Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5ECdo/181/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovne, so

sídlom v Bratislave, 29.augusta 8, IČO: 30 807 484, proti povinnej J&J DREVOEX, s.r.o.,

so sídlom Vrádište 20, IČO: 34 117 148, vymazanej z Obchodného registra dňa 3. apríla

2012, vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp.zn. , o vymoženie 260,60 €

s príslušenstvom, o dovolaní súdnej exekútorky JUDr. Viery Kučerovej, so sídlom

Exekútorského úradu v Holíči, Námestie sv. Martina 9, v zastúpení súdnou exekútorkou

JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou, PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Holíči,

Námestie sv. Martina 9, proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 18. decembra 2012 sp.zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Skalica uznesením z 30. júla 2012 č. k. – 30 vyhlásil

exekúciu za neprípustnú v zmysle o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov - ďalej len „Exekučný poriadok“. Exekúciu zastavil v zmysle § 58 ods.1

Exekučného poriadku a súdnej exekútorke náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že povinná bola dňa 3. apríla 2012 vymazaná z obchodného

registra, čím s poukazom na ustanovenie stratila

spôsobilosť na práva a povinnosti a tým aj procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania.

Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu výmazu povinnej z obchodného registra -

neexistencie povinného subjektu, súd už nemohol posudzovať majetnosť povinnej a preto

nemohol ani rozhodnúť o trovách exekúcie v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného

2

poriadku. Vo veci nebolo možné aplikovať ani ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného

poriadku, keďže dôvodom zastavenia exekúcie nebolo vyhlásenie konkurzu na majetok

povinnej. Súd dospel k záveru, že v danom prípade zastavenie exekúcie nezavinila oprávnená,

pretože ani pri náležitej opatrnosti nemohla predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Keďže teda

neexistuje subjekt, ktorého by bolo možné zaviazať na náhradu trov exekúcie, súd exekútorke

náhradu trov exekúcie nepriznal.

Krajský súd v Trnave na odvolanie súdnej exekútorky uznesením z 18. decembra 2012

sp.zn. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov exekúcie potvrdil

( a ) a oprávnenej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Svoje

rozhodnutie zdôvodnil tým, že ustanovenie § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku predstavujú

výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej

náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Súd môže uložiť nahradenie trov

exekúcie oprávnenému iba výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie v dôsledku zavineného

konania oprávneného. V posudzovanej veci nebol splnený žiadny z uvedených zákonných

predpokladov a teda nebol splnený ani dôvod pre použitie výnimky v rámci rozhodovania

súdu o trovách exekúcie.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie súdna exekútorka, ktorá

navrhla uznesenie odvolacieho súdu v spojení s uznesením súdu prvého stupňa zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením

v spojení s ustanovením tvrdiac, že

postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a tým, že rozhodnutie odvolacieho

súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Dovolateľka namietala, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, pretože v čase

rozhodovania súdov s účinnosťou od 1. januára 2012 podľa o konkurze

a reštrukturalizácii malo dôjsť k zastaveniu exekučného konania ex lege, a súdy tak mali

rozhodnúť len o trovách exekúcie podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku. Keďže

prioritným dôvodom zastavenia exekúcie nebola skutočnosť, že povinný právne neexistoval,

ale že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz a následne bolo konkurzné konanie zastavené

pre nedostatok majetku, mohol súd rozhodnúť o trovách exekúcie aj analogicky podľa

ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (sp.zn. , sp.zn. ). Dovolateľka ďalej

poznamenala, že tak ako nemožno pričítať zavinenie za zastavenie exekúcie oprávnenej,

3

nemohla ani ona pri najlepšej opatrnosti predpokladať, že exekúcia sa skončí zastavením.

Preto nie je možné, aby znášala ako súdny exekútor bez relevantného právneho dôvodu trovy

exekúcie vynaložené z vlastných prostriedkov do uspokojenia pohľadávky oprávnenej.

Dovolateľka mala za to, že v dôsledku rozhodnutia súdov v tomto exekučnom konaní bolo

nepochybne porušené právo súdneho exekútora na právnu istotu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok a práva

na ochranu pred vyvlastnením podľa a 4 , práva na spravodlivý súdny

proces podľa čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k dohovoru, v neposlednom rade i do práva na náhradu trov exekúcie ako odmenu

za vykonanú prácu vykonanú súdnym exekútorom ( ).

Oprávnená k podanému dovolaniu uviedla, že v predmetnej veci nedošlo k zastaveniu

exekúcie jej zavinením ani z dôvodu, že majetok povinnej nepostačoval ani na úhradu trov

exekúcie, preto považovala rozhodnutie odvolacieho súdu za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle platí,

že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak

je, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( )

alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ). Podľa

ods. 2 je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

4

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, proti ktorým nie je dovolanie

prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania súdnej exekútorky z ustanovenia § 239

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania , hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existenia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom

nebola v konaní zistená.

So zreteľom na dovolateľkou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy pri

prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s procesnými predpismi a súdnej

exekútorke neznemožnili uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom

na zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov.

Obsah dovolania svedčí o názore dovolateľky, že k procesnej vade konania v zmysle

došlo v dôsledku nesprávneho posúdenia veci súdmi. Dovolateľka

nespochybnila žiadny procesný postup odvolacieho súdu, ktorým by jej bola znemožnená

realizácia jej procesných práv, ale namietala nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 57 ods. 1

písm. g/ Exekučného poriadku na zastavenie konania a tiež nesprávnu aplikáciu ustanovenia

§ 203 Exekučného poriadku pri rozhodovaní o trovách exekúcie. Z obsahového hľadiska

( ) teda ide z jej strany o námietku zákonnosti a vecnej správnosti právneho

záveru odvolacieho súdu (jeho právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade založil

svoje rozhodnutie ( ). Dovolací súd preto považuje za potrebné

uviesť, že ustanovenie dáva odňatie možnosti konať pred súdom

do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením

veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho

rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/

6

, pretože právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť

vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že

nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, ním uvádzané skutočnosti by mali

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania podľa V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil na zistený

skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy až

vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale v danej veci nejde.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

súdnej exekútorky nemožno vyvodiť ani z ustanovenia a ani z ustanovenia

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie súdnej exekútorky ako neprípustné podľa

v spojení s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Náhrada trov dovolacieho konania nebola účastníkom priznaná, lebo v dovolacom

konaní nemala dovolateľka úspech a ostatní účastníci nepodali návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( v spojení s

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. mája 2014

JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová