Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
409/434757.2776d4.pdf
PDF · 171.03 KB
No categories available
2Sžf/49/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 2Sžf/49/2013
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa
Milučkého, v právnej veci žalobcu: SH TRADE, s.r.o., Košice, so sídlom Rhodyho 14,
Bardejov, IČO: 31712673, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o.,
so sídlom Dončová 1451/21, Ruţomberok, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. I/223/15370-80525/2011/999608-r z 5. augusta 2011, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/37/2011-31 z 18. januára 2013,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k. 2S/37/2011-31 z 18. januára 2013 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/15370-
80525/2011/999608-r z 5. augusta 2011, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer
Daňového úradu Košice II č. 696/230/25207/11/Mich zo 17. mája 2011, ktorým podľa § 44
ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní
a poplatkov“) bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
február 2010 v sume 57 813,73 €.
Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že rozhodnutiami správnych orgánov
ako aj ich postupom bol porušený zákon, vychádzajú z nesprávneho posúdenia veci
a sú zjavne nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Ďalej uviedol,
že rozhodnutia nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti a konaním, ktoré predchádzalo
ich vydaniu bolo zasiahnuté do základných práv žalobcu. Zo spisu vyplýva, že žalobca
si v predmetnom konaní uplatnil návrh na odpočítanie dane vo vzťahu k realizovaným
obchodom medzi ním a jeho obchodným partnerom, spoločnosťou Midikov, s.r.o. z dôvodu,
že k dodaniu tovaru došlo na území Slovenskej republiky. Z rozhodnutia správcu dane,
ako aj z vydaného rozhodnutia žalovaného nepochybne vyplýva, že k preprave tovaru došlo
spoločnosťou Midikov, s.r.o. pre spoločnosť žalobcu nie v tuzemsku, ale v zahraničí.
Pri predmetnom dodaní tovaru, keď miesto dodania tovaru je v zahraničí nevznikla
spoločnosti Midikov, s.r.o. daňová povinnosť pri dodaní tovaru pre žalobcu, preto spoločnosti
nevzniklo ani právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona o dani
z pridanej hodnoty. Zo zisteného skutkového stavu je nesporné, že žalobca dodával tovar
obchodným spoločnostiam v Českej a Poľskej republike, ktorý nadobudol od obchodnej
spoločnosti Midikov, s.r.o., o čom svedčia predložené faktúry a prepravné doklady CMR,
z ktorých jednoznačne vyplýva pohyb tovaru tak, ako je uvedené v rozhodnutí správcu dane.
Krajský súd dospel k záveru, že správne orgány vychádzali pri vydaní napadnutých
rozhodnutí z dostatočne zisteného skutkového stavu preukázaného rozsiahlym dokazovaním
správcu dane, ako aj z písomných dôkazov, ktoré v rámci tohto dokazovania správca dane
získal jednak z dožiadaní z iných daňových úradov, ako aj samotným zabezpečením z jeho
strany a tieto dôkazy následne vyhodnotil v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami
zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v spojení s príslušnými ustanoveniami
zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. S poukazom na ustanovenie § 13 ods. l
písm. a/ zákona o DPH krajský súd dospel k rovnakému záveru ako žalovaný, teda že bolo
preukázané, že dodanie tovaru bolo spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru medzi
žalobcom a spoločnosťami v Poľsku, resp. Českej republike, miestom dodania tovaru
je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho preprava začína uskutočňovať,
tzn. v preskúmavanej veci v Holandsku a prepravná trasa, napr. prejazd kamiónom
cez územie SR nemá vplyv na určenie miesta dodania tovaru. Preto dodanie tovaru
od obchodného partnera žalobcu MIDIKOV, s.r.o. pre žalobcu bol dodávkou tovaru
bez odoslania alebo prepravy, tzn. že bol nepohyblivou dodávkou tovaru a miestom dodania
tovaru podľa ustanovenia § 13 ods. l písm. c/ zákona o DPH je miesto, kde sa tovar nachádza
v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje a aj v tomto prípade to bolo Holandsko.
Proti rozhodnutiu krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, v ktorom
žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, alebo zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že namietané rozhodnutie
nie je odôvodnené ústavne konformným spôsobom a súd prvého stupňa sa nevysporiadal
so všetkými námietkami, ktoré boli uplatnené voči napadnutému správnemu rozhodnutiu.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na svoje písomné vyjadrenie
k žalobe z 21. decembra 2011 a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského
súdu ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 212
ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) s tým, že miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené najmenej päť dní pred jeho vyhlásením
na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb,
ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo
dotknuté (§244 ods. 1, 2 O.s.p.).
V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej
časti O.s.p. (§247 ods. 1 O.s.p.).
Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. I/223/15370-
80525/2011/999608-r z 5. augusta 2011, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer
Daňového úradu Košice II č. 696/230/25207/11/Mich zo 17. mája 2011, ktorým podľa § 44
ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní
a poplatkov“) bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
február 2010 v sume 57 813,73 €.
V danej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v obdobnej veci už rozhodol
napr. rozsudkom sp.zn. 2Sžf/55/2012 z 31. júla 2013.
Z uvedených dôvodov najvyšší súd poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/55/2012 z 31. júla 2013, ktorého text uvádza nasledovne:
„Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru
za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.
Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH miestom dodania tovaru, ak je dodanie
tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase,
keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína
uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b/, odseku 2 a § 14.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb
ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči
nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané.
Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov pri uplatňovaní daňových
predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo
inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
Na vznik nároku na odpočítanie DPH nepostačuje len predloţenie dokladov
s poţadovanými formálnymi náleţitosťami, ale tieto musia súhlasiť aj so skutkovým
priebehom deklarovaného obchodu. V prejednávanom prípade ide o predaj toho istého tovaru
v rámci reťazového obchodu realizovaného medzi týmito podnikateľskými subjektmi:
dodávatelia ţalobcu (MIDIKOV, s.r.o., SKA Metal, s.r.o.) – ţalobca – odberatelia ţalobcu
(spoločnosti v Poľsku a Českej republike). Prepravu tovaru zabezpečil a zaplatil ţalobca,
ktorý si u prepravcov objednal prepravu tovaru z Belgicka a Holandska do Českej republiky.
Aj keď trasa prepravy tovaru prechádzala aj cez územie SR, z CMR prepravcu
je zrejmé, ţe preprava sa začala uskutočňovať v Holandsku, resp. Belgicku (kde bol tovar
naloţený) a ukončila sa v Poľskej republike, resp. Českej republike (kde bol tovar vyloţený
u odberateľov ţalobcu).
Keďţe išlo o dodanie tovaru spojené s prepravou, podmienky na určenie miesta
dodania tovaru sú stanovené v § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, z ktorého vyplýva,
ţe miestom dodania je miesto, kde sa preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný,
začína uskutočňovať. V prejednávanom prípade týmto miestom je Belgicko, resp. Holandsko,
teda nie Slovenská republika, z čoho nepochybne vyplýva, ţe dodanie tovaru sa neuskutočnilo
v tuzemsku a nie je predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Spoločnostiam
MIDIKOV, s.r.o. a SKA Metal, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť a ţalobcovi nevznikol nárok
na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ v spojení s ods. 1 zákona o DPH.
V odvolaní ţalobca namietal skutočnosti, ktoré uţ boli predmetom preskúmania
v konaní pred súdom prvého stupňa. Ţalobca sa domáhal v ţalobe a taktieţ v odvolaní toho,
aby na jeho prípad boli aplikované závery rozsudku Európskeho súdneho dvora C-409/09,
a to na dodávateľský vzťah spoločnosti MIDIKOV, s.r.o., resp. SKA Metal, s.r.o. – ţalobca.
Európsky súdny dvor (teraz Súdny dvor Európskej únie) rozsudkom C-409/04
rozhodol, ţe :
1. Článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A písm. a/ prvý odsek Šiestej smernice
Rady 77/388/EHS, zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ
jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2000/65/ES zo 17. októbra 2000,
sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný“ uvedený v oboch týchto ustanoveniach vykladať
v tom zmysle, ţe k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia
dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom
ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáţe, ţe tento tovar bol
odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a ţe v dôsledku tohto vývozu alebo
tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania.
2. Článok 28c A písm. a/ prvý odsek šiestej smernice 77/388, zmenenej a doplnenej
smernicou 2000/65, sa má vykladať v tom zmysle, ţe odporuje tomu, aby príslušné
orgány členského štátu dodania nútili dodávateľa, ktorý konal v dobrej viere a predloţil
dôkazy, ktoré na prvý pohľad odôvodňovali jeho právo na oslobodenie dodávky tovaru
v rámci Spoločenstva od dane, aby následne zaplatil daň z pridanej hodnoty z tohto
tovaru, keď sa zistí, ţe uvedené dôkazy sú nepravdivé, pričom však nedôjde k preukázaniu
účasti uvedeného dodávateľa na takomto podvode, pokiaľ však tento dodávateľ prijal
všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, ţe dodávka v rámci
Spoločenstva, ktorú uskutoční, nebude viesť k jeho účastí na daňovom podvode.
3. Skutočnosť, ţe nadobúdateľ predloţil daňovým orgánom členského štátu určenia
vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, akým je predmetné
vyhlásenie vo veci samej, môţe byť doplňujúcim dôkazom na účely preukázania, ţe tovar
skutočne opustil územie členského štátu dodania, nemoţno ho však povaţovať za určujúci
dôkaz na účely oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane z pridanej hodnoty.
Rozsudok súdneho dvora C-409/04 vychádzal z iných skutkových okolností ako je tomu
v prejednávanej veci. Teleos a iné spoločnosti predali mobilné telefóny spoločnosti Total
Telecom Espana SA/Ercosys Mobil SA (ďalej len TT). Miesto určenia tovaru
sa nachádzalo vo Francúzsku a v Španielsku. Teleos a iné spoločnosti boli len povinní
poskytnúť tovar k dispozícii TT v sklade nachádzajúcom sa v Spojenom kráľovstve, pričom TT
bola zodpovedná za pokračovanie prevozu do dohodnutého členského štátu. Teleos
a iné spoločnosti dostali od TT po predaji nákladný list CMR, obsahujúci podpis TT,
ktorý mal potvrdiť, ţe mobilné telefóny boli doručené do stanoveného miesta určenia.
Príslušný orgán Spojeného kráľovstva v oblasti výberu dane z pridanej hodnoty spočiatku
uznal tieto doklady ako dôkaz vývozu tovaru mimo územia Spojeného kráľovstva,
takţe uvedené dodávky boli oslobodené od dane z pridanej hodnoty a Teleos a iné spoločnosti
mali právo na vrátenie dane zaplatenej na vstupe. Počas následných kontrol bolo v niektorých
prípadoch zistené, ţe miesto určenia uvedené na nákladnom liste CMR bolo nesprávne,
ţe v nich uvedení prepravcovia buď neexistovali, alebo neuskutočnili prepravu mobilných
telefónov a ţe evidenčné čísla patrili neexistujúcim vozidlám alebo vozidlám nevhodným
na prepravu takéhoto tovaru. Príslušný orgán Spojeného kráľovstva v oblasti výberu dane
z pridanej hodnoty na základe toho dospel k záveru, ţe mobilné telefóny nikdy neopustili
Spojené kráľovstvo a v dôsledku toho začal vymáhať daň z pridanej hodnoty prislúchajúcu
na tieto dodávky, pričom však uznal, ţe Teleos a iné spoločnosti sa na tomto podvode nijako
nepodieľali. Vnútroštátny súd povaţoval za preukázané, ţe Teleos a iné spoločnosti nemali
ţiaden dôvod pochybovať o údajoch obsiahnutých v nákladných listoch CMR,
ani o ich vierohodnosti, ţe tieto spoločnosti sa nepodieľali na ţiadnom podvode a nevedeli
o tom, ţe telefóny neopustili Spojené kráľovstvo.
Uvedený spor sa líši od prejednávanej veci v tom, ţe vo veci rozsudku súdneho dvora
C-409/09 tovar fyzicky neopustil územie členského štátu dodania, pričom v prejednávanej
veci správca dane dodanie tovaru nespochybňoval. Ţalobca sa dovolával aplikácie druhého
výroku rozsudku súdneho dvora C-409/09, s tvrdením, ţe platí princíp nemoţnosti
postihovania tých daňových subjektov, ktoré konajú v dobrej viere. V danom prípade však
prepravu tovaru zabezpečoval ţalobca prostredníctvom spoločností CMW trade, spol. s r.o.
a UNITED, s.r.o. Ţalobca v ţalobe ani v odvolaní nepopieral, ţe miesto nakládky tovaru bolo
v Belgicku resp. Holandsku a miesto vykládky v Poľsku, resp. v Českej republike, len v zásade
poukazoval na to, ţe tovar bol prepravovaný aj cez územie SR.
Vo veci rozsudku Súdneho dvora C-409/09 ako uţ bolo vyššie uvedené, bolo
preukázané, ţe v prípade Teleos a iné spoločnosti, nemal dodávateľ ţiaden dôvod pochybovať
o údajoch obsiahnutých v nákladných listoch CMR, ani o ich vierohodnosti, čo však v tomto
prípade vo vzťahu k ţalobcovi nebolo preukázané, keďţe sám zabezpečoval subdodávateľským
spôsobom dodávku predmetného tovaru a mal teda vedomosť z akého miesta a do akého
miesta sa dodávka tovaru realizovala.
Pokiaľ ide o námietku ţalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu
dane z dôvodu absencie náleţitostí ustanovených v § 30 zákona o správe daní a poplatkov,
najvyšší súd zhodne so záverom krajského súdu uvádza, ţe z výroku dodatočného platobného
výmeru je nesporné, ţe obsahuje ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo
(§ 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní a poplatkov). Rozhodnutia správnych
orgánov oboch stupňov sú náleţite a presvedčivo odôvodnené tak, ako to upravuje § 30 ods. 3
druhá veta zákona o správe daní a poplatkov. Správca dane vyhodnotil doklady predloţené
ţalobcom vo vzájomnej súvislosti so zisteniami a dokladmi zabezpečenými svojou vlastnou
činnosťou. Pokiaľ išlo o rozdielny číselný údaj o rozdiele dani z pridanej hodnoty
vo výrokovej časti a odôvodnení rozhodnutia, najvyšší súd toto tieţ povaţuje len za zrejmú
nesprávnosť. Údaj vyčíslený v záverečnom zhrnutí výsledkov kontroly na poslednej strane
rozhodnutia súhlasí s vyčíslenou sumou vo výroku rozhodnutia, iný je len číselný údaj
na predposlednej strane rozhodnutia správcu dane. Najvyšší súd poukazuje na to, ţe záväzný
je výrok rozhodnutia, a tieţ je potrebné poukázať na to, ţe medzi ţalobcom a správcom dane
nebola sporná výška vyčísleného rozdielu DPH, ale právne posúdenie realizovaného
obchodu, z ktorého si ţalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH.
Pokiaľ išlo o námietku, ţe pred správnym orgánom nebolo realizované ústne
pojednávanie, najvyšší súd uvádza, ţe z ustanovení zákona, na ktoré poukázal ţalobca,
nevyplýva povinnosť správcu dane nariadiť ústne pojednávanie pred vydaním rozhodnutia.
Ustanovenie § 11 zákona o správe daní a poplatkov upravuje spísanie zápisnice o ústnom
pojednávaní a určuje jej náleţitosti a ustanovenie § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní
a poplatkov stanovuje právo daňového subjektu klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom
pojednávaní. V tejto súvislosti krajský súd správne poukázal na to, ţe pred vydaním
rozhodnutia vo veci bolo vykonané ústne pojednávanie na prerokovanie protokolu, nariadené
na deň 21.3.2011, pričom z obsahu tejto zápisnice je zrejmé, ţe ţalobca sa k výsledkom
kontroly nevyjadril a rovnako nevyuţil ustanovenie § 15 ods. 10 zákona o správe daní
a poplatkov, aby sa v lehote ôsmich pracovných dní od doručenia protokolu k nemu vyjadril.
Námietka ţalobcu ohľadne prekročenia zákonnej lehoty na vykonanie daňovej
kontroly nemá oporu v zisteniach vyplývajúcich z administratívneho spisu. Podľa § 15 ods. 17
o správe daní a poplatkov správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa
jej začatia. Orgán najbliţšie nadriadený správcovi dane môţe lehotu uvedenú v prvej vete
v zloţitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predlţiť, najviac však o šesť mesiacov,
a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane
podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa
odseku 15, príslušným orgánom na predĺţenie lehoty je ministerstvo. Daňová kontrola bola
začatá 22.3.2010. Dňa 24.8.2010 poţiadal správca dane nadriadený orgán o predĺţenie
lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Nadriadený orgán ţiadosti vyhovel a lehotu predlţil
do 22.3.2011. O tejto skutočnosti bol ţalobca upovedomený listom zo dňa 7.9.2010,
ktorý prevzal dňa 13.9.2010. Daňová kontrola bola ukončená prerokovaním protokolu dňa
21.3.2011, t.j. v lehote podľa § 15 ods. 17 zákona o správe daní a poplatkov.“
Vzhľadom k tomu, že skutkové zistenia, z ktorých vychádzali daňové orgány oboch
stupňov v citovanom rozhodnutí najvyššieho súdu boli obdobné ako skutkové zistenia
vo veci, ktorá je predmetom tohto súdneho prieskumu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na uvedené závery sa s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/37/2011-31 z 18. januára 2013 stotožnil v celom rozsahu,
preto ho podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak,
že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobca nebol
v odvolacom konaní úspešný a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, 21. mája 2014
JUDr. Alena P o l á č k o v á , PhD., v.r.
predsedníčka senátu
za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková