.4.2000, č.k. , v časti

o výživnom. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Následne okresný súd po neúspešnom pokuse o doručenie rozsudku pôvodnému

advokátovi otca detí, ako aj následného neúspešného pokusu o doručenie výzvy pôvodnému

advokátovi otca detí vyznačil právoplatnosť rozsudku na deň 28. júna 2012.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením zo 17. júna 2013

sp. zn. odmietol odvolanie otca detí proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava V (ďalej aj ako „súd prvého stupňa“) z 25. apríla 2012 č. k. -142

a o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich

náhradu. Odvolanie odmietol podľa Občiansky

súdny poriadok (ďalej len „“) majúc za to, že otec detí podal odvolanie oneskorene.

Vychádzal z toho, že súd prvého stupňa postupoval náležite a v zmysle zákona, keď

rozhodnutie doručoval iba vtedajšiemu právnemu zástupcovi otca detí Mgr. M. M., a nie aj

samotnému otcovi detí, a to s poukazom na prvá veta podľa ktorého, ak má

účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie doručuje sa písomnosť len tomuto

zástupcovi. Otec v tej dobe plnoletej M. M. a maloletej A. M. mal v osobe pôvodného

advokáta Mgr. M. M. zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, o čom svedčí doklad na

č. l. 110 spisového materiálu. V takomto prípade bol súd povinný doručovať iba tomuto

zástupcovi.

Vo svojom rozhodnutí krajský súd podrobne opísal priebeh a spôsob doručovania

rozsudku súdu prvého stupňa č. k. -142 a uviedol, že boli splnené všetky

podmienky vyžadované ust. pre postup vedúci k fikcii doručenia v zmysle

tretej vety uvedeného zákonného ustanovenia.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal odporca dovolanie. Dovolanie bolo

podané novou advokátkou odporcu 8. augusta 2013, teda v čase plnoletosti oboch detí.

Na základe uvedeného dovolací súd označuje vo svojom rozhodnutí M. M. narodenú X.,

ktorá nadobudla plnoletosť X. a A. M., narodenú X., ktorá nadobudla plnoletosť X. ako

navrhovateľky a ich otca ako odporcu. Odporca navrhol napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu ako aj rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie dôvodiac, že postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom v zmysle ustanovenia V dovolaní uviedol, že súd

prvého stupňa pri vyznačovaní doložky právoplatnosti a vykonateľnosti aplikoval ustanovenie

spôsobom nesúladným so zákonom, lebo pokiaľ nie je splnená čo i len

jedna v určená podmienka neuplatní sa fikcia doručenia. Poukázal pritom

na dôvody uvedené v podanom odvolaní, a teda najmä na skutočnosť, že sa pôvodný advokát

odporcu Mgr. M. M..., v čase keď mu bol rozsudok súdu prvého stupňa doručovaný v mieste

doručenia nezdržiaval. Namietal aj skutočnosť, že sa odporca dlhodobo zdržiaval v zahraničí

a napriek tomu, že konajúci súd o tejto skutočnosti vedel, nedoručil rozsudok priamo jemu ale

uspokojil sa iba s neúspešným doručovaním jeho právnemu zástupcovi. V podanom dovolaní

ďalej poukázal na skutočnosť, že sa odvolací súd nezaoberal dôvodmi uvedenými v odvolaní

a účastník konania nebol riadne poučený podľa

Navrhovateľky zhodne uviedli, že trvajú na právoplatnom rozhodnutí súdu zo dňa

25. apríla 2012.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce

uznesenie odvolacieho súdu ( ). Podľa proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené, je dovolanie

prípustné vtedy, ak v ňom odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ), alebo ak

ním bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia ( ) alebo uznesenie súdu

prvého stupňa o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ).

Odporcom je v danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí

odvolania, teda rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení.

Jeho dovolanie preto podľa a prípustné nie je.

Vzhľadom na námietku dovolateľa, ako aj s prihliadnutím na ustanovenie

, ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú

procesnú vadu uvedenú v (či už to účastník namieta lebo nie), neobmedzil sa

dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , či len na skúmanie

existencie vady dovolateľom priamo namietanej ( ), ale sa komplexne

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie

konania tam, kde konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka

pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne

obsadeným).

Vady konania uvedené v až e/, dovolateľ nenamietal

a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z § 237 písm. a/ až e/, g/

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania bolo v dovolacom konaní osobitne skúmané, či

postupom súdov nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ). V prejednávanej veci odporca odôvodnil prípustnosť dovolania vadou

uvedenou v tým, že odvolací súd odmietol jeho odvolanie bez toho, aby

zistil, či pri náhradnom doručení zásielky určenej do vlastných rúk sa adresát zásielky v čase

doručovania zdržoval v mieste doručenia, napriek tomu, že v podanom odvolaní oznámil, že

v čase doručenia zásielky sa pôvodný advokát odporcu Mgr. M. M. v mieste

doručovania nezdržiaval.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom

konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj

odmietnutie odvolania podľa v prípade, že podmienky preň neboli

splnené, nakoľko odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote.

v ustanovení stanovuje, že súd môže písomnosť

doručovať priamo, a to sám odovzdaním adresátovi pri konaní alebo doručovateľom súdu

a poštou, alebo môže doručovať nepriamo, prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce,

prostredníctvom príslušného útvaru Policajného zboru alebo prostredníctvom Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky. Ak sa doručuje osobe fyzickej, bude miestom doručenia

predovšetkým jej byt alebo pracovisko. Vzhľadom na hospodárnosť konania možno jej však

doručiť aj na iných miestach; všade tam, kde bude doručovateľom zastihnutá

( ).

Podľa charakteru písomnosti sa doručenie môže uskutočniť dvoma spôsobmi, a to

obyčajným doručením (§ 46) a doručením do vlastných rúk (§ 47). Postup pri doručovaní

písomností určených do vlastných rúk adresáta, ktorý nebol zastihnutý, je upravený

v ustanovení Podľa neho, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť

do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným

spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú

v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ

písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.

Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka

vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Citované ustanovenie pre prípad náhradného spôsobu doručenia písomnosti, ktorú

treba doručiť do vlastných rúk adresáta, ustanovuje postup, ktorý by mal adresátovi zaručiť,

aby sa mohol o doručovanej zásielke a jej uložení dozvedieť a vyzdvihnúť si ju. Úpravou

tzv. náhradného doručenia v citovanom ustanovením zákonodarca nepochybne sledoval cieľ

odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej nepreberaním zásielok adresátom

a zabrániť tak snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť konanie a zabezpečiť

tak plynulý priebeh občianskeho súdneho konania. Podmienkou vzniku fikcie doručenia

zakotvenej v citovanom ustanovení je zachovanie zákonom predpísaného postupu

doručovateľom. Základným predpokladom účinnosti náhradného doručenia je, aby adresát

písomnosti, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, sa v mieste doručenia zdržoval.

Zdržiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba podľa dovolacieho súdu rozumieť prípad,

ak sa adresát v čase doručenia zásielky zdržuje na území obce (mesta), v ktorej má

bydlisko, teda ak má možnosť oboznámiť sa s oznámením doručovateľa, urobeným podľa

ustanovenia prvá veta , že zásielku mu príde doručiť znovu v deň a hodinu

uvedenú v oznámení.

Z doručenky pripojenej k č. l. 147 spisu vyplýva, že poštový doručovateľ sa

18. mája 2012 neúspešne pokúsil o doručenie rozsudku súdu prvého stupňa na adresu

pôvodného advokáta odporcu Mgr. M. M., Z.. Preto adresáta upovedomil, že zásielku príde

doručiť znovu 21. mája 2012. Keďže bezvýsledným zostal i nový pokus o doručenie zásielky,

poštový doručovateľ v uvedený deň uložil zásielku na pošte.

Odporca tvrdí, že pri doručovaní rozsudku súdu prvého stupňa nemohla nastať fikcia

doručenia podľa , pretože sa pôvodný advokát odporcu Mgr. M. M. na

adrese Z. v čase doručovania rozhodnutia súdu prvého stupňa nezdržiaval. Súčasťou

podaného odvolania je aj čestné vyhlásenie pôvodného advokáta odporcu Mgr. M. M. na č. l.

165, že sa v dňoch 18.5.2012 až 23.5.2012 zdržoval mimo miesta svojej kancelárie u klienta

P. J., V. v súvislosti s prejednávaním sporovej agendy proti Slovenskému ochrannému

zväzu autorskému, Bratislava a v súvislosti so zastupovaním klienta O. S., S. v jeho

reštitučnej veci. V nasledujúcich dňoch sa nachádzal v Prešove, v súvislosti s nariadeným

pojednávaním na Krajskom súde v Prešove vo veci . Ako prílohu predložil

zápisnicu o pojednávaní zo dňa 8.3.2012 sp. zn. a predvolanie na pojednávanie

na deň 30.5.2012 vo veci vedenej na Krajskom súde v Prešove sp. zn. .

Zo spisového materiálu vyplýva, ako uviedol aj krajský súd v rozhodnutí o odvolaní,

že rozsudok prvostupňového súdu č. k. -142 bol doručovaný pôvodnému

advokátovi odporcu Mgr. M. M., ktorý bol v tom čase preukázateľne právnym zástupcom

odporcu. Zásielka obsahujúca predmetný rozsudok sa však súdu prvého stupňa dňa 13.6.2012

vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Následne prvostupňový súd výzvou zo dňa

28.6.2012 vyzval pôvodného právneho zástupcu odporcu, aby v lehote 3 dní od jej doručenia

oznámil dôvod, pre ktorý si on alebo poverený zamestnanec na preberanie pošty rozsudok

v úložnej lehote nevyzdvihol, ako aj to, či sa zdržiaval na adrese advokátskej kancelárie. Súd

prvého stupňa ďalej pôvodného advokáta odporcu vyzval, aby v prípade, že nebol prítomný

v sídle svojej advokátskej kancelárie on ani žiadny ním poverený zamestnanec na

preberanie pošty, preukázal svoj iný pobyt hodnoverným spôsobom a náležite ho zdokladoval.

Záverom oboznámil advokáta s úradnými hodinami, v ktorých si môže rozsudok vyzdvihnúť

a poučil ho, že v prípade, ak na výzvu nebude reagovať, bude považovať súdnu zásielku za

doručenú dňom 13.6.2012, keď sa vrátila súdu.

Zo spisu ďalej vyplýva, že aj výzva pôvodnému advokátovi odporcu, ktorá mu bola

odosielaná 28.6.2012, sa ako neprevzatá v odbernej lehote vrátila okresnému súdu 27.7.2012.

Prvostupňový súd následne postupoval tak, že príslušný rozsudok opatril doložkou

právoplatnosti a vykonateľnosti.

Dovolací súd s poukazom na uvádza, že pokiaľ ide o namietané

doručovanie rozsudku č. k. -142, súd prvého stupňa postupoval správne keď

doručoval rozhodnutie iba vtedajšiemu právnemu zástupcovi odporcu Mgr. M. M., ako

zástupcovi s plnomocenstvom pre celé konanie.

Miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia

späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup

pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením , osvedčuje

pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Doručenka vrátená súdu

osvedčuje súdu vykonanie doručenia a čas doručenia, kým nie je preukázaný opak. (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 1992 sp. zn. ). Tento dôsledok

však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka

neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto

podmienka náhradného doručenia bola splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu

vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka,

ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného

tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval z dôvodu, že účastník

konania nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. V danom prípade bolo

preukázané, že súd vyzval advokáta odporcu na preukázanie okolností dôležitých pre

posúdenie uplatnenie fikcie doručenia a ten sa prostredníctvom odvolania podaného už novým

advokátom k nim aj vyjadril.

Prvostupňový súd v čase vydania rozhodnutia nemal dôvod vykonať šetrenie

doručovania nad rámec skutočností uvedených na doručenke k rozsudku ako aj na doručenke

k následnej výzve, a to z dôvodu, že v čase svojho rozhodnutia mal splnené všetky podmienky

pre správoplatnenie rozsudku. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní šetrenie vykonal, keď

vychádzal aj z vyjadrení bývalého advokáta odporcu, ktoré sa v spise nachádzajú na č. l. 165

a po ich zhodnotení správne uviedol, že náhradné doručenie dnes už bývalému advokátovi

odporcu treba považovať za platné a lehotu na podanie odvolania počítať odo dňa vrátenia

zásielky súdu, t. j. od 13.6.2012.

Dovolací súd uvádza, že sa stotožňuje s odôvodnením krajského súdu, že v prípade

advokátov, resp. podobných osôb vykonávajúcich svoju činnosť na profesionálnej báze sa

predpokladá, že vo verejne dostupných evidenciách majú uvedenú aj adresu sídla, na ktorú im

možno doručovať. U takýchto adresátov sa na rozdiel od bežných občanov predpokladá

zdržiavanie sa v mieste doručenia „aj“ alebo „predovšetkým“ v bežnom pracovnom čase,

v ktorom je obvykle pošta doručovaná. Okolnosť, že sa v mieste doručovania v čase,

v ktorom malo k pokusu o doručenie dôjsť, žiadna z vyššie uvedených osôb nezdržiavala,

resp. že okrem samotného advokáta žiadna takáto osoba ani nejestvuje, je povinný

preukazovať ten, kto sa snaží spochybniť fikciu doručenia, teda vyššie zmienený

kvalifikovaný adresát, čo sa však v posudzovanej veci nestalo. Pôvodný advokát odporcu

hodnoverne nepreukázal, že by sa v deň doručenia nezdržoval v mieste doručenia.

Dovolací súd ďalej uvádza, že v prípade advokátov, u ktorých je podstatnou časťou ich

činnosti písomná komunikácia so súdmi, účastníkmi konania a štátnymi orgánmi je potrebné

trvať na tom, aby si plnili svoje povinnosti uložené im právnym predpisom a riadne preberali

písomnosti im doručované, a to buď osobne alebo prostredníctvom advokátskeho koncipienta

a iného pracovníka, ktorí sú u advokáta pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok

( ) alebo si v čase ich neprítomnosti v úrade zabezpečili preberanie

písomností na pošte prostredníctvom inej osoby. Ďalej mal pôvodný advokát odporcu v súlade

s možnosť dať sa zastupovať iným advokátom, ktorý by v čase uzatvorenia

kancelárie preberal súdne zásielky a činil by príslušné procesné úkony. Žiadnu z uvedených

možností však pôvodný advokát odporcu nevyužil. S odkazom na uvedené dovolací súd

uvádza, že nie je možné rozhodnutím súdu poskytnúť ochranu nekonaniu advokáta, ktoré by

malo za následok bránenie alebo podstatné sťaženie v uplatnení práva druhej strane sporu.

Zároveň nemožno opomenúť ani úpravu zakotvenú v , ktorá ukladá súdu

v príslušných lehotách nielen rozsudok vyhotoviť ale ho aj odoslať, a to obzvlášť v prípadoch

týkajúcich sa maloletých detí.

Vzhľadom na tieto skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, že boli splnené

podmienky ustanovenia upravujúce náhradné doručenie písomností

určených do vlastných rúk.

Keďže neboli zistené ani iné dôvody prípustnosti dovolania podľa

a dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je v danom prípade prípustné ani podľa

, dovolací súd dovolanie odporcu smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol (§ 243b ods. 4 O.s.p

v spojení s ).

V dovolacom konaní úspešným navrhovateľkám vzniklo právo na náhradu trov konania

proti odporcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Navrhovateľkám nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo

nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 4

v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2014

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová