Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2e6/434555.e352ea.pdf
PDF · 266.58 KB
No categories available
1Sžp/2/2013
Najvyšší súd 1Sžp/1,2/2013 Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobkyne : Štátna ochrana prírody Slovenskej
republiky, so sídlom Tajovského č. 28B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 17 058 520, zast. :
JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom z advokátskej kancelárie so sídlom Slnečná č. 42,
974 04 Banská Bystrica, proti ţalovanému : Okresný úrad Banská Bystrica (pôv. Krajský
lesný úrad v Banskej Bystrici, so sídlom nám. Ľudovíta Štúra č. 1, 975 41 Banská Bystrica),
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie ţalobkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. februára 2013 č.k. 23S/146/2012 –
64, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
20. februára 2013 č.k. 23S/146/2012 – 64 m e n í tak, ţe rozhodnutia ţalovaného
č. 2012/00317 zo dňa 5. októbra 2012 a č. 2012/00291 zo dňa 5. októbra 2012 r u š í a veci
mu vracia na ďalšie konanie.
Ţalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť ţalobkyni na účet jej
právneho zástupcu náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia vo výške 1.082,26 €.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
1. V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou odo dňa 1. októbra 2013 obvodné
úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa
tohto zákona a podľa ods. 3 citovaného ustanovenia Pôsobnosť obvodného úradu ţivotného
prostredia v sídle kraja, obvodného pozemkového úradu v sídle kraja, obvodného lesného
úradu v sídle kraja, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle
kraja a správy katastra v sídle kraja (na ktoré bola prostredníctvom zákona č. 345/2012 Z.z.
o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
prenesená pôsobnosť pôvodných špecializovaných krajských úradov) ustanovená osobitnými
predpismi prechádza na okresný úrad v sídle kraja.
Na základe niţšie citovaných zákonných ustanovení má Najvyšší súd Slovenskej
republiky preukázané, ţe do postavenia Obvodného lesného úradu v Banskej Bystrici ako
pôvodne ţalovaného správneho orgánu nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad
Banská Bystrica. Uvedená právna zmena sa premietla v zákone č. 326/2005 Z. z. o lesoch
v znení neskorších právnych predpisov najmä prostredníctvom novelizovaného znenia
ustanovenia § 56 (Štátnu správu na úseku lesného hospodárstva vykonáva ministerstvo,
okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad.)
Preto bude s týmto právnym nástupcom Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej konať
na strane ţalovaného správneho orgánu. Pod všeobecným označením ţalovaný je potom nutné
rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého
sa text odôvodnenia týka, vrátane aj výrokovej časti súdneho rozhodnutia pri identifikácii
napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 9 ods. 11 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov Konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, právoplatne
neskončené obvodným úradom životného prostredia v sídle kraja, obvodným pozemkovým
úradom v sídle kraja, obvodným lesným úradom v sídle kraja, obvodným úradom pre cestnú
dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správou katastra v sídle kraja
do 30. septembra 2013, dokončí okresný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode mali
sídlo obvodný úrad životného prostredia v sídle kraja, obvodný pozemkový úrad v sídle kraja,
obvodný lesný úrad v sídle kraja, obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie
v sídle kraja a správa katastra v sídle kraja.
Rozhodnutie 1/:
2. Rozhodnutím č. 2012/00317 zo dňa 5. októbra 2012 (č.l. 26 sp.zn. 23S/146/2012)
ţalovaný ako odvolací orgán príslušný v zmysle ustanovenia § 56 ods. 1 písm. b) a § 59 ods. 1
zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len
„zák. č. 326/2005 Z.z.“) zmenil výrok napadnutého rozhodnutia Obvodného lesného úradu
v Revúcej č. 139/2012-4 zo 06.06.2012 v spojení s opravou chyby zo dňa 15. októbra 2012
tak, ţe nanovo celý uvedený výrok prvostupňového rozhodnutia doplnil v tom duchu,
ţe ţalobkyňa sa porušenia citovaných zákonných ustanovení dopustila v roku 2012.
3. Týmto prvostupňovým rozhodnutím Obvodný lesný úrad v Revúcej uloţil ţalobkyni
pokutu vo výške 2000 € podľa § 64 písm. c) zák. č. 326/2005 Z. z. za neplnenie povinností
a opatrení na zabránenie šírenia a premnoţenia škodcov z chránených území s 5. stupňom
ochrany podľa ustanovenia § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z. z., v ktorých nebola povolená
výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťaţby
v ochranných pásmach Národnej prírodnej rezervácie (ďalej na účely rozsudku len „NPR“)
Veľká Stoţka tvoriacich súčasť Národného parku Muránska planina.
Rozhodnutie 2/:
4. Rozhodnutím č. 2012/00291 zo dňa 5. októbra 2012 (č.l. 25 v spise krajského súdu
vedenom pod sp.zn. 23S/147/2012) ţalovaný ako odvolací orgán príslušný v zmysle
ustanovenia § 56 ods. 1 písm. b) a § 59 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z. z. zmenil výrok
napadnutého rozhodnutia Obvodného lesného úradu vo Zvolene č. A/2012/00190-5 zo dňa
18. mája 2012 tak, ţe výrok prvostupňového rozhodnutia doplnil v tom duchu, ţe ţalobkyňa
sa porušenia citovaných zákonných ustanovení dopustila v roku 2012.
5. Uvedeným ďalším rozhodnutím Obvodný lesný úrad vo Zvolene uloţil ţalobkyni
pokutu 4000 € podľa § 64 písm. c) zák. č. 326/2005 Z.z. za neplnenie povinností
na zabránenie šírenia a premnoţenia škodcov z chránených území s 5. stupňom ochrany,
v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny
na vykonanie náhodnej ťaţby, konkrétne v ochrannom pásme NPR Zadná Poľana v zmysle
ustanovenia § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z.
Podľa § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. v znení účinnom v čase tvrdeného porušenia
predpisov (20.04.2012) opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených
území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy
ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, zabezpečí v ochranných pásmach
území s piatym stupňom ochrany organizácia ochrany prírody a krajiny. 43) Vlastník, správca
a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť vykonanie týchto opatrení.
6. Svoje rozhodnutia [obidve napadnuté rozhodnutia vychádzajú z obdobného právneho
posúdenia- poznámka odvolacieho súdu] ţalovaný odôvodnil tým, ţe v rozpore s § 28 ods. 3
zák. č. 326/2005 Z. z. ako aj v rozpore so Spoločným usmernením Ministerstva
pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej
republiky na realizáciu opatrení č. 1586/2008-700, resp. 14037/2007-sopk, zo dňa 28. marca
2008 (ďalej na účely rozsudku tieţ „Spoločné usmernenie“), ţalobkyňa nezabezpečila
v ochrannom pásme územia s 5. stupňom ochrany, v ktorom nebola povolená výnimka orgánu
štátnej správy ochrany prírody a krajiny, konkrétne v NPR Veľká Stoţka a MCHÚ Zadná
Poľana (ďalej na účely rozsudku tieţ „dotknuté chránené územie“), opatrenia na zabránenie
šírenia a premnoţenia podkôrneho hmyzu (ďalej na účely rozsudku tieţ „príslušné ochranné
opatrenia“ alebo „ochranné opatrenia“).
II.
Konanie na prvostupňovom správnom súde
A)
7. Proti obidvom rozhodnutiam ţalovaného podala ţalobkyňa ţaloby. Ţaloba
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2012/00317 zo dňa 5. októbra 2012
napadla na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 23S/146/2012. Ţaloba o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2012/00291 zo dňa 5. októbra 2012 napadla
na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 23S/147/2012.
Krajský súd podľa § 112 ods. 1 O.s.p. spojil uvedené veci na spoločné konanie, ktoré
sa ďalej viedlo pod sp. zn. 23S/l46/2012. Ďalej pod pojmom „napadnuté rozhodnutia“,
resp. iba „rozhodnutia“ bude mať Najvyšší súd Slovenskej republiky na mysli obidve hore
uvedené rozhodnutia 1/ a 2/ ţalovaného.
8. Ţalobkyňa prostredníctvom podaných ţalôb brojila proti tomu, ţe rozhodnutia
ţalovaného potvrdili nesprávnosť právneho posúdenia veci a zistenia skutkového stavu. Tieţ
s poukazom na ustanovenie § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z. z. zdôraznila, ţe toto ustanovenie
nekonkretizuje spôsob a rozsah vykonania ochranných opatrení z chránených území
s 5. stupňom ochrany.
Z výroku rozhodnutí jej nie je zrejmé, ktoré konkrétne ochranné opatrenia a v akých
termínoch mali byť vykonané, resp. zabezpečené, na ktorých konkrétnych územiach, aký
následok mal nastať nevykonaním, resp. nezabezpečením opatrení ţalobkyňou. Ani odvolací
orgán neuviedol vo svojich rozhodnutiach ţiadnu z povinností, za nezabezpečenie ktorých
bola ţalobkyni uloţená pokuta.
9. Tvrdila, ţe vzhľadom na oneskorené rozhodnutia Ministerstva ţivotného prostredia
Slovenskej republiky a Krajského úradu ţivotného prostredia v Banskej Bystrici, ktorými
bolo rozhodnuté o nepovolení zásahu na spracovanie náhodnej ťaţby, ţalobkyňa nemohla
začať od 31. augusta 2011 s vykonávaním opatrení na zabránenie šírenia a premnoţenia
škodcov z chránených území s 5. stupňom ochrany v zmysle Spoločného usmernenia.
Obidve rozhodnutia ţalovaného, vrátane obidvoch prvostupňových rozhodnutí,
povaţuje za nepreskúmateľné v dôsledku nedostatočného a nepresvedčivého odôvodnenia
uloţenej výšky pokuty.
10. Čo sa týka zdôvodnenia výšky pokuty vo vzťahu k jednotlivým konkrétnym
opatreniam, ktoré nemali byť ţalobkyňou zabezpečené a k jednotlivým územiam, na ktorých
neboli tieto opatrenia zabezpečené, tak podľa ţalobkyne z výroku obidvoch rozhodnutí toto
nie je zrejmé. Správny orgán musí pri stanovení výšky pokuty prihliadať na závaţnosť
konania, jeho okolnosti a trvanie a tieto skutočnosti je povinný v odôvodnení rozhodnutia
náleţité objasniť. Uvedenú poţiadavku rozhodnutia nespĺňajú.
Taktieţ namietal neumoţnenie pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladom,
k spôsobu ich zistenia, a ani nemal moţnosť navrhnúť doplnenie podkladov pre vydanie
rozhodnutia vo veci, čo je v rozpore s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(Správny poriadok).
B)
11. Krajský súd po spojení obidvoch vecí na spoločné konanie preskúmal ţalobami
napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa Druhej hlavy Piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutia a postup
správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (v medziach ţaloby)
sú v súlade so zákonom, a preto ţaloby ako nedôvodné zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..
12. Po citácii ustanovení § 28 ods. 3, § 64 písm. c) a § 65 ods. 1, 2, 4 zák. č. 326/2005
Z. z., s poukazom na stanoviská účastníkov konania a obsah pripojených administratívnych
spisov sa krajský súd stotoţnil so záverom správnych orgánov, ţe ţalobkyňa porušila § 28
ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. tým, ţe nezabezpečila ochranné opatrenia z dotknutých
chránených území.
Čo sa týka konkrétnych opatrení, ktoré mala ţalobkyňa realizovať, tieto krajskému súdu
jednoznačne vyplývajú zo Spoločného usmernenia. Preto podľa krajského súdu neobstojí
námietka ţalobkyne, ţe nebola povinná zabezpečovať opatrenia v dôsledku neaktuálneho
návrhu ochranných opatrení v dôsledku nedodrţania termínu vydania rozhodnutí o nepovolení
výnimiek na vykonanie náhodnej ťaţby dreva v predmetných NPR.
13. K otázke zabezpečenia verejného obstarávania pre dodanie feromónových
odparníkov, ktoré podľa ţalobkyňu nebolo uskutočnené z dôvodu existencie prekáţky
na strane Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky, krajský súd upozornil
na uznávajúce stanovisko samotnej ţalobkyne zachytené zápisnici o pojednávaní konanom
vo Zvolene dňa 9. mája 2012 (č. sp.: A/2012/00190-4).
Z uvedenej zápisnice tieţ vyplýva záver (viď odborné stanoviská LOS Banská
Štiavnica), ţe systém kompetencií pri ochrane smrekových porastov je nefunkčný, pomalý
a spôsobuje naďalej veľké poškodenie smrekových porastov s ohľadom na vývojový cyklus
podkôrneho hmyzu. Nedodrţaním včasných agrotechnických termínov uţ došlo k vyrojeniu
podkôrneho hmyzu z NPR do okolitých hospodárskych lesov a následnému vzniku
poškodenia lesov. Takisto štátny podnik Lesy Slovenskej republiky časť navrhovaných
opatrení zabezpečil vo vlastnej réţii.
14. Krajský súd zdôraznil, ţe zodpovednosť ţalobkyne za nezabezpečenie opatrení,
ktorá povinnosť jej vyplýva z ustanovenia § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z., je konštituovaná
na objektívnom princípe a podľa krajského súdu nastupuje priamo zo zákona v prípade, keď
nebola orgánom štátnej správy povolená výnimka na vykonanie náhodnej ťaţby.
Najmä za nepostačujúce krajský súd označil to, ţe ţalobkyňa do 15.04. iba začala
proces zabezpečenia výberu dodávateľa materiálu a prác, hoci Spoločné usmernenie jej
prostredníctvom bodu 7/ ukladá povinnosť uţ zabezpečiť výber dodávateľa materiálu a prác
v tomto termíne, a nepostačí len začať proces, ktorý môţe trvať dlhšiu dobu. Jedná
sa o agrotechnické termíny, nedodrţaním ktorých môţe dôjsť k vyrojeniu podkôrneho hmyzu.
15. Krajský súd rovnako za nedôvodné označil nasledujúce námietky ţalobkyne, a to ţe
- rozhodnutia správnych orgánov (oboch stupňov) sú nepreskúmateľné
a nezrozumiteľné; krajský súd poukázal na konkretizáciu správneho deliktu vo
výrokových častiach, ako aj na obranu ţalobkyne, ktorá v ţalobe bola schopná
reagovať (tzn. identifikovať) jednotlivé konkrétne dôvody rozhodnutia ţalovaného,
- výška uloţenej pokuty je nedostatočné odôvodnená; krajský súd s poukazom na výšku
uloţenú pri spodnej hranici zákonného rozpätia vyslovil záver, ţe zistená vada v
postupe nemôţe spôsobovať nezákonnosť rozhodnutia (obdobne aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sţp/21/2011 zo dňa 18.04.2012, resp.
rozsudok ESĽP v prípade Mikulova v. Slovensko),
16. Vo vzťahu k odlišnému rozsudku Krajského súdu v Ţiline a Krajského súdu
v Prešove v obdobných prípadoch, sa krajský súd pridrţal svojej doterajšej rozhodovacej
činnosti (rozsudok č.k. 23S/9/2012-85 z 25. apríla 2012 a rozsudok č.k. 23S/4/2011-91
z 30. marca 2011) potvrdenej hore citovaným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 2Sţp/21/2011.
III.
Odvolanie žalobkyne/stanoviská
A)
17. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 9. apríla 2013 (č.l. 70) proti rozsudku
prvostupňového súdu v celosti ţalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu poukázala
na to, ţe
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a
- súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/
O.s.p.).
Následne odvolací súd v stručnosti rekapituluje odvolacie dôvody ţalobkyne.
18. Podľa ţalobkyne
- správne orgány nekonkretizovali územia prírodných rezervácii, na ktorých mali
a neboli vykonané resp. zabezpečené jednotlivé ochranné opatrenia, a
- tieto jednotlivé opatrenia tieţ nekonkretizovali, a to ani lehoty na ich vykonanie (iba
spresnenie lehoty od 15. apríla do 30.októbra.),
- krajský súd nevykonal ţiadne dokazovanie,
- neexistenciou povolenia výnimky vo forme náhodnej ťaţby na územiach s 5. stupňom
ochrany nevzniká ţalobkyni vykonať príslušné ochranné opatrenia,
- pri NPR Zadná Poľana ţiadateľ (Lesy Slovenskej republiky, š.p.) nemôţe namietať
nevykonanie príslušných ochranných opatrení v roku 2012 podľa neaktuálneho návrhu
opatrení (t.j. pred vydaním rozhodnutia Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej
republiky),
- pri NPR Veľká Stoţka obhospodarovateľ lesa poţiadal príslušný úrad o vydanie
výnimky oneskorene (viď rozhodnutie Krajského úradu ţivotného prostredia
v Banskej Bystrici č. 03/2012/111-Ku zo dňa 12. januára 2012 o nepovolení výnimky
ţiadateľovi) a do jeho ochranného pásma nepatria JPRL ((jednotky priestorového
rozdelenia lesa) č. 378A00, 379A00 a 382A00,
- ústne pojednávanie zo dňa 09.05.2012 resp. 24.05.2012 nie je moţné povaţovať
za dostatočný priestor na obhajovanie práv ţalobkyne v zmysle ust. § 33 ods. 2
Správneho poriadku,
- napriek konštatovaniu nedostatočného odôvodnenia výšky uloţenej pokuty toto
krajský súd paušalizoval tvrdením (v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 2 Sţp/16/2011), ţe pokuta bola uloţená v spodnej hranici
zákonného rozpätia.
Podľa § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. v znení účinnom v čase údajného vykonania
činností žalobkyňu opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených
území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy
ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, zabezpečí v ochranných pásmach
území s piatym stupňom ochrany organizácia ochrany prírody a krajiny. 43) Vlastník, správca
a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť vykonanie týchto opatrení..
19. Záverom ţalobkyňa poţadovala o zmenu rozsudku krajského súdu tak, ţe ţalobe
konajúci súd v celom rozsahu vyhovie a ţalobkyni prizná náhradu trov konania vo vyčíslenej
výške 1.082,26 €.
B)
20. Z vyjadrenia ţalovaného zo dňa 13. mája 2013 (č.l. 80) vyplýva, ţe ţalobkyňa
vo svojom odvolaní opakovanie vzniesla námietky, ktoré uţ skôr uviedla vo svojich
odvolaniach proti rozhodnutiam Obvodného lesného úradu vo Zvolene a Obvodného lesného
úradu v Revúcej, ako aj vo svojich ţalobách vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutí
bývalého Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici (č. 2012/00291 a č. 2012/00317, obidve
z 5. októbra 2012). Preto sa ţalovaný rozhodol nevyjadrovať k jednotlivým námietkam
ţalobkyne.
V súvislosti s uvedeným ţalovaný zdôraznil, ţe porušovanie povinností ţalobkyňou
vymedzených v ustanovení § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. je opakovane riešené obvodnými
lesnými úradmi uţ od roku 2010.
21. Hoci ţalobkyňa na jednej strane uznáva svoju povinnosť zabezpečovať ochranné
opatrenia podľa citovaného ustanovenia, tak neplnenie tejto povinnosti na strane druhej
odôvodňuje komplikovanosťou verejného obstarávania v danej veci.
22. Na podporu svojho vyjadrenia ţalovaný poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 2Sţp/21/2011 zo dňa 18. apríla 2012 a sp.zn. 2Sţp/23/2012
zo dňa 27. februára 2013, ktorými boli potvrdené rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici
o zamietnutí obdobných ţalôb ţalobkyňu.
Uvedené rozsudky v prílohe pripojil.
23. Záverom ţalovaný poţadoval potvrdiť napadnutý rozsudok krajského súdu.
K nároku na priznanie náhrady trov konania sa nevyjadril.
C)
24. V procese prípravy podkladov pre odvolacie súdne rozhodnutie právny zástupca
ţalobkyne podaním z 17. septembra 2013 zaslal vyjadrenie, v ktorom poloţil dôraz na právne
účinky vykonanej zmeny výrokovej časti (nezrozumiteľnosť). Súčasne si uplatnil nárok
na trovy odvolacieho konania vo vyčíslenej sume 217,63 €.
Na výzvu Najvyššieho súdu právny zástupca ţalobkyne listom z 21. marca 2014
uviedol, ţe ţalobkyňa sa nedomáhala revízie právoplatných rozsudkov Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 2Sţp/21/20n, resp. 2Sţp/23/2012, ale súčasne vyslovil názor,
ţe nie je moţné v celkom rozsahu v prejednávanej veci aplikovať závery odvolacieho súdu
uvedené vo vyššie citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
25. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd
(§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“), pričom prihliadol aj na obsah rozsudkov
Krajského súdu v Prešove z 25. októbra 2011 č.k. 1S/46/2011-74 (č.l. 33) ako aj Krajského
súdu v Ţiline z 20. septembra 2011 č.k. 20S/141/2010-105 (č.l. 43) ako aj na právnu
argumentáciu toho istého krajského súdu uvedenú v rozsudku sp.zn. 24S/142013 zo dňa
6. septembra 2013 a tieţ k tam pripojenému odlišnému stanovisko člena senátu (viď spis
sp.zn. 1 Sţp 14/2013 tunajšieho súdu). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, nenariadil vo veci
pojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250i ods. 2 O.s.p. a s prihliadnutím
na skutočnosť, ţe preverovanie zákonnosti uloţenia sankcie vyţaduje od správneho súdu
konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto postup v odvolacom konaní senát vzhľadom
na charakter napadnutého rozhodnutia nepovaţoval za potrebný) a po neverejnej porade
senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru,
ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom
podľa § 220 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe z dôvodu
uvedenom v § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutie ţalovaného spolu
s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja ods. 3 O.s.p zrušil a vrátil mu späť na ďalšie
konanie v zmysle nasledujúcich záverov.
26. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonodarca výkon správneho
súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zaloţil iba na návrhovej
slobode účastníka (ţalobkyne), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges
sunt scriptae), vybrať si podľa Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten
najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie
je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania
z úradnej povinnosti meniť alebo ho presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku
nápravy.
27. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania
je prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205
O.s.p.) o nevyhovení ţalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne
v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok
krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania
preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí ţalovaného, najmä z toho pohľadu,
či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami ţalobkyne (§ 250j ods. 2
O.s.p.) ako aj so stanoviskami zvyšných účastníkov, a z takto vymedzeného rozsahu
či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí ţalovaného.
Ďalej zdôrazňuje, ţe podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sţo
84/2007, sp.zn. 6 Sţo 98/2008, sp.zn. 1 Sţo 33/2008, sp.zn. 2 Sţo 5/2009 či sp.zn. 8 Sţo
28/2007) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych
orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené
a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali
príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani
takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným
sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.
28. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok
vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia
podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd nestotoţňuje so skutkovými
závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným
správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou
súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobkyňa domáha
preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka, či je moţné Spoločné stanovisko
označiť za záväzný predpis pre ţalobkyňu, či tento predpis neodporuje postupu lege artis pri
ochrane lesa, a s tým súvisí aj otázka, ako odpovedať na odlišnú judikatúru krajských súdov
vyslovenú v obdobných veciach ţalobkyne.
Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
29. Ţalobkyňa svoje odvolanie oprela o viacero námietok. Najvyšší súd v súvislosti
s uvedeným konštatuje, ţe pokiaľ dôjde k záveru, ţe uţ prvé procesné, resp. iné pochybenia
ţalovaného krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní
zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom
preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz
v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20. januára 1999)] nehospodárne.
30. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny
názor, ţe správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu
(prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces.
31. Predovšetkým Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe priestupkové konania
v svojej podstate predstavuje tie správne konania, pri ktorých priestupkový orgán podľa
osobitného zákona rozhoduje nielen o vine ale aj o uloţení sankcie. Nakoľko však z obsahu
odvolania nevyplýva argumentácia, ktorá by vytýkala odmietnutie úplnej jurisdikcie
správnym súdom (§ 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p.), Najvyšší súd ďalej správnosť
výberu mechanizmu nápravy neposudzoval.
1) K nejednotnosti judikatúry:
32. Ďalej musí Najvyšší súd poukázať na nejednotnosť judikatúry pri aplikácii právnej
úpravy ochrany lesa v obdobných veciach. V prejednávanej veci krajský súd ţalobu zamietol
s argumentáciou totoţnou so svojim skorším rozsudkom č.k. 23S/4/2011-91 zo dňa 30. marca
2011, ktorým bola preverovaná zákonnosť pokuty uloţenej vo výške 2.000 € za nesplnenie
povinností a opatrení na zabránenie šírenia a premnoţenia škodcov z príslušných chránených
území s 5. stupňom ochrany (NP Muránska planina) podľa ust. § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005
Z.z.
33. Naopak v právne odlišných (viď body č. 16 a 25 ) rozsudkoch Krajského súdu
v Prešove z 25. októbra 2011 č.k. 1S/46/2011-74 (č.l. 33) ako aj Krajského súdu v Ţiline
z 20. septembra 2011 č.k. 20S/141/2010-105 (č.l. 43) bolo vyslovené zrušenie napadnutých
rozhodnutí ţalovaného, a to
- v prvom prípade s poukazom na právne názory konštatované v inom rozsudku
Najvyššieho súdu sp.zn. 8Sţo 28/2007, podľa ktorého výrok o postihu za iný správny
delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho
spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby
nemohol byť zamenený s iným, a
- v druhom prípade, ţe z výroku napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré
konkrétne opatrenia obsiahnuté v Realizačnom projekte ţalobkyňa nerealizovala
a ţe z výroku nie je zrejmé, či predmetné opatrenia neboli realizované vôbec alebo len
čiastočne, resp. boli realizované oneskorene.
34. Navyše pri lustrácii odvolacích konaní pred vydaním rozhodnutia vo veci bolo
v kancelárii Správneho kolégia Najvyššieho súdu zistené, ţe ţiadne údaje o realizácii
odvolacích úkonov pri hore uvedených rozsudkoch Krajského súdu v Prešove a Krajského
súdu v Ţiline nie sú v kancelárii zaznamenané.
35. V súvislosti s uvedeným je konajúci senát Najvyššieho súdu postavený do situácie,
kedy o právne obdobných rozhodnutiach toho istého ţalovaného o uloţení pokuty tej istej
ţalobkyni za tvrdené porušenie povinnosti vyplývajúcej pre ňu z ustanovenia § 28 ods. 3
zák. č. 326/2005 Z.z. rôzne krajské súdy rozhodli odlišne.
Uvedenú situáciu je Najvyšší súd oprávnený riešiť prostredníctvom mimorozhodovacej
súdnej právomoci zverenej kolégiu ako osobitnému inštitucionálnemu zoskupeniu sudcov
postupom uvedeným v § 21 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Konajúci senát však nedisponuje informáciou, či niektorý zo subjektov
uvedených v § 21 ods. 3 zák. č. 757/2004 Z.z. svoje oprávnenie na vykonanie zjednotenia
aj vyuţil.
Podľa § 21 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov kolégium najvyššieho súdu najmä
a) na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma
stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych
predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov toho
istého kolégia,
b) na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma
stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych
predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach súdov
nižšieho stupňa, ...
36. Súčasne je z predchádzajúcich rozsudkov Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sţo 28/2007
a 2Sţp/21/2011 pre konajúci senát evidentné, ţe neskorší rozsudok nezohľadnil závery
vyslovené v skoršom rozsudku bez toho, aby tento judikačný odklon zákonným spôsobom
vysvetlil.
Potom Najvyšší súd musí k nejednotnosti judikatúry a spôsobu jej riešenia zaujať ten
právny názor, ţe zásada rýchlosti súdneho prieskumu (§ 6 O.s.p. v spojení s čl. 48 ods. 2
ústavy) pri absencii odlišnej právnej úpravy (§ 109 ods. 1 písm. b/ a contrario v spojení
s odsekom 2 písm. c/ a § 246c ods. 1 O.s.p.) neumoţňuje konajúcemu odvolaciemu senátu,
keď nedisponuje informáciou, či niektorý zo subjektov uvedených v § 21 ods. 3
zák. č. 757/2004 Z. z. svoje oprávnenie na vykonanie zjednotenia aj vyuţil, konanie
do vyriešenia otázky s právnym významom na rozhodnutie súdu.
2) K účinkom rozhodnutia o nepovolení ťažby dreva:
37. Vo vzťahu k tvrdenému porušeniu povinnosti ţalobkyňou, t.j. aj v procese ochrany
lesa, zohráva významnú úlohu okamih vydania rozhodnutia správneho orgánu o povolení
výnimky orgánu štátnej správy na vykonanie náhodnej ťaţby v chránenom území
s 5. stupňom ochrany, ktorá pôsobí ako rozväzovacia právna skutočnosť (s účinkami ex offo),
čo je zakotvené v ustanovení § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z., na ktorú ţalobkyňa poukazuje
s tým, ţe ţiadne povinnosti v zmysle § 28 ods. 3 zákona o lesoch nemala, pretoţe
obhospodarovateľ lesa neskoro poţiadal o udelenie výnimky.
38. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd konštatuje, ţe z citovaného znenia § 28 ods. 2
a 3 zák. č. 326/2005 Z.z. vyplýva, ţe časť povinností pri ochrane lesa, ktoré inak zaťaţujú
obhospodarovateľa lesa (zabezpečiť opatrenia na zabránenie šíreniu a premnoţeniu škodcov
z chránených území s 5. stupňom), zákonodarca ukladá ţalobkyni ako orgánu verejnej správy.
Dôvodom, prečo tak zákonodarca konal, je to, ţe ochranné opatrenia predstavujú
činnosti s negatívnym dopadom na územia s 5. stupňom ochrany, a preto sú na týchto
územiach zakázané, t.j. najmä zasahovanie do lesného porastu s následným poškodením
vegetačného a pôdneho krytu.
39. Uvedené povinnosti zaťaţujú ţalobkyňu stále, a to aţ do okamihu, kedy na území
s 5. stupňom ochrany je obhospodarovateľovi lesa právoplatne povolená náhodná ťaţba;
potom sa od ich realizácie oslobodí (rozviaţe svoje povinnostné puto), ktorú realizáciu
následne zákon prenáša na obhospodarovateľa.
Preto musel Najvyšší súd uvedenú námietku ţalobkyne vyhodnotiť ako nedôvodnú.
3) K skutkovej podstate :
40. Je nepochybné, ţe v prejednávanej veci krajský súd preskúmaval jednak
administratívnoprávnu zodpovednosť ţalobkyne za porušenie predpisov správneho práva, tzn.
jej tvrdenú vinu ako konajúceho subjektu za spáchanie iného správneho deliktu, a jednak
sa preskúmavala peňaţná výška uloţenej sankcie.
41. Otázku prieskumu zákonnosti administratívnoprávnej zodpovednosti je nutné riešiť
s prihliadnutím na tvrdenú skutkovú podstatu iného správneho deliktu (ďalej len „deliktu“).
V prejednávanej veci bola na základe prvostupňového rozhodnutia 1/ OLÚ v Revúcej
č. 139/2012-4 zo 6. júna 2012 prostredníctvom právnej kvalifikácie identifikovaná
nasledujúca skutková podstata deliktu [Najvyšší súd z výrokovej časti rozhodnutia cituje]:
„OLÚ, ako prvostupňový orgán v konaní podľa § 60 ods. 1 písm. p) zákona
o lesoch, Ukladá ŠOP SR v Banskej Bystrici pokutu vo výške 2 000 Eur (slovom
dvetisíc eur), podľa § 64 písm. c) zákona o lesoch, za neplnenie povinností
a opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s 5.
stupňom ochrany podľa ustanovenia § 28 ods. 3) zákona o lesoch, v ktorých
nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny
na vykonanie náhodnej ťažby, v ochranných pásmach Národnej prírodnej
rezervácie Veľká Stožka (ďalej len NPR), tvoriacich súčasť Národného parku
Muránska planina.
Podľa § 65 ods. 5 a ods. 7) zákona o lesoch, pokuta je splatná do 30 dní
od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je príjmom štátneho rozpočtu
a bude odvedená na účet Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici, č. účtu
.......“
42. Ďalej v prejednávanej veci bola na základe prvostupňového rozhodnutia 2/ OLÚ
vo Zvolene č. A/2012/00190-5 z 18. mája 2012 prostredníctvom právnej kvalifikácie
identifikovaná nasledujúca skutková podstata iného správneho deliktu [Najvyšší súd
z výrokovej časti rozhodnutia cituje]:
„Obvodný lesný úrad vo Zvolene, ako prvostupňový orgán v konaní podľa §
60 ods. 1 písm. „p“ a § 64 písm. „c“ zákona o lesoch, Ukladá Štátnej ochrane
prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica (ďalej len ŠOP SR Banská Bystrica)
pokutu vo výške 4 000 € (slovom štyritisíc eur), za neplnenie povinností na
zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom
ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany
prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, konkrétne v ochrannom pásme
MCHÚ Zadná Poľana, v zmysle ustanovenia § 28 ods. 3 zákona o lesoch.
Podľa § 65 ods. 5 a 7 zákona o lesoch, pokuta je splatná do 30 dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je príjmom štátneho rozpočtu a bude
odvedená na účet Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici, č. účtu .......“
43. Z citovaného textu obidvoch výrokových častí je nepochybné, ţe prvostupňové
orgány a následne aj ţalovaný vymedzili zodpovednosť ţalobkyne za porušenie § 28 ods. 3
zák. č. 326/2005 Z.z. Samotná skutková podstata iného správneho deliktu, ktorá je pričítaná
na ťarchu ţalobkyne, a t.j. aj jeho právna kvalifikácia je však zakotvená v ustanovení § 64
písm. c) zák. č. 326/2005 Z.z., ktorý je vo výrokovej časti prvostupňových rozhodnutí
„umiestnený“ bez bliţšieho vysvetlenia.
44. Správny poriadok, ktorého podporné pôsobenie zák. č. 326/2005 Z.z. priamo
nevylučuje, kladie prostredníctvom ustanovenia § 47 v spojení s § 3 (Základné pravidlá
konania) Správneho poriadku na písomné vyhotovenie výrokovej časti rozhodnutia prísne
kritériá.
Neopomenuteľnou náleţitosťou výrokovej časti rozhodnutia o tom, ţe bol spáchaný
delikt (čo ani nebolo vo výrokovej časti konštatované), je uvedenie príslušného právneho
ustanovenia (resp. ustanovení), ktoré nezameniteľným spôsobom a jasne právne kvalifikujú
spoločensky neţiaduce správanie sa páchateľa spolu s jeho právnymi následkami vo forme
uloţenia sankcie podľa druhu a jej výšky.
Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie
o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania
povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.
45. Ţalovaný však tak nekonal. Naopak, zdôrazňovaním iba objektívnej stránky
skutkovej podstaty deliktu doplneného opisom skutku uviedol ţalobkyňu do omylu,
ţe sa dopustila skutku, ktorý však nie je priamo vymedzený ako priestupok, či iný správny
delikt.
Navyše tzv. skutková veta (t.j. slovný opis priebehu, miesta, času a spôsobu spáchania
skutku) sa v prejednávanej veci uvádza iba u priestupkov (a contrario § 63 ods. 7
zák. č. 326/2005 Z. z.), a preto je nadbytočné (hoci toto zákonodarca správnemu orgánu
výslovne nezakazuje) poţadovať pri správnych deliktov vymedzených v zák. č. 326/2005
Z. z., aby skutková veta bola súčasťou výroku rozhodnutia. Práve v tomto zákonnom dôvode
vidí konajúci senát Najvyššieho súdu zákonný dôvod na odklon od rozsudku Najvyššieho
súdu sp.zn. 8Sţo/28/2007. Správny poriadok neumoţňuje (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku
v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky), aby uvedené právne pochybenie
následne správny orgán odstránil tým, ţe by v odôvodnení potom svoju výrokovú časť
po tejto stránke doodôvodňoval.
Podľa § 63 ods. 7 zák. č. 326/2005 Z.z. na priestupky [podľa tohto zákona o lesoch-
poznámka odvolacieho súdu] a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis
o priestupkoch.
46. Práve v tomto pochybení vidí Najvyšší súd prvý dôvod na zrušenie napadnutého
rozhodnutia správneho orgánu.
3) K ochranným opatreniam :
47. V rámci rozhodovacej činnosti sa Najvyšší súd oboznámil aj s opačnou
argumentáciou krajského súdu [vyslovená prostredníctvom rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp.zn. 24S/14/2013 na str. 13 a nasl. a preskúmavaná Najvyšším súdom
v odvolacom konaní vedenom pod sp.zn. 1Sţp 14/2013], ktorá je obidvom účastníkom
známa. Podľa uvedenej argumentácie :
„V tomto prípade a to aj vzhľadom k tomu, že žalobkyni sa kladie za vinu
nevykonanie žiadnych povinností, časové, ale aj miestne vymedzenie spáchaného
skutku spĺňa kritéria určitosti a zrozumiteľnosti. ....
... Spôsob spáchania skutku, ktorý mal spočívať v nečinnosti, t. j.
v opomenutí určitých povinných konaní, je však vymedzený len všeobecne a to tak,
že porušenia citovaných zákonných ustanovení sa žalobkyňa dopustila tým,
že v určitom čase, v určitom mieste nesplnila povinnosti na zabránenie šírenia
premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých
nebola povolená výnimka orgánom štátnej správy ochrany prírody a krajiny
na vykonanie náhodných ťažieb dreva.
To znamená len tým, že nesplnila povinnosti na zabránenie šírenia
a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany. Takéto
vymedzenie spôsobu spáchania iného správneho deliktu pre chýbajúci opis
opomenutých povinností spôsobuje neurčitosť výroku a tým jeho
nezrozumiteľnosť.“
48. Najvyšší súd sa s uvedeným právnym názorom celkom stotoţňuje. je nepochybné,
ţe zákonodarca prostredníctvom ustanovenia § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. nepredkladá
ţalobkyni konkrétny zoznam ochranných opatrení, ktoré je povinná zabezpečiť za účelom
ochrany lesa. Naopak, z jeho znenia jasne vyplýva, ţe povinnosť zabezpečiť opatrenia
na zabránenie šíreniu škodcov moţno splniť zabezpečením rôznych druhov konkrétnych
činností, a to kombinovane či samostatne, čo bude závisieť od konkrétneho stavu škodcov
na dotknutých územiach s 5. stupňom ochrany.
Nie bez povšimnutia Najvyššieho súdu ostalo splnomocňovacie ustanovenie § 66
písm. h) zák. č. 326/2005 Z.z., ktorým sa vykonávajú podrobnosti k povinnosti uloţenej
ţalobkyni v zmysle § 28 cit. zákona.
Podľa § 66 písm. h) zák. č. 326/2005 Z.z. všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo, ustanoví podrobnosti o zásadách ochrany lesa pred vplyvom imisií, abiotických
a biotických škodlivých činiteľov, opatreniach na ochranu lesov vrátane ochrany lesa pred
požiarmi ( § 28),
49. Na základe uvedeného ustanovenia bola vydaná vyhláška Ministerstva
pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov
a o ochrane lesa. Prostredníctvom jej predmetu (§ 1 písm. m/) ako aj v ustanoveniach
o ochrane lesa ( § 41 aţ 46) sa ministerstvo s touto otázkou právne vysporiadalo.
Podľa § 1 vyhlášky č. 453/2006 Z.z. táto vyhláška ustanovuje podrobnosti
o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa, najmä o
a) kategorizácii lesov a charakteristike subkategórií lesov,
b) kritériách a podmienkach na vyhlásenie ochranných lesov a lesov osobitného
určenia,
c) zásadách určovania a spôsobe predkladania návrhov na vyhlasovanie ochranných
lesov a lesov osobitného určenia,
d) zaraďovaní lesov pod vplyvom imisií do pásiem ohrozenia a charakteristike pásiem
ohrozenia,
e) určovaní hospodárskeho tvaru lesa,
f) členení a použití hospodárskych spôsobov a ich foriem,
g) rekonštrukcii lesa,
h) kritériách na posudzovanie zabezpečeného lesného porastu,
i) určovaní priestorového rozdelenia lesa vrátane vymedzenia lesných oblastí
a podoblastí, časovej a ťažbovej úprave lesov,
j) vykonávaní hospodárskej úpravy lesov, postupe pri vyhotovovaní lesného
hospodárskeho plánu (ďalej len "plán"), jeho schvaľovaní a kontrole,
k) predčasnej obnove plánu, o zmene plánu a o úprave plánu,
l) spôsobe vykonania národnej inventarizácie lesov a monitoringu lesov,
m) zásadách ochrany lesa pred vplyvom imisií, abiotických a biotických škodlivých
činiteľov a o opatreniach na ochranu lesov vrátane ochrany lesa pred požiarmi.
50. Činnosti, ktoré zákon preniesol na ţalobkyňu za situácie, kedy je vysoká
pravdepodobnosť šírenia a premnoţenia škodcov z území s 5. stupňom ochrany, v ktorých
nebola náhodná ťaţba povolená, nemôţe vykonávať nahodilo a svojvoľne, ale zásadne
v súlade s ust. § 41 aţ 46 citovanej vyhlášky.
Podľa § 41 ods. 1 vyhlášky č. 453/2006 Z.z. opatreniami na ochranu lesa
sa zabezpečuje sledovanie zdravotného stavu lesa, zisťovanie a identifikácia škodlivých
činiteľov a ich vývoja s cieľom zabezpečenia stability a odolnosti lesov a vytváranie
podmienok a predpokladov na obmedzenie výskytu a pôsobenia škodlivých činiteľov,
zmiernenie následkov ich pôsobenia a na obranu proti nim.
Podľa § 43 ods. 5 vyhlášky č. 453/2006 Z.z. opatrenia na zabránenie šíreniu
a premnoženiu škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola
náhodná ťažba povolená, sa zabezpečujú podľa návrhu hospodára, ktorý posúdi lesnícka
ochranárska služba.
51. Z vyššie citovaných právnych noriem vyplýva, ţe právna úprava výber opatrení
potrebných na zabránenie šírenia škodcov z území s piatym stupňoch ochrany zveruje do rúk
odborného lesného hospodára (§ 47 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z.z.) a lesníckej ochranárskej
sluţbe (§ 29 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z.z.). Či, a ak áno, boli tieto predpoklady na ochranu lesa
v územiach s 5. stupňom ochrany splnené, musí objasniť ţalovaný.
Ţalobkyňa, ako taká, má zo zákona len povinnosť, aby opatrenia, ktoré uvedené
subjekty určili, zabezpečila. Na tom nič nemení skutočnosť, ţe podľa Spoločného usmernenia
sa ministerstvá zhodli na tom, ţe ţalobkyni zároveň ukladajú povinnosť vypracovať
identifikáciu území, ktoré spĺňajú podmienky podľa § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z., a to ako
podklad pre vypracovanie návrhu opatrení a to vţdy do 31. augusta v roku.
Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z.z. orgánom štátnej odbornej kontroly ochrany lesa
je právnická osoba zriadená ministerstvom alebo jej organizačný útvar (ďalej len "lesnícka
ochranárska služba"), ktorá vykonáva kontrolu plnenia povinností pri ochrane lesa, účinnosti
opatrení vykonaných podľa tohto zákona a kontrolu zdravotného stavu lesa.
Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z.z. odborný lesný hospodár (ďalej len "hospodár")
je fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá na výkon činností uvedených v § 48. Podmienkou
na výkon týchto činností je zápis v registri odborných lesných hospodárov, ktorý vedie
príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva [ § 59 ods. 2 písm. k)].
52. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe ak napadnuté rozhodnutie v odôvodnení neobsahuje
konkretizáciu opatrení určených v zmysle § 43 ods. 5 vyhlášky č. 453/2006 Z.z., ktoré bola
ţalobkyňa povinná v príslušnom období v ochranných pásmach území s 5. stupňoch ochrany
PR a NPR zabezpečiť, potom ide o nepreskúmateľné rozhodnutie pre nedostatok dôvodov.
Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným spresňuje svoju pôvodnú definíciu minimálnych
kritérií odôvodnenia orgánu verejnej správy (najmä rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 5Sţi
1/2009) pre oblasť iných správnych deliktov tak, ţe odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej
správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o vine osoby, t. j.
- skutok, o ktorom sa koná, sa stal a napĺňa znaky iného správneho deliktu,
- skutok spáchala označená osoba,
- spáchanie skutku, o ktorom sa koná, bolo osobe preukázané a
- nie sú známe prekáţky z titulu vnútroštátneho alebo medzinárodného práva, ktoré
by bránili orgánu verejnej správy v konaní,
čím sa v dostatočnom rozsahu splnia formálnej a materiálnej podmienky rozhodnutia,
tzn. ţe priemernému adresátovi je daná moţnosť z mu predloţeného odôvodnenia pochopiť
- na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený
skutkový stav,
- správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a
- právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej
vo výrokovej časti.
53. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať hore
uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo aj v prejednávanej veci bolo odvolacím
súdom konštatované.
Odpoveď na otázku, kedy je rozhodnutie orgánu verejnej správy nepreskúmateľné
z titulu nedostatku dôvodov Najvyšší súd vyslovil nasledovne (m.m. sp.zn. 1 Sţso 23/2010):
„Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené
v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu, nie je možné považovať čiastkové
nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok
dôvodov, ktoré majú skutkovo a právne objasniť právne názory vedúce konajúci
správny orgán k prijatiu výrokovej časti rozhodnutia, tzn. že
- ide teda o také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej
právnej normy, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné, a že
- existuje stav „absencie“, ktorý nutne vedie k nepochopeniu rozhodovacích
dôvodov.“
4) Ku kritériám výšky pokuty:
54. Zákonodarca pre oblasť iných správnych deliktov uloţil povinnosť správnym
orgánom, aby na základe správnej úvahy stanovili druh (v prejednávanej veci toto
zákonodarca neumoţnil) a výšku sankcie za zistený iný správny delikt.
Podľa § 65 ods. 1 zák. č. 326/2004 Z.z. pri ukladaní pokuty a určení jej výšky podľa
§ 64 sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob a čas trvania a možné následky porušenia
povinností, na spoluprácu a prístup právnických osôb alebo dotknutých fyzických osôb -
podnikateľov k odstraňovaniu následkov a k prijatým opatreniam.
55. Hore uvedené poţiadavky však nie je moţné splniť iba tým, ţe ţalovaný ako
odôvodnenie výšky uloţenej pokuty pouţije argument, ktorý je iba prepisom textu vyššie
uvedenej právnej normy, ako napríklad bolo vyslovené v rozhodnutí Obvodného lesného
úradu vo Zvolene zo dňa 18.05.2012 nasledovne:
„OLÚ pri ukladaní pokuty a jej výšky, podľa § 64 zákona o lesoch
prihliadol na spôsob a čas trvania a možné následky porušenia povinností.
Rozhodnutie sa tiež opieralo o písomné stanoviská dotknutých organizácií, ktoré
poukazujú na pasivitu ŠOP SR Banská Bystrica pri zabezpečení opatrení
v ochrannom pásme MCHÚ Zadná Poľana. “
56. Naopak, iba riadnym odôvodnením o naplnení jednotlivých kritérií, t.j. uvedením
najmä spôsobu správania osoby (orgánu) zodpovednej za porušenie právnej povinnosti,
si orgán verejnej správy splní svoju povinnosť aj vo vzťahu k výroku o uloţenej sankcii.
V.
57. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok ţalobkyne a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery
obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozsudkoch, najmä uţ v citovaných rozhodnutiach
sp.zn. 1 Sţso 23/2010 a 5 Sţi 1/2009, pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný
dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie
odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska),
s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa §156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Naopak, na základe vyššie uvedených právnych názorov bol konajúci senát Najvyššieho
súdu povinný sa odkloniť od právnych zistení vyslovených v rozsudkoch Najvyššieho súdu
sp.zn. 2Sţp/23/2012 zo dňa 27. februára 2013, 2Sţp/21/2011 zo dňa 18. apríla 2012 ako
aj 8Sţo 28/2007.
58. Najvyšší súd v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania ako aj so svojou
dlhodobo ustálenou praxou neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,
podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.),
nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p.
poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu.
Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen
generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) opravné prostriedky
neprípustné s výnimkou prípadu úplnej jurisdikcie zakotvenej v ustanovení § 250ja ods. 5
O.s.p., a táto situácia v prejednávanej veci nenastala, potom nie je moţné ust. § 250j ods. 4
O.s.p. na výrok rozhodnutia Najvyššieho súdu aplikovať.
59. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešná ţalobkyňa
má právo na náhradu trov tohto konania. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho
zastúpenia je ich doloţenie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote
po vyhlásení rozsudku. V prípade iných trov konania sa úspešnej ţalobkyni prizná náhrada
trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho
zastúpenia.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní
od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. platí, že ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia
iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
60. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :
1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca ţalobkyne podaním
zo 7. decembra 2012, 21. februára 2008 v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. vyčíslil a voči správnosti ktorých neboli vznesené
námietky :
1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde
1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. (12) - 1 úkon práv. pomoci 127,16 €
1.1.1.1.prislúchajúca náhrad reţ. paušálu 7,63 €
1.1.2. podanie ţaloby 1/ (12) - 1 úkon práv. pomoci 127,16 €
1.1.2.1.prislúchajúca náhrad reţ. paušálu 7,63 €
1.1.3. prevzatie a príprava zastúp. (12) - 1 úkon práv. pomoci 127,16 €
1.1.3.1.prislúchajúca náhrad reţ. paušálu 7,63 €
1.1.4. podanie ţaloby 2/ (12) - 1 úkon práv. pomoci 127,16 €
1.1.4.1.prislúchajúca náhrad reţ. paušálu 7,63 €
1.1.5. účasť na pojednávaní (13) - 1 úkon práv. pomoci 173,55 €
1.1.5.1.prislúchajúca náhrad reţ. paušálu 7,81 €
1.2. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde
1.2.1. podanie odvolania (13) ......... 1 úkon práv. pomoci 173,55 €
1.2.1.1.prislúchajúca náhrad reţ. paušálu 7,81 €
Spolu s DPH
tzn. v celkovej sume : 1.082,26 €
61. Nakoľko úspešná ţalobkyňa bola zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1
v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Bliţšie podrobnosti
o spôsobe platby a účte právneho zástupcu sú obsiahnuté v liste zo dňa 9. apríla 2013, ktorý
je súčasťou súdneho spisu krajského súdu (č.l. 76 a 77).
62. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez
pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť
sa ho zúčastniť). Napriek skutočnosti, ţe išlo o prieskum zákonnosti uloţenia sankcie,
v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 2 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných
dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 27. mája 2014
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Ing. Dagmar Lojová