Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/330/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. M., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. O. L., advokátkou so sídlom v P., proti žalovanej R., so sídlom v K.,

o vyslovenie neplatnosti redukcie poistného, vedenej na Okresnom súde Košice I pod

sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

zo 7. marca 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 7. marca 2012 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 24. februára 2010 č.k. -276 v spojení

s opravným uznesením z 15. apríla 2011 č.k. -324 rozhodol, že redukcia

poistných súm vykonaná žalovanou ku dňu 21.8.2006, týkajúca sa poistnej zmluvy

č. X. zo dňa 5.3.1997 uzavretej medzi J. M., nar. X., bytom v P. a žalovanou R. (pôvodne P.)

so sídlom v K., ktorou žalovaná znížila poistnú sumu pre prípad smrti z dohodnutej sumy

100 000 Sk na sumu 32 544 Sk a pre prípad dožitia z dohodnutej sumy 174 600 Sk na sumu

32 544 Sk je neplatná. Žalovanú zaviazal obnoviť finančné parametre poistnej zmluvy č. X.

zo dňa 5.3.1997, a to poistnú sumu pre prípad smrti na sumu 3 319,39 Eur (100 000 Sk) a pre

prípad dožitia na 5 795,65 Eur (174 600 Sk). Žalovanú zaviazal nahradiť trovy štátu v sume

23,44 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal žalobu na určenie, že redukcia poistnej zmluvy

číslo: X. uzavretej dňa 5.3.1997 medzi žalobcom a žalovanou je neplatná a finančné

parametre predmetnej poistnej zmluvy sa obnovujú v plnom rozsahu, a to: poistná suma pre

prípad smrti na sumu 100 000 Sk a poistná suma pre prípad dožitia na sumu 174 600 Sk.

2

Žalobca svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že dňa 5.3.1997 uzavrel so žalovanou poistnú

zmluvu typu U. číslo: X.. Poistenie bolo dohodnuté na dobu 20 rokov, so začiatkom poistenia

6.3.1997 a s koncom poistenia 6.3.2017. Doba platenia poistného bola dohodnutá na 15

rokov, spôsob platenia poistného bol dohodnutý mesačne formou prevodu z osobného účtu

a výška poistného bola dohodnutá v sume 485 Sk mesačne. Výška poistnej sumy pre prípad

smrti bola dohodnutá na sumu 100 000 Sk a pre prípad dožitia na sumu 174 600 Sk. Na

základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že v prejednávanej veci

sa nejedná o žalobu na určenie právnej skutočnosti, u ktorej právny záujem vyplýva

z právneho predpisu, ale o žalobu podľa , a skonštatoval, že naliehavý

právny záujem na strane žalobcu mal preukázaný tým, že bez prípadného určenia neplatnosti

redukcie právne postavenie žalobcu ako poistenca vo vzťahu k pôvodnej zmluve a z nej

vyplývajúceho plnenia čo do výšky poistného plnenia by bolo ohrozené, resp. neisté. Právna

úprava redukcie poistnej sumy je v súčasnosti plne ponechaná právnej úprave obsiahnutej

v poistných podmienkach. túto problematiku neupravuje. Preto je

nevyhnutné pri uzatváraní poistnej zmluvy dbať na to, aby boli podmienky, za ktorých

vznikne poistiteľovi právo na redukciu poistnej sumy, redukciu dôchodku, redukciu poistnej

doby vymedzené dostatočne presne a zrozumiteľne. Poukázal, že aj napriek tomu, že žalobca

sa ocitol v omeškaní s platením ďalšieho poistného už za obdobie od 6.4. do 6.5.1997,

žalovaná mu oznámila, že pristúpil k redukcii poistnej sumy až listom zo dňa 10.8.2006

a následne ešte raz listom zo dňa 19.9.2006, pričom k redukcii malo dôjsť k 21.8.2006.

Žalovaná si deň, kedy dochádza k redukcii poistnej sumy, vykladala tak, že je to jej právo,

ktoré môže využiť kedykoľvek, pretože z právneho hľadiska sa jedná o vopred dohodnutú

zmenu v obsahu poistnej zmluvy, nie o zánik poistenia. V prejednávanej veci vznikla

pochybnosť o obsahu čl. 9 ods. 1 a 2 VPP, čo je potrebné považovať za zaplatenie poistného

„v plnej výške v lehote stanovenej “ a či redukcia poistnej sumy „nastáva automaticky“,

t.j. okamihom prvého nezaplatenia ďalšieho poistného alebo je to právo poisťovateľa, ktoré

môže ale aj nemusí využiť. Za tejto situácie je spravodlivé, aby výklad nejasných ustanovení

poistných podmienok – čl. 9 ods. 2 VPP šiel na ťarchu poisťovateľa, ktorý ich sám

formuloval. Uvedený výklad podľa názoru súdu nijako nepopiera právo poisťovateľa

dosahovať zisk, pokiaľ tak činí spôsobom, ktorý je pre klienta predvídateľný a rešpektuje účel

poistnej zmluvy, t.j. úplatné prenesenie rizika z poisteného na poisťovateľa. Nárok žalobcu na

určenie, že redukcia poistných súm je neplatná, je dôvodný, pretože tento právny úkon

žalovanej, ktorým jednostranne zmenila dohodnuté podmienky v poistnej zmluve je

podľa ust. neurčitý a nezrozumiteľný, podľa ust. je v rozpore

3

s dobrými mravmi a podľa ust. nebol vopred individuálne dojednaný a preto je

neplatný. Súčasne zaviazal žalovanú na obnovenie finančných parametrov poistnej zmluvy

platných k momentu pred redukciou.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovanej rozsudkom zo 7. marca 2012

sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením

zo dňa 15.4.2011 tak, že žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania

v sume 608,95 Eur a tie zaplatiť advokátovi JUDr. J. T. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil s názorom

odvolateľky v tom, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak vychádzal

z právneho názoru, že v prejednávanej veci sa nejedná o žalobu na určenie právnej

skutočnosti a teda, že k redukcii poistných súm došlo na základe právneho úkonu žalovanej,

v dôsledku čoho na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu – ust. § 80

písm. c/ Za nesprávny považoval odvolací súd aj názor vyslovený súdom prvého stupňa

v odôvodnení napadnutého rozsudku ohľadom skutočnosti, že ust. článku 9 ods. 2 VPP

je nejasné a teda, že v konaní vznikla pochybnosť o obsahu tohto článku, čo je potrebné

považovať za zaplatenie poistného „v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym

zákonníkom“ a či redukcia poistnej sumy „nastáva automaticky“, t.j. okamihom prvého

nezaplatenia ďalšieho poistného, alebo je to právo poisťovateľa, ktoré môže ale aj nemusí

využiť. Krajský súd v rozhodnutí uviedol, že redukcia poistných súm bola účastníkmi vopred

dohodnutá, nedošlo k nej na základe jednostranného právneho úkonu žalovanej, preto

samotnú redukciu nemožno považovať za právny úkon. Podľa odvolacieho súdu je redukcia

poistných súm právnou skutočnosťou, ktorá nastala márnym uplynutím lehoty na zaplatenie

poistného.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu podľa zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a zároveň navrhol, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť napadnutého

rozhodnutia. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením a jeho

dôvodnosť na základe skutočnosti, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci ( ). Ďalej v podanom dovolaní namietal,

že odvolací súd v rámci rozhodovania o opravnom prostriedku rozhodoval v nesprávnom

zložení senátu ( ) a zároveň rozhodoval nad rámec podaného odvolania

voči rozsudku okresného súdu. Podľa názoru dovolateľa existencia naliehavého právneho

záujmu je daná aj vtedy, ak sa v prípade úspechu takejto určovacej žaloby môže niečo

na právnom postavení navrhovateľa zmeniť alebo tým niečo pre toto postavenie dosiahnuť

a toto dosiahnutie alebo zmenu predchádza neistota a ohrozenie.

Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom,

skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť dovolaním ( ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

je prípustné.

V zmysle je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej alebo rozsudok, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238

ods. 2 ). Dovolanie je prípustné aj proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ale

len vtedy, ak odvolací súd vo výroku rozsudku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu ( ).

Žalobca v dovolaní uviedol, že opravný prostriedok podáva podľa

Prípustnosť dovolania je v tomto ustanovení založená na rozdielnosti rozsudku odvolacieho

súdu a rozsudku súdu prvého stupňa. O rozdielne rozsudky ide vtedy, ak okolnosti významné

pre rozhodnutie veci posúdili oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho odlišne určili alebo

deklarovali práva a povinnosti účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, nie je významné formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol

alebo ako formálne svoj výrok označil), ale vždy obsahové hľadisko (vzájomný vzťah

rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa v tom zmysle, či súdy práva

a povinnosti účastníkov v danom právnom vzťahu posúdili odlišne). Významné nie je ani to,

či výroky rozsudkov súdov oboch stupňov sú alebo nie sú odlišne naformulované – aj v tomto

zmysle je rozhodujúce obsahové hľadisko.

Dovolanie žalobcu proti rozhodnutiu krajského súdu je prípustné, poukazujúc

na ustanovenie

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom

ustanovení. V zmysle je dovolanie prípustné (teda aj dôvodné) proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ vady

v zmysle až f/ nenamietal a ani dovolací súd existenciu týchto vád

nezistil.

So zreteľom na dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania dovolací súd

osobitne skúmal, či v prejednávanej veci bol krajský súd, ktorý rozhodoval o odvolaní

žalovanej nesprávne obsadený ( ). Dovolateľ túto vadu videl v tom, že

odvolací súd rozhodoval o odvolaní v inom zložení ako pri rozhodovaní o odvolaní

žalovaného z 3. februára 2011.

Z rozvrhu práce Krajského súdu v Košiciach konkrétne Dodatku č. 2 k Rozvrhu práce

na rok 2012 vyplýva, že pôvodná členka senátu JUDr. Ľudmila Babjaková bola členkou

senátu 1Co len do 15. februára 2012, a to z dôvodu prerušenia výkonu funkcie sudcu. Senát

Krajského súdu v Košiciach rozhodoval o odvolaní žalovanej 7. marca 2012 v súlade

s platným Rozvrhom práce Krajského súdu v Košiciach. Existencia vady konania v zmysle

teda nebola zistená.

Zo spisového materiálu a z vykonaných dôkazov je zrejmé, že žalobca na základe

uzatvorenej poistnej zmluvy platil poistné vždy v rovnaký termín, a to podľa toho, ako začal

platiť poistné hneď po uzatvorení poistnej zmluvy so zástupcom žalovanej. Poistné platil

v rovnaký čas od 25.4.1997 do 24.7.2006 po dobu 108 mesiacov a v tejto dobe mu boli

zo strany žalovanej opakovane zasielané listy, v ktorých ho sama žalovaná označovala

za dobrého klienta a ako takému mu ponúkala ďalšie služby, a to pôžičku peňazí, ktorú aj

žalobca využil a následne riadne splatil.

Z vyjadrení žalovanej vyplývalo, že mechanizmus redukcie bol využívaný voči

klientom, ktorý si neplnia svoje povinnosti a je jedným zo štandardných poistných inštitútov,

keď účelom redukcie je zabrániť predčasnému zániku poistenia a zachovať pre poisteného

aspoň minimálnu udržateľnú mieru poistnej ochrany.

Žalovaná vzhľadom na priebeh poistného vzťahu a na úhradu jednotlivých splátok

mohla predpokladať, že k úhrade splátky dôjde v 25. deň v mesiaci august, tak ako sa pri

úhrade poistného zo strany žalobcu opakovane stalo 108 krát predtým.

S uvedeným faktom sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí nevysporiadal

a nevysporiadal sa ani so skutočnosťou, že žalovaná prijímala poistné od žalobcu po celú

dobu poistenia a sama voči nemu konala spôsobom, ktorý v ňom mohol vzbudiť dojem, že si

svoje povinnosti podľa zmluvy plní riadne a včas.

Dovolací súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je

prekvapivé, predčasné a jeho právne posúdenie je preto aj nesprávne. Z vykonaného

dokazovania vyplynula rozpornosť výpovedí žalobcu a svedkov pokiaľ išlo o deň splatnosti

poistných súm i omeškania žalobcu s platením poistných súm. Navyše v predmetnej veci

nebola vypočutá manželka žalobcu, ktorá celú záležitosť vybavovala a žalobca sa na jej

konanie odvolával a v určitých smeroch sa však ani nevedel vyjadriť. Odvolací súd nevzal

do úvahy listiny nachádzajúce sa v spise týkajúce sa poistných súm, ktoré sú rozporné. Preto

bolo povinnosťou odvolacieho súdu dokazovanie v naznačenom smere doplniť alebo

zopakovať vrátane riadneho odôvodnenia, či predmetná redukcia poistných súm je právny

úkon, alebo právna skutočnosť.

Na základe doplneného dokazovania bude preto potrebné, aby odvolací súd posúdil, či

žalovaná mohla alebo nemohla vykonať predmetnú redukciu prijatých súm k 21.8.2006, keď

sama akceptovala platenie týchto súm zo strany žalobcu od začiatku poistného obdobia

ku každému 25-temu v mesiaci z jeho účtu, a k 21.8.2006 ešte nebol v omeškaní s platením

poistnej sumy za mesiac august 2006 ( ).

Predmetná poistná zmluva je spotrebiteľská zmluva a ustanovenie § 53 ods. 1

má povahu kogentnej právnej normy, ktorá dodávateľovi výslovne

zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Je

preto potrebné takisto posúdiť prípadnú platnosť alebo neplatnosť čl. 9 ods. 1 a 2

Všeobecných poistných podmienok s poukazom na ustanovenie § 52 a § 53 Občianskeho

zákonníka s použitím a a Občianskeho

zákonníka.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je

dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní.

Dovolací súd sa vzhľadom na zákonnú povinnosť (pri zmeňujúcom rozhodnutí

odvolacieho súdu) zaoberal preto i tým, či konanie bolo postihnuté vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Dospel k záveru, že

konanie odvolacieho súdu je takou (inou) vadou postihnuté.

Pokiaľ dovolateľ ako dovolací dôvod uvádzal nesprávne právne posúdenie veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ), dovolací súd uvádza, že napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom

konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom

na zistenú procesnú vadu, z dôvodu ktorej rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto

posúdenie dostatočným podkladom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených preto rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vec vrátil odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( tretia veta ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2014

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová