Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/15/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Štefana Michálika

na neverejnom zasadnutí konanom 14. mája 2014 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného

A. S. pre zločin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zák., o sťažnosti

obžalovaného proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn.

, z 30. apríla 2014 takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť obžalovaného A. S. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením, sp. zn. ,

z 30. apríla 2014 rozhodol tak, že podľa sa žiadosť obžalovaného A. S.

o prepustenie z väzby zamieta, pretože dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného

poriadku trvajú, pretože doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré

bolo začaté trestné stíhanie a podaná obžaloba, boli spáchané, majú znaky trestných činov,

sú dôvody na podozrenie, že tieto skutky spáchal obžalovaný a z jeho konania a ďalších

konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že obžalovaný bude pôsobiť na svedkov

alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.

Proti uzneseniu prvostupňového súdu podal sťažnosť obžalovaný do zápisnice

o verejnom zasadnutí. 9. mája 2014 bolo Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku

doručené podanie obžalovaného, označené ako sťažnosť, v ktorom bolo uvedené, že dňa

30. apríla 2014 vydal príslušný súd uznesenie, č.k. , ktorým zamietol žiadosť

o prepustenie z väzby. Proti vyššie uvedenému uzneseniu podáva obžalovaný sťažnosť, ktorú

bezodkladne v lehote 5 dní odôvodní. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bolo

2

predmetné podanie doručené 9. mája 2014. Do dňa konania neverejného zasadnutia

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky nebolo doručené písomné odôvodnenie sťažnosti.

Zo strany obhajoby ide o uznesenie prieťahy v konaní. Obhajca, obžalovaný si vypočuli

rozhodnutie a odôvodnenie prvostupňového súdu. Do zápisnice zahlásili sťažnosť.

Po 7. dňoch od vyhlásenia rozhodnutia obhajca zaslal súdu prípis, ktorý je citovaný

v predchádzajúcom odseku a sám si určil lehotu na odôvodnenie sťažnosti, ktorá mala

uplynúť 1 deň pred konaním hlavného pojednávania. Takýto postup zo strany obhajoby

je v rozpore so zásadami činnosti advokáta. Pretože vedel o termíne konania hlavného

pojednávania a mal dosť času na odôvodnenie sťažnosti v primeranej lehote.

S poukazom na konštatované skutočnosti, vzhľadom na to, že ide o rozhodovanie

o väzbe, najvyšší súd sa v odôvodnení bude zaoberať skutočnosťami uvedenými v žiadosti

o prepustenie z väzby.

Pri rozhodovaní o sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal správnosť

výroku napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť ako aj konanie

predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.

Zo spisového materiálu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané,

že obžalovaní boli vzatí do väzby uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

, z 23. apríla 2013, z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/

Väzba začala 23. apríla 2013 o 15.30 hod. a do väzby sa započítala doba zadržania

obvinených. U S. S. od 15. apríla 2013 od 8.00 hod. do 17. apríla 2013 do 22.40 hod. a u A. S.

od 15. apríla 2013 od 7.48 hod. do 17. apríla 2013 do 22.40 hod.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

podal 25. septembra 2013 na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku obžalobu

na obvineného Ing. S. S. a A. S. pre zločin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/,

ods. 3 spáchaný formou spolupáchateľstva podľa

na tom skutkovom základe, že

Ing. S. S. a A. S. v presne nezistený deň, v období od prvého polroka 2010

až najneskôr do 15. decembra 2010, v Š. na S. č. X., v kancelárskych priestoroch

nachádzajúcich sa v starej budove spoločnosti C., IČO: X., pri spoločnom osobnom

3

rozhovore vzájomne dohodli a prisľúbili poskytnúť Ing. M. Z. finančnú hotovosť najmenej

vo výške 10 percent z celkovej sumy vyplatených nadmerných odpočtov dane z pridanej

hodnoty, ako úplatok za to, že z titulu jej vtedajšej funkčnej pôsobnosti riaditeľky Daňového

úradu T., kontaktné miesto Š., O. X./X., Š., im bude o nimi určených spoločnostiach,

v ktorých obvinení vykonávali svoj vplyv, poskytovať služobné informácie o došlých

dožiadaniach z iných daňových úradov a vyžiadaniach z polície, z colného úradu, včas

odovzdávať o nich kópie a podľa ich určenia ich vybavovať, zabezpečí, aby kontrolór

vykonávajúci kontrolu v ich spoločnostiach zaslal dožiadania na im spriaznený iný daňový

úrad preto, aby v rámci tzv. krížovej kontroly bola kontrola ukončená bez negatívneho nálezu,

uvedie im, v akej tolerančnej výške je v konkrétnom zdaňovacom období možné na tomto

daňovom úrade si uplatniť nadmerný odpočet DPH, ktorý si takto zahrnú do daňového

priznania a zabezpečí bezproblémové vrátenie a vyplatenie uplatneného nadmerného odpočtu

DPH tak, aby v týchto spoločnostiach nebola vykonávaná daňová kontrola vôbec

alebo v prípade jej nariadenia bola takáto kontrola vykonaná urýchlene a bez negatívnych

zistení alebo nálezov v nimi určených spoločnostiach :

- E., H. X./X., Š., IČO X., za zdaňovacie obdobie september 2010 vo výške 534 860,45 eur,

- P., S. X., Š., IČO X., za zdaňovacie obdobie august 2010 vo výške 77 024,73 eur,

- A., so sídlom toho času S. č. X., Š., IČO: X.,

za zdaňovacie obdobie máj 2010 vo výške 499 675,83 eur,

za zdaňovacie obdobie jún 2010 vo výške 495 631,37 eur

za zdaňovacie obdobie júl 2010 vo výške 512 647,38 eur,

- A., so sídlom toho času S. č. X., Š., IČO: X.,

za zdaňovacie obdobie jún 2010 vo výške 497 235,94 eur,

za zdaňovacie obdobie júl 2010 vo výške 508 234,01 eur,

za čo obvinený Ing. S. S., v prítomnosti obvineného A. S., v decembri roku 2010, v kancelárii

na adrese Š., S. č. X., spoločne poskytli Ing. M. Z. časť dohodnutého peňažného úplatku

vo výške 40 000 eur a zvyšná časť dohodnutej sumy ako sľúbeného peňažného úplatku

vo výške 250 000 eur zostala podľa ich vzájomnej dohody u obvinených na ďalšie

zhodnotenie s tým, že si o ne môže kedykoľvek požiadať, k čomu došlo začiatkom mesiaca

4

marec 2013, kedy na požiadanie Ing. M. Z. jej Ing. S. S. osobne, v jej byte vo V.,

na R. ulici č. X., zo zvyšnej časti dohodnutej sumy ako sľúbeného úplatku odovzdal peňažnú

hotovosť vo výške 10 000 eur.

Špecializovaný trestný súd uznesením, sp. zn. , z 10. januára 2014

podľa odmietol obžalobu prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 25. septembra 2013, pretože zistil

závažné procesné chyby, najmä že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce právo obhajoby.

Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu podal sťažnosť prokurátor Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. ,

z 25. februára 2014 zamietol žiadosti obžalovaných Ing. S. S. a A. S. o prepustenie z väzby

na slobodu. Podľa zmenil u obžalovaného dôvody väzby tak, že u každého

pretrváva dôvod väzby podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. , z 2. apríla 2014

zrušil napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu a Špecializovanému trestnému

súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. , z 18. marca 2014

žiadosť obžalovaných Ing. S. S. a A. S. o prepustenie z väzby zamietol a neprijal písomný

sľub obžalovaných Ing. S. S. a návrh obžalovaných Ing. S. S. a A. S. na nahradenie väzby

dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Vo veci je potrebné uviesť, že Špecializovaný trestný súd 14. apríla 2014 vytýčil

termín hlavného pojednávania vo veci na 16. mája 2014, 22. mája 2014, 27. – 28. mája 2014,

5. júna 2014, 19. júna 2014, 24. -25. júna 2014.

Argumentácia obžalovaných v tom smere, že uplynula zákonná lehota väzby, z toho

dôvodu, že obžalovaný bol vzatý do väzby za prečin podplácania podľa § 20, § 333

ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a podľa tohto ustanovenia maximálna zákonná doba väzby

podľa ustanovenia uplynula 23. apríla 2014, nie je správna.

5

Obžalovaným Ing. S. S. a A. S. bolo vznesené obvinenie pre skutok, ktorý

je predmetom obžaloby. 15. apríla 2013 s tým, že obžalovaní sa dopustili prečinu podplácania

podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20

Tr. zák.

Špecializovaný trestný súd uznesením, sp. zn. 27/2013, zo 17. apríla 2013 prepustil

obžalovaného zo zadržania.

Uznesením z 22. apríla 2013 bolo opätovne vznesené obvinenie A. S. a Ing. S. S.

pre ten istý skutok, ale už ako zločin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3

Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. A. S. uznesenie o zmene

právnej kvalifikácie odmietol prevziať. Uznesenie bolo obžalovanému doručované v deň

rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o vzatí do väzby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o vzatí obžalovaných do väzby uznesením

z 23. apríla 2014.

S poukazom na konštatované sa lehota trvania väzby u obžalovaného A. S. počíta

podľa ust.

Podstatné pre počítanie lehoty trvania väzby u obžalovaného sú tie skutočnosti,

že v uznesení o vznesení obvinenia z 15. apríla 2013 a 22. apríla 2013 bola zachovaná

totožnosť skutku a že došlo k zmene právnej kvalifikácie konania obžalovaných, čo im bolo

známe. Či sa to stalo postupom, ktorý zvolil vyšetrovateľ (vydaním ďalšieho uznesenia

o vznesení obvinenia) alebo upozornením na zmenu právnej kvalifikácie alebo návrhom

prokurátora na zmenu dôvodov väzby je jedno. Prípad, ktorý uvádza obhajca a cituje

komentár z trestnoprávnoprocesného je iný, pretože v tomto prípade obžalovaného došlo

k zmene právnej kvalifikácie konania obžalovaného v ten istý deň, ako bolo vyhlásené

uznesenie o vzatí do väzby. Nedošlo k zmene právnej kvalifikácie po určitom čase, plynutia

lehoty väzby, ako je to uvádzané v príklade z komentovaného .

K argumentácii obžalovaného spočívajúcej v tom, že u obžalovaného A. S. nie je daný

dôvod väzby podľa ust. Najvyšší súd Slovenskej republiky

uvádza nasledovné: Najvyšší súd Slovenskej republiky o väzbe obžalovaného rozhodol

6

uznesením, sp. zn. , zo 17. apríla 2013. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,

čo zakladá u obvineného dôvod väzby podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.

Vzhľadom k tomu, že v každom rozhodnutí, ktorým bola zamietnutá žiadosť o prepustenie

z väzby obžalovaného Špecializovaným trestným súdom alebo rozhodnutím o sťažnosti

obžalovaného proti citovaným uzneseniam sa súdy touto skutočnosťou zaoberali. Najvyšší

súd Slovenskej republiky odkazuje na odôvodnenia konajúcich súdov a dodáva:

že ustanovenie § 71 ods. 1 písm. b/ nevymedzuje dôvody kolúznej väzby taxatívnym

výpočtom. Citované ustanovenie vyžaduje na naplnenie dôvodov väzby okrem skutočnosti

uvedených v odseku 1/ pod písm. b/ buď pôsobenie na svedkov, znalcov

alebo spoluobvinených alebo iné marenie objasňovania skutočností závažných pre trestné

stíhanie. Objasňovaním skutočností závažných pre trestné stíhanie je dokazovanie skutočností

uvedených v Tieto skutočnosti musia mať pre trestné stíhanie podstatný

význam.

Z konštatovaného vyplýva, že dôvodom kolúznej väzby nemusia byť len tie

skutočnosti, že obvinení pôsobili na konkrétnych svedkov v konkrétnej veci ale môžu byť

nimi aj iné skutočnosti a iné marenia skutočností závažných pre trestné stíhanie. Priame

pôsobenie na svedkov počas prípravného konania nebolo zaregistrované. V tomto smere

je potrebné sa stotožniť s obhajobou. Určité náznaky sa vyskytujú vo výpovedi S.. Zo znenia

skutku však vyplýva, ako obvinený pri páchaní trestnej činnosti ovplyvňoval pracovníkov

daňového úradu a manipuloval s nimi a vytváral „atmosféru“, na základe ktorých

mu pracovníci daňového úradu dávali informácie, ktoré žiadal. Tieto skutočnosti zakladajú

dôvod väzby podľa Ako už bolo konštatované v predchádzajúcej

časti tohto konajúce súdy v rozhodnutiach o žiadostiach obvineného o prepustenie z väzby

a súdy rozhodujúce o sťažnostiach obžalovaného podrobným spôsobom rozvádzali,

čo zakladá dôvody väzby podľa a preto najvyšší súd nebude

opätovne sa týmito skutočnosťami zaoberať. Aj z toho dôvodu, že obžaloba bola podaná

na Špecializovaný trestný súd 25. septembra 2013, odvtedy sa nevykonali vo veci žiadne

úkony, ktoré by mohli určitým spôsobom zmeniť postavenie obžalovaných alebo vyvolať

zmenu v dôvodoch väzby.

Najvyšší súd sa nestotožňuje s názorom obžalovaného v tom smere, že rozhodnutia,

v ktorých sa rozhodovalo o žiadostiach o prepustenie z väzby alebo sťažnostiach,

nie sú dostatočne odôvodnené. Odôvodnenia rozhodnutí zodpovedajú príslušným

7

ustanoveniam , treba brať do úvahy, že tu nejde o rozhodnutie vo veci

samej, pri ktorom sa vyžaduje iné odôvodnenie rozhodnutia ako pri rozhodovaní o väzbe.

Tento záver vyplýva aj z judikatúry.

Vzhľadom na konštatované skutočnosti druhostupňový súd sťažnosť obžalovaného

A. S. zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 14. mája 2014

JUDr. Daniel H u d á k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová