Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
0de/395924.a3eda3.pdf
PDF · 130.75 KB
No categories available
6Tdo/4/2014
N a j v y š š í s ú d 6 Tdo 4/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu
a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom 14. mája 2014 v Bratislave v trestnej veci obvineného M. D. pre obzvlášť závažný
zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. c/ a § 139 písm. e/ Trestného zákona, o dovolaní obvineného proti uzneseniu
Krajského súdu v Nitre z 28. septembra 2010, sp. zn. 1To 45/2010, v spojení s rozsudkom
Okresného súdu Nitra z 21. júla 2010, sp. zn. 4T 17/2010, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. D. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Obvinený M. D. bol rozsudkom Okresného súdu Nitra z 21. júla 2010, sp. zn.
4T 17/2010, uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145
ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. e/ Trestného zákona
a to na skutkovom základe uvedenom v skutkovej vete výrokovej časti citovaného rozsudku.
Za to mu uložil podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písmeno n/ Tr. zák., priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. g/, písm. m/ Trestného zákona
s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., trest odňatia slobody v trvaní 22 rokov, na výkon
ktorého ho podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. mu uložil ochranný dohľad
v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú organizáciu s nárokom na náhradu škody
odkázal na občianske súdne konanie.
Krajský súd v Nitre uznesením z 28. septembra 2010, sp. zn. 1To 45/2010,
na podklade odvolania obvineného podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie obvineného.
Dňa 5. júna 2013 podal obvinený D. prostredníctvom svojho obhajcu na súde prvého
stupňa dovolanie proti vyššie uvedeným rozhodnutiam, kde tento namieta uvedené
rozhodnutia a to z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. uviedol
obvinený v prvom rade tú skutočnosť, že súdmi zistený skutok nevykazuje všetky obligatórne
znaky stíhaného trestného činu, nebola naplnená subjektívna stránka predmetného činu,
namietol právnu kvalifikáciu.
Poukázal na výpovede niektorých svedkov, znalecký posudok, z ktorých je zrejmé,
že nespáchal trestný čin vraždy podľa § 145 Tr. zák., ale iba trestný čin zabitia podľa § 147
ods. 1 Tr. zák.
Obvinený tiež upozornil na tú skutočnosť, že súdy vychádzali iba z dôkazov, ktoré
svedčili v jeho neprospech.
Na záver dovolania obvinený žiada, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu a vec vráti krajskému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval
a rozhodol.
Dňa 5. júna 2013 bolo na príslušný prvostupňový súd doručené i písomné vyjadrenie
námestníka krajského prokurátora k predmetnému dovolaniu, z ktorého obsahu je zrejmé,
že tento sa s dôvodovou argumentáciou dovolateľa nestotožňuje.
Pokiaľ ide o skutkový stav veci, tak ako ho ustálil a zistil prvostupňový súd,
ako aj odvolací súd, tak tento nevykazuje žiadne nedostatky takého charakteru, ktoré
by dovoľovali spochybniť v tej nadväznosti prijaté právne závery súdov o vine obvineného.
Obvinený namieta výlučne správnosť a úplnosť zistenia skutku.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje preto podané dovolanie podľa § 382 písm. c/
Tr. por. odmietnuť.
Poškodená strana uviedla vo svojom podaní z 30. decembra 2013, iba tú skutočnosť,
že škoda im doposiaľ nebola uhradená.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním
rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania
a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.
a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu
(§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde
(§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania
(§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania
podľa § 372 ods. 1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje
právo a podal riadny opravný prostriedok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie
je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody
dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací
súd nemôže skúmať a meniť.
Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť,
ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní
a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva
minister spravodlivosti.
Podľa § 374 ods. 3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania
aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní
o riadnom opravnom prostriedku.
Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré
sú v ňom uvedené.
Pokiaľ ide o výhradu obvineného, spočívajúcu konkrétne v tom, že konajúce súdy
v danom prípade nesprávne vyhodnotili výpovede jednotlivých svedkov, znaleckého posudku,
tak tu treba zdôrazniť tú skutočnosť, že nie je predmetom skúmania dovolacieho súdu,
akým spôsobom sa súdy nižších stupňov vysporiadali s hodnotením jednotlivých dôkazov,
resp. aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili, pretože tu ide o otázky skutkového
charakteru, ktoré sú v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. z dovolacieho konania vylúčené.
Uvedené pritom rovnako platí tiež i pre prípadné odmietnutie vykonania obvineným
navrhovaných ďalších dôkazov, ktorých vykonanie ani jeden z konajúcich súdov nepovažoval
za potrebné z hľadiska náležitého zistenia skutkového stavu (v tomto smere
viď i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2009, sp. zn.
2 Tdo 45/2009, uverejnené pod R 21/2010).
Len s poukazom na nesúhlas s hodnotením dôkazov, resp. odmietnutím vykonania
ďalších dôkazov nemožno vyvodzovať žiadny dovolací dôvod.
Tak zo znenia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
ako aj z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné
konanie je v zásade dvojinštančné, a že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
rozhodujúci o dovolaní obvineného je viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak,
ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu
či nápravu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa.
Čo sa týka v danom prípade uplatneného dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por., tak v tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu
opodstatnenosť námietok obvineného, pretože ako už aj bolo skôr spomenuté, skutkový stav
tak, ako bol zo strany súdov nižších stupňov zistený je pre dovolací súd záväzný a pokiaľ ide
potom o jeho právne posúdenie, tak toto je i podľa jeho názoru správne, keďže posudzované
skutky napĺňali všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145
ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. e/ Trestného zákona.
Opätovne sa pritom v tejto súvislosti javí ako žiaduce poukázať na to, že to,
aké dôkazy súdy vykonali, ako ich následne vyhodnotili a aké závery z vykonaného
dokazovania vyvodili je otázka skutkových zistení, ktorú dovolací súd v predmetnom konaní
už nemá oprávnenie preskúmavať a to aj vo vzťahu k tomu či úmysel obvineného,
hoci aj nepriamy, smeroval k usmrteniu poškodeného, ako je to konštatované v skutkovej vete
výrokovej časti napadnutého rozsudku.
V tomto smere považoval za potrebné dodať zároveň tiež to, že je výsostným právom
súdu zvážiť, akú voľbu dôkazného prostriedku použije pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10
Tr. por., resp. práva podľa § 2 ods. 1 Tr. por. a či určitú skutkovú okolnosť, ktorú považuje
za dokázanú, bude overovať ďalšími dôkaznými prostriedkami.
Čo sa týka potom podaného dovolania, tak z jeho obsahu je zrejmé, že tam uvedené
námietky obvineného smerujú k nesprávnemu zisteniu subjektívnej stránky trestného činu,
ktorá podľa jeho názoru v danom konaní nebola preukázaná, a teda smerujú len vo vzťahu
k skutkovým zisteniam a záverom vo veci konajúcich súdov, ktorých revízia už v dovolacom
konaní nie je možná.
V súvislosti s vyššie uvedeným je pritom potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo 17. marca 2010, sp. zn. 3 Tdo 5/2010, uverejneného
pod R 40/2010, v zmysle ktorého motív páchateľa a subjektívna stránka trestného činu
sú znaky, ktoré sa síce týkajú psychiky páchateľa, ale prejavujú sa navonok
v spáchanom skutku a dokazujú sa rovnako ako objektívne znaky trestného činu
(konanie – následok – príčinný vzťah). Namietanie ich nezistenia alebo nesprávneho
či neúplného zistenia v dôsledku nevykonania dokazovania alebo nesprávneho vyhodnotenia
vykonaného dokazovania v dovolaní predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov,
čo ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku nepripúšťa.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 14. mája 2014
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová