Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/79/2013

Identifikačné číslo spisu: 2011200043 Dátum vydania rozhodnutia: 28.05.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:2011200043.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľov 1/ Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., 2/ U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., 3/ Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., 4/ H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XXX, 5/ Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., proti odporcovi Okresnému úradu v Trnave, Vajanského 2, 917 01 Trnava (pôvodne Obvodný pozemkový úrad v Trnave), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 6. decembra 2010 č. j. K2010/00585, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -48 zo dňa 25. februára 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. -48 zo dňa 25. februára 2013 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa v spojení ustanovením a (ďalej len „“) potvrdil ako zákonné rozhodnutie odporcu zo dňa 6. decembra 2010 č. j. K2010/00585, ktorým odporca ako správny orgán príslušný podľa o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v spojení s o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol, že navrhovatelia ako oprávnené osoby podľa spĺňajú podmienky ustanovené v a zároveň rozhodol, že im nepriznáva právo na vrátenie vlastníctva k pozemku v kat. úz. P., zapísanému v pozemnoknižnej vložke č. 896, parc. č. 1035, roľa o výmere 488 m2, v podiele l/l, ale priznáva im právo na náhradu za pozemky, ku ktorým pre zákonné prekážky nebolo možné navrátiť vlastníctvo, a to v podiele u každého 7/60 z celku. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, konanie, ktoré mu predchádzalo a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k

záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný. Z pripojeného spisového materiálu zistil, že predmetná nehnuteľnosť bola odňatá pôvodnému vlastníkovi U. L. a C. L. bez náhrady na základe rozhodnutia Mestského národného výboru, odboru výstavby v Trnave pod č.Výst.7493/73-1028/Čž zo dňa 11.10.1976. Reštitučný nárok si uplatnila dedička po zomrelom U. L. p. M. X., ktorá však dňa XX.XX.XXXX zomrela a oprávnenými osobami sa v zmysle stali navrhovatelia 1/ až 5/ - jej deti. Predmetný pozemok bol po prechode do vlastníctva štátu prevedený do vlastníctva právnickej osoby Gastro Epek, s.r.o., kúpnou zmluvou zo dňa 20.02.2002, ktorej vklad bol povolený pod sp. zn. V 66/02 a bola vedená na LV č. XXXX ako parc. č. 2008/1 o výmere 488 m2. Kúpnou zmluvou zo dňa 11.09.2009 previedla spoločnosť Gastro Epek, s.r.o. predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva spoločnosti HAVI Logistics, s.r.o., so sídlom Ivana Krasku 31, Trnava - Modranka, vklad povolený pod sp. zn. V 3626/09, vo vlastníctve ktorej je aj v súčasnosti. Súd dospel k záveru, že odporca správne vyhodnotil otázku, že spoločnosť HAVI Logistics, s.r.o. nie je v zmysle povinnou osobou, a táto skutočnosť je prekážkou na to, aby príslušný pozemkový úrad rozhodol o navrátení nehnuteľnosti navrhovateľom. Otázka zastavanosti nehnuteľnosti je vo vzťahu k vyššie uvedenej skutočnosti otázkou sekundárnou. K námietke, že v čase podania žiadosti bola nehnuteľnosť vo vlastníctve povinnej osoby súd uviedol, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( ). Navyše nehnuteľnosť nie je už od roku 2002 vo vlastníctve povinnej osoby, pretože už v čase uplatnenia reštitučného nároku bola vo vlastníctve spoločnosti Gastro Epek, s.r.o. a okrem toho táto námietka bola vznesená až po stanovenej lehote.

Proti rozsudku krajského súdu podali navrhovatelia odvolanie s návrhom, aby odvolací súd zaviazal odporcu na vyplatenie súčasnej trhovej ceny ako za zastavaný pozemok a priznal im náhradu trov konania a osobnú ujmu od roku 2004. Namietali, že odporca nekoná vo veci zodpovedne, namietali tiež, že konajúci sudca krajského súdu odmietol zapísať do zápisnice z pojednávania svoju kladnú odpoveď na otázku, či môžu požadovať trhovú cenu zastavaného pozemku. Nesúhlasia s konštatovaním súdu v odôvodnení rozhodnutia, že reštitučný nárok si uplatnila ich matka, lebo jednak bola v tom čase ťažko chorá a jednak takéto veci nevedela vybavovať. Poukázali tiež na skutočnosť, že ich právna zástupkyňa v doplnení odôvodnenia podaného opravného prostriedku uviedla, že v roku 2005 a 2008 bola nehnuteľnosť vo vlastníctve povinnej osoby, preto postup súdu považujú za nesprávny, pretože nezakázal odporcovi od prvého konania disponovať s predmetným pozemkom a tým mu umožnil jeho predaj novému vlastníkovi. K odvolaniu pripojili predchádzajúce rozhodnutia odporcu, zrušujúce rozhodnutia krajského súdu a fotodokumentáciu k predmetnému pozemku, ktorá by mala preukazovať jeho nezastavanosť pri uplatnení nároku.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.05.2014 ( a ).

Pretože podľa o organizácii miestnej štátnej správy boli obvodné pozemkové úrady s účinnosťou od 1. októbra 2013 zrušené a pôsobnosť obvodného pozemkového úradu v sídle kraja prešla podľa tohto na okresný úrad v sídle kraja, do postavenia pôvodného odporcu - Obvodného pozemkového úradu v Trnave nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad v Trnave. Pod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán, ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.

Podľa , tento upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,

b) lesný pôdny fond.

Podľa , oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku taxatívne uvedených skutočností (písm. a/ až t/), medzi ktoré patrí podľa písm. m/ aj vyvlastnenie bez náhrady.

Podľa , vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby ().

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s a konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku a s ktorého odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje.

Ako vyplýva z obsahu pripojených spisov, vrátane spisu administratívneho, odporca začal vo veci konať na základe podania navrhovateľov zo dňa 31.12.2004, ktorým si v k pozemku, ktorý bol odňatý bez náhrady pôvodnému vlastníkovi U. L. a C. L.. Po zistení, že predmetný pozemok už nie je vo vlastníctve povinnej osoby a bol zastavaný, nepriznal reštituentom právo na navrátenie vlastníctva k pozemku, ale právo na náhradu z dôvodu zákonnej prekážky.

V zmysle zásady materiálnej pravdy, ktorou je ovládané správne konanie, si odporca ako príslušný správny orgán zaobstaral potrebné podklady pre spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci. Odporca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyrovnal so skutkovými tvrdeniami navrhovateľov a objasnil chronológiu udalostí, ktoré viedli k prevzatiu nehnuteľnosti od právnych predchodcov navrhovateľov (ktorým priznal postavenie oprávnených osôb) bez vyplatenia náhrady so záverom, že zistený skutkový stav naplnil skutkovú podstatu reštitučného titulu podľa reštitučného . Odporca rozhodol v súlade so a v medziach reštitučných nárokov, ktoré za splnenia stanovených podmienok umožňuje priznať.

Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, a uvádza to aj krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, že už v čase uplatnenia reštitučného nároku, t. j. 31.12.2004, bola predmetná nehnuteľnosť vo vlastníctve obchodnej spoločnosti Gastro Epek, s.r.o., ktorá ju nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 20.02.2002 a jej vklad do katastra bol povolený pod sp. zn. V 66/02. To znamená, že k prevodu pozemku došlo pred účinnosťou a preto sa naň nevzťahuje sankcia neplatnosti v zmysle . Preto nie je dôvodná námietka navrhovateľov, že pozemok bol ešte v roku 2005 vo vlastníctve povinnej osoby. Následný prevod na ďalšiu obchodnú spoločnosť je už v týchto súvislostiach právne irelevantný. Platí to aj pre otázku, či je pozemok v súčasnosti zastavaný alebo nie, pretože nemožnosť navrátenia vlastníctva bez ďalšieho spôsobuje už zákonná prekážka podľa , teda že nie je vo vlastníctve povinnej osoby.

K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že oprávnenej osobe, ktorej správny orgán priznal náhradu, nemožno v rámci reštitučného konania, ani v rámci súdneho prieskumu, priznať náhradu osobnej ujmy a odvolací súd nemá právomoc ukladať v tomto konaní odporcovi povinnosť na vyplatenie primeranej náhrady, pretože otázku finančnej náhrady upravuje v ustanovení s tým, že ju poskytuje Slovenský pozemkový fond; odporca o týchto skutočnostiach navrhovateľov poučil v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Na základe uvedeného odvolací súd mohol iba konštatovať, že krajský súd vo svojom rozsudku správne preveril skutkový stav zistený odporcom a v súlade so potvrdil právne závery odporcu ako správne a zákonné.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok navrhovateľov odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vydaný v súlade so , preto ho postupom podľa a ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd ešte poznamenáva, že podľa platného znenia ustanovenia sa už v konaní podľa piatej časti tretej hlavy tohto nepripúšťa zastúpenie podľa odseku 1 s výnimkou, ak by mal zástupca vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo a účastník konania je jeho blízkou osobou, čo v tomto prípade nie je splnené, preto navrhovateľ v 1. rade už nemôže v konaní zastupovať ostatných navrhovateľov a rozhodnutie je potrebné doručiť každému z nich.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol najvyšší súd podľa v spojitosti s tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovatelia nemali úspech a odporca na náhradu trov konania nemá zákonný nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.