Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžp/2/2013

Najvyšší súd 1Sžp/1,2/2013 Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobkyne : Štátna ochrana prírody Slovenskej

republiky, so sídlom Tajovského č. 28B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 17 058 520, zast. :

JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom z advokátskej kancelárie so sídlom Slnečná č. 42,

974 04 Banská Bystrica, proti ţalovanému : Okresný úrad Banská Bystrica (pôv. Krajský

lesný úrad v Banskej Bystrici, so sídlom nám. Ľudovíta Štúra č. 1, 975 41 Banská Bystrica),

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie ţalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. februára 2013 č.k.

64, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

20. februára 2013 č.k. – 64 m e n í tak, ţe rozhodnutia ţalovaného

č. 2012/00317 zo dňa 5. októbra 2012 a č. 2012/00291 zo dňa 5. októbra 2012 r u š í a veci

mu vracia na ďalšie konanie.

Ţalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť ţalobkyni na účet jej

právneho zástupcu náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia vo výške 1.082,26 €.

2

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

1. V zmysle o organizácii miestnej štátnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou odo dňa 1. októbra 2013 obvodné

úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa

tohto zákona a podľa ods. 3 citovaného ustanovenia Pôsobnosť obvodného úradu ţivotného

prostredia v sídle kraja, obvodného pozemkového úradu v sídle kraja, obvodného lesného

úradu v sídle kraja, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle

kraja a správy katastra v sídle kraja (na ktoré bola prostredníctvom

o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

prenesená pôsobnosť pôvodných špecializovaných krajských úradov) ustanovená osobitnými

predpismi prechádza na okresný úrad v sídle kraja.

Na základe niţšie citovaných zákonných ustanovení má Najvyšší súd Slovenskej

republiky preukázané, ţe do postavenia Obvodného lesného úradu v Banskej Bystrici ako

pôvodne ţalovaného správneho orgánu nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad

Banská Bystrica. Uvedená právna zmena sa premietla v o lesoch

v znení neskorších právnych predpisov najmä prostredníctvom novelizovaného znenia

ustanovenia § 56 (Štátnu správu na úseku lesného hospodárstva vykonáva ministerstvo,

okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad.)

Preto bude s týmto právnym nástupcom Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej konať

na strane ţalovaného správneho orgánu. Pod všeobecným označením ţalovaný je potom nutné

rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého

sa text odôvodnenia týka, vrátane aj výrokovej časti súdneho rozhodnutia pri identifikácii

napadnutého rozhodnutia.

Podľa o organizácii miestnej štátnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov Konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom

chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, právoplatne

neskončené obvodným úradom životného prostredia v sídle kraja, obvodným pozemkovým

úradom v sídle kraja, obvodným lesným úradom v sídle kraja, obvodným úradom pre cestnú

dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správou katastra v sídle kraja

do 30. septembra 2013, dokončí okresný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode mali

3

sídlo obvodný úrad životného prostredia v sídle kraja, obvodný pozemkový úrad v sídle kraja,

obvodný lesný úrad v sídle kraja, obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie

v sídle kraja a správa katastra v sídle kraja.

Rozhodnutie 1/:

2. Rozhodnutím č. 2012/00317 zo dňa 5. októbra 2012 (č.l. 26 sp.zn. )

ţalovaný ako odvolací orgán príslušný v zmysle ustanovenia § 56 ods. 1 písm. b) a § 59 ods. 1

o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len

„“) zmenil výrok napadnutého rozhodnutia Obvodného lesného úradu

v Revúcej č. 139/2012-4 zo 06.06.2012 v spojení s opravou chyby zo dňa 15. októbra 2012

tak, ţe nanovo celý uvedený výrok prvostupňového rozhodnutia doplnil v tom duchu,

ţe ţalobkyňa sa porušenia citovaných zákonných ustanovení dopustila v roku 2012.

3. Týmto prvostupňovým rozhodnutím Obvodný lesný úrad v Revúcej uloţil ţalobkyni

pokutu vo výške 2000 € podľa za neplnenie povinností

a opatrení na zabránenie šírenia a premnoţenia škodcov z chránených území s 5. stupňom

ochrany podľa ustanovenia , v ktorých nebola povolená

výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťaţby

v ochranných pásmach Národnej prírodnej rezervácie (ďalej na účely rozsudku len „NPR“)

Veľká Stoţka tvoriacich súčasť Národného parku Muránska planina.

Rozhodnutie 2/:

4. Rozhodnutím č. 2012/00291 zo dňa 5. októbra 2012 (č.l. 25 v spise krajského súdu

vedenom pod sp.zn. ) ţalovaný ako odvolací orgán príslušný v zmysle

ustanovenia a zmenil výrok

napadnutého rozhodnutia Obvodného lesného úradu vo Zvolene č. A/2012/00190-5 zo dňa

18. mája 2012 tak, ţe výrok prvostupňového rozhodnutia doplnil v tom duchu, ţe ţalobkyňa

sa porušenia citovaných zákonných ustanovení dopustila v roku 2012.

5. Uvedeným ďalším rozhodnutím Obvodný lesný úrad vo Zvolene uloţil ţalobkyni

pokutu 4000 € podľa za neplnenie povinností

na zabránenie šírenia a premnoţenia škodcov z chránených území s 5. stupňom ochrany,

v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny

4

na vykonanie náhodnej ťaţby, konkrétne v ochrannom pásme NPR Zadná Poľana v zmysle

ustanovenia

Podľa v znení účinnom v čase tvrdeného porušenia

predpisov (20.04.2012) opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených

území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy

ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, zabezpečí v ochranných pásmach

území s piatym stupňom ochrany organizácia ochrany prírody a krajiny. 43) Vlastník, správca

a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť vykonanie týchto opatrení.

6. Svoje rozhodnutia [obidve napadnuté rozhodnutia vychádzajú z obdobného právneho

posúdenia- poznámka odvolacieho súdu] ţalovaný odôvodnil tým, ţe v rozpore s § 28 ods. 3

ako aj v rozpore so Spoločným usmernením Ministerstva

pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej

republiky na realizáciu opatrení č. 1586/2008-700, resp. 14037/2007-sopk, zo dňa 28. marca

2008 (ďalej na účely rozsudku tieţ „Spoločné usmernenie“), ţalobkyňa nezabezpečila

v ochrannom pásme územia s 5. stupňom ochrany, v ktorom nebola povolená výnimka orgánu

štátnej správy ochrany prírody a krajiny, konkrétne v NPR Veľká Stoţka a MCHÚ Zadná

Poľana (ďalej na účely rozsudku tieţ „dotknuté chránené územie“), opatrenia na zabránenie

šírenia a premnoţenia podkôrneho hmyzu (ďalej na účely rozsudku tieţ „príslušné ochranné

opatrenia“ alebo „ochranné opatrenia“).

II.

Konanie na prvostupňovom správnom súde

A)

7. Proti obidvom rozhodnutiam ţalovaného podala ţalobkyňa ţaloby. Ţaloba

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2012/00317 zo dňa 5. októbra 2012

napadla na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. . Ţaloba o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2012/00291 zo dňa 5. októbra 2012 napadla

na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. .

Krajský súd podľa spojil uvedené veci na spoločné konanie, ktoré

sa ďalej viedlo pod sp. zn. . Ďalej pod pojmom „napadnuté rozhodnutia“,

resp. iba „rozhodnutia“ bude mať Najvyšší súd Slovenskej republiky na mysli obidve hore

uvedené rozhodnutia 1/ a 2/ ţalovaného.

8. Ţalobkyňa prostredníctvom podaných ţalôb brojila proti tomu, ţe rozhodnutia

ţalovaného potvrdili nesprávnosť právneho posúdenia veci a zistenia skutkového stavu. Tieţ

s poukazom na ustanovenie zdôraznila, ţe toto ustanovenie

nekonkretizuje spôsob a rozsah vykonania ochranných opatrení z chránených území

s 5. stupňom ochrany.

Z výroku rozhodnutí jej nie je zrejmé, ktoré konkrétne ochranné opatrenia a v akých

termínoch mali byť vykonané, resp. zabezpečené, na ktorých konkrétnych územiach, aký

následok mal nastať nevykonaním, resp. nezabezpečením opatrení ţalobkyňou. Ani odvolací

orgán neuviedol vo svojich rozhodnutiach ţiadnu z povinností, za nezabezpečenie ktorých

bola ţalobkyni uloţená pokuta.

9. Tvrdila, ţe vzhľadom na oneskorené rozhodnutia Ministerstva ţivotného prostredia

Slovenskej republiky a Krajského úradu ţivotného prostredia v Banskej Bystrici, ktorými

bolo rozhodnuté o nepovolení zásahu na spracovanie náhodnej ťaţby, ţalobkyňa nemohla

začať od 31. augusta 2011 s vykonávaním opatrení na zabránenie šírenia a premnoţenia

škodcov z chránených území s 5. stupňom ochrany v zmysle Spoločného usmernenia.

Obidve rozhodnutia ţalovaného, vrátane obidvoch prvostupňových rozhodnutí,

povaţuje za nepreskúmateľné v dôsledku nedostatočného a nepresvedčivého odôvodnenia

uloţenej výšky pokuty.

10. Čo sa týka zdôvodnenia výšky pokuty vo vzťahu k jednotlivým konkrétnym

opatreniam, ktoré nemali byť ţalobkyňou zabezpečené a k jednotlivým územiam, na ktorých

neboli tieto opatrenia zabezpečené, tak podľa ţalobkyne z výroku obidvoch rozhodnutí toto

nie je zrejmé. Správny orgán musí pri stanovení výšky pokuty prihliadať na závaţnosť

konania, jeho okolnosti a trvanie a tieto skutočnosti je povinný v odôvodnení rozhodnutia

náleţité objasniť. Uvedenú poţiadavku rozhodnutia nespĺňajú.

Taktieţ namietal neumoţnenie pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladom,

k spôsobu ich zistenia, a ani nemal moţnosť navrhnúť doplnenie podkladov pre vydanie

rozhodnutia vo veci, čo je v rozpore s o správnom konaní

(Správny poriadok).

B)

11. Krajský súd po spojení obidvoch vecí na spoločné konanie preskúmal ţalobami

napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa Druhej hlavy Piatej časti

6

a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutia a postup

správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (v medziach ţaloby)

sú v súlade so zákonom, a preto ţaloby ako nedôvodné zamietol podľa .

12. Po citácii ustanovení , a , ,

Z. z., s poukazom na stanoviská účastníkov konania a obsah pripojených administratívnych

spisov sa krajský súd stotoţnil so záverom správnych orgánov, ţe ţalobkyňa porušila § 28

ods. 3 tým, ţe nezabezpečila ochranné opatrenia z dotknutých

chránených území.

Čo sa týka konkrétnych opatrení, ktoré mala ţalobkyňa realizovať, tieto krajskému súdu

jednoznačne vyplývajú zo Spoločného usmernenia. Preto podľa krajského súdu neobstojí

námietka ţalobkyne, ţe nebola povinná zabezpečovať opatrenia v dôsledku neaktuálneho

návrhu ochranných opatrení v dôsledku nedodrţania termínu vydania rozhodnutí o nepovolení

výnimiek na vykonanie náhodnej ťaţby dreva v predmetných NPR.

13. K otázke zabezpečenia verejného obstarávania pre dodanie feromónových

odparníkov, ktoré podľa ţalobkyňu nebolo uskutočnené z dôvodu existencie prekáţky

na strane Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky, krajský súd upozornil

na uznávajúce stanovisko samotnej ţalobkyne zachytené zápisnici o pojednávaní konanom

vo Zvolene dňa 9. mája 2012 (č. sp.: A/2012/00190-4).

Z uvedenej zápisnice tieţ vyplýva záver (viď odborné stanoviská LOS Banská

Štiavnica), ţe systém kompetencií pri ochrane smrekových porastov je nefunkčný, pomalý

a spôsobuje naďalej veľké poškodenie smrekových porastov s ohľadom na vývojový cyklus

podkôrneho hmyzu. Nedodrţaním včasných agrotechnických termínov uţ došlo k vyrojeniu

podkôrneho hmyzu z NPR do okolitých hospodárskych lesov a následnému vzniku

poškodenia lesov. Takisto štátny podnik Lesy Slovenskej republiky časť navrhovaných

opatrení zabezpečil vo vlastnej réţii.

14. Krajský súd zdôraznil, ţe zodpovednosť ţalobkyne za nezabezpečenie opatrení,

ktorá povinnosť jej vyplýva z ustanovenia , je konštituovaná

na objektívnom princípe a podľa krajského súdu nastupuje priamo zo zákona v prípade, keď

nebola orgánom štátnej správy povolená výnimka na vykonanie náhodnej ťaţby.

Najmä za nepostačujúce krajský súd označil to, ţe ţalobkyňa do 15.04. iba začala

proces zabezpečenia výberu dodávateľa materiálu a prác, hoci Spoločné usmernenie jej

prostredníctvom bodu 7/ ukladá povinnosť uţ zabezpečiť výber dodávateľa materiálu a prác

v tomto termíne, a nepostačí len začať proces, ktorý môţe trvať dlhšiu dobu. Jedná

sa o agrotechnické termíny, nedodrţaním ktorých môţe dôjsť k vyrojeniu podkôrneho hmyzu.

15. Krajský súd rovnako za nedôvodné označil nasledujúce námietky ţalobkyne, a to ţe

- rozhodnutia správnych orgánov (oboch stupňov) sú nepreskúmateľné

a nezrozumiteľné; krajský súd poukázal na konkretizáciu správneho deliktu vo

výrokových častiach, ako aj na obranu ţalobkyne, ktorá v ţalobe bola schopná

reagovať (tzn. identifikovať) jednotlivé konkrétne dôvody rozhodnutia ţalovaného,

- výška uloţenej pokuty je nedostatočné odôvodnená; krajský súd s poukazom na výšku

uloţenú pri spodnej hranici zákonného rozpätia vyslovil záver, ţe zistená vada v

postupe nemôţe spôsobovať nezákonnosť rozhodnutia (obdobne aj rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 18.04.2012, resp.

rozsudok ESĽP v prípade Mikulova v. Slovensko),

16. Vo vzťahu k odlišnému rozsudku Krajského súdu v Ţiline a Krajského súdu

v Prešove v obdobných prípadoch, sa krajský súd pridrţal svojej doterajšej rozhodovacej

činnosti (rozsudok č.k. -85 z 25. apríla 2012 a rozsudok č.k. -91

z 30. marca 2011) potvrdenej hore citovaným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. .

III.

Odvolanie žalobkyne/stanoviská

A)

17. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 9. apríla 2013 (č.l. 70) proti rozsudku

prvostupňového súdu v celosti ţalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu poukázala

na to, ţe

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205

ods. 2 písm. f/ ) a

- súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/

).

Následne odvolací súd v stručnosti rekapituluje odvolacie dôvody ţalobkyne.

18. Podľa ţalobkyne

- správne orgány nekonkretizovali územia prírodných rezervácii, na ktorých mali

a neboli vykonané resp. zabezpečené jednotlivé ochranné opatrenia, a

- tieto jednotlivé opatrenia tieţ nekonkretizovali, a to ani lehoty na ich vykonanie (iba

spresnenie lehoty od 15. apríla do 30.októbra.),

- krajský súd nevykonal ţiadne dokazovanie,

- neexistenciou povolenia výnimky vo forme náhodnej ťaţby na územiach s 5. stupňom

ochrany nevzniká ţalobkyni vykonať príslušné ochranné opatrenia,

- pri NPR Zadná Poľana ţiadateľ (Lesy Slovenskej republiky, š.p.) nemôţe namietať

nevykonanie príslušných ochranných opatrení v roku 2012 podľa neaktuálneho návrhu

opatrení (t.j. pred vydaním rozhodnutia Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej

republiky),

- pri NPR Veľká Stoţka obhospodarovateľ lesa poţiadal príslušný úrad o vydanie

výnimky oneskorene (viď rozhodnutie Krajského úradu ţivotného prostredia

v Banskej Bystrici č. 03/2012/111-Ku zo dňa 12. januára 2012 o nepovolení výnimky

ţiadateľovi) a do jeho ochranného pásma nepatria JPRL ((jednotky priestorového

rozdelenia lesa) č. 378A00, 379A00 a 382A00,

- ústne pojednávanie zo dňa 09.05.2012 resp. 24.05.2012 nie je moţné povaţovať

za dostatočný priestor na obhajovanie práv ţalobkyne v zmysle ust. § 33 ods. 2

Správneho poriadku,

- napriek konštatovaniu nedostatočného odôvodnenia výšky uloţenej pokuty toto

krajský súd paušalizoval tvrdením (v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. ), ţe pokuta bola uloţená v spodnej hranici

zákonného rozpätia.

Podľa v znení účinnom v čase údajného vykonania

činností žalobkyňu opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených

území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy

ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, zabezpečí v ochranných pásmach

území s piatym stupňom ochrany organizácia ochrany prírody a krajiny. 43) Vlastník, správca

a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť vykonanie týchto opatrení..

19. Záverom ţalobkyňa poţadovala o zmenu rozsudku krajského súdu tak, ţe ţalobe

konajúci súd v celom rozsahu vyhovie a ţalobkyni prizná náhradu trov konania vo vyčíslenej

výške 1.082,26 €.

9

B)

20. Z vyjadrenia ţalovaného zo dňa 13. mája 2013 (č.l. 80) vyplýva, ţe ţalobkyňa

vo svojom odvolaní opakovanie vzniesla námietky, ktoré uţ skôr uviedla vo svojich

odvolaniach proti rozhodnutiam Obvodného lesného úradu vo Zvolene a Obvodného lesného

úradu v Revúcej, ako aj vo svojich ţalobách vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutí

bývalého Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici (č. 2012/00291 a č. 2012/00317, obidve

z 5. októbra 2012). Preto sa ţalovaný rozhodol nevyjadrovať k jednotlivým námietkam

ţalobkyne.

V súvislosti s uvedeným ţalovaný zdôraznil, ţe porušovanie povinností ţalobkyňou

vymedzených v ustanovení je opakovane riešené obvodnými

lesnými úradmi uţ od roku 2010.

21. Hoci ţalobkyňa na jednej strane uznáva svoju povinnosť zabezpečovať ochranné

opatrenia podľa citovaného ustanovenia, tak neplnenie tejto povinnosti na strane druhej

odôvodňuje komplikovanosťou verejného obstarávania v danej veci.

22. Na podporu svojho vyjadrenia ţalovaný poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 18. apríla 2012 a sp.zn.

zo dňa 27. februára 2013, ktorými boli potvrdené rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici

o zamietnutí obdobných ţalôb ţalobkyňu.

Uvedené rozsudky v prílohe pripojil.

23. Záverom ţalovaný poţadoval potvrdiť napadnutý rozsudok krajského súdu.

K nároku na priznanie náhrady trov konania sa nevyjadril.

C)

24. V procese prípravy podkladov pre odvolacie súdne rozhodnutie právny zástupca

ţalobkyne podaním z 17. septembra 2013 zaslal vyjadrenie, v ktorom poloţil dôraz na právne

účinky vykonanej zmeny výrokovej časti (nezrozumiteľnosť). Súčasne si uplatnil nárok

na trovy odvolacieho konania vo vyčíslenej sume 217,63 €.

Na výzvu Najvyššieho súdu právny zástupca ţalobkyne listom z 21. marca 2014

uviedol, ţe ţalobkyňa sa nedomáhala revízie právoplatných rozsudkov Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. , resp. , ale súčasne vyslovil názor,

10

ţe nie je moţné v celkom rozsahu v prejednávanej veci aplikovať závery odvolacieho súdu

uvedené vo vyššie citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

25. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd

( ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených

v odvolaní podľa v spojení s Občiansky súdny

poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „“), pričom prihliadol aj na obsah rozsudkov

Krajského súdu v Prešove z 25. októbra 2011 č.k. -74 (č.l. 33) ako aj Krajského

súdu v Ţiline z 20. septembra 2011 č.k. -105 (č.l. 43) ako aj na právnu

argumentáciu toho istého krajského súdu uvedenú v rozsudku sp.zn. zo dňa

6. septembra 2013 a tieţ k tam pripojenému odlišnému stanovisko člena senátu (viď spis

sp.zn. tunajšieho súdu). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa

ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, nenariadil vo veci

pojednávanie (v zmysle v spojení s a s prihliadnutím

na skutočnosť, ţe preverovanie zákonnosti uloţenia sankcie vyţaduje od správneho súdu

konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto postup v odvolacom konaní senát vzhľadom

na charakter napadnutého rozhodnutia nepovaţoval za potrebný) a po neverejnej porade

senátu jednomyseľne ( o súdoch) dospel k záveru,

ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), a preto postupom

podľa v spoj. s rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe z dôvodu

uvedenom v napadnuté rozhodnutie ţalovaného spolu

s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja ods. 3 O.s.p zrušil a vrátil mu späť na ďalšie

konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

26. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonodarca výkon správneho

súdnictva (najmä a ) zaloţil iba na návrhovej

slobode účastníka (ţalobkyne), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges

sunt scriptae), vybrať si podľa z prostriedkov ochrany ten

najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie

11

je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania

z úradnej povinnosti meniť alebo ho presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku

nápravy.

27. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania

je prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205

) o nevyhovení ţalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne

v medziach odvolania (viď v spojení s ) preskúmal rozsudok

krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania

preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí ţalovaného, najmä z toho pohľadu,

či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami ţalobkyne (§ 250j ods. 2

) ako aj so stanoviskami zvyšných účastníkov, a z takto vymedzeného rozsahu

či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí ţalovaného.

Ďalej zdôrazňuje, ţe podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky č.k. -21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sţo

84/2007, sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. či sp.zn. 8 Sţo

28/2007) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych

orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené

a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali

príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani

takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným

sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

28. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok

vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia

podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd nestotoţňuje so skutkovými

závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným

správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou

súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobkyňa domáha

preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka, či je moţné Spoločné stanovisko

označiť za záväzný predpis pre ţalobkyňu, či tento predpis neodporuje postupu lege artis pri

ochrane lesa, a s tým súvisí aj otázka, ako odpovedať na odlišnú judikatúru krajských súdov

vyslovenú v obdobných veciach ţalobkyne.

Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.

12

29. Ţalobkyňa svoje odvolanie oprela o viacero námietok. Najvyšší súd v súvislosti

s uvedeným konštatuje, ţe pokiaľ dôjde k záveru, ţe uţ prvé procesné, resp. iné pochybenia

ţalovaného krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní

zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení , potom

preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz

v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20. januára 1999)] nehospodárne.

30. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny

názor, ţe správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu

(prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované

základné právo účastníka na spravodlivý proces.

31. Predovšetkým Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe priestupkové konania

v svojej podstate predstavuje tie správne konania, pri ktorých priestupkový orgán podľa

osobitného zákona rozhoduje nielen o vine ale aj o uloţení sankcie. Nakoľko však z obsahu

odvolania nevyplýva argumentácia, ktorá by vytýkala odmietnutie úplnej jurisdikcie

správnym súdom ( v spojení s ), Najvyšší súd ďalej správnosť

výberu mechanizmu nápravy neposudzoval.

1) K nejednotnosti judikatúry:

32. Ďalej musí Najvyšší súd poukázať na nejednotnosť judikatúry pri aplikácii právnej

úpravy ochrany lesa v obdobných veciach. V prejednávanej veci krajský súd ţalobu zamietol

s argumentáciou totoţnou so svojim skorším rozsudkom č.k. -91 zo dňa 30. marca

2011, ktorým bola preverovaná zákonnosť pokuty uloţenej vo výške 2.000 € za nesplnenie

povinností a opatrení na zabránenie šírenia a premnoţenia škodcov z príslušných chránených

území s 5. stupňom ochrany (NP Muránska planina) podľa ust.

Z.z.

13

33. Naopak v právne odlišných (viď body č. 16 a 25 ) rozsudkoch Krajského súdu

v Prešove z 25. októbra 2011 č.k. -74 (č.l. 33) ako aj Krajského súdu v Ţiline

z 20. septembra 2011 č.k. -105 (č.l. 43) bolo vyslovené zrušenie napadnutých

rozhodnutí ţalovaného, a to

- v prvom prípade s poukazom na právne názory konštatované v inom rozsudku

Najvyššieho súdu sp.zn. , podľa ktorého výrok o postihu za iný správny

delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho

spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby

nemohol byť zamenený s iným, a

- v druhom prípade, ţe z výroku napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré

konkrétne opatrenia obsiahnuté v Realizačnom projekte ţalobkyňa nerealizovala

a ţe z výroku nie je zrejmé, či predmetné opatrenia neboli realizované vôbec alebo len

čiastočne, resp. boli realizované oneskorene.

34. Navyše pri lustrácii odvolacích konaní pred vydaním rozhodnutia vo veci bolo

v kancelárii Správneho kolégia Najvyššieho súdu zistené, ţe ţiadne údaje o realizácii

odvolacích úkonov pri hore uvedených rozsudkoch Krajského súdu v Prešove a Krajského

súdu v Ţiline nie sú v kancelárii zaznamenané.

35. V súvislosti s uvedeným je konajúci senát Najvyššieho súdu postavený do situácie,

kedy o právne obdobných rozhodnutiach toho istého ţalovaného o uloţení pokuty tej istej

ţalobkyni za tvrdené porušenie povinnosti vyplývajúcej pre ňu z ustanovenia § 28 ods. 3

rôzne krajské súdy rozhodli odlišne.

Uvedenú situáciu je Najvyšší súd oprávnený riešiť prostredníctvom mimorozhodovacej

súdnej právomoci zverenej kolégiu ako osobitnému inštitucionálnemu zoskupeniu sudcov

postupom uvedeným v o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Konajúci senát však nedisponuje informáciou, či niektorý zo subjektov

uvedených v svoje oprávnenie na vykonanie zjednotenia

aj vyuţil.

Podľa a o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov kolégium najvyššieho súdu najmä

a) na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma

stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych

14

predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov toho

istého kolégia,

b) na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma

stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych

predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach súdov

nižšieho stupňa, ...

36. Súčasne je z predchádzajúcich rozsudkov Najvyššieho súdu sp. zn.

a pre konajúci senát evidentné, ţe neskorší rozsudok nezohľadnil závery

vyslovené v skoršom rozsudku bez toho, aby tento judikačný odklon zákonným spôsobom

vysvetlil.

Potom Najvyšší súd musí k nejednotnosti judikatúry a spôsobu jej riešenia zaujať ten

právny názor, ţe zásada rýchlosti súdneho prieskumu ( v spojení s

) pri absencii odlišnej právnej úpravy ( a contrario v spojení

s odsekom 2 písm. c/ a ) neumoţňuje konajúcemu odvolaciemu senátu,

keď nedisponuje informáciou, či niektorý zo subjektov uvedených v § 21 ods. 3

svoje oprávnenie na vykonanie zjednotenia aj vyuţil, konanie

do vyriešenia otázky s právnym významom na rozhodnutie súdu.

2) K účinkom rozhodnutia o nepovolení ťažby dreva:

37. Vo vzťahu k tvrdenému porušeniu povinnosti ţalobkyňou, t.j. aj v procese ochrany

lesa, zohráva významnú úlohu okamih vydania rozhodnutia správneho orgánu o povolení

výnimky orgánu štátnej správy na vykonanie náhodnej ťaţby v chránenom území

s 5. stupňom ochrany, ktorá pôsobí ako rozväzovacia právna skutočnosť (s účinkami ex offo),

čo je zakotvené v ustanovení , na ktorú ţalobkyňa poukazuje

s tým, ţe ţiadne povinnosti v zmysle § 28 ods. 3 zákona o lesoch nemala, pretoţe

obhospodarovateľ lesa neskoro poţiadal o udelenie výnimky.

38. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd konštatuje, ţe z citovaného znenia § 28 ods. 2

a 3 vyplýva, ţe časť povinností pri ochrane lesa, ktoré inak zaťaţujú

obhospodarovateľa lesa (zabezpečiť opatrenia na zabránenie šíreniu a premnoţeniu škodcov

z chránených území s 5. stupňom), zákonodarca ukladá ţalobkyni ako orgánu verejnej správy.

15

Dôvodom, prečo tak zákonodarca konal, je to, ţe ochranné opatrenia predstavujú

činnosti s negatívnym dopadom na územia s 5. stupňom ochrany, a preto sú na týchto

územiach zakázané, t.j. najmä zasahovanie do lesného porastu s následným poškodením

vegetačného a pôdneho krytu.

39. Uvedené povinnosti zaťaţujú ţalobkyňu stále, a to aţ do okamihu, kedy na území

s 5. stupňom ochrany je obhospodarovateľovi lesa právoplatne povolená náhodná ťaţba;

potom sa od ich realizácie oslobodí (rozviaţe svoje povinnostné puto), ktorú realizáciu

následne zákon prenáša na obhospodarovateľa.

Preto musel Najvyšší súd uvedenú námietku ţalobkyne vyhodnotiť ako nedôvodnú.

3) K skutkovej podstate :

40. Je nepochybné, ţe v prejednávanej veci krajský súd preskúmaval jednak

administratívnoprávnu zodpovednosť ţalobkyne za porušenie predpisov správneho práva, tzn.

jej tvrdenú vinu ako konajúceho subjektu za spáchanie iného správneho deliktu, a jednak

sa preskúmavala peňaţná výška uloţenej sankcie.

41. Otázku prieskumu zákonnosti administratívnoprávnej zodpovednosti je nutné riešiť

s prihliadnutím na tvrdenú skutkovú podstatu iného správneho deliktu (ďalej len „deliktu“).

V prejednávanej veci bola na základe prvostupňového rozhodnutia 1/ OLÚ v Revúcej

č. 139/2012-4 zo 6. júna 2012 prostredníctvom právnej kvalifikácie identifikovaná

nasledujúca skutková podstata deliktu [Najvyšší súd z výrokovej časti rozhodnutia cituje]:

„OLÚ, ako prvostupňový orgán v konaní podľa § 60 ods. 1 písm. p) zákona

o lesoch, Ukladá ŠOP SR v Banskej Bystrici pokutu vo výške 2 000 Eur (slovom

dvetisíc eur), podľa § 64 písm. c) zákona o lesoch, za neplnenie povinností

a opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s 5.

stupňom ochrany podľa ustanovenia § 28 ods. 3) zákona o lesoch, v ktorých

nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny

na vykonanie náhodnej ťažby, v ochranných pásmach Národnej prírodnej

rezervácie Veľká Stožka (ďalej len NPR), tvoriacich súčasť Národného parku

Muránska planina.

Podľa § 65 ods. 5 a ods. 7) zákona o lesoch, pokuta je splatná do 30 dní

od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je príjmom štátneho rozpočtu

16

a bude odvedená na účet Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici, č. účtu

.......“

42. Ďalej v prejednávanej veci bola na základe prvostupňového rozhodnutia 2/ OLÚ

vo Zvolene č. A/2012/00190-5 z 18. mája 2012 prostredníctvom právnej kvalifikácie

identifikovaná nasledujúca skutková podstata iného správneho deliktu [Najvyšší súd

z výrokovej časti rozhodnutia cituje]:

„Obvodný lesný úrad vo Zvolene, ako prvostupňový orgán v konaní podľa §

60 ods. 1 písm. „p“ a § 64 písm. „c“ zákona o lesoch, Ukladá Štátnej ochrane

prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica (ďalej len ŠOP SR Banská Bystrica)

pokutu vo výške 4 000 € (slovom štyritisíc eur), za neplnenie povinností na

zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom

ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany

prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, konkrétne v ochrannom pásme

MCHÚ Zadná Poľana, v zmysle ustanovenia § 28 ods. 3 zákona o lesoch.

Podľa § 65 ods. 5 a 7 zákona o lesoch, pokuta je splatná do 30 dní od

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je príjmom štátneho rozpočtu a bude

odvedená na účet Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici, č. účtu .......“

43. Z citovaného textu obidvoch výrokových častí je nepochybné, ţe prvostupňové

orgány a následne aj ţalovaný vymedzili zodpovednosť ţalobkyne za porušenie § 28 ods. 3

Samotná skutková podstata iného správneho deliktu, ktorá je pričítaná

na ťarchu ţalobkyne, a t.j. aj jeho právna kvalifikácia je však zakotvená v ustanovení § 64

písm. c) , ktorý je vo výrokovej časti prvostupňových rozhodnutí

„umiestnený“ bez bliţšieho vysvetlenia.

44. Správny poriadok, ktorého podporné pôsobenie priamo

nevylučuje, kladie prostredníctvom ustanovenia § 47 v spojení s § 3 (Základné pravidlá

konania) Správneho poriadku na písomné vyhotovenie výrokovej časti rozhodnutia prísne

kritériá.

Neopomenuteľnou náleţitosťou výrokovej časti rozhodnutia o tom, ţe bol spáchaný

delikt (čo ani nebolo vo výrokovej časti konštatované), je uvedenie príslušného právneho

ustanovenia (resp. ustanovení), ktoré nezameniteľným spôsobom a jasne právne kvalifikujú

17

spoločensky neţiaduce správanie sa páchateľa spolu s jeho právnymi následkami vo forme

uloţenia sankcie podľa druhu a jej výšky.

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením

ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie

o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania

povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,

než ustanovuje osobitný zákon.

45. Ţalovaný však tak nekonal. Naopak, zdôrazňovaním iba objektívnej stránky

skutkovej podstaty deliktu doplneného opisom skutku uviedol ţalobkyňu do omylu,

ţe sa dopustila skutku, ktorý však nie je priamo vymedzený ako priestupok, či iný správny

delikt.

Navyše tzv. skutková veta (t.j. slovný opis priebehu, miesta, času a spôsobu spáchania

skutku) sa v prejednávanej veci uvádza iba u priestupkov (a contrario § 63 ods. 7

), a preto je nadbytočné (hoci toto zákonodarca správnemu orgánu

výslovne nezakazuje) poţadovať pri správnych deliktov vymedzených v

Z. z., aby skutková veta bola súčasťou výroku rozhodnutia. Práve v tomto zákonnom dôvode

vidí konajúci senát Najvyššieho súdu zákonný dôvod na odklon od rozsudku Najvyššieho

súdu sp.zn. . Správny poriadok neumoţňuje (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku

v spojení s ), aby uvedené právne pochybenie

následne správny orgán odstránil tým, ţe by v odôvodnení potom svoju výrokovú časť

po tejto stránke doodôvodňoval.

Podľa na priestupky [podľa tohto zákona o lesoch-

poznámka odvolacieho súdu] a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis

o priestupkoch.

46. Práve v tomto pochybení vidí Najvyšší súd prvý dôvod na zrušenie napadnutého

rozhodnutia správneho orgánu.

3) K ochranným opatreniam :

47. V rámci rozhodovacej činnosti sa Najvyšší súd oboznámil aj s opačnou

argumentáciou krajského súdu [vyslovená prostredníctvom rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp.zn. na str. 13 a nasl. a preskúmavaná Najvyšším súdom

18

v odvolacom konaní vedenom pod sp.zn. ], ktorá je obidvom účastníkom

známa. Podľa uvedenej argumentácie :

„V tomto prípade a to aj vzhľadom k tomu, že žalobkyni sa kladie za vinu

nevykonanie žiadnych povinností, časové, ale aj miestne vymedzenie spáchaného

skutku spĺňa kritéria určitosti a zrozumiteľnosti. ....

... Spôsob spáchania skutku, ktorý mal spočívať v nečinnosti, t. j.

v opomenutí určitých povinných konaní, je však vymedzený len všeobecne a to tak,

že porušenia citovaných zákonných ustanovení sa žalobkyňa dopustila tým,

že v určitom čase, v určitom mieste nesplnila povinnosti na zabránenie šírenia

premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých

nebola povolená výnimka orgánom štátnej správy ochrany prírody a krajiny

na vykonanie náhodných ťažieb dreva.

To znamená len tým, že nesplnila povinnosti na zabránenie šírenia

a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany. Takéto

vymedzenie spôsobu spáchania iného správneho deliktu pre chýbajúci opis

opomenutých povinností spôsobuje neurčitosť výroku a tým jeho

nezrozumiteľnosť.“

48. Najvyšší súd sa s uvedeným právnym názorom celkom stotoţňuje. je nepochybné,

ţe zákonodarca prostredníctvom ustanovenia nepredkladá

ţalobkyni konkrétny zoznam ochranných opatrení, ktoré je povinná zabezpečiť za účelom

ochrany lesa. Naopak, z jeho znenia jasne vyplýva, ţe povinnosť zabezpečiť opatrenia

na zabránenie šíreniu škodcov moţno splniť zabezpečením rôznych druhov konkrétnych

činností, a to kombinovane či samostatne, čo bude závisieť od konkrétneho stavu škodcov

na dotknutých územiach s 5. stupňom ochrany.

Nie bez povšimnutia Najvyššieho súdu ostalo splnomocňovacie ustanovenie § 66

písm. h) , ktorým sa vykonávajú podrobnosti k povinnosti uloţenej

ţalobkyni v zmysle § 28 cit. zákona.

Podľa všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá

ministerstvo, ustanoví podrobnosti o zásadách ochrany lesa pred vplyvom imisií, abiotických

a biotických škodlivých činiteľov, opatreniach na ochranu lesov vrátane ochrany lesa pred

požiarmi ( § 28),

19

49. Na základe uvedeného ustanovenia bola vydaná vyhláška Ministerstva

pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. o hospodárskej úprave lesov

a o ochrane lesa. Prostredníctvom jej predmetu (§ 1 písm. m/) ako aj v ustanoveniach

o ochrane lesa ( § 41 aţ 46) sa ministerstvo s touto otázkou právne vysporiadalo.

Podľa vyhlášky č. táto vyhláška ustanovuje podrobnosti

o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa, najmä o

a) kategorizácii lesov a charakteristike subkategórií lesov,

b) kritériách a podmienkach na vyhlásenie ochranných lesov a lesov osobitného

určenia,

c) zásadách určovania a spôsobe predkladania návrhov na vyhlasovanie ochranných

lesov a lesov osobitného určenia,

d) zaraďovaní lesov pod vplyvom imisií do pásiem ohrozenia a charakteristike pásiem

ohrozenia,

e) určovaní hospodárskeho tvaru lesa,

f) členení a použití hospodárskych spôsobov a ich foriem,

g) rekonštrukcii lesa,

h) kritériách na posudzovanie zabezpečeného lesného porastu,

i) určovaní priestorového rozdelenia lesa vrátane vymedzenia lesných oblastí

a podoblastí, časovej a ťažbovej úprave lesov,

j) vykonávaní hospodárskej úpravy lesov, postupe pri vyhotovovaní lesného

hospodárskeho plánu (ďalej len "plán"), jeho schvaľovaní a kontrole,

k) predčasnej obnove plánu, o zmene plánu a o úprave plánu,

l) spôsobe vykonania národnej inventarizácie lesov a monitoringu lesov,

m) zásadách ochrany lesa pred vplyvom imisií, abiotických a biotických škodlivých

činiteľov a o opatreniach na ochranu lesov vrátane ochrany lesa pred požiarmi.

50. Činnosti, ktoré zákon preniesol na ţalobkyňu za situácie, kedy je vysoká

pravdepodobnosť šírenia a premnoţenia škodcov z území s 5. stupňom ochrany, v ktorých

nebola náhodná ťaţba povolená, nemôţe vykonávať nahodilo a svojvoľne, ale zásadne

v súlade s ust. § 41 aţ 46 citovanej vyhlášky.

Podľa vyhlášky č. opatreniami na ochranu lesa

sa zabezpečuje sledovanie zdravotného stavu lesa, zisťovanie a identifikácia škodlivých

činiteľov a ich vývoja s cieľom zabezpečenia stability a odolnosti lesov a vytváranie

20

podmienok a predpokladov na obmedzenie výskytu a pôsobenia škodlivých činiteľov,

zmiernenie následkov ich pôsobenia a na obranu proti nim.

Podľa vyhlášky č. opatrenia na zabránenie šíreniu

a premnoženiu škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola

náhodná ťažba povolená, sa zabezpečujú podľa návrhu hospodára, ktorý posúdi lesnícka

ochranárska služba.

51. Z vyššie citovaných právnych noriem vyplýva, ţe právna úprava výber opatrení

potrebných na zabránenie šírenia škodcov z území s piatym stupňoch ochrany zveruje do rúk

odborného lesného hospodára ( ) a lesníckej ochranárskej

sluţbe ( ). Či, a ak áno, boli tieto predpoklady na ochranu lesa

v územiach s 5. stupňom ochrany splnené, musí objasniť ţalovaný.

Ţalobkyňa, ako taká, má zo zákona len povinnosť, aby opatrenia, ktoré uvedené

subjekty určili, zabezpečila. Na tom nič nemení skutočnosť, ţe podľa Spoločného usmernenia

sa ministerstvá zhodli na tom, ţe ţalobkyni zároveň ukladajú povinnosť vypracovať

identifikáciu území, ktoré spĺňajú podmienky podľa , a to ako

podklad pre vypracovanie návrhu opatrení a to vţdy do 31. augusta v roku.

Podľa orgánom štátnej odbornej kontroly ochrany lesa

je právnická osoba zriadená ministerstvom alebo jej organizačný útvar (ďalej len "lesnícka

ochranárska služba"), ktorá vykonáva kontrolu plnenia povinností pri ochrane lesa, účinnosti

opatrení vykonaných podľa tohto zákona a kontrolu zdravotného stavu lesa.

Podľa odborný lesný hospodár (ďalej len "")

je fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá na výkon činností uvedených v § 48. Podmienkou

na výkon týchto činností je zápis v registri odborných lesných hospodárov, ktorý vedie

príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva [ § 59 ods. 2 písm. k)].

52. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe ak napadnuté rozhodnutie v odôvodnení neobsahuje

konkretizáciu opatrení určených v zmysle vyhlášky č. , ktoré bola

ţalobkyňa povinná v príslušnom období v ochranných pásmach území s 5. stupňoch ochrany

PR a NPR zabezpečiť, potom ide o nepreskúmateľné rozhodnutie pre nedostatok dôvodov.

Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným spresňuje svoju pôvodnú definíciu minimálnych

kritérií odôvodnenia orgánu verejnej správy (najmä rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 5Sţi

1/2009) pre oblasť iných správnych deliktov tak, ţe odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej

správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o vine osoby, t. j.

21

- skutok, o ktorom sa koná, sa stal a napĺňa znaky iného správneho deliktu,

- skutok spáchala označená osoba,

- spáchanie skutku, o ktorom sa koná, bolo osobe preukázané a

- nie sú známe prekáţky z titulu vnútroštátneho alebo medzinárodného práva, ktoré

by bránili orgánu verejnej správy v konaní,

čím sa v dostatočnom rozsahu splnia formálnej a materiálnej podmienky rozhodnutia,

tzn. ţe priemernému adresátovi je daná moţnosť z mu predloţeného odôvodnenia pochopiť

- na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený

skutkový stav,

- správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a

- právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej

vo výrokovej časti.

53. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať hore

uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo aj v prejednávanej veci bolo odvolacím

súdom konštatované.

Odpoveď na otázku, kedy je rozhodnutie orgánu verejnej správy nepreskúmateľné

z titulu nedostatku dôvodov Najvyšší súd vyslovil nasledovne (m.m. sp.zn. ):

„Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené

v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu, nie je možné považovať čiastkové

nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok

dôvodov, ktoré majú skutkovo a právne objasniť právne názory vedúce konajúci

správny orgán k prijatiu výrokovej časti rozhodnutia, tzn. že

- ide teda o také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej

právnej normy, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné, a že

- existuje stav „absencie“, ktorý nutne vedie k nepochopeniu rozhodovacích

dôvodov.“

4) Ku kritériám výšky pokuty:

54. Zákonodarca pre oblasť iných správnych deliktov uloţil povinnosť správnym

orgánom, aby na základe správnej úvahy stanovili druh (v prejednávanej veci toto

zákonodarca neumoţnil) a výšku sankcie za zistený iný správny delikt.

Podľa pri ukladaní pokuty a určení jej výšky podľa

§ 64 sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob a čas trvania a možné následky porušenia

povinností, na spoluprácu a prístup právnických osôb alebo dotknutých fyzických osôb -

podnikateľov k odstraňovaniu následkov a k prijatým opatreniam.

55. Hore uvedené poţiadavky však nie je moţné splniť iba tým, ţe ţalovaný ako

odôvodnenie výšky uloţenej pokuty pouţije argument, ktorý je iba prepisom textu vyššie

uvedenej právnej normy, ako napríklad bolo vyslovené v rozhodnutí Obvodného lesného

úradu vo Zvolene zo dňa 18.05.2012 nasledovne:

„OLÚ pri ukladaní pokuty a jej výšky, podľa § 64 zákona o lesoch

prihliadol na spôsob a čas trvania a možné následky porušenia povinností.

Rozhodnutie sa tiež opieralo o písomné stanoviská dotknutých organizácií, ktoré

poukazujú na pasivitu ŠOP SR Banská Bystrica pri zabezpečení opatrení

v ochrannom pásme MCHÚ Zadná Poľana. “

56. Naopak, iba riadnym odôvodnením o naplnení jednotlivých kritérií, t.j. uvedením

najmä spôsobu správania osoby (orgánu) zodpovednej za porušenie právnej povinnosti,

si orgán verejnej správy splní svoju povinnosť aj vo vzťahu k výroku o uloţenej sankcii.

V.

57. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok ţalobkyne a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery

obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozsudkoch, najmä uţ v citovaných rozhodnutiach

sp.zn. a , pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný

dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie

odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska),

s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa ods. l a 3 rozhodol

tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Naopak, na základe vyššie uvedených právnych názorov bol konajúci senát Najvyššieho

súdu povinný sa odkloniť od právnych zistení vyslovených v rozsudkoch Najvyššieho súdu

sp.zn. zo dňa 27. februára 2013, zo dňa 18. apríla 2012 ako

aj .

23

58. Najvyšší súd v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania ako aj so svojou

dlhodobo ustálenou praxou neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,

podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené ( prvá veta ),

nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle veta druhá

poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu.

Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen

generálne ( ) ale aj špeciálne ( ) opravné prostriedky

neprípustné s výnimkou prípadu úplnej jurisdikcie zakotvenej v ustanovení § 250ja ods. 5

, a táto situácia v prejednávanej veci nenastala, potom nie je moţné ust.

na výrok rozhodnutia Najvyššieho súdu aplikovať.

59. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s a , podľa ktorého iba úspešná ţalobkyňa

má právo na náhradu trov tohto konania. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho

zastúpenia je ich doloţenie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote

po vyhlásení rozsudku. V prípade iných trov konania sa úspešnej ţalobkyni prizná náhrada

trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho

zastúpenia.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní

od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa platí, že ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,

súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia

s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia

iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd

nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

60. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :

1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca ţalobkyne podaním

zo 7. decembra 2012, 21. februára 2008 v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti

24

Slovenskej republiky č. vyčíslil a voči správnosti ktorých neboli vznesené

námietky :

1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde

1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. (12) - 1 úkon práv. pomoci 127,16 €

1.1.1.1.prislúchajúca náhrad reţ. paušálu 7,63 €

1.1.2. podanie ţaloby 1/ (12) - 1 úkon práv. pomoci 127,16 €

1.1.2.1.prislúchajúca náhrad reţ. paušálu 7,63 €

1.1.3. prevzatie a príprava zastúp. (12) - 1 úkon práv. pomoci 127,16 €

1.1.3.1.prislúchajúca náhrad reţ. paušálu 7,63 €

1.1.4. podanie ţaloby 2/ (12) - 1 úkon práv. pomoci 127,16 €

1.1.4.1.prislúchajúca náhrad reţ. paušálu 7,63 €

1.1.5. účasť na pojednávaní (13) - 1 úkon práv. pomoci 173,55 €

1.1.5.1.prislúchajúca náhrad reţ. paušálu 7,81 €

1.2. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde

1.2.1. podanie odvolania (13) ......... 1 úkon práv. pomoci 173,55 €

1.2.1.1.prislúchajúca náhrad reţ. paušálu 7,81 €

Spolu s DPH

tzn. v celkovej sume : 1.082,26 €

61. Nakoľko úspešná ţalobkyňa bola zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1

v spoj. s zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Bliţšie podrobnosti

o spôsobe platby a účte právneho zástupcu sú obsiahnuté v liste zo dňa 9. apríla 2013, ktorý

je súčasťou súdneho spisu krajského súdu (č.l. 76 a 77).

62. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol bez

pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť

sa ho zúčastniť). Napriek skutočnosti, ţe išlo o prieskum zákonnosti uloţenia sankcie,

v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. vykonať dokazovanie a z iných

dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 27. mája 2014

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Ing. Dagmar Lojová