Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
abf/390999.17fed7.pdf
PDF · 106.83 KB
No categories available
4Cdo/133/2013
Najvyšší súd 4 Cdo 133/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu V. P., bytom M., proti
ţalovaným 1/ P. V., so sídlom H. X, B., IČO: X, zastúpenému JUDr. D., advokátkou v B., 2/
Ing. M. – A., s miestom podnikania U. X, B., IČO: X, o zaplatenie 10 874,16 € s
príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 8 C 153/1996, o
dovolaní ţalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. novembra 2012, sp.
zn. 2 Co 208/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 17. júna 2010, č. k. 8 C 153/1996-378 uloţil
ţalovanému 1/ povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 10 874,16 € do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, v časti úrokov z omeškania ţalobu zamietol, taktieţ zamietol ţalobu voči
ţalovanému 2/, ţalovaného 1/ zaviazal zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume
100 %, o výške ktorej náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku a ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanému 2/ náhradu trov konania v sume 100 %,
o výške ktorej náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie vo veci samej oprel o ustanovenia § 139 ods. 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 671
ods. 1 a § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c/ O.s.p. a § 22 ods. 2 a 6 zákona
č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku
a odôvodnil ho v zásade tým, ţe z vykonaného dokazovania mal za preukázané, ţe medzi
ţalobcom ako podielovým spoluvlastníkom poľnohospodárskej pôdy, parciel č. X., X.,
katastrálne územie V. a ţalovaným 1/ ako uţívateľom týchto nehnuteľností, vznikol zo
zákona nájomný vzťah, ktorý je vzťahom odplatným, pričom k dohode o výške nájomného
medzi nimi nedošlo. Ţalovaný 1/ tak dlhoval ţalobcovi nájomné za obdobie od 1.5.1993 do
10.4.2006. Pri výpočte výšky náhrady za uţívanie pozemkov ţalobcu súd vychádzal zo
znaleckého posudku č. X I.. J., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu ročného nájmu pozemkov
na sumu 129,57 Sk/ m²/ rok, hrubý výnos z pozemkov sumou 202 517,91 Sk/rok. Na 1/8
spoluvlastnícky podiel ţalobcu tak podľa výpočtu pripadá za uvedené obdobie od 1.5.1993 do
10.4.2006 nájomné v celkovej sume 327 595,- Sk, t. j. 10 874,16 €. Zamietnutie ţaloby v časti
úrokov z omeškania prvostupňový súd odôvodnil tým, ţe nebol naplnený zákonný predpoklad
pre ich priznanie v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď ţalovaný 1/
sa nemohol dostať do omeškania s plnením peňaţného dlhu, pretoţe mu nebola známa výška
nájomného, ktorá bola určená nakoniec aţ rozhodnutím súdu. Pokiaľ ide o zamietnutie ţaloby
voči ţalovanému 2/, súd prvého stupňa za dôvodnú vyhodnotil jeho námietku, ţe ţalobca
neoznačil predmet sporu voči ţalovanému 2/ a nie je zrejmé, čoho sa voči nemou domáha,
ţalovaný 2/ je zároveň vlastníkom stavby na pozemku parc. č. X. pričom predmetom sporu je
nájomné za iné pozemky, na ktorých sa stavba ţalovaného 2/ nenachádza. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaného 1/ rozsudkom z 28. novembra 2012,
sp. zn. 2 Co 208/2010 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (v časti výroku
o povinnosti ţalovaného 1/ zaplatiť ţalobcovi sumu 10 874,16 € a v časti výroku o povinnosti
ţalovaného 1/ zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 100 %) potvrdil. V dôvodoch
rozhodnutia sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný 1/, ţiadal
ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Alternatívne (podľa úvahy súdu)
navrhol aj zrušenie prvostupňového rozsudku. Súčasne poţiadal o odklad vykonateľnosti
napadnutého rozsudku. Dovolanie, ktorého podstatnú časť dovolateľ venoval skutkovým
okolnostiam, odôvodnil tým, ţe odvolací súd rozhodol o odvolaní ţalovaného
1/ bez nariadenia pojednávania bez toho, aby sa oboznámil so stavom veci v čase
rozhodovania, čím odňal ţalovanému 1/ ako účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom,
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu toto navrhol odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým nezistil splnenie podmienok
pre odklad vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 243
O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.),
po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal, či tento opravný prostriedok
smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému ho zákona pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,
je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,
ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke
ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom nejde ani o jeden z potvrdzujúcich rozsudkov
uvedených v ustanovení § 238 ods. 3 O.s.p.), je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania
ţalovaného 1/ z § 238 ods. 1 aţ 3/ O.s.p. nemoţno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou či konanie
nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť
aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. vylúčené.
Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti,
ktoré dovolateľ v dovolaní namietal.
Dovolateľ v dovolaní tvrdí existenciu procesnej vady v zmysle ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p., t. j., ţe mu postupom odvolacieho súdu rozhodnutím o jeho odvolaní proti
prvostupňovému rozsudku bez nariadenia pojednávania, bola odňatá moţnosť konať
pred súdom.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať
pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho
procesných práv ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov.
Podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu
vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak
a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.
Podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných prípadoch moţno o odvolaní
rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Citované ustanovenie § 214 ods. 1 O.s.p. obsahuje taxatívny výpočet prípadov, kedy
predseda senátu odvolacieho súdu musí na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci
samej nariadiť pojednávanie. Nakoľko v preskúmavanej veci odvolací súd ani nezopakoval
ani nedopĺňal dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania a ani to nevyţaduje dôleţitý verejný záujem, nebolo povinnosťou predsedu
senátu odvolacieho súdu nariadiť pojednávanie na prejednanie odvolania ţalovaného 1/ proti
rozsudku súdu prvého stupňa. Vyuţitím moţnosti rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. preto nedošlo postupom odvolacieho
súdu k odňatiu moţnosti ţalovanému 1/ konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil aj tým, ţe konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe iná vada konania (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) je síce Občianskym súdnym poriadkom povaţovaná za prípustný dovolací
dôvod (ktorý moţno uplatniť vţdy, ak je dovolanie prípustné), sama o sebe však prípustnosť
dovolania nezakladá. Rovnako tak nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.) povaţuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý moţno
uplatniť vţdy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci
ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho
poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti
dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto
ani zohľadniť prípadnú vecnú nesprávnosť rozhodnutia.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z § 238 O.s.p.
nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie ţalovaného 1/ podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu , proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol.
V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov tohto
konania proti ţalovanému 1/, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p.) v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobca však návrh na náhradu trov dovolacieho konania
nepodal, preto mu takáto náhrada priznaná nebola.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. mája 2014
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová