Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ef8/392604.c91198.pdf
PDF · 324.09 KB
No categories available
6Sžnč/2/2013
Najvyšší súd 6Sţnč/2/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Š., bytom Ţ.,
zastúpený Mgr. Peter Miklóssy, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Hlavná 1221,
Vráble, proti odporcovi: Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky,
Námestie Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, v konaní o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej
správy, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Návrhom doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej v texte len
„najvyšší súd“ alebo „NS SR“ dňa 9. apríla 2013 sa navrhovateľ domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým súd uloţí odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť o návrhu navrhovateľa
na zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny, pozemku s parc. č. 2898, druh
2
pozemku orná pôda vo výmere 20508 m, takto zapísaný Správou katastra Nové Zámky
v LV č. X. pre katastrálne územie V., ako súčasti Chráneného vtáčieho územia Ţitavský luh,
ktorého ochrana bola vyhlásená vyhláškou Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej
republiky (ďalej len „MŢP SR“) č. 31/2008 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie
územie Ţitavský luh, a to najneskôr v lehote troch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Zároveň ţiadal uloţiť odporcovi povinnosť nahradiť mu do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia vo výške
331,13 €, ktoré v rámci návrhu vyčíslil.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, ţe ako spoluvlastník pozemku s parc. č. 2898, druh
2
pozemku orná pôda vo výmere 20508 m, takto zapísaný Správou katastra Nové Zámky
v LV č. X. pre katastrálne územie V., ako súčasti Chráneného vtáčieho územia Ţitavský luh
– ktorého ochrana bola na základe ustanovenia § 26 ods.6 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane
prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 543/2002 Z.z.“ alebo
„zákon o ochrane prírody a krajiny“) vyhlásená vyhláškou MŢP SR č. 31/2008 Z.z., ktorou
sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Ţitavský luh – podal na základe ustanovenia § 53 ods. 1
zákona č. 543/2002 Z.z. návrh na zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny,
ktorým sa domáhal zrušenia ochrany uvedeného pozemku.
Navrhovateľ ako dôvod zrušenia ochrany uviedol skutočnosť, ţe predmet ochrany
stanovený vyhláškou MŢP SR č. 31/2008 Z.z. zanikol. Druhy vtákov, na účely zabezpečenia
preţitia ktorých bolo Chránené vtáčie územie Ţitavský luh vyhlásené, sa na pozemku
s parc. č. 2898 v kat. úz. V. vôbec nevyskytujú. Na tomto pozemku tieto druhy vtákov
nehniezdia, nelovia tu a nezbierajú tu potravu a nejedná sa ani o pozemok, na ktorom by mali
oddychové miesta, resp. migračné miesta. Uviedol, ţe dňa 7. januára 2013 bolo jeho
právnemu zástupcovi doručené stanovisko odporcu sp. zn. 3967/2012-2.1 zo dňa 2. januára
2013, podľa záveru ktorého nemá byť daný dôvod na zmenu osobitne chránenej časti prírody
a krajiny vyňatím predmetnej parcely z Chráneného vtáčieho územia Ţitavský luh. Ako dôvod
svojho stanoviska odporca uviedol, ţe z kritériových druhov vtákov sa na tejto parcele majú
vyskytovať kaňa močiarna a chriašteľ bodkovaný, resp. ako dôvod uviedol význam lokality,
hoci len potenciálny, ako hniezdny, potravný ako migračný biotop pre druhy vtákov, kvôli
ktorým bola ochrana vyhlásená.
Navrhovateľ s poukazom na ust. § 53 ods. 1, 2 zákona č. 543/2002 Z.z., ktoré citoval,
odporcovi v súvislosti s vyššie uvedeným návrhom na zrušenie ochrany osobitne chránenej
časti prírody a krajiny vytkol skutočnosť, ţe ako príslušný orgán verejnej správy v danom
prípade nekonal bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným zákonom č. 543/2002 Z. z.,
nevykonal týmto zákonom predpísané úkony, z ktorého dôvodu sa na základe ust. § 250t
ods. 1 O.s.p. domáhal, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Uviedol, ţe vo veci nebolo, hoci malo byť vykonané konanie v zmysle
príslušných ust. zákona č. 543/2002 Z. z., pričom z ust. § 53 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.
vyplýva, ţe na zrušenie ochrany sa vzťahujú obdobne ust. §§ 50 a 51 tohto zákona. Teda
odporca vo veci pri prejednaní daného návrhu mal postupovať v zmysle ust. § 50 zákona
č. 543/2002 Z. z. Inými slovami, navrhovateľ mal za to, ţe na základe návrhu na zrušenie
ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny, malo byť vo veci vykonané konanie
postupom stanoveným zákonom č. 543/2002 Z. z. a tým, ţe vo veci konanie vykonané nebolo,
nemohol uplatňovať ţiadne práva, ktoré mu ako účastníkovi konania prislúchajú. Vo veci
neboli vykonané ţiadne úkony a ţiadne dokazovanie, ktoré by bolo zamerané na meritum
veci, t. j. na to, či predmet ochrany na danom pozemku, trvá alebo nie. Ministerstvo bez
akéhokoľvek dokazovania len oznámilo zamietavé stanovisko, ktoré je navyše zaloţené na
nepravdivých skutočnostiach. Stanovisko ministerstva je tak arbitrárne a nepreskúmateľne.
Ide o situáciu, kedy navrhovateľovi hmotné právo zakladá subjektívny nárok na podanie
návrhu na zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny, pričom konanie
o takomto návrhu, jeho štádiá a konkrétne úkony, ktoré majú byť vykonané, ustanovenie § 50
zákona č. 543/2002 Z. z. presne stanovuje. Tu však zámer zrušenia ochrany vyhlásený nebol,
nebola o ňom informovaná verejnosť, nebolo moţné podávať pripomienky (napríklad
k podkladom od Štátnej ochrany prírody SR, ktoré síce odporca vo svojom liste spomína,
vôbec však nie je zrejmé o aké podklady sa má jednať) a neuskutočnilo sa ţiadne
prerokovanie návrhu, resp. prípadných podmienok. Rovnako je povinnosťou odporcu
vykonať v konaní o návrhu na zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny
riadne dokazovanie zamerané na to, či predmet ochrany, tak ako je tento stanovený
príslušnou vyhláškou, trvá alebo nie. Účelom dokazovania je získanie podkladov pre
správne rozhodnutie a preukázanie správnosti rozhodnutia a ako také je toto dokazovanie
nevyhnutné. Aj tu platí všeobecná zásada, v zmysle ktorej rozhodnutia, resp. stanoviská
správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Bez toho,
ţe by takéto dokazovanie vykonané bolo, nie je moţné opodstatnenosť návrhu vôbec posúdiť,
resp. bez vykonaného dokazovania, o ktoré by sa stanovisko odporcu malo opierať, je toto
stanovisko a samotný postup odporcu arbitrárny a nepreskúmateľný. Podľa názoru
navrhovateľa, pri akceptácii postupu odporcu, by on, resp. akákoľvek iná osoba, ktorej
vlastnícke právo je dotknuté vyhlásenou ochranou, v podstate nemala reálnu moţnosť
domáhať sa preskúmania opodstatnenosti trvania vyhlásenej ochrany a jej právo podať návrh
na zrušenie ochrany by tak bolo len vyslovene formálne. Zákon však toto oprávnenie
vlastníkovi pozemku ako subjektu, ktorého výkon vlastníckeho práva je vyhlásenou ochranou
výrazne, ak nie úplne obmedzený, priznáva a tomu musí zodpovedať povinnosť správneho
orgánu vecou sa v zmysle zákon a postupom stanoveným zákonom zaoberať. Samozrejme
aj tu je zrejme potrebné zachovať určitú rovnováhu a myslieť na to, aby správny orgán
nemusel znovu a znovu vykonávať dokazovanie pri opakovane a bezdôvodne podávaných
návrhoch na zrušenie ochrany. Ale v tomto prípade sa jedná o prvý návrh na zrušenie
ochrany, návrh, ktorý sa týka konkrétne pozemku, a návrh, ktorý sa opiera o konkrétne
pozorovania, z ktorých vyplýva, ţe druhy vtákov, na účely zabezpečenia preţitia ktorých bolo
Chránené vtáčie územie Ţitavský luh vyhlásené, sa na predmetnom pozemku vôbec
nevyskytujú.
V tejto súvislosti poukázal navrhovateľ aj na nasledovné.
Chránené vtáčie územie Ţitavský luh bolo vyhlásené na účel zabezpečenia priaznivého
stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovaných druhov vtákov
chriašteľa bodkovaného, kačice chrapľavej a kane močiarnej a zabezpečenia podmienok ich
preţitia a rozmnoţovania (§ 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia SR
č. 31/2008 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Ţitavský luh). Účelom
vyhlásenia ochrany nebol a nemôţe byť „potenciálny význam“ lokality ako biotopu pre
dané druhy vtákov (potenciálny význam môţe mať v podstate ktorákoľvek iná lokalita), ale
skutočný výskyt týchto druhov a skutočné vyuţitie určenej lokality danými druhmi pri
hniezdení a pod. Za chránené územia moţno vo všeobecnosti vyhlásiť lokality, na ktorých
sa nachádzajú biotopy chránených druhov (§ 17 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. ), pričom
biotop sa rozumie miesto výskytu určitého druhu (§ 2 ods. 2 písm. r/ zákona č. 543/2002 Z.z
.). Práve preto je potrebné vykonať na predmetnom pozemku riadne zisťovanie výskytu
druhov vtákov, kvôli ochrane ktorých bolo aj na tomto pozemku vyhlásené Chránené vtáčie
územie Ţitavský luh. Len týmto spôsobom je moţné preukázateľne zistiť opodstatnenosť,
resp. neopodstatnenosť ďalšieho trvania ochrany v danej lokalite.
Navrhovateľ svoj návrh doplnil podaním z 20. mája 2013, došlým na NS SR dňa
24. mája 2013. V tomto podaní uviedol, ţe hoci je moţné akceptovať potrebu vyhodnotenia
významu parcely pre kritériové druhy vtákov, nemôţe ísť o význam čisto potenciálny. Oproti
významu lokality pre vtákov tu totiţ stojí podstatné obmedzenie vlastníckeho práva
k pozemkom v danej lokalite a odpoveď na otázku trvania predpokladov vyhlásenej ochrany
je potrebné hľadať predovšetkým v zákone, a nie len v prírodovede. Účelom vyhlásenia
ochrany nebol a nemôţe byť len „potenciálny význam“ lokality ako biotopu pre dané druhy
vtákov (potenciálny význam môţe mať v podstate ktorákoľvek iná lokalita), ale skutočný
výskyt týchto druhov a skutočné vyuţitie určenej lokality danými druhmi pri hniezdení a pod.
Uvedené vyplýva priamo zo zákona č. 543/2002 Z. z.. Za chránené územia moţno
vo všeobecnosti vyhlásiť lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy chránených druhov (§ 17
ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.), pričom biotopom sa rozumie miesto výskytu určitého druhu
(§ 2 ods. 2 písm. r/ zákona č. 543/2002 Z. z.). Z kritériových druhov vtákov sa na dotknutom
pozemku majú podľa Štátnej ochrany prírody SR vyskytovať kaňa močiarna a chriašteľ
bodkovaný. Uvedené tvrdenie však nie je ničím doloţené. Ak by malo byť toto tvrdenie
pravdivé, prečo štátna ochrana prírody SR ako dôkaz výsledky príslušného monitoringu
nepredloţila a prečo vo svojom stanovisku opakovane zdôrazňuje len potenciálny význam
lokality? Dané tvrdenie pravdivé nie je. Navrhovateľ uviedol, ţe kritériové druhy vtákov
sa na predmetnom pozemku nevyskytujú a tento pozemok vôbec nevyuţívajú. Uvedenú
skutočnosť doloţil čestným prehlásením členov poľovníckej spoločnosti ŢITAVA, ktorí tieto
druhy vtákov, t. j kačicu chrapľavú a chriašteľa bodkovaného v danej lokalite počas
pravidelného denného monitorovania nesponzorovali uţ niekoľko rokov. Ďalšie trvanie
ochrany na danom pozemku je neopodstatnené, pričom potrebné si je uvedomiť aj skutočnosť,
ţe predmetný pozemok, ktorého je navrhovateľ spoluvlastníkom sa nachádza na okraji
chráneného vtáčieho územia a bezprostredne susedí so zastavaným územím obce. Podľa
názoru navrhovateľa je potrebné vykonať na predmetnom pozemku riadne zisťovanie výskytu
druhov vtákov, kvôli ochrane ktorých bolo aj na tomto pozemku vyhlásené Chránené vtáčie
územie Ţitavský luh. Len týmto spôsobom je moţné preukázateľne zistiť opodstatnenosť,
resp. neopodstatnenosť ďalšieho trvania ochrany v danej lokalite. Poukázal aj na to,
ţe samotná Štátna ochrana prírody SR vo svojom stanovisku vzala do úvahy moţnosť
vykonania dokazovania formou kontroly, resp. monitoringu kritériových druhov vtákov,
na účely ktorej poţaduje písomné doklady a vytýčenie hraníc pozemku na mieste samom.
Uviedol tieţ, ţe v súvislosti s vykonaním dokazovania je potrebné zadováţiť aj podklady
k zmene parcelácie pozemkov v danej lokalite, keď v súčasnej dobe uţ čísla parciel uvedené
v prílohách vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia SR č. 31/2008 Z. z., ktorou
sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Ţitavský luh nie sú všetky aktuálne (ako aj to práve pri
parcele ţalobcu), a to v dôsledku vykonania projektu pozemkových úprav na základe
rozhodnutia ObPÚ Nové Zámky č. ObPÚ-9-12/5947/ZK zo dňa 13. júla 2012, právoplatného
dňa 30. júla 2012, do katastra nehnuteľností zapísané Správou katastra Nové Zámky pod
Z 4857/2012. Samotná Štátna ochrana prírody SR vo svojom stanovisku priznáva,
ţe nedisponuje aktuálnymi podkladovými dátami pre zobrazenie hraníc dotknutej parcely.
Skutočnosť, ţe odporca vydal zamietavé stanovisko aj bez týchto podkladov opätovne svedčí
o porušení zásady, podľa ktorej rozhodnutia, resp. stanoviská správnych orgánov musia
vychádzať zo spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci.
II.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, ţe na návrh navrhovateľa
na zrušenie osobitne chránenej časti prírody a krajiny, ktorým sa domáhal ochrany svojho
pozemku, reagoval listom z 2. januára 2013 č. 3967/2012-2.1, v ktorom objasnil na základe
stanoviska a podkladov od Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky svoj zamietavý
postoj k návrhu navrhovateľa a dal mu na vedomie, ţe nie je daný dôvod na zmenu osobitne
chránenej časti prírody a krajiny vyňatím pozemku z CHVÚ Ţitavský luh. Uviedol,
ţe v predmetnom stanovisku sa tvrdenie o význame lokality, hoci len potenciálnom, ako
hniezdnom, potravnom alebo migračnom biotope spomína v súvislosti s vymedzovaním
chránených vtáčích území a nie v spojitosti s predmetnou parcelou č. 2898, ktorá
je v spoluvlastníctve navrhovateľa.
S poukazom na ustanovenie § 53 ods.1 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý
citoval, odporca uviedol, ţe podanie návrhu na zmenu alebo zrušenie osobitne chránenej
časti prírody a krajiny, ktorou je chránené vtáčie územie, podľa uvedeného ustanovenia
zákona o ochrane prírody a krajiny je podmienené preukázaním neexistencie predmetu
ochrany chráneného územia.
Po obdŕţaní návrhu navrhovateľa ako spoluvlastníka dotknutého pozemku si odporca
vyţiadal stanovisko odbornej organizácie Štátnej ochrany prírody SR, podľa ktorého
zákonom č. 543/2002 Z. z. poţadované podmienky v danom prípade splnené neboli, a preto
navrhovateľa stanoviskom z 2. januára 2013 č. 3967/2012-2.1 vyrozumel, ţe jeho návrh
je neodôvodnený. Odporca uviedol, ţe nepostupoval podľa § 50 zák. č. 543/2022 Z. z. jednak
z dôvodu, ţe nemá kompetenciu konať podľa tohto ustanovenia, nakoľko vecne príslušným
štátnym orgánom podľa § 50 zák. č. 543/2002 Z. z. je obvodný úrad ţivotného prostredia
v sídle kraja, ale predovšetkým preto, ţe podľa § 53 ods.1 zák. č. 543/2002 Z. z.,
predpokladom začatia konania podľa § 50 zák. č. 543/2002 Z .z. je zistenie nových
skutočností, ktoré majú závaţný vplyv na predmet ochrany alebo zánik predmetu ochrany,
resp. v prípade podania návrhu vlastníka (nájomcu) nehnuteľnosti naplnenie podmienky,
ţe predmet ochrany uţ nie je zrejmý alebo zanikol. Vzhľadom na uvedenú zákonnú
podmienku nemôţe byť predmetom konania podľa § 50 akýkoľvek návrh vlastníka (správcu,
nájomcu) pozemku, resp. inej osoby ale len návrh, ktorý je opodstatnený.
Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, ţe pokiaľ orgán ochrany prírody nezistil
ţiadne dôvody na zmenu alebo zrušenie osobitne chránenej časti prírody a krajiny v dôsledku
absencie, resp. nesplnenia zákonných podmienok, samotný proces podľa § 50 ods. 1 aţ 4
zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorého vykonanie navrhovateľ poţaduje, by bol
absolútne zbytočný a neúčelný, keďţe jeho predmetom by bolo prerokovanie pripomienok
vlastníka pozemku k návrhu, ktorý sám podal. Navrhovateľ síce tvrdí, ţe by mal moţnosť
napríklad podať pripomienky k podkladom Štátnej ochrany prírody SR, avšak hypoteticky
zverejnený zámer by v tomto prípade ţiadne podklady od Štátnej ochrany prírody SR
neobsahoval, keďţe táto organizácia s návrhom navrhovateľa nesúhlasila.
Odporca uviedol, ţe vo veci návrhu navrhovateľa nerozhodoval v správnom konaní
z dôvodu, ţe nešlo o konanie v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)
z nasledovných dôvodov, z ktorých kaţdý sám osebe vylučoval takýto postup:
1. kompetencia rozhodnúť o návrhu navrhovateľa zo ţiadneho ustanovenia zákona
o ochrane prírody a krajiny odporcovi nevyplývala, zákon o ochrane prírody a krajiny
v ust. § 53 ani v iných svojich ustanoveniach neuvádza, ţe o návrhu na zrušenie
osobitne chránenej časti prírody a krajiny rozhodujú štátne orgány ochrany prírody
a krajiny v správnom alebo inom konaní,
2. zákon o ochrane prírody a krajiny v § 53 ods.1 ustanovuje, ţe zmena alebo zrušenie
osobitne chránenej časti prírody a krajiny sa vykoná rovnakým spôsobom, akým
sa podľa tohto zákona vyhlasuje ochrana osobitne chránenej časti prírody a krajiny,
t. j. podľa ustanovenia § 50 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré upravuje proces
tvorby a vydania normatívneho právneho aktu, ktorý je automaticky vylúčený
z aplikácie správneho poriadku (viď napr. odôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu
SR – nález Pl. ÚS 22/06-81 z 1. októbra 2008),
3. navrhovateľ nebol v zmysle § 53 ods.1 zákona o ochrane prírody a krajiny oprávnený
na podanie návrhu, nakoľko nebola splnená podmienka uvedená v predmetnom
ustanovení „už nie je zrejmý predmet ochrany alebo tento zanikol“ viď
napr. stanovisko Štátnej ochrany prírody SR č. ŠOP SR/4178/2012 zo 4. decembra
2012),
4. posúdenie existencie predmetu ochrany chráneného územia nie je rozhodnutím
o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických alebo
právnických osôb, takéto účinky môţe mať len všeobecne záväzný právny predpis,
ktorým sa chránené územie vyhlasuje alebo zrušuje, v praxi návrh na zmenu alebo
zrušenie osobitne chránenej časti prírody a krajiny podáva Štátna ochrany prírody SR
a posudzuje orgán ochrany prírody príslušný na vyhlásenie chráneného územia mimo
správneho konania, odporca obdobný postup zvolil aj v prípade návrhu navrhovateľa,
keďţe v zmysle § 53 ods.1 zákona o ochrane prírody a krajiny môţe takýto návrh
podať akákoľvek osoba a zo zákona o ochrane prírody a krajiny ani z iného
všeobecne záväzného právneho prepisu nevyplývalo, ţe by mal v danom prípade
postupovať inak.
K námietke navrhovateľa, ţe v predmetnej veci nebolo vykonané ţiadne dokazovanie
odporca uviedol, ţe svoj postoj vyjadril na základe odborného stanoviska Štátnej ochrany
prírody SR, o čom bol navrhovateľ informovaný v stanovisku odporcu a v prípade záujmu bol
oprávnený si toto odborné stanovisko vyţiadať alebo vyhotoviť z neho fotokópiu. Odporca
ohliadku predmetného posudku nevykonal jednak z dôvodu, ţe táto nebola odporučená
zo strany Štátnej ochrany prírody SR a tieţ z dôvodu, ţe takáto ohliadka by nemala ţiadnu
výpovednú hodnotu, keďţe existenciu predmetu ochrany chráneného vtáčieho územia moţno
posúdiť len na základe dlhodobého monitoringu stavu druhov vtákov, na ochranu ktorých
bolo vyhlásené.
Vyhláška ministerstva č. 31/2008 Z. z., ktorou sa vyhlasuje CHVÚ Ţitavský luh
obsahuje zákazy, ktoré čiastočne obmedzujú vlastníkov (nájomcov) pri beţnom
obhospodarovaní pozemkov. Nemoţno sa však stotoţniť s tvrdením navrhovateľa,
ţe by úplne obmedzovali výkon vlastníckeho práva. Vyhlásenie, zmena a zrušenie osobitne
chránených častí prírody a krajiny sa v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny realizuje
formou všeobecne záväzného právneho predpisu. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky (nález PL. ÚS 22/06-81 zo dňa l. októbra 2008) vo vzťahu
k normatívnym právnym aktom sa fyzické osoby a právnické osoby môţu brániť
bezprostredne vyuţívaním svojich politických práva sprostredkovane iniciovaním konania
štátnych orgánov taxatívne uvedených v čl. 130 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), ktoré majú procesnú spôsobilosť na podanie návrhu na začatie konania o súlade
právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy.
Zákon o ochrane prírody a krajiny ţalobcovi nezakladá automaticky nárok na podanie
návrhu na zrušenie osobitne chránenej časti prírody a krajiny, nakoľko oprávnenie na podanie
takéhoto návrhu je podmienené skutočnosťami, ktoré majú závaţný vplyv na predmet
ochrany alebo zánik predmetu ochrany, pričom tieto zákonné predpoklady v prípade návrhu
navrhovateľa neboli naplnené. Otázka zaradenia pozemku v spoluvlastníctve navrhovateľa
do CHVÚ Ţitavský luh bola uţ vo veľkej miere riešená v čase vyhlasovania uvedeného
chráneného územia, ako aj v procese schvaľovania územného plánu obce Maňa, do ktorej
katastrálneho územia predmetný pozemok patrí. Vychádzajúc zo samotného tvrdenia
navrhovateľa, MŢP SR nebolo povinné sa podaným návrhom na zrušenie ochrany osobitne
chránenej časti prírody a krajiny zaoberať z dôvodu jeho bezdôvodnosti. Dotknutý pozemok
je súčasťou CHVÚ Ţitavský luh vyhláseného vyhláškou MŢP SR č. 31/2008 Z. z., ktorou
sa vyhlasuje CHVÚ Ţitavský luh. Na časti predmetného pozemku sa nachádza tieţ ochranné
pásmo prírodnej pamiatky Rieka Ţitava s tretím stupňom ochrany. Účelom ochrany CHVÚ
Ţitavský luh je zabezpečenie priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu
a biotopov sťahovavých druhov vtákov chriašteľa bodkovaného (Porzana porzana, kačice
chrapľavej (Anas querquedula) a kane močiarnej (Circus aeruginosus), ako aj zabezpečenie
podmienok ich preţitia a rozmnoţovania. Biotop druhu zákon o ochrane prírody a krajiny
v ustanovení § 2 ods. 2 písm. w/ definuje ako „biotop, v ktorom jedince tohto druhu majú
prirodzené podmienky na ţivot alebo na niektorú z fáz ţivota“.
Vyjadrenie navrhovateľa, ţe sa výberové druhy CHVÚ Ţitavský luh na predmetnom
pozemku nevyskytujú je účelové, nepravdivé a nevychádza zo ţiadnych odborných
podkladov. Predmetný pozemok je spolu s časťou ornej pôdy na susedných parcelách
a ďalšími plochami s lúčnym úhorom v časti Gedra pravidelne počas jarných mesiacov marec
- jún podmáčaná a zaplavená podzemnou vodou, ktorá sa v tejto časti hromadí zo zráţok,
resp. je tu vytláčaná podzemná voda z Hronskej pahorkatiny. Na predmetných plochách
sa vyskytujú bývalé ramená rieky Ţitavy, ktoré zanikli počas vodohospodárskych úprav
v území. Predmetné pozemky sú počas jarného zaplavenia a podmáčania súvislou plochou
plytkej mokrade so striedajúcimi sa ostrovmi lúčnej vegetácie. Tieto plochy sú pravidelne
vyuţívané výberovými druhmi CHVÚ - Anas querquedula a Circus aeruginosus. Ku koncu
jari a začiatkom leta voda z lokalít ustupuje, v prípade suchších rokov plochy nemusia byť
zaplavené vôbec a v takom prípade je výskyt výberových druhov obmedzený na loviská
Circus aeruginosus. Lokalita je mapovaná ako súvislý celok a počas mapovania vtáky
nie sú zaznamenávané podľa výskytu na parcelách, nakoľko sa vtáky pohybujú na celej
lokalite.
Odporca ďalej k jednotlivým druhom posudzovaných vtákov európskeho významu
a biotopov sťahovavých vtákov uviedol nasledovné.
10 6Sţnč/2/2013
Chriašteľ bodkovaný (Porzana porzana)
CHVÚ Ţitavský luh v rámci Nitrianskeho kraja, okresu Nové Zámky je jednou
z dvoch posledných lokalít, kde sa druh vyskytuje pravidelne počas migrácie
a pravdepodobne je uţ i posledným hniezdnym refúgiom druhu (po lokalite NPR Paríţske
močiare) na základe posledných ornitologických monitoringov (Lengyel, Gúgh). V okolí
CHVÚ Ţitavský luh (na strednom toku Ţitavy) sa uţ nenachádzajú ţiadne iné vhodné
potravné biotopy a ani moţné iné hniezdiská druhu, územie je pre druh významné aj počas
migrácie, čo dokazujú nielen súčasné, ale aj historické údaje (Babó 1983, Lengyel 1992).
Na predmetnom pozemku sa vyskytujú vhodné biotopy v čase zaplavenia lokality. Ďalšia
fragmentácia a zmenšovanie súčasných potravných a migračných biotopov v kontexte
stredného toku rieky Ţitavy môţe mat' za následok zánik hniezdnej populácie druhu v CHVÚ
Ţitavský luh. Likvidácií mokradí je pritom známym faktorom ohrozujúcim tento druh (Trnka
2002).
Výskyt v časti Dolná Gedra je obmedzený na obdobia s prítomnosťou vody. Druh
vyuţíva zaplavené a podmáčané porasty v močiaroch a mokrých lúkach. Predmetná parcela
spolu s pozemkami na Dolnej Gedre predstavuje dôleţité biotopy pre daný druh najmä
v jarnom období počas ťahu a obsadzovania hniezdnych teritórií. Pre udrţanie hniezdnych
teritórií je dôleţité zachovanie všetkých biotopov bez fragmentácie k čomu by vyňatie
z CHVÚ prispelo. To, ţe výskyt predmetného druhu v území bol potvrdený, preukazujú tieţ
aktuálne údaje z publikácie Chránené vtáčie územie Ţitavský luh (Gúgh et al. 2011)
od autorov J.Gúgh, J.Lengyel, M.Sádovský s odbornou asistenciou T.Babóa, ktorý v území
uskutočňoval prvý ornitologický prieskum od roku 1973. Aktuálne ornitologické údaje
o výskyte predmetného druhu aj z roku 2012 sú zverejnené online v ornitologickej databáze
Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko, Ochrany dravcov na Slovensku
a Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied (Gúgh 2013). V predmetnej publikácii
sú uvedené všetky pozorovania druhu, ktoré nie sú obmedzované len na predmetnú parcelu
a lokalitu Dolná Gedra, ale na celé CHVÚ Ţitavský luh. V rokoch 1997 - 2011 bolo v CHVÚ
Ţitavský luh zaznamenaných 1-3 teritoriálnych samcov, rovnako ako aj neskôr. Na lokalite
ale boli zaznamenané aj juvenily (Gúgh et al. 2011, Gúgh 2013). Tieto pravidelné
pozorovania dostatočne preukazujú hniezdenie a prítomnosť hniezdnych teritórií na lokalite.
2
Hniezdna hustota tak je 0,6-1,9 p/km(celé CHVÚ Ţitavský luh má rozlohu 155,4 ha),
čo je hodnota umiestnená v rámci intervalu zisteného na vhodnom hniezdnom biotope
2
v Estónsku 0,5-4 p/km(Leibak et al. 1994). Veľkosť hniezdneho teritória, ktoré potrebujú
11 6Sţnč/2/2013
chriaštele na preţitie tak bola v optimálnych rokoch pod 51,8 ha. Tieto teritóriá, ktoré
sú dôleţité aj ako trofická základňa, zahŕňajú aj predmetnú parcelu v čase vlhkých rokov
dôleţitú pre udrţanie teritória.
Zisťovanie výskytu druhu vyţaduje znalosť hlasových prejavov a etológie druhu.
Nakoľko ide o druh s aktivitou počas šera a noci, jeho zaznamenávanie vyţaduje špecifický
monitoring. Druh ţije skrytým spôsobom ţivota a jeho hlasové prejavy je moţné zaznamenať
najmä v tomto období. Presná lokalizácia druhu na základe hlasových prejavov je veľmi
náročná, navyše je druh v rámci vhodných biotopov výrazne mobilný. Hniezda nie
sú dohľadávané, z ochranárskych dôvodov sa takýto spôsob mapovania neuplatňuje, nakoľko
výrazne ohrozuje vtáky a zniţuje úspešnosť hniezdenia. Pri malom počte hniezdnych párov
by dohľadanie čo i len jedného hniezda mohlo viest' k atrahovaniu predátorov a následnému
zničeniu predmetu ochrany.
Kaňa močiarna (Circus aeruginosus)
Trvalé trávne porasty vyuţíva druh ako loviská počas migrácie a hniezdenia (Gúgh
et al. 2011). Potravná báza druhu je zloţená z drobných zemných hlodavcov a spevavcov.
Zachovanie trvalých trávnych porastov je kľúčové pre druh nakoľko okolité
poľnohospodárske pozemky neponúkajú vţdy dostatočnú potravnú ponuku, najmä v rokoch
pestovania kukurice alebo slnečnice. Ďalšia fragmentácia potravných biotopov môţe
negatívne vplývať na druh v lokalite a pre zachovanie celého predmetu ochrany v CHVÚ
Ţitavský luh, keďţe pre hniezdenie celej populácie je dôleţité nielen zachovanie konkrétneho
hniezda, ale aj biotopov a lokalít, ktoré slúţia na zber potravy, ktorým predmetný pozemok je,
ako preukazujú mnohé záznamy. Pritom práve zachovanie lúk a pasienkov a celkovej
diverzity krajiny je dôleţité pre ochranu tohto druhu (Karaska et al. 2002). Pozorovania
z lokality Dolná Gedra vrátane predmetnej parcely existujú aj z posledných rokov (Gúgh et al.
2011, Gúgh & Sádovský 2013).
V rámci CHVÚ hniezdi pravidelne 3 - 6 párov (Gúgh et al. 2011) a ako loviská
vyuţívajú celú plochu CHVÚ, vrátane lokality Dolná Gedra s lúčnymi pozemkami aj pri
mlyne. Druh vyuţíva územie PR Ţitavský luh aj na spoločné nocovanie počas jarnej
a jesennej migrácie, pričom k nocovaniu vyuţíva porasty rezervácie (nie predmetnej parcely),
ale počas zlietavania a denného lovenia vyuţíva druh vo veľkej miere celé územie na lov
a odpočinok (Gúgh et al. 2011, Gúgh 2013a, Gúgh 2013b, Gúgh 2013c, Gúgh 20l3d, Gúgh
2013e, Gúgh 2013f, Gúgh 20l3g, Gúgh 2013h). Z počtov pozorovaní je vidieť, ţe sa jedná
12 6Sţnč/2/2013
o územie nadregionálneho významu, pričom takto vysoká koncentrácia vtákov tohto druhu
je podmienená práve vďaka vhodným loviskám (trávnaté porasty), ktorých ďalšie
ohrozovanie likvidáciou by mohlo mať negatívny dopad na výskyt druhu. Kaňa močiarna
na predmetnej parcele nehniezdi, ale predmetný pozemok je súčasťou jej lovných teritórií.
Kačica chrapačka (Anas querquedula)
Kačica chrapačka územím CHVÚ Ţitavský luh početne migruje a aj hniezdi (Gúgh et
al. 2011). Počas migrácie vyuţíva plytké mokrade so striedajúcou sa lúčnou vegetáciou,
hniezdi na podmáčaných lúkach a v močiaroch s vegetáciou nízkobylinného charakteru. Časť
CHVÚ v lokalite Gedra vyuţíva počas zaplavenia pozemkov. Negatívny vývoj a ďalší zánik
vhodných biotopov môţe negatívne ovplyvniť druh v CHVÚ.
Druh sa na lokalite Dolná Gedra počas hniezdneho obdobia vyskytuje pravidelne
v čase zaplavenia a podmáčania lokality (Gúgh 2013a, Gúgh 20l3i, Gúgh 2013j).
Navrhovateľ uviedol, ţe rozhodujúce pre zabezpečenie cieľov ochrany CHVÚ
je zachovanie, prípadne zlepšenie ekologického stavu biotopov, na ktoré sú viazané druhy
vtákov, na ochranu ktorých sa CHVÚ vyhlasuje. Pri vymedzení hraníc CHVÚ Ţitavský luh
sa vychádzalo z najnovších vedeckých poznatkov o špecifických podmienkach tejto oblasti,
ktorá si vyţaduje ochranu biotopov vyššie uvedených druhov vtákov. Keďţe vplyvom
viacerých faktorov (biotických, abiotických, napr. klimatických a hydrologických)
sa hniezdne lokality druhov vtákov menia v čase a priestore, pre zaradenie lokality do CHVÚ
nie je rozhodujúcou podmienkou priamo výskyt kritériových druhov vtákov na určitom mieste
v určitom čase, ale význam lokality, hoci len potenciálny, ako hniezdny, potravný alebo
migračný biotop pre tieto druhy. Pričom dôleţité je poznamenať, ţe v prípade CHVÚ
Ţitavský luh sa tu vyskytujú počas migrácie a hniezdenia všetky 3 výberové druhy CHVÚ
a predmetná parcela má pre ne význam počas migrácie, zberu potravy a odpočinku.
Potenciálnym výskytom sa rozumie potenciálny výskyt na základe predošlých poznatkov
o výskyte druhu v danej lokalite, pričom treba poznamenať, ţe v prípade CHVÚ Ţitavský
luh nehovoríme o potenciálnom výskyte, nakoľko sa v tomto území výberové druhy
CHVÚ vyskytujú.
Zmena hraníc CHVÚ vyhláseného v zmysle čl. 4 smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2009/l47/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne ţijúceho vtáctva je moţná len
vo výnimočných a odôvodnených prípadoch. Vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdneho
13 6Sţnč/2/2013
dvora (C-44/95, C-96/98) a usmernení Európskej komisie je to buď v prípade ak prirodzeným
vývojom, ktorému nebolo moţné predísť alebo zabrániť, došlo k významným zmenám
v biotopoch druhov vtákov, na základe ktorých lokalita v CHVÚ stratila svoju ornitologickú
hodnotu (napríklad odplavenie hniezdneho ostrova), alebo ak v dôsledku preukázateľného
vedeckého omylu bola do CHVÚ zaradená lokalita, ktorá nemá hodnotu pre druhy vtákov
európskeho významu alebo sťahovavé druhy vtákov, pre ktorých ochranu bolo územie
vymedzené, pričom je nutné brať v úvahu dlhodobé hľadisko, napríklad umoţniť potenciálnu
zmenu lokalít na rozmnoţovanie druhu v rámci rozsiahlejšieho územia. Súčasne musí byť
splnená podmienka, ţe takáto lokalita sa medzičasom nestala významnou lokalitou
s pravidelným výskytom iných druhov vtákov európskeho významu alebo sťahovavých
druhov vtákov a nie je významná pre integritu CHVÚ (napríklad netvorí ochrannú zónu alebo
nie je potenciálnou lokalitou vhodnou na revitalizáciu). Podľa dostupných poznatkov
k takýmto skutočnostiam, ktoré by mali viesť k zmene hraníc CHVÚ, nedošlo.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal odporca za to, ţe návrh navrhovateľa
je celkom bezdôvodný a neopodstatnený, jeho postup bol v súlade so zákonom o ochrane
prírody a krajiny, a preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh navrhovateľa
proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 8. apríla 2013 pod sp. zn. 6Sţnč/2/2013 podľa
§ 250t ods.4 O.s.p. v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
III.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2
písm. b/ O.s.p. sa oboznámil s návrhom navrhovateľa, vyjadrením odporcu, ako
aj s administratívnym spisom odporcu, preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t
ods. 4 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, ţe návrhu navrhovateľa nemoţno priznať úspech.
Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, ţe navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal
postupu podľa ustanovení štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
upravujúcej „Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy“ (§ 250t O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 250t ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
tvrdí, ţe orgán verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným
príslušným právnym predpisom tým, ţe je v konaní nečinný, môţe sa domáhať, aby súd
14 6Sţnč/2/2013
vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný,
ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis.
Podľa ustanovenia § 250t ods.4 O.s.p., súd o návrhu rozhodne bez pojednávania
uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému
sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu
ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môţe na návrh
orgánu verejnej správy túto lehotu predĺţiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd
zamietne.
Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250t ods.7 O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 250t ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa pouţijú
ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, ţe na ich základe
môţe nečinnému orgánu verejnej správy súd uloţiť povinnosť zaoberať sa vecou
navrhovateľa a vydať o tom rozhodnutie.
Predpokladom priznania uvedenej ochrany fyzickej alebo právnickej osoby súdom
v zmysle uvedenej právnej normy je preukázanie, ţe orgán verejnej správy nekoná bez
váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, ţe je v konaní
nečinný, a jeho nečinnosťou sú alebo by mohli byť práva alebo právom chránené záujmy
fyzickej alebo právnickej osoby porušené alebo inak dotknuté (§ 250t ods. 8 O.s.p. v spojení
s § 247 ods. 1 O.s.p).
Navrhovateľ sa domáhal súdnej ochrany pred tvrdenou nečinnosťou odporcu návrhom
podaným podľa § 250t O.s.p., a ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uloţil
odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na zrušenie ochrany osobitne
chránenej časti prírody a krajiny, pozemku s parc. č. 2898, druh pozemku orná pôda
2
vo výmere 20508 m, takto zapísaný Správou katastra Nové Zámky v LV č. X. pre katastrálne
územie V., ako súčasti Chráneného vtáčieho územia Ţitavský luh, ktorého ochrana bola
15 6Sţnč/2/2013
vyhlásená vyhláškou Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 31/2008 Z. z.,
ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Ţitavský luh, a to najneskôr v lehote troch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Z podkladov súdneho spisu, vrátane pripojeného administratívneho spisu správneho
orgánu, boli zistené nasledujúce skutkové okolnosti.
Vyhláškou MŢP SR č. 31/2008 Z. z. zo 7. január 2008 podľa § 26 ods. 6 zák. č.
543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny bolo vyhlásené Chránené vtáčie územie Ţitavský
luh.
Podľa § 1 cit. vyhlášky Chránené vtáčie územie Ţitavský luh bolo vyhlásené na účel
zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov
sťahovavých druhov vtákov chriašteľa bodkovaného, kačice chrapľavej a kane močiarnej
a zabezpečenia podmienok ich preţitia a rozmnoţovania.
Citovaná vyhláška nadobudla účinnosť 1.2.2008.
Z podkladov súdneho spisu vyplývajú nasledujúce úkony navrhovateľa a správnych
orgánov:
1.) Navrhovateľ 24. septembra 2012 podal na MŢP SR na základe ust. § 53 ods. 1
zák.č. 543/2002 Z.z. návrh na zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny.
Týmto návrhom ako spoluvlastník pozemku s parc. č. 2898, druh pozemku orná pôda
2
vo výmere 20508 m, takto zapísaného Správou katastra Nové Zámky v LV č. X. pre
katastrálne územie V., navrhol, aby bola zrušená ochrana tohto pozemku, ktorá bola
vyhlásená na základe ust. § 26 ods.6 zák.č. 543/2002 Z.z. vyhláškou MŢP SR č. 31/2008 Z.z.,
ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Ţitavský luh. Ako dôvod návrhu uviedol,
ţe predmet ochrany stanovený uvedenou vyhláškou zanikol. Druhy vtákov, na účely
zabezpečenia preţitia ktorých bolo Chránené vtáčie územie Ţitavský luh vyhlásené,
sa na pozemku s parc.č. 2898 v kat. úz. V. vôbec nevyskytujú. Na tomto pozemku tieto druhy
vtákov nehniezdia, nelovia tu a nezbierajú tu potravu a nejedná sa ani o pozemok, na ktorom
by mali oddychové miesta, resp. migračné miesta. Uviedol, ţe zrušenie ochrany vo vzťahu
k predmetnému pozemku nebude mať ţiaden vplyv na predmet ochrany definovaný cit.
16 6Sţnč/2/2013
vyhláškou. V súvislosti s týmto návrhom ţiadal, aby vo veci bolo vykonané riadne konanie
v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z., pričom poukázal na ust. § 53 ods.2
tohto zákona, podľa ktorého na zrušenie ochrany sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 50 a §
51 tohto zákona. Navrhovateľ ţiadal, aby príslušný správny orgán vo veci pri prejednaní tohto
návrhu postupoval v zmysle § 50 zák.č. 543/2002 Z.z. a aby vykonal na pozemku s parc. č.
2898 pre kat. úz. V. riadne zisťovanie výskytu druhov vtákov, kvôli ochrane ktorých bolo aj
na tomto pozemku vyhlásené Chránené vtáčie územie Ţitavský luh, lebo len týmto spôsobom
je moţné preukázateľne zistiť opodstatnenosť, resp. neopodstatnenosť ďalšieho trvania
ochrany v danej lokalite.
2) K návrhu navrhovateľa odporca na základe vyţiadaných podkladov od Štátnej
ochrany prírody SR zaujal stanovisko vedené pod č.: 3967/2012-2.1 z 2. januára 2013, ktoré
doručil navrhovateľovi. V tomto stanovisku uviedol, ţe dotknutý pozemok je súčasťou CHVÚ
Ţitavský luh vyhláseného vyhláškou MŢP SR č. 31/2008 Z. z., ktorou sa vyhlasuje CHVÚ
Ţitavský luh. Na časti predmetného pozemku sa nachádza tieţ ochranné pásmo prírodnej
pamiatky Rieka Ţitava s tretím stupňom ochrany. Predmetom ochrany CHVÚ Ţitavský luh
je hniezdna populácia druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov
vtákov chriašteľa bodkovaného (Porzana porzana, kačice chrapľavej (Anas querquedula)
a kane močiarnej (Circus aeruginosus).
Rozhodujúce pre zabezpečenie cieľov ochrany CHVÚ je zachovanie, prípadne
zlepšenie ekologického stavu biotopov, na ktoré sú viazané druhy vtákov, na ochranu ktorých
sa chránené vtáčie územie vyhlasuje. Pri vymedzení hraníc CHVÚ Ţitavský luh
sa vychádzalo z najnovších vedeckých poznatkov o špecifických podmienkach tejto oblasti,
ktorá si vyţaduje ochranu biotopov vyššie uvedených druhov vtákov. Keďţe vplyvom
viacerých faktorov (biotických, abiotických, napr. klimatických a hydrologických)
sa hniezdne lokality druhov vtákov menia v čase a priestore, pre zaradenie lokality do CHVÚ
nie je rozhodujúcou podmienkou priamo výskyt kritériových druhov vtákov na určitom mieste
v určitom čase, ale význam lokality, hoci len potenciálny, ako hniezdny, potravný alebo
migračný biotop pre tieto druhy.
Zmena hraníc CHVÚ vyhláseného v zmysle čl. 4 smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2009/l47/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne ţijúceho vtáctva je moţná len
vo výnimočných a odôvodnených prípadoch. Vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdneho
dvora (C-44/95, C-96/98) a usmernení Európskej komisie je to buď v prípade ak prirodzeným
vývojom, ktorému nebolo moţné predísť alebo zabrániť, došlo k významným zmenám
17 6Sţnč/2/2013
v biotopoch druhov vtákov, na základe ktorých lokalita v CHVÚ stratila svoju ornitologickú
hodnotu (napríklad odplavenie hniezdneho ostrova), alebo ak v dôsledku preukázateľného
vedeckého omylu bola do CHVÚ zaradená lokalita, ktorá nemá hodnotu pre druhy vtákov
európskeho významu alebo sťahovavé druhy vtákov, pre ktorých ochranu bolo územie
vymedzené, pričom je nutné brať v úvahu dlhodobé hľadisko, napríklad umoţniť potenciálnu
zmenu lokalít na rozmnoţovanie druhu v rámci rozsiahlejšieho územia. Súčasne musí byť
splnená podmienka, ţe takáto lokalita sa medzičasom nestala významnou lokalitou
s pravidelným výskytom iných druhov vtákov európskeho významu alebo sťahovavých
druhov vtákov a nie je významná pre integritu CHVÚ (napríklad netvorí ochrannú zónu alebo
nie je potenciálnou lokalitou vhodnou na revitalizáciu).
Monitoring kritériových druhov vtákov v Chránenom vtáčom území Ţitavský luh
zabezpečuje Slovenská ornitologická spoločnosť/Birdlife Slovensko a Štátna ochrana prírody
Slovenskej republiky, Správa Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. Dotknutá parcela
č. 2898, na ktorej sa nachádzajú biotopy európskeho významu Aluviálne lúky zväzu Cnidion
venosi (6440) a Níţinné a podhorské kosné lúky (6510) predstavuje v rámci Chráneného
vtáčieho územia Ţitavský luh významnú lokalitu s výskytom viacerých druhov vtákov
národného významu, ako aj druhov vtákov európskeho významu. Z kritériových druhov
vtákov sa na tejto parcele vyskytujú kaňa močiarna (Circus aeruginosus) a chriašteľ
bodkovaný (Porzana porzana).
Nakoľko účelom ochrany CHVÚ Ţitavský luh je zabezpečenie priaznivého stavu
biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov
chriašteľa bodkovaného (Porzana porzana), kačice chrapľavej (Anas querquedula) a kane
močiarnej (Circus aeruginosus), ako aj zabezpečenie podmienok ich preţitia
a rozmnoţovania, pričom parcela č. 2898 je miestom výskytu dvoch z troch kritériových
druhov, v zmysle § 53 ods.1 zák.č. 543/2002 Z.z. nie je daný dôvod na zmenu osobitne
chránenej časti prírody a krajiny vyňatím predmetnej parcely z Chráneného vtáčieho územia
Ţitavský luh.
3) Navrhovateľ podaním z 21. januára 2013 na základe ust. § 31 zák.č. 153/2001 Z.z.
o prokuratúre v znení neskorších predpisov podal na Generálnu prokuratúru Slovenskej
republiky podnet na preskúmanie zákonnosti postupu odporcu v konaní o návrhu na zrušenie
ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny. Uviedol, ţe odporca nevykonal riadne
správne konanie v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z.. S poukazom
na § 53 ods.2 cit. zákona uviedol, ţe odporca mal postupovať v zmysle ust. § 50 cit. zákona,
18 6Sţnč/2/2013
resp. v zmysle ustanovenia § 81 ods.1 cit. zákona, z ktorého vyplýva, ţe na dané konanie
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Na základe predmetného návrhu malo
byť vo veci vykonané riadne správne konanie postupom stanoveným zák. č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Tým, ţe vo veci správne
konanie vykonané nebolo, nemohol si uplatňovať ţiadne práva, ktoré mu ako účastníkovi
konania prislúchajú a odporca bez akéhokoľvek dokazovania mu len oznámil zamietavé
stanovisko, ktoré je navyše zaloţené na nepravdivých skutočnostiach, a tak je arbitrárne
a nepreskúmateľné. Podľa názoru navrhovateľa výsledkom daného konania malo byť vydanie
rozhodnutia vo veci samej, ktoré mohlo byť podrobené preskúmaniu v odvolacom,
resp. súdnom konaní. Zároveň namietal, ţe druhy vtákov, na účely zabezpečenia preţitia
ktorých bolo Chránené vtáčie územie Ţitavský luh vyhlásené, sa na pozemku s parc.č. 2898
v kat. úz. V. vôbec nevyskytujú.
Navrhovateľ sa prostredníctvom tohto podnetu ţiadal, aby príslušný prokurátor
v rozsahu svojej pôsobnosti vykonal opatrenia na odstránenie zistených porušení
v predmetnom konaní a zároveň ţiadal, aby preskúmal zákonnosť postupu odporcu pri
vyhlasovaní Chráneného vtáčieho územia Ţitavský luh.
4) Generálna prokuratúra SR uvedený podnet vybavila upovedomením
navrhovateľa pod č. VI/1 Gd 24/13-8 z 18. marca 2013, ktorým mu oznámila,
ţe preskúmaním na vec sa vzťahujúcich podkladov bolo zistené, ţe jeho argumentácii
prisvedčiť nemoţno. S poukazom na ustanovenia § 26 ods.1, 6, § 53 ods.1, 2 zák.č. 543/2002
Z.z., ktoré citovala uviedla, ţe chránené vtáčie územie vyhlasuje ministerstvo všeobecne
záväzným právnym predpisom, ktorým v danom prípade je vyhláška č. 31/2008 Z.z., ktorou
sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Ţitavský luh. Na prijatie všeobecne záväzného právneho
predpisu sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecné záväzné právne
predpisy nie sú výsledkom postupu podľa správneho poriadku, a tieţ na ich zmenu
a zrušenie nemoţno uplatniť všeobecné predpisy o správnom konaní. Všeobecne záväzné
právne predpisy ako normatívne správne akty totiţ nemoţno stotoţňovať s individuálnymi
právnymi aktmi, spravidla rozhodnutiami o právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach fyzických a právnických osôb. Zmenu všeobecne záväzného právneho predpisu
moţno dosiahnuť legislatívnym procesom, a to rovnakým akým bol všeobecný právny
predpis prijatý. Individuálnym rozhodnutím v správnom konaní zmenu všeobecne záväzného
právneho predpisu dosiahnuť nemoţno.
19 6Sţnč/2/2013
Pokiaľ je ochrana osobitne chránenej časti prírody a krajiny zaloţená všeobecne
záväzným právnym predpisom, je potom oprávnenie vlastníka na podanie návrhu na zmenu
alebo zrušenie takejto ochrany upravené v ust. § 53 ods.1 vete druhej zákona č. 543/2002 Z.z.
návrhom na zmenu všeobecne záväzného právneho predpisu. Takýto návrh nie je ţiadosťou
akú má na mysli ust. § 82 ods.11 zák. č. 543/2002 Z.z., pretoţe zákon v legislatívnom procese
prijímania všeobecne záväzných predpisov a ich zmien vydávanie rozhodnutí podľa predpisov
o správnom konaní nepredpokladá.
Podľa názoru Generálnej prokuratúry SR záver navrhovateľa, ţe postupom
ministerstva mu bola odňatá moţnosť podať opravný prostriedok, resp. podať návrh
na preskúmanie súdom, neobstojí. Za predpokladu preskúmania zákonnosti navrhovateľom
pertraktovaného rozhodnutia súdom, by totiţ v konečnom dôsledku súd rozhodoval
o povinnosti ministerstva zmeniť všeobecne záväzný právny predpis a takúto právomoc zákon
súdu nezveril. Neobstojí ani výhrada navrhovateľa, ţe stanovisko ministerstva, ktorým
odpovedalo na návrh, je zaloţené na nepravdivých okolnostiach, a je teda arbitrárne a pre
nedostatok formy i nepreskúmateľné. Zo zadováţených podkladov je zrejmé, ţe ministerstvo
sa podaným návrhom na zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny
z hľadiska jeho opodstatnenosti zaoberalo a pri odpovedi na návrh vychádzalo z odborného
stanoviska Štátnej ochrany prírody SR zo 4. decembra 2012 č. ŠOP SR/4178/2012, ktoré
si zadováţilo práve na tento účel. Podľa názoru GP SR postup ministerstva z vecného
i procesného hľadiska zodpovedá zákonu.
5) Navrhovateľ podaním zo 4. februára 2013 podľa § 3 zákona č. 9/2010 Z.z.
o sťaţnostiach podal sťaţnosť proti postupu odporcu v konaní o návrhu na zrušenie ochrany
osobitne chránenej časti prírody a krajiny, ktorú adresoval MŢP SR. Táto sťaţnosť bola
obsahovo totoţná s podnetom navrhovateľa, podaným na Generálnu prokuratúru SR.
6) Ministerstvo ţivotného prostredia SR, odbor rezortnej kontroly upovedomením
z 5.3.2013, č. 10/2013-sť.-1.3, upovedomilo navrhovateľa, ţe v súlade s § 6 ods. 4 zák.č.
9/2010 Z.z. o sťaţnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z.z. bola jeho sťaţnosť odloţená.
Vykonaním prvotných úkonov smerujúcich k prešetreniu sťaţnosti bolo totiţ zistené,
ţe v totoţnej veci koná prokuratúra.
7) Navrhovateľ v nadväznosti na uvedené – potom, ako na základe jeho sťaţnosti,
ktorou sa obrátil na odporcu, resp. Generálnu prokuratúru SR s podnetom na preskúmanie
20 6Sţnč/2/2013
zákonnosti postupu odporcu, prostriedkami ktorými náprava v predmetnej veci zjednaná
nebola – podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetný návrh proti nečinnosti
orgánu verejnej správy.
Navrhovateľ ako dôvod návrhu uviedol, ţe odporca ako príslušný orgán verejnej
správy v danom prípade nekonal bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným zákonom
č. 543/2002 Z. z., nevykonal týmto zákonom predpísané úkony, vo veci nebolo vykonané
konanie v zmysle príslušných ust. zákona č. 543/2002 Z. z., pričom z ust. § 53 ods. 2 zákona
č. 543/2002 Z. z. vyplýva, ţe na zrušenie ochrany sa vzťahujú obdobne ust. §§ 50 a 51 tohto
zákona. Odporca mal postupovať v zmysle ust. § 50 zákona č. 543/2002 Z. z. na základe
návrhu na zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny, vo veci vykonať
konanie postupom stanoveným zákonom č. 543/2002 Z. z. a tým, ţe vo veci konanie
vykonané nebolo, nemohol si uplatňovať ţiadne práva, ktoré mu ako účastníkovi konania
prislúchajú. Vo veci neboli vykonané ţiadne úkony a ţiadne dokazovanie, ktoré by bolo
zamerané na meritum veci, t. j. na to, či predmet ochrany na danom pozemku, trvá alebo
nie. Ministerstvo mu bez akéhokoľvek dokazovania len oznámilo zamietavé stanovisko, ktoré
je navyše zaloţené na nepravdivých skutočnostiach.
Podľa ust. § 53 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., zmena alebo zrušenie ochrany
osobitne chránenej časti prírody a krajiny sa vykoná do jedného roka od podania návrhu alebo
od zistenia nových skutočností, ktoré majú závaţný vplyv na predmet ochrany, alebo
ak predmet ochrany zanikol, a to rovnakým spôsobom, akým sa ochrana podľa tohto zákona
vyhlasuje (ustanovuje). Návrh na zmenu alebo zrušenie je oprávnený podať aj správca,
vlastník alebo nájomca nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v chránenom území alebo jeho
ochrannom pásme, ak uţ nie je zrejmý predmet ochrany alebo tento zanikol, ako aj pokiaľ
nebolo v zákonnej lehote rozhodnuté o nároku na náhradu za obmedzenie beţného
obhospodarovania.
Z návrhu navrhovateľa je zrejmé, ţe sa domáhal dôsledného postupu podľa § 53 ods.2
pred bodkočiarkou, v zmysle ktorého, na zmenu alebo zrušenie ochrany podľa ods. 1
sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 50 a § 51. Ide o ustanovenia upravujúce vyhlasovanie
ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny (§ 50) a štátny zoznam osobitne
chránených častí prírody a krajiny (§ 51).
21 6Sţnč/2/2013
Vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny je upravené v § 50
zákona č. 543/2002 Z. z., nasledovne:
Návrh na vyhlásenie ochrany chráneného územia alebo jeho príslušného pásma
(§ 54 ods.13) doručí navrhovateľ orgánu ochrany prírody príslušnému na oznámenie zámeru,
ktorý dá jeho opodstatnenosť posúdiť organizácii ochrany prírody z hľadiska ekologických,
ekonomických a sociálnych vplyvov, a do 30 dní vydá navrhovateľovi stanovisko k návrhu,
to neplatí ak návrh predkladá organizácia ochrany prírody (ods. 1).
Podľa § 50 ods. 2 veta prvá a druhá zák.č. 543/2002 Z.z., orgán ochrany prírody
je povinný vlastníkovi, správcovi a nájomcovi pozemku dotknutého zamýšľanou ochranou,
ktorého moţno zistiť z evidencie v katastri nehnuteľností, dotknutej obci a dotknutým
orgánom štátnej správy písomne oznámi zámer vyhlásiť chránené územie, zóny chráneného
územia alebo chránený strom. Orgánom ochrany prírody príslušným na oznámenie zámeru
a na postup podľa odsekov 5 a 6 je okresný úrad v sídle kraja, ak ide o chránený krajinný
prvok alebo chránený strom, je týmto orgánom okresný úrad.
Podľa § 50 ods. 5 veta prvá, tretia pred bodkočiarkou zák.č. 543/2002 Z.z., vlastník,
správca a nájomca dotknutého pozemku, obec a dotknutý orgán štátnej správy má právo
najneskôr do 30 dní od doručenia oznámenia zámeru alebo jeho verejného oznámenia podať
k nemu písomné pripomienky orgánu ochrany prírody. Orgán ochrany prírody je povinný
najneskôr do 30 dní pripomienky prerokovať s tým, kto ich podal.
Podľa ustanovenia § 53 ods.2 pred bodkočiarkou zák.č. 543/2002 Z.z. na zmenu alebo
zrušenie ochrany podľa odseku 1) sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 50 a § 51.
Navrhovateľ nezákonný postup odporcu videl v tom, ţe odporca nedodrţal zákonný
postup pri rozhodovaní o jeho návrhu, ktorým sa domáhal zrušenia ochrany horeoznačeného
pozemku, ktorý je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Ţitavský luh.
Cieľom procesnej úpravy zakotvenej v štvrtej hlave piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku „Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy“ je poskytnúť fyzickým
a právnickým osobám účinnú súdnu ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy.
22 6Sţnč/2/2013
Z ustanovenia § 250t ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe konanie sa začína na návrh, v ktorom
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe orgán verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu
spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, ţe je v konaní nečinný.
Navrhovateľ sa svojím návrhom domáha teda preskúmania zákonnosti postupu orgánu
verejnej správy v jeho právnej veci.
Pod postupom správneho orgánu treba rozumieť aj nečinnosť správneho orgánu (§ 244
ods. 3 O.s.p.), ktorou správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými
zákonmi. Činnosť predstavuje aktívny postup podľa procesných a hmotnoprávnych predpisov,
ktoré správny orgán oprávňujú a súčasne zaväzujú na úkony v priebehu konania.
Správny súd na základe návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáha preskúmania
nečinnosti orgánu verejnej správy preskúma zákonnosť postupu správneho orgánu,
t. j. skúma, či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi,
je, alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Pri preskúmavaní zákonnosti činnosti správneho
orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul,
resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon.
Keďţe aj konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy je ovládané dispozičnou
zásadou, správny súd preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu iba z hľadiska
námietok uplatnených v návrhu.
Predpokladom úspešnosti takéhoto návrhu je, aby vykonanie úkonov v správnom
konaní, ktorých sa doţaduje navrhovateľ, určili príslušné procesné, ale aj hmotnoprávne
normy.
V predmetnej veci, ako uţ bolo vyššie uvedené, navrhovateľ, ktorý vyuţil svoje
oprávnenie prislúchajúce mu z ustanovenia § 53 ods. 1 veta druhá zák. č. 543/2002 Z. z.
namietal, ţe v rámci konania o zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny,
odporca nedodrţal postup v zmysle § 50 a § 51 zák. č. 543/2002 Z. z.. Navrhovateľ
sa domáhal vykonania dokazovania zameraného na meritum veci.
Správne konanie všeobecne upravuje správny poriadok, ak osobitným predpisom nie
23 6Sţnč/2/2013
je ustanovená iná procesná úprava. Podľa jeho § 1 ods.1 sa tento zákon vzťahuje na konanie,
v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon
neustanovuje inak. Zákon č. 543/2002 Z. z. obsahuje osobitnú úpravu procesného postupu
orgánov ochrany prírody v rámci jeho šiestej časti nazvanej „Konanie“ v ustanoveniach § 81
aţ § 89. Podmienky a rozsah aplikovateľnosti správneho poriadku na konanie podľa
uvedeného zákona upravuje § 81 zákona o ochrane prírody. Ustanovenie § 81 ods. 2 cit.
zákona upravuje prípady v ktorých je subsidiárne uplatnenie správneho poriadku vylúčené.
V zmysle § 81 ods.2 písm. p) a q) citovaného zákona, všeobecné predpisy o správnom
konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na
- vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny podľa § 50 okrem
rozhodovania podľa § 50 ods. 6 (s vecou nesúvisí )
- zmenu a zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny podľa § 53.
Z uvedeného vyplýva, ţe na posudzovanú vec sa ustanovenia správneho poriadku
nevzťahujú.
Z podkladov pripojeného administratívneho spisu odporcu vyplýva, ţe po doručení
návrhu navrhovateľa (27.9.2012), ţiadosťou z 12. októbra 2012 poţiadal Štátnu ochranu
prírody a krajiny Slovenskej republiky o stanovisko k návrhu na zrušenie ochrany osobitne
chránenej časti prírody a krajiny.
Štátna ochrana prírody a krajiny SR predloţila poţadované písomne vypracované
stanovisko zo 4. októbra 2012 odporcovi, ktoré mu bolo doručené 8. novembra 2012.
Odporca následne listom z 28. novembra 2012 poţiadal Štátnu ochranu prírody a krajiny SR
o doplnenie stanoviska k dôvodom, na základe ktorých sa navrhuje zrušenie ochrany
predmetného pozemku vo vlastníctve ţiadateľa s poukazom na to, ţe predmetom návrhu na
zrušenie je len jedna parcela, nie celé CHVÚ. Ţiadosti odporcu bolo vyhovené stanoviskom
Štátnej ochrany prírody a krajiny SR zo 4. decembra 2012, doručeným dňa 11. decembra
2012. Vychádzajúc zo záverov tohto stanoviska, podľa ktorého zákonom č. 543/2002 Z.z.
24 6Sţnč/2/2013
poţadované podmienky pre zrušenie ochrany predmetného pozemku splnené neboli, odporca
oznámil navrhovateľovi svoje stanovisko z 2. januára 2013 č. 3967/2012- 2.1 so záverom,
ţe jeho návrh nie je dôvodný.
Podľa názoru Najvyššieho súdu SR základnou podmienkou pre postup podľa § 53
ods.1 zák. č. 543/2002 Z. z., je zistenie nových skutočností, ktoré majú závaţný vplyv
na predmet ochrany alebo zánik predmetu ochrany, resp. v prípade podania návrhu vlastníka
(nájomcu) nehnuteľnosti naplnenie podmienky, ţe predmet ochrany uţ nie je zrejmý alebo
zanikol. Vzhľadom na uvedenú zákonnú podmienku nemôţe byť predmetom konania podľa
§ 50 akýkoľvek návrh vlastníka (správcu, nájomcu) pozemku, resp. inej osoby, ale len návrh,
ktorý je opodstatnený.
Najvyšší súd SR prisvedčil argumentácii odporcu v tom, ţe pokiaľ orgán ochrany
prírody nezistil ţiadne dôvody na zmenu alebo zrušenie osobitne chránenej časti prírody
a krajiny v dôsledku absencie, resp. nesplnenia zákonných podmienok, samotný proces podľa
§ 50 ods.1 aţ 4 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorého vykonanie navrhovateľ poţaduje,
by bol absolútne zbytočný a neúčelný, keďţe jeho predmetom by bolo prerokovanie
pripomienok vlastníka pozemku k návrhu, ktorý sám podal. Navrhovateľ síce tvrdí, ţe by mal
moţnosť napríklad podať pripomienky k podkladom Štátnej ochrany prírody SR, avšak
hypoteticky zverejnený zámer by v tomto prípade ţiadne podklady od Štátnej ochrany prírody
SR neobsahoval, keďţe táto organizácia s návrhom navrhovateľa nesúhlasila.
Ako uţ bolo uvedené vyššie odporca v predmetnej veci nemohol zachovať zákonný
postup v zmysle ustanovení správneho poriadku, pretoţe kompetencia rozhodnúť o návrhu
navrhovateľa zo ţiadneho ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny mu nevyplýva.
V ustanovení § 53 ani v iných ustanoveniach tento zákon totiţ neuvádza, ţe o návrhu
na zrušenie osobitne chránenej časti prírody a krajiny rozhodujú štátne orgány ochrany
prírody a krajiny v správnom alebo inom konaní.
Zák. č. 543/2002 Z.z. v § 53 ods.1 ustanovuje, ţe zmena alebo zrušenie osobitne
chránenej časti prírody a krajiny sa vykoná rovnakým spôsobom, akým sa podľa tohto zákona
vyhlasuje ochrana osobitne chránenej časti prírody a krajiny, t.j. podľa ustanovenia § 50
zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré upravuje proces tvorby a vydania normatívneho
25 6Sţnč/2/2013
právneho aktu, ktorý je automaticky vylúčený z aplikácie správneho poriadku (viď napr.
odôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu SR – nález Pl. ÚS 22/06-81 z 1. októbra 2008).
Chránené vtáčie územie vyhlasuje ministerstvo všeobecne záväzným právnym
predpisom, ktorým v danom prípade je vyhláška č. 31/2008 Z.z., ktorou sa vyhlasuje
Chránené vtáčie územie Ţitavský luh. Na prijatie všeobecne záväzného právneho predpisu
sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecné záväzné právne predpisy nie
sú výsledkom postupu podľa správneho poriadku, a tieţ na ich zmenu a zrušenie nemoţno
uplatniť všeobecné predpisy o správnom konaní. Všeobecne záväzné právne predpisy ako
normatívne správne akty totiţ nemoţno stotoţňovať s individuálnymi právnymi aktmi,
spravidla rozhodnutiami o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
fyzických a právnických osôb. Zmenu všeobecne záväzného právneho predpisu moţno
dosiahnuť legislatívnym procesom, a to rovnakým, akým bol všeobecný právny predpis
prijatý. Individuálnym rozhodnutím v správnom konaní nemoţno dosiahnuť zmenu
všeobecne záväzného právneho predpisu.
Pokiaľ je ochrana osobitne chránenej časti prírody a krajiny zaloţená všeobecne
záväzným právnym predpisom, je potom oprávnenie vlastníka na podanie návrhu na zmenu
alebo zrušenie takejto ochrany upravené v ust. § 53 ods.1 vete druhej zákona č. 543/2002 Z.z.
návrhom na zmenu všeobecne záväzného právneho predpisu. Takýto návrh nie je ţiadosťou
akú má na mysli ust. § 82 ods. 11 zák. č. 543/2002 Z.z., pretoţe zákon v legislatívnom
procese prijímania všeobecne záväzných predpisov a ich zmien vydávanie rozhodnutí podľa
predpisov o správnom konaní nepredpokladá.
Základným predpokladom úspešnosti návrhu navrhovateľa v posudzovanej veci bolo,
aby preukázal, ţe postup odporcu pri vybavovaní jeho návrhu nebol v súlade so zákonom.
Zo zadováţených podkladov je zrejmé, ţe odporca sa podaným návrhom na zrušenie ochrany
osobitne chránenej časti prírody a krajiny z hľadiska jeho opodstatnenosti zaoberal a pri
odpovedi na návrh vychádzal z odborného stanoviska Štátnej ochrany prírody SR
zo 4. decembra 2012 č. ŠOP SR/4178/2012, ktoré si zadováţil práve na tento účel. Tento
postup odporcu podľa názoru Najvyššieho súdu SR nebol v rozpore so zákonom.
S poukazom na horeuvedené skutočnosti, Najvyšší súd SR dospel k záveru,
26 6Sţnč/2/2013
ţe v posudzovanej veci nezákonnosť postupu odporcu, resp. jeho nečinnosť preukázaná
nebola, z dôvodu ktorého návrh navrhovateľa postupom podľa § 250t ods. 4 O.s.p. ako
nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. tak, ţe navrhovateľovi,
ktorého návrhu nebolo vyhovené, právo na náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 28. mája 2014
JUDr. Jozef Hargaš, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ing. Dagmar Lojová