Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e3a/391226.81b422.pdf
PDF · 99.64 KB
No categories available
1Ndt/1/2014
N a j v y š š í s ú d 1 Ndt 1/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Pavla Polku na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 30. apríla 2014 v Bratislave, v trestnej veci proti obžalovanému
PharmDr. E. K. pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
č.140/1961 Zb. v znení zmien a doplnkov (Tr. zák.) a iné, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného PharmDr. E. K.
pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., vedená na Krajskom
súde v Trenčíne pod sp. zn. 2To 84/2012, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Obžalobou prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom zo dňa
30. októbra 2003, sp. zn. Pv 600/03, podanej Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa
31. októbra 2003 je obžalovaný PharmDr. E. K. trestne stíhaný pre trestný čin vydierania
podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. formou organizátorstva podľa § 10
ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (v bodoch 1/ a 2/), pre trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1
Tr. zák. formou organizátorstva podľa § 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (v bode 2/) a pre trestný
čin nepriamej korupcie podľa § 162 ods. 2 Tr. zák. (v bodoch 3/,4/ a 5/) na tom skutkovom
základe, ako je uvedené vo výrokovej časti obžaloby.
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14. novembra 2011,
sp. zn. 2T 9/2010, bol obžalovaný PharmDr. E. K. uznaný vinným zo spáchania
pokračovacieho trestného činu nepriamej korupcie podľa § 162 ods. 2 Tr. zák., za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, pričom výkon trestu mu bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov. Súčasne mu bol podľa § 53
ods. 1 Tr. zák. uložený aj peňažný trest vo výške 120 000 eur a pre prípad úmyselného
zmarenia tohto trestu mu bol podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. ustanovený náhradný trest odňatia
slobody na 120 dní.
Naproti tomu bol obžalovaný PharmDr. E. K. (spolu s obžalovaným P. K.)
podľa § 226 písm. c/ Tr. por. č. 141/1961 Zb. v znení zmien a doplnkov (Tr. por.)
spod obžaloby pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a trestný
čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. oba trestné činy formou organizátorstva
podľa § 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., oslobodený.
Na základe odvolania okresného prokurátora a obžalovaného PharmDr. E. K.
bola predmetná trestná vec predložená Krajskému súdu v Trenčíne, ako súdu odvolaciemu.
V nadväznosti na to obžalovaný PharmDr. E. K. svojím podaním zo dňa
27. novembra 2013 (doručeného súdu dňa 28. novembra 2013), doplneného podaním zo dňa
17. januára 2014 (doručeného súdu 20. januára 2014), požiadal o odňatie veci Krajskému
súdu v Trenčíne a prikázanie inému krajskému súdu (formou vznesenia námietky zaujatosti
voči všetkým sudcom Krajského súdu v Trenčíne) a to v podstate z dôvodu, že voči sudcom
Krajského súdu v Trenčíne prechováva nedôveru, ktorú k nim pojal v súvislosti
s informáciou: „že p. RNDr. T. J., CSc. sa mal pred niekoľkými dňami vyjadriť v tom zmysle:
“že sa znovu ukázalo, že to má na krajskom súde, čo sa týka K. vybavené, a K. to už o pár dní
uvidí“ a „...že to má na krajskom súde vybavené a že ho odsúdia aj v jeho neprítomnosti“.
Krajský súd na základe vyššie uvedeného návrhu obžalovaného predložil dňa
23. januára 2014 predmetnú vec na rozhodnutie o návrhu na odňatie a prikázanie veci,
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade návrhu obžalovaného PharmDr. E. K.
preskúmal predložený spisový materiál a zistil, že návrh obžalovaného na odňatie veci
a jej prikázanie inému súdu, nie je dôvodný.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa, o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,
ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený .
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia dôležitými dôvodmi sú predovšetkým
také okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci, výchovné pôsobenie
trestného konania na obžalovaného i na ostatných občanov a čo najrýchlejšie prejednanie
a rozhodnutie veci. Pritom treba prihliadať aj na požiadavku hospodárnosti konania.
Dôležitým dôvodom odňatia a prikázania veci môže byť aj skutočnosť, že v konkrétnom
prípade môžu u občanov vzniknúť pochybnosti o nezaujatosti miestne príslušného súdu.
Obžalovaný svoju námietku, že má pochybnosť o nestrannosti sudcov tohto krajského
súdu pre údajný výrok RNDr. T. J., CSc., oprel o všeobecnú informáciu, ktorá však
v posudzovanom prípade nemôže spochybniť objektivitu a nestrannosť členov senátu, ktorí
budú v predmetnej veci rozhodovať, resp. i ostatných sudcov tohto súdu. Súčasťou spisu je aj
vyjadrenie všetkých sudcov Krajského súdu v Trenčíne (č.l. 1742), ktorí sa zhodne vyjadrili,
že v predmetnej veci sa necítia byť zaujatí, obžalovaného nepoznajú a teda, nemajú k nemu
žiaden pomer, ktorý by odôvodňoval ich zaujatosť.
Neuniklo však pozornosti najvyššieho súdu, že obžalovaný navrhuje vypočuť dvoch
svedkov, ktorí by mali preukazovať svojou výpoveďou, zaujaté tvrdenia svedka
RNDr. T. J., CSc. Objasnenie týchto okolností bude nepochybne predmetom ďalšieho
súdneho konania, vo forme výsluchu navrhovaných svedkov, na tieto okolnosti.
Dokazovanie v minimálne vyššie uvedenom rozsahu, je potrebné vykonať na hlavnom
pojednávaní, nakoľko ide o skutočnosti, ktoré neboli známe ani v prípravnom konaní a môže
ísť o rozsiahlejšie dokazovanie. Následne sa nimi musí vysporiadať súd prvého stupňa.
V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, že v danej veci ide o prekročenie časového
limitu dĺžky konania, judikovaný už Európskym súdom pre ľudské práva ako i judikatúrou
Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale i všeobecných súdov Slovenskej republiky.
Prieťahy v konaní je potrebné vo všeobecnosti vyhodnotiť v prospech obvineného,
ako skutočnosť odškodňujúcu dlhšie trvajúce traumatizujúce účinky trestného konania na jeho
osobu. V tomto smere, najvyšší súd, preto len odkazuje na príslušnú judikatúru. Je potrebné
tiež uviesť, že prípadné odňatie predmetnej veci a jej prikázanie inému súdu, by súdne
konanie len zbytočne predĺžilo.
Pri úvahách, či v konkrétnom prípade sú dané dôležité dôvody odňatia a prikázania
veci, treba hodnotiť všetky do úvahy prichádzajúce argumenty pre takýto postup
a v ich vzájomnej súvislosti.
Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza
Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou
od 1. októbra 1992, výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého – „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví
zákon“.
Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec
odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené závažné
„dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s ústavnou zásadou príslušnosti súdu v zmysle
článku 48 ods. 1.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky
dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 23 ods. 1
Tr. por. na odňatie veci Krajskému súdu v Trenčíne a jej prikázanie inému krajskému súdu
a preto rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave dňa 30. apríla 2014
JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová