Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
fab/392270.fa70f4.pdf
PDF · 145.88 KB
No categories available
4ECdo/53/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 ECdo 53/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,
IČO: X., proti povinným 1/ G., bývajúcemu v P., 2/ D., bývajúcej v P., 3/ M., bývajúcemu
v R., 4/ E., bývajúcej v R., o vymoženie 624,71 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Poprad pod sp. zn. 11 Er 68/2008, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského
súdu v Prešove z 30. apríla 2013, sp. zn. 20 CoE 25/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie oprávnenej o d m i e t a .
Povinným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Oprávnená návrhom zo dňa 8. februára 2008 požiadala Exekútorsky úrad
JUDr. M. o vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 18 820,- Sk s príslušenstvom, a to na
základe exekučného titulu – platobného rozkazu zo dňa 10. júna 1994, ktorý nadobudol
právoplatnosť 28. júla 1994 a vykonateľnosť 28. júla 1994.
Okresný súd v Poprade dňa 15. februára 2008 poveril súdneho exekútora
JUDr. M. na vykonanie predmetnej exekúcie.
Okresný súd Poprad uznesením z 20. novembra 2012, č.k. 11 Er 68/2008-53, exekúciu
vyhlásil za neprípustnú.
V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je platobný rozkaz vydaný
Okresným súdom Poprad pod č.k. Ro 612/1994-7 10. júna 1994, ktorý nadobudol
právoplatnosť 28. júla 1994 a vykonateľnosť 28. júla 1994. Ďalej uviedol, že návrh
na vykonanie exekúcie bol Exekútorskému úradu doručený 8. februára 2008 to znamená
po uplynutí 10 ročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula 29. júla 2004. Tiež konštatoval,
že exekučným titulom v predmetnej exekúcii je platobný rozkaz, nie dohoda (dohoda o uznaní
dlhu a dohoda o splátkach), ktorú predložil na pojednávaní právny zástupca oprávnenej. Túto
považoval za nejasnú, nezrozumiteľnú, vyhodnotil ju ako neplatný právny úkon, keďže
z dohody nie je jasné a zrozumiteľné, o akú dohodu sa jedná a akú sumu. Naviac v čase
uzatvárania dohody oprávnená vedela o tom, že v uvedenej veci bol vydaný platobný rozkaz,
pričom sám právny zástupca oprávnenej uviedol, že v S. mali povinní viacero pôžičiek.
Toto uznesenie exekučného súdu napadla oprávnená odvolaním.
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením z 30. apríla 2013, sp. zn.
20 CoE 25/2013, uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení
rozhodnutia sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a na zdôraznenie
jeho správnosti uviedol, že je správny právny záver prvostupňového súdu o tom, že dohoda
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu je neplatná a to aj z dôvodu nekalej obchodnej
praktiky, preto dôvodne bola uplatnená aj námietka premlčania. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil poukazom na ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu v potvrdzujúcom výroku podala oprávnená
dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila tým,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237, konkrétne § 237 písm. f/ O.s.p.,
keď jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože nemala možnosť sa vyjadriť
k použitiu ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide totiž o rozhodnutie, ktoré pri
doterajšom rozhodovaní vo veci nebolo použité a bolo pre rozhodnutie odvolacieho súdu
rozhodujúce. Poukázala na to, že súd prvého stupňa vyhodnotil listinu (uznanie dlhu a dohoda
o splátkach) ako neplatnú z dôvodu jej nezrozumiteľnosti a neurčitosti, kým odvolací súd
dospel k celkom iným dôvodom svojho rozhodnutia a posúdil túto listinu za neplatnú
z dôvodu, že ide o nekalú obchodnú praktiku. Preto jej bola odňatá možnosť konať pred
súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 213 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré
pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité, a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve
účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
Súdny exekútor ani povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 O.s.p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.),
či je dovolanie oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove resp. či dovolanie
oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Keďže v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu,
jeho prípustnosť bolo treba posudzovať podľa § 239 O.s.p.
Uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci nemožno podriadiť pod žiaden dôvod
prípustnosti dovolania vyplývajúci z § 239 O.s.p., lebo odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa nezmenil, ale ho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska.
Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania nevyslovil
a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo
jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239
ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p. ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.). Dovolanie oprávnenej preto podľa
ust. § 239 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. nie je prípustné.
Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,
len ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne
Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a g/ O.s.p.
netvrdila a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.
Dovolanie v zmysle týchto ustanovení nie je prípustné. Dovolací súd sa však zameral
na skúmanie dovolateľkou osobitne namietanej procesnej vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
O odňatie možnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. ako o dôvode
zakladajúcom prípustnosť dovolania ide v prípade nesprávneho postupu súdu v občianskom
súdnom konaní, ktorým (postupom) sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať
a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania, ktoré
mu priznáva platná právna úprava za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov.
Dovolateľka konkrétne namietala, že sa nemala možnosť vyjadriť k použitiu ust. § 52a
nasl. Občianskeho zákonníka, pričom ide o ustanovenie, ktoré bolo pre rozhodnutie
odvolacieho súdu dôležité, ale doteraz nebolo použité. Prvostupňový súd totiž vyhodnotil
listinu ,,uznanie dlhu a dohodu o splátkach“ z dôvodu jej nezrozumiteľnosti, neurčitosti, kým
odvolací súd túto listinu považoval za neplatnú z dôvodu, že išlo o nekalú obchodnú praktiku.
Dovolací súd preto skúmal, či v predmetnej veci ide o túto vadu konania.
Dospel k záveru, že konanie súdov takouto vadou nie je postihnuté.
Podľa § 213 ods. 2 O.s.p., ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahujú
ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre
rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto
ustanovenia vyjadrili.
Z uvedeného vyplýva, že v predmetnom ustanovení je predpísaný postup odvolacieho
súdu, ak sa domnieva, že nárok, ktorý je predmetom konania treba posúdiť podľa iného
ustanovenia právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvého stupňa t.j., že nárok treba posúdiť
alebo podľa úplne iného právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvého stupňa, alebo síce
podľa toho istého právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvého stupňa, ale podľa iného
ustanovenia. Súčasne však musí byť splnená aj druhá zákonná podmienka, že je toto iné
zákonné ustanovenie rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci. Až keď sú súčasne splnené obidve
tieto zákonné podmienky, je odvolací súd povinný vyzvať účastníkov, aby sa vyjadrili
k možnej aplikácii tohto iného zákonného ustanovenia.
Z obsahu konania pred súdom prvého stupňa a jeho rozhodnutia zistil, že oprávnená
až na pojednávaní, ktoré vytýčil exekučný súd v danej veci (dňa 20. novembra 2012)
predložila dohodu o splátkach a uznaní dlhu z dôvodu, že povinní namietali premlčanie
nároku oprávnenej z platobného rozkazu zo dňa 19. februára 1998. Prvostupňový súd
sa s touto listinou vyporiadal vo svojom rozhodnutí, ktoré právne odôvodňoval poukazom
na ust. § 39 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, § 41 Exekučného poriadku a § 50 Exekučného
poriadku. Vyslovil, že v zmysle § 50 Exekučného poriadku exekúcia je neprípustná, pretože
po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhateľného nároku.
Vzhliadol totiž na námietku podanú zo strany povinných a mal za to, že sa jedná o premlčaný
nárok v zmysle § 110 ods. 1 Obč. zákonníka.
Odvolací súd právne svoje rozhodnutie nezaložil na iných ustanoveniach
než prvostupňový súd resp. na ust. § 52a nasl. Obč. zákonníka ako to tvrdí oprávnená.
Dovolací súd ani nezistil, aby toto ustanovenie bolo rozhodujúce vo veci. V rámci
vyhodnotenia dôkazov a teda aj dôkazu – dohody o splátkach a uznaní dlhu sa stotožnil
s právnymi závermi súdu prvého stupňa o tom, že táto dohoda je neplatná a že dôvodne bola
uplatnená námietka premlčania.
Ak teda žalobkyňa namietala tzv. prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu,
dovolací súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(napr. sp. zn. 7 Cdo 102/2011, 2 Cdo 226/2011, 5 Cdo 46/2011) a konštatuje,
že v prejednávanej veci, o takýto prípad odlišného právneho názoru odvolacieho súdu
od prvostupňového súdu, jednoznačne nejde.
Vada konania, ktorá má spočívať v prekvapivom rozhodnutí odvolacieho súdu,
je zjavne nedôvodná a nenáležitá.
V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným
dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), avšak (na rozdiel od vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O.s.p.) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí
aj o nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); aj za predpokladu,
že by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené, mohli by mať za následok nanajvýš vecnú
nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny
právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov
vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné, ale o takýto prípad v danej veci nejde.
Keďže prípustnosť dovolania oprávnenej nemožno vyvodiť z ust. § 239 O.s.p. a neboli
zistené ani vady konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky
jej dovolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako
dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný.
V dovolacom konaní úspešným povinným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však žiadne trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že v dovolacom konaní im žiadne nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. mája 2014
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová