Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4ECdo/53/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,

IČO: X., proti povinným 1/ G., bývajúcemu v P., 2/ D., bývajúcej v P., 3/ M., bývajúcemu

v R., 4/ E., bývajúcej v R., o vymoženie 624,71 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Poprad pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského

súdu v Prešove z 30. apríla 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie oprávnenej o d m i e t a .

Povinným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená návrhom zo dňa 8. februára 2008 požiadala Exekútorsky úrad

JUDr. M. o vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 18 820,- Sk s príslušenstvom, a to na

základe exekučného titulu – platobného rozkazu zo dňa 10. júna 1994, ktorý nadobudol

právoplatnosť 28. júla 1994 a vykonateľnosť 28. júla 1994.

Okresný súd v Poprade dňa 15. februára 2008 poveril súdneho exekútora

JUDr. M. na vykonanie predmetnej exekúcie.

Okresný súd Poprad uznesením z 20. novembra 2012, č.k. -53, exekúciu

vyhlásil za neprípustnú.

V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je platobný rozkaz vydaný

Okresným súdom Poprad pod č.k. Ro 612/1994-7 10. júna 1994, ktorý nadobudol

právoplatnosť 28. júla 1994 a vykonateľnosť 28. júla 1994. Ďalej uviedol, že návrh

na vykonanie exekúcie bol Exekútorskému úradu doručený 8. februára 2008 to znamená

po uplynutí 10 ročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula 29. júla 2004. Tiež konštatoval,

2

že exekučným titulom v predmetnej exekúcii je platobný rozkaz, nie dohoda (dohoda o uznaní

dlhu a dohoda o splátkach), ktorú predložil na pojednávaní právny zástupca oprávnenej. Túto

považoval za nejasnú, nezrozumiteľnú, vyhodnotil ju ako neplatný právny úkon, keďže

z dohody nie je jasné a zrozumiteľné, o akú dohodu sa jedná a akú sumu. Naviac v čase

uzatvárania dohody oprávnená vedela o tom, že v uvedenej veci bol vydaný platobný rozkaz,

pričom sám právny zástupca oprávnenej uviedol, že v S. mali povinní viacero pôžičiek.

Toto uznesenie exekučného súdu napadla oprávnená odvolaním.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením z 30. apríla 2013, sp. zn.

, uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení

rozhodnutia sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a na zdôraznenie

jeho správnosti uviedol, že je správny právny záver prvostupňového súdu o tom, že dohoda

o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu je neplatná a to aj z dôvodu nekalej obchodnej

praktiky, preto dôvodne bola uplatnená aj námietka premlčania. Právne svoje rozhodnutie

odôvodnil poukazom na ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu v potvrdzujúcom výroku podala oprávnená

dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila tým,

že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. , konkrétne ,

keď jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože nemala možnosť sa vyjadriť

k použitiu ust. a nasl. . Ide totiž o rozhodnutie, ktoré pri

doterajšom rozhodovaní vo veci nebolo použité a bolo pre rozhodnutie odvolacieho súdu

rozhodujúce. Poukázala na to, že súd prvého stupňa vyhodnotil listinu (uznanie dlhu a dohoda

o splátkach) ako neplatnú z dôvodu jej nezrozumiteľnosti a neurčitosti, kým odvolací súd

dospel k celkom iným dôvodom svojho rozhodnutia a posúdil túto listinu za neplatnú

z dôvodu, že ide o nekalú obchodnú praktiku. Preto jej bola odňatá možnosť konať pred

súdom v zmysle v spojení s , podľa ktorého

ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré

pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité, a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve

účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Súdny exekútor ani povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrili.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade s

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či je dovolanie oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove resp. či dovolanie

oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Keďže v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu,

jeho prípustnosť bolo treba posudzovať podľa

Uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci nemožno podriadiť pod žiaden dôvod

prípustnosti dovolania vyplývajúci z , lebo odvolací súd uznesenie súdu prvého

stupňa nezmenil, ale ho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska.

Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania nevyslovil

a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo

jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239

ods. 1 písm. a/, b/ ods. 2 písm. a/ až c/ ). Dovolanie oprávnenej preto podľa

ust. a nie je prípustné.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne

vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , , , , a

netvrdila a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Dovolanie v zmysle týchto ustanovení nie je prípustné. Dovolací súd sa však zameral

na skúmanie dovolateľkou osobitne namietanej procesnej vady podľa

O odňatie možnosti konať pred súdom podľa ako o dôvode

zakladajúcom prípustnosť dovolania ide v prípade nesprávneho postupu súdu v občianskom

4

súdnom konaní, ktorým (postupom) sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať

a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania, ktoré

mu priznáva platná právna úprava za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Dovolateľka konkrétne namietala, že sa nemala možnosť vyjadriť k použitiu ust. § 52a

nasl. , pričom ide o ustanovenie, ktoré bolo pre rozhodnutie

odvolacieho súdu dôležité, ale doteraz nebolo použité. Prvostupňový súd totiž vyhodnotil

listinu ,,uznanie dlhu a dohodu o splátkach“ z dôvodu jej nezrozumiteľnosti, neurčitosti, kým

odvolací súd túto listinu považoval za neplatnú z dôvodu, že išlo o nekalú obchodnú praktiku.

Dovolací súd preto skúmal, či v predmetnej veci ide o túto vadu konania.

Dospel k záveru, že konanie súdov takouto vadou nie je postihnuté.

Podľa , ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahujú

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre

rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto

ustanovenia vyjadrili.

Z uvedeného vyplýva, že v predmetnom ustanovení je predpísaný postup odvolacieho

súdu, ak sa domnieva, že nárok, ktorý je predmetom konania treba posúdiť podľa iného

ustanovenia právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvého stupňa t.j., že nárok treba posúdiť

alebo podľa úplne iného právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvého stupňa, alebo síce

podľa toho istého právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvého stupňa, ale podľa iného

ustanovenia. Súčasne však musí byť splnená aj druhá zákonná podmienka, že je toto iné

zákonné ustanovenie rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci. Až keď sú súčasne splnené obidve

tieto zákonné podmienky, je odvolací súd povinný vyzvať účastníkov, aby sa vyjadrili

k možnej aplikácii tohto iného zákonného ustanovenia.

Z obsahu konania pred súdom prvého stupňa a jeho rozhodnutia zistil, že oprávnená

až na pojednávaní, ktoré vytýčil exekučný súd v danej veci (dňa 20. novembra 2012)

predložila dohodu o splátkach a uznaní dlhu z dôvodu, že povinní namietali premlčanie

nároku oprávnenej z platobného rozkazu zo dňa 19. februára 1998. Prvostupňový súd

sa s touto listinou vyporiadal vo svojom rozhodnutí, ktoré právne odôvodňoval poukazom

na ust. § 39 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, § 41 Exekučného poriadku a § 50 Exekučného

poriadku. Vyslovil, že v zmysle § 50 Exekučného poriadku exekúcia je neprípustná, pretože

po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhateľného nároku.

Vzhliadol totiž na námietku podanú zo strany povinných a mal za to, že sa jedná o premlčaný

nárok v zmysle § 110 ods. 1 Obč. zákonníka.

Odvolací súd právne svoje rozhodnutie nezaložil na iných ustanoveniach

než prvostupňový súd resp. na ust. § 52a nasl. Obč. zákonníka ako to tvrdí oprávnená.

Dovolací súd ani nezistil, aby toto ustanovenie bolo rozhodujúce vo veci. V rámci

vyhodnotenia dôkazov a teda aj dôkazu – dohody o splátkach a uznaní dlhu sa stotožnil

s právnymi závermi súdu prvého stupňa o tom, že táto dohoda je neplatná a že dôvodne bola

uplatnená námietka premlčania.

Ak teda žalobkyňa namietala tzv. prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu,

dovolací súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(napr. sp. zn. , , ) a konštatuje,

že v prejednávanej veci, o takýto prípad odlišného právneho názoru odvolacieho súdu

od prvostupňového súdu, jednoznačne nejde.

Vada konania, ktorá má spočívať v prekvapivom rozhodnutí odvolacieho súdu,

je zjavne nedôvodná a nenáležitá.

V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí

aj o nesprávnom právnom posúdení veci ( ); aj za predpokladu,

že by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené, mohli by mať za následok nanajvýš vecnú

nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné, ale o takýto prípad v danej veci nejde.

Keďže prípustnosť dovolania oprávnenej nemožno vyvodiť z ust. a neboli

zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky

jej dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

6

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný.

V dovolacom konaní úspešným povinným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

ods. 1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že v dovolacom konaní im žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. mája 2014

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová