Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/20/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera na

neverejnom zasadnutí v Bratislave 13. mája 2014 v trestnej veci obvineného P. D. pre zločin

sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Košice I

pod sp. zn. , o dovolaní, ktoré podal obvinený prostredníctvom obhajkyne

JUDr. I. R., advokátky v K., proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 6. septembra

2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného P. D. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Košice I z 5. októbra 2011, sp. zn. , bol

obvinený P. D. uznaný za vinného zo spáchania zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3

Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že

v rozpore s ustanoveniami leasingovej zmluvy č. X., predmetom ktorej bol nájom

osobného motorového vozidla zn. Škoda SuperB, modrej metalízy, EČV: K., VIN: T.

a výrobným číslom motora: A., podpísanej 9. decembra 2005 v M. s prenajímateľom,

spoločnosťou C.C., IČO: X., odovzdal uvedené vozidlo dňa 5. januára 2006 v K. na ul. L. bez

vedomia a súhlasu prenajímateľa R. N., predmet nájmu nevrátil, tento nesplácal, a to ani

čiastočne, čím takto spôsobil spoločnosti C., škodu vo výške 27 845 €.

Okresný súd obvinenému podľa § 213 ods. 3, § 38 ods. 4, § 37 písm. m/ Tr. zák. uložil

trest odňatia slobody na 5 rokov a 4 mesiace nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/

Tr. zák. ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia.

Podľa súd uložil obvinenému povinnosť, aby poškodenej

spoločnosti C., nahradil spôsobenú škodu vo výške 27 845 €.

Rozsudkom zo dňa 6. septembra 2012, sp. zn. , Krajský súd v Košiciach

na podklade odvolania podaného obvineným proti rozsudku Okresného súdu Košice I, zrušil

podľa , napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste

a podľa obvinenému P. D. uložil podľa , ,

písm. m/ Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody na 5 rokov

a 4 mesiace. Súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste odňatia slobody

uloženom mu rozsudkom Okresného súdu Košice I, zo dňa 20. júna 2008, sp. zn. ,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. júna 2008 v trvaní 10 mesiacov, pre ktorého výkon

bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu zaradil do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojej

obhajkyne dovolanie z dôvodov uvedených v , teda že zásadným

spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu, ,

teda že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom a , teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

ustanovenia.

Obvinený v dovolaní namietal, že v konaní bolo porušené jeho právo na obhajobu.

Poukazoval na ustanovenie , podľa ktorého treba obvineného poučiť aj o jeho

ďalších právach uvedených v až ods. 3 Zo zápisnice o výsluchu

obvineného zo dňa 23. januára 2009 však vyplýva, že obvinený bol poučený len podľa § 34

ods. 1, ods. 3 V dôsledku nesprávneho poučenia obvinený nemal vedomosť o tom,

že môže sám klásť svedkom otázky v konaní pred súdom a nie len prostredníctvom svojho

obhajcu a o tom, že už na začiatku konania pre súdom prvého stupňa mohol uplatniť všetky

dôkazy.

Obvinený ďalej namietal, že z dôvodu nesprávneho poučenia nemohol požiadať

svojho obhajcu, aby sa zúčastnil na iných úkonoch prípravného konania. V dôsledku tejto

skutočnosti obhajca nebol prítomný na výsluchu konanom dňa 18. marca 2009, kde bola

vypočutá splnomocnená zástupkyňa poškodenej. Zápisnica z predmetného úkonu bola

následne vykonaná ako dôkaz na hlavnom pojednávaní prečítaním, pričom takýto dôkaz

je potrebné podľa názoru obvineného považovať za nezákonný.

Obvinený tiež v dovolaní namietal, že mu nebola známa okolnosť, že na výsluchu

R. Š. konanom dňa 28. apríla 2009 sa zúčastnil ako jeho obhajca Mgr. M. Č., ktorý nebol

k takémuto úkonu splnomocnený. O tom, že takto bolo porušené jeho právo na obhajobu

svedčí podľa obvineného aj skutočnosť, že Mgr. M. Č. na predmetnom úkone nepoložil

svedkovi ani jednu otázku. Obvinený mal za to, že takýto dôkaz je tiež nutné považovať

za dôkaz, ktorý nebol vykonaný zákonným spôsobom.

V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom v zmysle

obvinený poukazoval na to, že z rozsudku Okresného súdu Košice I z 5. októbra 2011

a 14. júna 2010, sp. zn. , vyplýva, že súd pri hodnotení dôkazov vychádzal z listu

spoločnosti C., zo dňa 6. marca 2006, ktorý sa nachádza na č.l. 42 trestného spisu. Ako je

však zo zápisníc z hlavného pojednávania, zo dňa 5. októbra 2011 a 9. júna 2010 zrejmé,

uvedený listinný dôkaz nebol vykonaný prečítaním.

Ďalej obvinený namietal porušenie ustanovenia , nakoľko mu okresný

súd nedoručil odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 14. júna

2010, sp. zn. , ktorým prokurátor navrhol uloženie vyššieho trestu, čím došlo

k porušeniu jeho práva na obhajobu.

Obvinený v dovolaní uplatnil aj dovolací dôvod podľa

V tejto súvislosti poukazoval na porušenie ustanovenia § 42 Tr. zák., pretože súd pri ukladaní

súhrnného trestu neprihliadal aj na rozsudok Okresného súdu Košice I, zo dňa 3. mája 2011,

sp. zn. , ktorým bol odsúdený za prečin skresľovania údajov hospodárskej

a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tresty odňatia

slobody vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne a 16 mesiacov nepodmienečne.

Obvinený nesúhlasil s právnym posúdením skutku ako trestného činu sprenevery

podľa § 213 Tr. zák. Poukazoval na to, že na základe leasingovej zmluvy č. X. mala

predmetné vozidlo spoločnosť S., v oprávnenom užívaní (teda jej bola vec zverená). Keďže

obvinený nebol účastníkom tohto právneho vzťahu, povinnosť splácať a vrátiť predmet nájmu

mala spoločnosť S. Obvinený tiež poukazoval na to, že uvedený skutok nie je trestným činom,

ale ide o skutočnosť významnú pre obchodnoprávny či občianskoprávny spor.

Vzhľadom na vyššie uvedené obvinený navrhol, aby najvyšší súd vyslovil porušenie

zákona v ustanovení , , , ,

Tr. zák. a § 213 Tr. zák., zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 6. septembra 2012,

sp. zn. , ako aj rozsudok Okresného súdu Košice I z 5. októbra 2011, sp. zn.

, a vec vrátil okresnému súdu, aby ju znova prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd ako súd dovolací síce primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné

( ), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (

písm. b/ ), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (,

); dospel však k záveru, že nie sú splnené dôvody uvedené v ,

písm. g/ a písm. i/

Podľa dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené.

Obvinený podal dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/

a písm. i/

Podľa dôvody podľa až písm. g/

nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom

konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie

podáva minister spravodlivosti. Podnet podľa § 371 ods. 3 Tr, por. nemožno použiť

na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v alebo ods. 5 ,

namietaná okolnosť bola tejto osobe známa už v pôvodnom konaní a nebola namietaná

najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.

Odvolanie obvineného ani jeho vyjadrenie v záverečnom návrhu na verejnom

zasadnutí pred krajským súdom neobsahuje žiadne také námietky, ktoré možno stotožniť

s námietkami vzťahujúcimi sa na uplatnené dovolacie dôvody v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/

a písm. g/ , a preto najvyšší súd na tieto dôvody neprihliadal.

Z obsahu podaného dovolania tiež vyplýva, že obvinený namietal nesprávne právne

posúdenie a nesprávne použitie hmotnoprávneho ustanovenia v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal

skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin,

uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa za iný trestný čin v zmysle § 42 ods. 1

Tr. zák. sa rozumie prvý odsudzujúci rozsudok o inom trestnom čine toho istého páchateľa

bez ohľadu na to, či tento rozsudok bol prípadne v riadnom alebo mimoriadnom opravnom

konaní zrušený, pokiaľ aj po tomto opravnom konaní vec skončila právoplatným odsúdením

páchateľa za uvedený trestný čin.

Uloženie súhrnného trestu prichádza do úvahy len v prípade viacčinného súbehu

trestných činov, a to len vtedy, ak bol páchateľ za časť trestnej činnosti odsúdený,

ak je možné k takémuto odsúdeniu prihliadať.

Viac trestných činov je v súbehu len vtedy, pokiaľ medzi spáchaním časovo prvého

z nich a časovo posledného z nich nebol vyhlásený súdom prvého stupňa odsudzujúci (hoci

neprávoplatný) rozsudok, resp. doručený trestný rozkaz za nejaký trestný čin toho istého

páchateľa. O súbeh v uvedenom zmysle nepôjde, pokiaľ bol ďalší trestný čin spáchaný

po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku (doručení trestného rozkazu). V tomto prípade

je potrebné uložiť za trestný čin spáchaný po vyhlásení prvého odsudzujúceho rozsudku

(doručení trestného rozkazu) samostatný trest.

V predmetnej veci správne postupoval Krajský súd v Košiciach, keď obvinenému

podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody a zrušil výrok o treste odňatia

slobody uloženom mu rozsudkom Okresného súdu Košice I, zo dňa 20. júna 2008, sp. zn.

, ktorý nadobudol právoplatnosť 20. júna 2008.

Vo vzťahu k námietke obvineného, že mu mal súd pri ukladaní súhrnného trestu zrušiť

aj rozsudok Okresného súdu Košice I z 3. mája 2011, sp. zn. , najvyšší súd

poznamenáva, že súhrnný trest možno uložiť len v prípade viacčinného súbehu trestných

činov pokiaľ medzi spáchaním časovo prvého z nich a časovo posledného z nich nebol

vyhlásený súdom prvého stupňa odsudzujúci (hoci neprávoplatný) rozsudok, resp. doručený

trestný rozkaz za iný trestný čin.

Obvinený bol rozsudkom Okresného súdu Košice I z 3. mája 2011, sp. zn.

, odsúdený za prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie

podľa § 259 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a pokračujúci prečin skresľovania údajov

hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.,

pričom súd ustálil, že skutok týkajúci sa S., sa stal 16. marca 2010 a skutky týkajúce

sa spoločností S., a E., trvali až do dňa vyhlásenia predmetného rozsudku (3. mája 2011).

V danom prípade teda nebolo možné uložiť súhrnný trest aj za tieto trestné činy, nakoľko

došlo k prerušeniu súbehu trestných činov medzi skutkom, ktorý bol predmetom

rozhodovania Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. (ktorý sa stal 5. januára 2006)

a skutkami, za ktoré bol obvinený uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Košice I

z 3. mája 2011, sp. zn. , a to z dôvodu, že dňa 20. júna 2008 bol vyhlásený

rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. .

V súvislosti s námietkou obvineného, týkajúcej sa nesprávnej právnej kvalifikácie

skutku, najvyšší súd pripomína, že podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok

ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže

skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu

upravenú v . Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje

naplnenie dovolacieho dôvodu podľa

Trestný čin sprenevery spácha podľa § 213 Tr. zák. ten, kto si prisvojí cudziu vec,

ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú.

Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ

na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa

dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo podľa

dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. V zmysle tohto ustanovenia je vec zverená

páchateľovi, ak je mu odovzdaná do faktickej moci (do držby) s tým, aby s vecou nakladal

určitým spôsobom. Páchateľ si prisvojí vec, ktorá mu bola zverená, ak s ňou naloží v rozpore

s účelom, na ktorý mu bola cudzia vec daná do opatrovania alebo do dispozície,

a to spôsobom, ktorý marí základný účel zverenia.

Samotný skutok uvedený v skutkovej vete súdu prvého stupňa, ktorého správnosť

a úplnosť nemôže dovolací súd skúmať a meniť ( , veta

za bodkočiarkou) z hľadiska objektívneho i subjektívneho (zavinenia páchateľa) zodpovedá

zákonným znakom skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3

Tr. zák., z ktorého bol obvinený P. D. uznaný za vinného.

Ustálený skutok nepochybne vyjadruje skutočnosť, že motorové vozidlo bolo

vo vzťahu k obvinenému cudzou vecou, s ktorou bol síce oprávnený disponovať, avšak inak

ako s ním v skutočnosti naložil, pričom z hľadiska subjektívneho, teda úmyselného zavinenia

páchateľa, predpokladaného skutkovou podstatou trestného činu sprenevery, zo skladby

skutku je zrejmá vedomosť obvineného o tom, že s motorovým vozidlom naložil v rozpore

s účelom, pre ktorý mu vzniklo oprávnenie s ním nakladať.

Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom

zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným,

a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. mája 2014

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová