Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4ECdo/81/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpenej F., so sídlom v B., proti povinnému J., bývajúcemu v M., o vymoženie

432,85 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , o

dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 23. októbra 2013 sp. zn. 23

CoE 165/2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave

z 23. októbra 2013 sp. zn. v potvrdzujúcom výroku a uznesenie Okresného

súdu Galanta z 5. decembra 2012 č.k. -18 z r u š u j e a vec vracia

Okresnému súdu Galanta na ďalšie konanie.

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Stály rozhodcovský súd v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský súd“) rozhodcovským

rozsudkom z 3. augusta 2007 sp. zn. S. (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) uložil

povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenej 13 040,-Sk s prísl. a tiež náhradu trov

rozhodcovského konania.

Na základe rozhodcovského rozsudku podala oprávnená súdnemu exekútorovi návrh

na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal Okresný súd Galanta o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie.

2

Okresný súd Galanta (ďalej len „exekučný súd“) uznesením z 5. decembra 2012 č.k.

-18 exekúciu zastavil a náhradu trov exekúcie, súdnemu exekútorovi

nepriznal. V odôvodnení uznesenia uviedol, že exekučné konanie zastavil podľa § 45

ods. 2 o rozhodcovskom konaní (ďalej len „

Z.z.“), lebo v rozhodcovskom rozsudku uvádzaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou

(neplatnou) podmienkou v zmysle a nasl. . Táto doložka totiž

založila značnú nerovnováhu práv a povinností zmluvných strán v neprospech povinného

a nebola dohodnutá individuálne.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením

z 23. októbra 2013 sp. zn. odvolaním napadnuté uznesenie exekučného

súdu potvrdil ako vecne správne s tým, že sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením

( ). Na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia dodal, že medzi

oprávnenou a povinným bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahovala

individuálne nedojednanú a tiež neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku – rozhodcovskú

doložku. Rozhodcovský rozsudok preto nemohol byť podkladom pre exekučné konanie.

Uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom navrhla,

aby dovolací súd zrušil uznesenia súdov nižších stupňov a vec vrátil exekučnému súdu

na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom

( ), nedostatkom právomoci súdov ( ), nesprávnym

právnym posúdením veci ( ), v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo ( ), nepodal sa návrh na začatie konania, hoci bol potrebný

( ) a nebol dostatočne zistený skutkový stav veci (

). Za odňatie možnosti konať pred súdom označila to, že sa nemohla vyjadriť k ňou

predloženým dôkazom, lebo súdy rozhodli bez nariadenia pojednávania. Navrhla,

aby dovolací súd prerušil konania v súvislosti s ňou predloženými prejudiciálnymi otázkami,

ktoré bližšie špecifikovala v dovolaní a tiež, aby odložil vykonateľnosť uznesenia Krajského

súdu v Trnave z 23.10.2013 sp. zn. .

Povinný sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou

3

osobou (účastníčkou konania) v zákonnej lehote ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal uznesenie odvolacieho súdu

a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Podľa ustanovenia možno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu v ustanoveniach a 239

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné vtedy,

ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré spôsobujú tzv.

zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd –

ak je dovolanie podané včas oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta

druhá ).

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, právo

na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.). V exekučnom konaní je procesným právom

oprávneného, aby po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie súd postupom podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný

poriadok“) o tejto žiadosti rozhodol.

V zmysle je dovolací súd povinný prihliadnuť na vady konania

uvedené v bez ohľadu na to, či v dovolaní boli alebo neboli namietané, a ako boli

4

špecifikované. Vadu vyplývajúcu z môže preto dovolací súd vyvodiť

aj zo skutočnosti, ktorá nebola v dovolaní namietaná.

V štádiu exekučného konania, v ktorom sa má preskúmať žiadosť súdneho exekútora,

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zákonu zodpovedajúcim postupom súdu

v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je: I. preskúmanie žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného

titulu a II. rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora vychádzajúce z výsledkov

uskutočneného preskúmania. Uvedené ustanovenie predpokladá, že ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, poverí exekútora vykonaním exekúcie, a že v opačnom

prípade zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie je prípustné

odvolanie. Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie

aj bez návrhu zastaví, pričom proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie (§ 44

ods. 3 Exekučného poriadku).

V predmetnej veci ale exekučný súd takto nepostupoval a bez rozhodnutia o žiadosti

súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, exekúciu zastavil podľa § 45

ods. 2 Odvolací súd jeho postup považoval za správny a odvolaním

napadnuté uznesenie o zastavení exekúcie potvrdil. Týmto postupom súdov bola oprávnenej

odňatá možnosť realizovať svoje procesné právo zodpovedajúce štádiu exekučného konania

po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, t.j. právo

na rozhodnutie o tejto žiadosti. Na tomto závere nič nemení ani právna úprava obsiahnutá

v a

Podľa súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo

na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol

nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné

konanie zastaví a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok

má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje

účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa súd

príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku

alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa

odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Citované ustanovenie (týkajúce sa prípadov

zastavenia výkonu rozhodnutia alebo exekučného konania iba na návrh) v konaní o výkon

rozhodnutia dopadá na procesnú situáciu, ktorej predchádzalo nariadenie výkonu

rozhodcovského rozsudku [v ktorej už bol výkon rozhodnutia nariadený uznesením súdu

(viď „proti ktorému bol nariadený výkon“)]. Z logiky veci a z toho, že predmetné ustanovenie

inak nerobí rozdiely medzi konaním o výkon rozhodnutia a exekúciou vykonávanou podľa

Exekučného poriadku, možno dospieť k záveru, že aj s dopadom na exekučné konanie

sa ustanovenie vzťahuje na procesnú situáciu, v ktorej

exekučné konanie po podaní návrhu na vykonanie exekúcie pokročilo ďalej do štádia,

v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Z ustanovenia možno vyvodiť, že toto ustanovenie

sa týka rovnakej procesnej situácie; odlišnosťou je, že so zreteľom na podstatu dôvodov

uvedených v tomto ustanovení súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu

zastavuje výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu.

Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že zastavenie exekučného konania podľa § 45

ods. 2 neprichádza do úvahy pred rozhodnutím exekučného súdu

o poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

V predmetnej veci exekučný súd, ako aj odvolací súd, neprípustne „preskočili“ postup

podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď exekučné konanie zastavili podľa § 45

ods. 2 v procesnej situácii, v ktorej neboli dané procesné predpoklady

pre tento postup. Pokiaľ exekučný súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok

nie je vykonateľným exekučným titulom, mal žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie konanie zastaviť podľa § 45

ods. 2

So zreteľom na uvedený nesprávny postup súdov nižších stupňov, i keď nebol

v dovolaní namietaný, dospel dovolací súd k záveru, že v exekučnom konaní došlo

6

k procesnej vade konania v zmysle (hoci z iných dôvodov, než uvádzala

oprávnená), ktorá zakladá nielen prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, ale tiež

jeho opodstatnenosť. Dovolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu i uznesenie

odvolacieho súdu preto zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Vzhľadom

na to považoval za nadbytočné zaujímať stanovisko aj k ďalším dovolacím námietkam

oprávnenej, ako aj k jej návrhu na prerušenie dovolacieho konania a odloženie vykonateľnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu.

V súvislosti s odvolaním, ktoré oprávnená podala proti tej časti rozhodnutia odvolacieho

súdu, ktorým jej návrh na prerušenie konania zamietol, Najvyšší súd Slovenskej republiky

skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých môže konať ( ) a dospel k záveru,

že v predmetnej veci ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.

I keď výslovne nevypočítava procesné podmienky konania,

možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania,

ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci

zo základných ustanovení (v prvej hlave prvej časti).

Na strane súdu k podmienkam konania patria tie, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti

ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto podmienkou je nepochybne aj funkčná

príslušnosť, z úpravy ktorej vyplýva, ktorý súd je príslušný konať a rozhodovať o veci

v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci predstavuje

neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

V prejednávanej veci odvolanie oprávnenej smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský

súd v odvolacom konaní nevyhovel návrhu oprávnenej na prerušenie konania.

Podľa , účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie

aj vedľajší účastník.

Podľa krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa , o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov

prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Citované zákonné ustanovenia upravujú funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach vtedy,

ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa. Spôsobilým

predmetom odvolacieho konania sú teda len rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Rozhodnutie krajského súdu o nevyhovení návrhu oprávnenej na prerušenie konania

vydané v priebehu odvolacieho konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale jedná sa o rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému nie je odvolanie

prípustné. v ustanovení výslovne predpokladá

rozhodovanie odvolacieho súdu napr. aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1 vrátane tých,

o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa. Odvolací súd sa pri takomto rozhodovaní nestáva

súdom prvého stupňa, ale zostáva odvolacím súdom. Napadnuté uznesenie krajského súdu

ako odvolacieho súdu teda neobsahuje (neuvádza) chybné poučenie o neprípustnosti

odvolania proti tomuto rozhodnutiu.

Oprávnená napadla predmetné uznesenie krajského súdu odvolaním, avšak funkčná

príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozhodovanie o tomto opravnom

prostriedku nie je daná z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané krajským súdom

ako súdom prvého stupňa, ale ako súdom odvolacím.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa

ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Keďže na prejednanie odvolania podaného oprávnenou proti uzneseniu odvolacieho

súdu nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. V súlade s vyššie citovaným

ustanovením bolo preto potrebné konanie o tomto opravnom prostriedku zastaviť bez toho,

aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

prvá veta v spojení s (per analogiam). Oprávnená

zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Povinnému náhradu trov tohto konania nepriznal,

lebo v tomto konaní mu žiadne trovy nevznikli i keď mu vzniklo právo na ich náhradu

v zmysle ustanovenia v spojení s prvá veta

V novom rozhodnutí rozhodne súd, ktorému sa vec vracia, znova aj o trovách

pôvodného konania a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. mája 2014

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová