Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/133/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu V. P., bytom M., proti

ţalovaným 1/ P. V., so sídlom H. X, B., IČO: X, zastúpenému JUDr. D., advokátkou v B., 2/

Ing. M. – A., s miestom podnikania U. X, B., IČO: X, o zaplatenie 10 874,16 € s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o

dovolaní ţalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. novembra 2012, sp.

zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 17. júna 2010, č. k. -378 uloţil

ţalovanému 1/ povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 10 874,16 € do troch dní od právoplatnosti

rozsudku, v časti úrokov z omeškania ţalobu zamietol, taktieţ zamietol ţalobu voči

ţalovanému 2/, ţalovaného 1/ zaviazal zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume

100 %, o výške ktorej náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

rozsudku a ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanému 2/ náhradu trov konania v sume 100 %,

o výške ktorej náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie vo veci samej oprel o ustanovenia § 139 ods. 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 671

ods. 1 a , a a zákona

č. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku

a odôvodnil ho v zásade tým, ţe z vykonaného dokazovania mal za preukázané, ţe medzi

ţalobcom ako podielovým spoluvlastníkom poľnohospodárskej pôdy, parciel č. X., X.,

katastrálne územie V. a ţalovaným 1/ ako uţívateľom týchto nehnuteľností, vznikol zo

zákona nájomný vzťah, ktorý je vzťahom odplatným, pričom k dohode o výške nájomného

medzi nimi nedošlo. Ţalovaný 1/ tak dlhoval ţalobcovi nájomné za obdobie od 1.5.1993 do

2

10.4.2006. Pri výpočte výšky náhrady za uţívanie pozemkov ţalobcu súd vychádzal zo

znaleckého posudku č. X I.. J., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu ročného nájmu pozemkov

na sumu 129,57 Sk/ m²/ rok, hrubý výnos z pozemkov sumou 202 517,91 Sk/rok. Na 1/8

spoluvlastnícky podiel ţalobcu tak podľa výpočtu pripadá za uvedené obdobie od 1.5.1993 do

10.4.2006 nájomné v celkovej sume 327 595,- Sk, t. j. 10 874,16 €. Zamietnutie ţaloby v časti

úrokov z omeškania prvostupňový súd odôvodnil tým, ţe nebol naplnený zákonný predpoklad

pre ich priznanie v zmysle ustanovenia , keď ţalovaný 1/

sa nemohol dostať do omeškania s plnením peňaţného dlhu, pretoţe mu nebola známa výška

nájomného, ktorá bola určená nakoniec aţ rozhodnutím súdu. Pokiaľ ide o zamietnutie ţaloby

voči ţalovanému 2/, súd prvého stupňa za dôvodnú vyhodnotil jeho námietku, ţe ţalobca

neoznačil predmet sporu voči ţalovanému 2/ a nie je zrejmé, čoho sa voči nemou domáha,

ţalovaný 2/ je zároveň vlastníkom stavby na pozemku parc. č. X. pričom predmetom sporu je

nájomné za iné pozemky, na ktorých sa stavba ţalovaného 2/ nenachádza. O náhrade trov

konania rozhodol podľa v spojení s

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaného 1/ rozsudkom z 28. novembra 2012,

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (v časti výroku

o povinnosti ţalovaného 1/ zaplatiť ţalobcovi sumu 10 874,16 € a v časti výroku o povinnosti

ţalovaného 1/ zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 100 %) potvrdil. V dôvodoch

rozhodnutia sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný 1/, ţiadal

ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Alternatívne (podľa úvahy súdu)

navrhol aj zrušenie prvostupňového rozsudku. Súčasne poţiadal o odklad vykonateľnosti

napadnutého rozsudku. Dovolanie, ktorého podstatnú časť dovolateľ venoval skutkovým

okolnostiam, odôvodnil tým, ţe odvolací súd rozhodol o odvolaní ţalovaného

1/ bez nariadenia pojednávania bez toho, aby sa oboznámil so stavom veci v čase

rozhodovania, čím odňal ţalovanému 1/ ako účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom,

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu toto navrhol odmietnuť.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým nezistil splnenie podmienok

pre odklad vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 243

a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ),

po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), skúmal, či tento opravný prostriedok

smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému ho zákona pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke

ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom nejde ani o jeden z potvrdzujúcich rozsudkov

uvedených v ustanovení ), je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania

ţalovaného 1/ z aţ 3/ nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno dovolaním napadnúť

aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti,

ktoré dovolateľ v dovolaní namietal.

Dovolateľ v dovolaní tvrdí existenciu procesnej vady v zmysle ustanovenia § 237

písm. f/ , t. j., ţe mu postupom odvolacieho súdu rozhodnutím o jeho odvolaní proti

prvostupňovému rozsudku bez nariadenia pojednávania, bola odňatá moţnosť konať

pred súdom.

Podľa je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho

procesných práv ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Podľa ustanovenia na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu

vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak

a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,

c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

Podľa ustanovenia v ostatných prípadoch moţno o odvolaní

rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Citované ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet prípadov, kedy

predseda senátu odvolacieho súdu musí na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci

samej nariadiť pojednávanie. Nakoľko v preskúmavanej veci odvolací súd ani nezopakoval

ani nedopĺňal dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého

zaobchádzania a ani to nevyţaduje dôleţitý verejný záujem, nebolo povinnosťou predsedu

senátu odvolacieho súdu nariadiť pojednávanie na prejednanie odvolania ţalovaného 1/ proti

rozsudku súdu prvého stupňa. Vyuţitím moţnosti rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia

pojednávania v zmysle ustanovenia preto nedošlo postupom odvolacieho

súdu k odňatiu moţnosti ţalovanému 1/ konať pred súdom v zmysle

Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil aj tým, ţe konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe iná vada konania (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) je síce povaţovaná za prípustný dovolací

dôvod (ktorý moţno uplatniť vţdy, ak je dovolanie prípustné), sama o sebe však prípustnosť

dovolania nezakladá. Rovnako tak nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

) povaţuje za prípustný dovolací dôvod (ktorý moţno

uplatniť vţdy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci

ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho

poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto

ani zohľadniť prípadnú vecnú nesprávnosť rozhodnutia.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z

nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalovaného 1/ podľa v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu , proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov tohto

konania proti ţalovanému 1/, ktorý úspech nemal ( ) v spojení s

ods. 1 a ). Ţalobca však návrh na náhradu trov dovolacieho konania

nepodal, preto mu takáto náhrada priznaná nebola.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. mája 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová