Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Ndt/1/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Pavla Polku na neverejnom

zasadnutí konanom dňa 30. apríla 2014 v Bratislave, v trestnej veci proti obžalovanému

PharmDr. E. K. pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

č. v znení zmien a doplnkov (Tr. zák.) a iné, rozhodol

t a k t o :

Podľa trestná vec obžalovaného PharmDr. E. K.

pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., vedená na Krajskom

súde v Trenčíne pod sp. zn. , sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Obžalobou prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom zo dňa

30. októbra 2003, sp. zn. , podanej Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa

31. októbra 2003 je obžalovaný PharmDr. E. K. trestne stíhaný pre trestný čin vydierania

podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. formou organizátorstva podľa § 10

ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (v bodoch 1/ a 2/), pre trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1

Tr. zák. formou organizátorstva podľa § 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (v bode 2/) a pre trestný

čin nepriamej korupcie podľa § 162 ods. 2 Tr. zák. (v bodoch 3/,4/ a 5/) na tom skutkovom

základe, ako je uvedené vo výrokovej časti obžaloby.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14. novembra 2011,

sp. zn. , bol obžalovaný PharmDr. E. K. uznaný vinným zo spáchania

pokračovacieho trestného činu nepriamej korupcie podľa § 162 ods. 2 Tr. zák., za čo mu bol

uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, pričom výkon trestu mu bol

podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov. Súčasne mu bol podľa § 53

ods. 1 Tr. zák. uložený aj peňažný trest vo výške 120 000 eur a pre prípad úmyselného

2

zmarenia tohto trestu mu bol podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. ustanovený náhradný trest odňatia

slobody na 120 dní.

Naproti tomu bol obžalovaný PharmDr. E. K. (spolu s obžalovaným P. K.)

podľa č. v znení zmien a doplnkov

spod obžaloby pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a trestný

čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. oba trestné činy formou organizátorstva

podľa § 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., oslobodený.

Na základe odvolania okresného prokurátora a obžalovaného PharmDr. E. K.

bola predmetná trestná vec predložená Krajskému súdu v Trenčíne, ako súdu odvolaciemu.

V nadväznosti na to obžalovaný PharmDr. E. K. svojím podaním zo dňa

27. novembra 2013 (doručeného súdu dňa 28. novembra 2013), doplneného podaním zo dňa

17. januára 2014 (doručeného súdu 20. januára 2014), požiadal o odňatie veci Krajskému

súdu v Trenčíne a prikázanie inému krajskému súdu (formou vznesenia námietky zaujatosti

voči všetkým sudcom Krajského súdu v Trenčíne) a to v podstate z dôvodu, že voči sudcom

Krajského súdu v Trenčíne prechováva nedôveru, ktorú k nim pojal v súvislosti

s informáciou: „že p. RNDr. T. J., CSc. sa mal pred niekoľkými dňami vyjadriť v tom zmysle:

“že sa znovu ukázalo, že to má na krajskom súde, čo sa týka K. vybavené, a K. to už o pár dní

uvidí“ a „...že to má na krajskom súde vybavené a že ho odsúdia aj v jeho neprítomnosti“.

Krajský súd na základe vyššie uvedeného návrhu obžalovaného predložil dňa

23. januára 2014 predmetnú vec na rozhodnutie o návrhu na odňatie a prikázanie veci,

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade návrhu obžalovaného PharmDr. E. K.

preskúmal predložený spisový materiál a zistil, že návrh obžalovaného na odňatie veci

a jej prikázanie inému súdu, nie je dôvodný.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa, o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený .

3

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia dôležitými dôvodmi sú predovšetkým

také okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci, výchovné pôsobenie

trestného konania na obžalovaného i na ostatných občanov a čo najrýchlejšie prejednanie

a rozhodnutie veci. Pritom treba prihliadať aj na požiadavku hospodárnosti konania.

Dôležitým dôvodom odňatia a prikázania veci môže byť aj skutočnosť, že v konkrétnom

prípade môžu u občanov vzniknúť pochybnosti o nezaujatosti miestne príslušného súdu.

Obžalovaný svoju námietku, že má pochybnosť o nestrannosti sudcov tohto krajského

súdu pre údajný výrok RNDr. T. J., CSc., oprel o všeobecnú informáciu, ktorá však

v posudzovanom prípade nemôže spochybniť objektivitu a nestrannosť členov senátu, ktorí

budú v predmetnej veci rozhodovať, resp. i ostatných sudcov tohto súdu. Súčasťou spisu je aj

vyjadrenie všetkých sudcov Krajského súdu v Trenčíne (č.l. 1742), ktorí sa zhodne vyjadrili,

že v predmetnej veci sa necítia byť zaujatí, obžalovaného nepoznajú a teda, nemajú k nemu

žiaden pomer, ktorý by odôvodňoval ich zaujatosť.

Neuniklo však pozornosti najvyššieho súdu, že obžalovaný navrhuje vypočuť dvoch

svedkov, ktorí by mali preukazovať svojou výpoveďou, zaujaté tvrdenia svedka

RNDr. T. J., CSc. Objasnenie týchto okolností bude nepochybne predmetom ďalšieho

súdneho konania, vo forme výsluchu navrhovaných svedkov, na tieto okolnosti.

Dokazovanie v minimálne vyššie uvedenom rozsahu, je potrebné vykonať na hlavnom

pojednávaní, nakoľko ide o skutočnosti, ktoré neboli známe ani v prípravnom konaní a môže

ísť o rozsiahlejšie dokazovanie. Následne sa nimi musí vysporiadať súd prvého stupňa.

V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, že v danej veci ide o prekročenie časového

limitu dĺžky konania, judikovaný už Európskym súdom pre ľudské práva ako i judikatúrou

Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale i všeobecných súdov Slovenskej republiky.

Prieťahy v konaní je potrebné vo všeobecnosti vyhodnotiť v prospech obvineného,

ako skutočnosť odškodňujúcu dlhšie trvajúce traumatizujúce účinky trestného konania na jeho

osobu. V tomto smere, najvyšší súd, preto len odkazuje na príslušnú judikatúru. Je potrebné

tiež uviesť, že prípadné odňatie predmetnej veci a jej prikázanie inému súdu, by súdne

konanie len zbytočne predĺžilo.

Pri úvahách, či v konkrétnom prípade sú dané dôležité dôvody odňatia a prikázania

veci, treba hodnotiť všetky do úvahy prichádzajúce argumenty pre takýto postup

a v ich vzájomnej súvislosti.

Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo , ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím s účinnosťou

od 1. októbra 1992, výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 ,

podľa ktorého – „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví

zákon“.

Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec

odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené závažné

„dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s ústavnou zásadou príslušnosti súdu v zmysle

článku 48 ods. 1.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky

dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 23 ods. 1

na odňatie veci Krajskému súdu v Trenčíne a jej prikázanie inému krajskému súdu

a preto rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave dňa 30. apríla 2014

JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová