Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoCsp-4-2021.pdf
PDF · 91.04 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v právnej veci žalobcu WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Žilinská cesta 130, proti žalovanému A. D., I. K. Z. Č. X, o zaplatenie 4.920,75 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 16.9.2020 č.k. 19Csp/261/2017-176 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a.
Žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.920,75 eura s príslušným úrokom z omeškania do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutého úveru. 3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľnou a.s. dňa 26.10.2006 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 100.000,- Sk s ročnou úrokovou sadzbou 12%. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v mesačných splátkach po 2.285,- Sk, pričom splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.10.2011. Ďalej vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalovaného zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.9.2014 postúpil pohľadávku z uvedenej úverovej zmluvy žalobcovi a zároveň listom zo dňa 7.10.2014 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Následne žalovaný uzatvoril so žalobcom dohodu o splátkach z úverovej zmluvy a o uznaní dlhu. Podľa článku II. zmluvy žalovaný uznal záväzok voči veriteľovi čo do dôvodu aj výšky. 4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. 5. Ohľadom námietky vecnej legitimácie žalovaným súd skonštatoval, že nemožno uzavrieť, že zmluva o postúpení pohľadávky nebola platná pre nedodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko z predloženej dohody o vzdaní dlhu je preukázané, že dohodu uzatváral žalovaný so spoločnosťou žalobcu a nie s jej právnym predchodcom, pričom v tej istej dohode je uvedené, že ide o pohľadávku postúpenú Slovenskou sporiteľnou. Z toho vyplýva, že pohľadávka z úverovej zmluvy nebola postúpená na žalobcu počas trvania úverovej zmluvy a v čase omeškania žalovaného so splácaním úveru, ani po vyhlásení o predčasnej splatnosti ale až po termíne konečnej splatnosti úveru, ktorý bol v roku 2011, pričom pohľadávka bola postúpená v roku 2014. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že jeho nárok nevyplýva zo zmluvy o úvere, ale z uznania dlhu a spôsobu jeho splácania. Žalovaný
podľa názoru súdu neuviedol ani jeden dôvod, pre ktorý by pôvodná úverová zmluva mala byť neplatnou pre neprijateľné zmluvné podmienky. V konaní nezistil žiadne neprijateľné podmienky zmluvy, z ktorých by žalobca uplatňoval nárok. 6. Zmluva bola uzatvorená dňa 20.11.2006 a teda medzi stranami nie je sporné, že ide o zmluvu spotrebiteľskú. Nie je sporné, že žalovanému úver poskytnutý bol, a teda aj pri nedodržaní ustanovených podmienok je zmluva platná. Zisťovanie všetkých neprijateľných podmienok zmluvy má význam iba v prípade, ak by si z takýchto podmienok žalobca uplatňoval nárok. Žalobca však požadoval iba vrátenie nezaplatenej istiny úveru, úroky z úveru a úroky z omeškania. Za súčasného skutkového stavu platí, že žalobca si žiadne sankcie z úverovej zmluvy, okrem úroku z omeškania neuplatňuje, preto ak by aj zmluvné dojednania o sankciách boli neplatné pre posúdenie nároku žalobcu by nemali žiadnu právnu relevanciu. Z dohody o uznaní dlhu je zrejmé, z čoho uvedený dlh pozostáva, a to z istiny úveru v sume 3.832,07 eura, úroku 174,91 eura a úrokov z omeškania 2.113.77 eura, vyčíslených ku dňu 21.1.2015. Takéto vymedzenie dlhu podľa názoru súdu spĺňa požiadavku určitosti a je pre identifikáciu dlhu v dohode o uznaní dlhu dostatočné. Žalovaný neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé spochybniť uplatnený nárok. Žalobca aj predložením zmluvy o postúpení pohľadávky preukázal, že je v konaní nositeľom hmotnoprávnych oprávnení, ktoré mu z postúpenej pohľadávky plynú. Žalobca napriek tomu predložil do spisu list Slovenskej sporiteľne zo dňa 7.10.2014, ktorým oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky žalobcovi z úverovej zmluvy. Dohoda o splátkach a uznaní dlhu nie je formulárovou zmluvou, nakoľko má prakticky dve strany, je písaná dostatočne čitateľným písmom, obsahuje predmet záväzku, obsahuje výšku a termín splatnosti s možnosťou následného uzavretia ďalšieho splátkového kalendára. Tvrdenia žalovaného ohľadom neplatnosti sú v rozpore s predloženou dohodou, ktorá je zrozumiteľná a jasná, dohoda neobsahuje žiadne rozhodcovské doložky ani súhlas so spracovaním osobných údajov. 7. Nárok žalobcu vychádza z inštitútu ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka o uznaní dlhu. Uznanie záväzku je zrozumiteľné a určito vymedzuje identifikovaný dlh, ktorý žalovaný uznáva a ktorý sa zaviazal žalobcovi zaplatiť. Súd teda za dôvodný považoval nárok v sume 4.920,75 eura. Súd priznal žalobcovi aj právo na úroky z istiny úveru, zohľadňujúc jednotlivé úhrady žalovaného po uznaní dlhu v dohodnutej výške 12% ročne, pretože toto právo žalobcovi vyplýva z úverovej zmluvy a vyplýva aj z dohody uzavretej 17.2.2015. Priznaná istina 4.920,75 eura už zohľadňuje kapitalizované úroky z úveru, preto súd priznal žalobcovi úroky z dlžnej istiny úveru 3.832,07 eura vyčíslenej k 21.1.2015, ktorá bola následne znižovaná o jednotlivé úhrady. Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto je dôvodný aj nárok žalobcu na úroky z omeškania. Toto právo mu vyplýva jednak z úverovej zmluvy, jednak z dohody zo dňa 17.2.2015. Požadovaná výška úrokov z omeškania 8% je v súlade s uzavretou zmluvou o úvere a je aj v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. 10. V odvolaní uviedol, že je toho názoru, že pri uzatváraní spornej dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike. Dňa 21.1.2015 bola medzi žalobcom a ním ako dlžníkom podpísaná dohoda o splátkach a uznaní záväzkov. Podľa jeho názoru táto dohoda má nepochybne charakter predtlačenej formulárovej zmluvy, obsah ktorej ako dlžník ovplyvniť nemohol. Jeho vôľa smerovala výlučne k uzatvoreniu dohody o splátkach a nie k vykonaniu jednostranného právneho úkonu uznania dlhu. Ďalej namietal, že nemal vedomosť o prípadnom premlčaní dlhu. V danom prípade trojročná premlčacia doba začala plynúť najneskôr po termíne konečnej splatnosti úveru v roku 2011, a keďže žaloba bola podaná až 26.10.2017 bolo to nepochybne až po jej uplynutí. Ďalej poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorý dohodu o splátkach a uznaní záväzkov judikoval ako neplatný právny úkon. Podľa názoru žalovaného dôvodom pre zamietnutie žaloby je aj nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby. Žalobca síce uvádza v konaní zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorá mala byť uzavretá 25.9.2014, avšak k žalobe ju nepripojil. Taktiež sa podľa jeho názoru nenachádza žiadny dôkaz o tom, že postúpenie pohľadávky mu bolo doručené, a to či už zo strany Slovenskej sporiteľne alebo zo strany žalobcu. Taktiež namietal výšku priznaných úrokov, nakoľko sa domnieva, že niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť bližšie neurčenú výšku úrokov a takým ustanovením nie je ani ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka. Za čas po skončení splatnosti úveru patrí veriteľovi iba právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecným záväzným predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj navyšovanie úrokov z omeškania o úroky za úver po lehote konečnej splatnosti úveru.
11. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 12. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 13. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak na daný prípad nesprávne aplikoval ust. § 558 Občianskeho zákonníka. 14. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. 15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 16. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565) začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 17. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. 18. Podľa § 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplním niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky. 19. Účinky uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka z hľadiska začiatku a dĺžky premlčacej doby upravuje vyššie cit. ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že uznanie dlhu zakladá beh novej premlčacej doby v dôsledku jej pretrhnutia (prerušenia). Uznaním dlhu tak začína nová, desaťročná premlčacia doba odo dňa, kedy k uznaniu došlo, prípadne od uplynutia lehoty na plnenie, pokiaľ je v uznávacom prejave uvedená. 20. Žalobca uplatnil v tomto konaní nárok voči žalovanému na základe uznania dlhu zo strany žalovaného, obsiahnutej v dohode o splátkach a uznaní záväzkov zo dňa 21.1.2015. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že z obsahu tejto dohody možno jednoznačne vyvodiť, že z neho vyplýva vyjadrenie prísľubu žalovaného zaplatiť dlh, identifikovaný v článku 1 tejto dohody, z jej obsahu teda vyplýva aj dôvod dlhu a jeho výška. Pre vznik právnej domnienky trvania dlhu však vyššie cit. ust. § 558 vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o premlčaní vedel. Len vtedy platí domnienka existencie dlhu v čase jeho uznania. Pokiaľ dlžník o premlčaní nevedel, jeho uznanie dlhu tento právny následok nemá. Nezáleží však na tom, či dlžník o premlčaní nevedel z dôvodu neznalosti právnej úpravy premlčania alebo z iných dôvodov ( i skutkových). 21. Žalovaný sa už v priebehu konania na súde prvej inštancie bránil tým, že uznal premlčaný dlh, pričom o tejto skutočnosti v čase uznania vedomosť nemal, preto nemožno vychádzať z domnienky existencie dlhu v čase jeho uznania. 22. Vychádzajúc z tej skutočnosti, že v danom prípade nastala konečná splatnosť úveru dňa 20.10.2011, čo bolo zistené súdom prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom zmluvy o úvere zo dňa 26.10.2006, niet pochýb o tom, že k premlčaniu pohľadávky žalobcu, vychádzajúcej z tohto úveru došlo najneskôr po uplynutí troch rokov od splatnosti úveru, teda dňom 21.10.2014. Žalovaný uznal svoju pohľadávku vo vzťahu k žalobcovi, vyplývajúcu zo spomínanej zmluvy o úvere až dňa 17.2.2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, uznal teda premlčaný dlh. Z obsahu tejto dohody nemožno vyvodiť, že by žalovaný v čase uznania tohto dlhu o premlčaní mal vedomosť a takéto zistenie nevyplýva ani z ostatných vykonaných dôkazov pred súdom prvej inštancie. Možno tak konštatovať, že žalovaný uznal premlčaný dlh, pričom v čase tohto uznania nemal vedomosť o jeho premlčaní. Uznávací prejav dlžníka nemá preto ten zákonom predpokladaný účinok, že dlh v čase uznania trval. Žalovaný sa tak úspešne v konaní bránil vznesenou námietkou premlčania. 23. Na základe týchto úvah odvolací súd dospel k záveru, že dlh žalobcu je premlčaný, pričom žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, preto nároku žalobcu nemožno vyhovieť. 24. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietol. 25. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).