Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžnč/2/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Š., bytom Ţ.,

zastúpený Mgr. Peter Miklóssy, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Hlavná 1221,

Vráble, proti odporcovi: Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky,

Námestie Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, v konaní o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej

správy, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Návrhom doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej v texte len

„najvyšší súd“ alebo „NS SR“ dňa 9. apríla 2013 sa navrhovateľ domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým súd uloţí odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť o návrhu navrhovateľa

na zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny, pozemku s parc. č. 2898, druh

2

pozemku orná pôda vo výmere 20508 m, takto zapísaný Správou katastra Nové Zámky

v LV č. X. pre katastrálne územie V., ako súčasti Chráneného vtáčieho územia Ţitavský luh,

ktorého ochrana bola vyhlásená vyhláškou Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej

republiky (ďalej len „MŢP SR“) č. , ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie

územie Ţitavský luh, a to najneskôr v lehote troch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia. Zároveň ţiadal uloţiť odporcovi povinnosť nahradiť mu do troch dní

2

od právoplatnosti tohto rozhodnutia trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia vo výške

331,13 €, ktoré v rámci návrhu vyčíslil.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, ţe ako spoluvlastník pozemku s parc. č. 2898, druh

2

pozemku orná pôda vo výmere 20508 m, takto zapísaný Správou katastra Nové Zámky

v LV č. X. pre katastrálne územie V., ako súčasti Chráneného vtáčieho územia Ţitavský luh

– ktorého ochrana bola na základe ustanovenia o ochrane

prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo

„zákon o ochrane prírody a krajiny“) vyhlásená vyhláškou MŢP SR č. , ktorou

sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Ţitavský luh – podal na základe ustanovenia § 53 ods. 1

návrh na zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny,

ktorým sa domáhal zrušenia ochrany uvedeného pozemku.

Navrhovateľ ako dôvod zrušenia ochrany uviedol skutočnosť, ţe predmet ochrany

stanovený vyhláškou MŢP SR č. zanikol. Druhy vtákov, na účely zabezpečenia

preţitia ktorých bolo Chránené vtáčie územie Ţitavský luh vyhlásené, sa na pozemku

s parc. č. 2898 v kat. úz. V. vôbec nevyskytujú. Na tomto pozemku tieto druhy vtákov

nehniezdia, nelovia tu a nezbierajú tu potravu a nejedná sa ani o pozemok, na ktorom by mali

oddychové miesta, resp. migračné miesta. Uviedol, ţe dňa 7. januára 2013 bolo jeho

právnemu zástupcovi doručené stanovisko odporcu sp. zn. zo dňa 2. januára

2013, podľa záveru ktorého nemá byť daný dôvod na zmenu osobitne chránenej časti prírody

a krajiny vyňatím predmetnej parcely z Chráneného vtáčieho územia Ţitavský luh. Ako dôvod

svojho stanoviska odporca uviedol, ţe z kritériových druhov vtákov sa na tejto parcele majú

vyskytovať kaňa močiarna a chriašteľ bodkovaný, resp. ako dôvod uviedol význam lokality,

hoci len potenciálny, ako hniezdny, potravný ako migračný biotop pre druhy vtákov, kvôli

ktorým bola ochrana vyhlásená.

Navrhovateľ s poukazom na ust. , , ktoré citoval,

odporcovi v súvislosti s vyššie uvedeným návrhom na zrušenie ochrany osobitne chránenej

časti prírody a krajiny vytkol skutočnosť, ţe ako príslušný orgán verejnej správy v danom

prípade nekonal bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným ,

nevykonal týmto zákonom predpísané úkony, z ktorého dôvodu sa na základe ust. § 250t

ods. 1 domáhal, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať

a rozhodnúť. Uviedol, ţe vo veci nebolo, hoci malo byť vykonané konanie v zmysle

príslušných ust. , pričom z ust.

3

vyplýva, ţe na zrušenie ochrany sa vzťahujú obdobne ust. §§ 50 a 51 tohto zákona. Teda

odporca vo veci pri prejednaní daného návrhu mal postupovať v zmysle ust. § 50 zákona

č. Inými slovami, navrhovateľ mal za to, ţe na základe návrhu na zrušenie

ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny, malo byť vo veci vykonané konanie

postupom stanoveným a tým, ţe vo veci konanie vykonané nebolo,

nemohol uplatňovať ţiadne práva, ktoré mu ako účastníkovi konania prislúchajú. Vo veci

neboli vykonané ţiadne úkony a ţiadne dokazovanie, ktoré by bolo zamerané na meritum

veci, t. j. na to, či predmet ochrany na danom pozemku, trvá alebo nie. Ministerstvo bez

akéhokoľvek dokazovania len oznámilo zamietavé stanovisko, ktoré je navyše zaloţené na

nepravdivých skutočnostiach. Stanovisko ministerstva je tak arbitrárne a nepreskúmateľne.

Ide o situáciu, kedy navrhovateľovi hmotné právo zakladá subjektívny nárok na podanie

návrhu na zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny, pričom konanie

o takomto návrhu, jeho štádiá a konkrétne úkony, ktoré majú byť vykonané, ustanovenie § 50

presne stanovuje. Tu však zámer zrušenia ochrany vyhlásený nebol,

nebola o ňom informovaná verejnosť, nebolo moţné podávať pripomienky (napríklad

k podkladom od Štátnej ochrany prírody SR, ktoré síce odporca vo svojom liste spomína,

vôbec však nie je zrejmé o aké podklady sa má jednať) a neuskutočnilo sa ţiadne

prerokovanie návrhu, resp. prípadných podmienok. Rovnako je povinnosťou odporcu

vykonať v konaní o návrhu na zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny

riadne dokazovanie zamerané na to, či predmet ochrany, tak ako je tento stanovený

príslušnou vyhláškou, trvá alebo nie. Účelom dokazovania je získanie podkladov pre

správne rozhodnutie a preukázanie správnosti rozhodnutia a ako také je toto dokazovanie

nevyhnutné. Aj tu platí všeobecná zásada, v zmysle ktorej rozhodnutia, resp. stanoviská

správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Bez toho,

ţe by takéto dokazovanie vykonané bolo, nie je moţné opodstatnenosť návrhu vôbec posúdiť,

resp. bez vykonaného dokazovania, o ktoré by sa stanovisko odporcu malo opierať, je toto

stanovisko a samotný postup odporcu arbitrárny a nepreskúmateľný. Podľa názoru

navrhovateľa, pri akceptácii postupu odporcu, by on, resp. akákoľvek iná osoba, ktorej

vlastnícke právo je dotknuté vyhlásenou ochranou, v podstate nemala reálnu moţnosť

domáhať sa preskúmania opodstatnenosti trvania vyhlásenej ochrany a jej právo podať návrh

na zrušenie ochrany by tak bolo len vyslovene formálne. Zákon však toto oprávnenie

vlastníkovi pozemku ako subjektu, ktorého výkon vlastníckeho práva je vyhlásenou ochranou

výrazne, ak nie úplne obmedzený, priznáva a tomu musí zodpovedať povinnosť správneho

orgánu vecou sa v zmysle zákon a postupom stanoveným zákonom zaoberať. Samozrejme

4

aj tu je zrejme potrebné zachovať určitú rovnováhu a myslieť na to, aby správny orgán

nemusel znovu a znovu vykonávať dokazovanie pri opakovane a bezdôvodne podávaných

návrhoch na zrušenie ochrany. Ale v tomto prípade sa jedná o prvý návrh na zrušenie

ochrany, návrh, ktorý sa týka konkrétne pozemku, a návrh, ktorý sa opiera o konkrétne

pozorovania, z ktorých vyplýva, ţe druhy vtákov, na účely zabezpečenia preţitia ktorých bolo

Chránené vtáčie územie Ţitavský luh vyhlásené, sa na predmetnom pozemku vôbec

nevyskytujú.

V tejto súvislosti poukázal navrhovateľ aj na nasledovné.

Chránené vtáčie územie Ţitavský luh bolo vyhlásené na účel zabezpečenia priaznivého

stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovaných druhov vtákov

chriašteľa bodkovaného, kačice chrapľavej a kane močiarnej a zabezpečenia podmienok ich

preţitia a rozmnoţovania (§ 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia SR

č. , ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Ţitavský luh). Účelom

vyhlásenia ochrany nebol a nemôţe byť „potenciálny význam“ lokality ako biotopu pre

dané druhy vtákov (potenciálny význam môţe mať v podstate ktorákoľvek iná lokalita), ale

skutočný výskyt týchto druhov a skutočné vyuţitie určenej lokality danými druhmi pri

hniezdení a pod. Za chránené územia moţno vo všeobecnosti vyhlásiť lokality, na ktorých

sa nachádzajú biotopy chránených druhov ( ), pričom

biotop sa rozumie miesto výskytu určitého druhu ( Z.z

.). Práve preto je potrebné vykonať na predmetnom pozemku riadne zisťovanie výskytu

druhov vtákov, kvôli ochrane ktorých bolo aj na tomto pozemku vyhlásené Chránené vtáčie

územie Ţitavský luh. Len týmto spôsobom je moţné preukázateľne zistiť opodstatnenosť,

resp. neopodstatnenosť ďalšieho trvania ochrany v danej lokalite.

Navrhovateľ svoj návrh doplnil podaním z 20. mája 2013, došlým na NS SR dňa

24. mája 2013. V tomto podaní uviedol, ţe hoci je moţné akceptovať potrebu vyhodnotenia

významu parcely pre kritériové druhy vtákov, nemôţe ísť o význam čisto potenciálny. Oproti

významu lokality pre vtákov tu totiţ stojí podstatné obmedzenie vlastníckeho práva

k pozemkom v danej lokalite a odpoveď na otázku trvania predpokladov vyhlásenej ochrany

je potrebné hľadať predovšetkým v zákone, a nie len v prírodovede. Účelom vyhlásenia

ochrany nebol a nemôţe byť len „potenciálny význam“ lokality ako biotopu pre dané druhy

vtákov (potenciálny význam môţe mať v podstate ktorákoľvek iná lokalita), ale skutočný

výskyt týchto druhov a skutočné vyuţitie určenej lokality danými druhmi pri hniezdení a pod.

Uvedené vyplýva priamo zo . Za chránené územia moţno

5

vo všeobecnosti vyhlásiť lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy chránených druhov (§ 17

ods. 1 ), pričom biotopom sa rozumie miesto výskytu určitého druhu

( ). Z kritériových druhov vtákov sa na dotknutom

pozemku majú podľa Štátnej ochrany prírody SR vyskytovať kaňa močiarna a chriašteľ

bodkovaný. Uvedené tvrdenie však nie je ničím doloţené. Ak by malo byť toto tvrdenie

pravdivé, prečo štátna ochrana prírody SR ako dôkaz výsledky príslušného monitoringu

nepredloţila a prečo vo svojom stanovisku opakovane zdôrazňuje len potenciálny význam

lokality? Dané tvrdenie pravdivé nie je. Navrhovateľ uviedol, ţe kritériové druhy vtákov

sa na predmetnom pozemku nevyskytujú a tento pozemok vôbec nevyuţívajú. Uvedenú

skutočnosť doloţil čestným prehlásením členov poľovníckej spoločnosti ŢITAVA, ktorí tieto

druhy vtákov, t. j kačicu chrapľavú a chriašteľa bodkovaného v danej lokalite počas

pravidelného denného monitorovania nesponzorovali uţ niekoľko rokov. Ďalšie trvanie

ochrany na danom pozemku je neopodstatnené, pričom potrebné si je uvedomiť aj skutočnosť,

ţe predmetný pozemok, ktorého je navrhovateľ spoluvlastníkom sa nachádza na okraji

chráneného vtáčieho územia a bezprostredne susedí so zastavaným územím obce. Podľa

názoru navrhovateľa je potrebné vykonať na predmetnom pozemku riadne zisťovanie výskytu

druhov vtákov, kvôli ochrane ktorých bolo aj na tomto pozemku vyhlásené Chránené vtáčie

územie Ţitavský luh. Len týmto spôsobom je moţné preukázateľne zistiť opodstatnenosť,

resp. neopodstatnenosť ďalšieho trvania ochrany v danej lokalite. Poukázal aj na to,

ţe samotná Štátna ochrana prírody SR vo svojom stanovisku vzala do úvahy moţnosť

vykonania dokazovania formou kontroly, resp. monitoringu kritériových druhov vtákov,

na účely ktorej poţaduje písomné doklady a vytýčenie hraníc pozemku na mieste samom.

Uviedol tieţ, ţe v súvislosti s vykonaním dokazovania je potrebné zadováţiť aj podklady

k zmene parcelácie pozemkov v danej lokalite, keď v súčasnej dobe uţ čísla parciel uvedené

v prílohách vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia SR č. , ktorou

sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Ţitavský luh nie sú všetky aktuálne (ako aj to práve pri

parcele ţalobcu), a to v dôsledku vykonania projektu pozemkových úprav na základe

rozhodnutia ObPÚ Nové Zámky č. ObPÚ-9-12/5947/ZK zo dňa 13. júla 2012, právoplatného

dňa 30. júla 2012, do katastra nehnuteľností zapísané Správou katastra Nové Zámky pod

Z 4857/2012. Samotná Štátna ochrana prírody SR vo svojom stanovisku priznáva,

ţe nedisponuje aktuálnymi podkladovými dátami pre zobrazenie hraníc dotknutej parcely.

Skutočnosť, ţe odporca vydal zamietavé stanovisko aj bez týchto podkladov opätovne svedčí

o porušení zásady, podľa ktorej rozhodnutia, resp. stanoviská správnych orgánov musia

vychádzať zo spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci.

6

II.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, ţe na návrh navrhovateľa

na zrušenie osobitne chránenej časti prírody a krajiny, ktorým sa domáhal ochrany svojho

pozemku, reagoval listom z 2. januára 2013 č. 3967/2012-2.1, v ktorom objasnil na základe

stanoviska a podkladov od Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky svoj zamietavý

postoj k návrhu navrhovateľa a dal mu na vedomie, ţe nie je daný dôvod na zmenu osobitne

chránenej časti prírody a krajiny vyňatím pozemku z CHVÚ Ţitavský luh. Uviedol,

ţe v predmetnom stanovisku sa tvrdenie o význame lokality, hoci len potenciálnom, ako

hniezdnom, potravnom alebo migračnom biotope spomína v súvislosti s vymedzovaním

chránených vtáčích území a nie v spojitosti s predmetnou parcelou č. 2898, ktorá

je v spoluvlastníctve navrhovateľa.

S poukazom na ustanovenie § 53 ods.1 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý

citoval, odporca uviedol, ţe podanie návrhu na zmenu alebo zrušenie osobitne chránenej

časti prírody a krajiny, ktorou je chránené vtáčie územie, podľa uvedeného ustanovenia

zákona o ochrane prírody a krajiny je podmienené preukázaním neexistencie predmetu

ochrany chráneného územia.

Po obdŕţaní návrhu navrhovateľa ako spoluvlastníka dotknutého pozemku si odporca

vyţiadal stanovisko odbornej organizácie Štátnej ochrany prírody SR, podľa ktorého

poţadované podmienky v danom prípade splnené neboli, a preto

navrhovateľa stanoviskom z 2. januára 2013 č. 3967/2012-2.1 vyrozumel, ţe jeho návrh

je neodôvodnený. Odporca uviedol, ţe nepostupoval podľa § 50 zák. č. 543/2022 Z. z. jednak

z dôvodu, ţe nemá kompetenciu konať podľa tohto ustanovenia, nakoľko vecne príslušným

štátnym orgánom podľa je obvodný úrad ţivotného prostredia

v sídle kraja, ale predovšetkým preto, ţe podľa ,

predpokladom začatia konania podľa Z .z. je zistenie nových

skutočností, ktoré majú závaţný vplyv na predmet ochrany alebo zánik predmetu ochrany,

resp. v prípade podania návrhu vlastníka (nájomcu) nehnuteľnosti naplnenie podmienky,

ţe predmet ochrany uţ nie je zrejmý alebo zanikol. Vzhľadom na uvedenú zákonnú

podmienku nemôţe byť predmetom konania podľa § 50 akýkoľvek návrh vlastníka (správcu,

nájomcu) pozemku, resp. inej osoby ale len návrh, ktorý je opodstatnený.

Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, ţe pokiaľ orgán ochrany prírody nezistil

ţiadne dôvody na zmenu alebo zrušenie osobitne chránenej časti prírody a krajiny v dôsledku

absencie, resp. nesplnenia zákonných podmienok, samotný proces podľa § 50 ods. 1 aţ 4

7

zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorého vykonanie navrhovateľ poţaduje, by bol

absolútne zbytočný a neúčelný, keďţe jeho predmetom by bolo prerokovanie pripomienok

vlastníka pozemku k návrhu, ktorý sám podal. Navrhovateľ síce tvrdí, ţe by mal moţnosť

napríklad podať pripomienky k podkladom Štátnej ochrany prírody SR, avšak hypoteticky

zverejnený zámer by v tomto prípade ţiadne podklady od Štátnej ochrany prírody SR

neobsahoval, keďţe táto organizácia s návrhom navrhovateľa nesúhlasila.

Odporca uviedol, ţe vo veci návrhu navrhovateľa nerozhodoval v správnom konaní

z dôvodu, ţe nešlo o konanie v zmysle o správnom konaní

(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)

z nasledovných dôvodov, z ktorých kaţdý sám osebe vylučoval takýto postup:

1. kompetencia rozhodnúť o návrhu navrhovateľa zo ţiadneho ustanovenia zákona

o ochrane prírody a krajiny odporcovi nevyplývala, zákon o ochrane prírody a krajiny

v ust. § 53 ani v iných svojich ustanoveniach neuvádza, ţe o návrhu na zrušenie

osobitne chránenej časti prírody a krajiny rozhodujú štátne orgány ochrany prírody

a krajiny v správnom alebo inom konaní,

2. zákon o ochrane prírody a krajiny v § 53 ods.1 ustanovuje, ţe zmena alebo zrušenie

osobitne chránenej časti prírody a krajiny sa vykoná rovnakým spôsobom, akým

sa podľa tohto zákona vyhlasuje ochrana osobitne chránenej časti prírody a krajiny,

t. j. podľa ustanovenia § 50 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré upravuje proces

tvorby a vydania normatívneho právneho aktu, ktorý je automaticky vylúčený

z aplikácie správneho poriadku (viď napr. odôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu

SR – nález -81 z 1. októbra 2008),

3. navrhovateľ nebol v zmysle § 53 ods.1 zákona o ochrane prírody a krajiny oprávnený

na podanie návrhu, nakoľko nebola splnená podmienka uvedená v predmetnom

ustanovení „už nie je zrejmý predmet ochrany alebo tento zanikol“ viď

napr. stanovisko Štátnej ochrany prírody SR č. ŠOP zo 4. decembra

2012),

4. posúdenie existencie predmetu ochrany chráneného územia nie je rozhodnutím

o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických alebo

právnických osôb, takéto účinky môţe mať len všeobecne záväzný právny predpis,

ktorým sa chránené územie vyhlasuje alebo zrušuje, v praxi návrh na zmenu alebo

zrušenie osobitne chránenej časti prírody a krajiny podáva Štátna ochrany prírody SR

a posudzuje orgán ochrany prírody príslušný na vyhlásenie chráneného územia mimo

8

správneho konania, odporca obdobný postup zvolil aj v prípade návrhu navrhovateľa,

keďţe v zmysle § 53 ods.1 zákona o ochrane prírody a krajiny môţe takýto návrh

podať akákoľvek osoba a zo zákona o ochrane prírody a krajiny ani z iného

všeobecne záväzného právneho prepisu nevyplývalo, ţe by mal v danom prípade

postupovať inak.

K námietke navrhovateľa, ţe v predmetnej veci nebolo vykonané ţiadne dokazovanie

odporca uviedol, ţe svoj postoj vyjadril na základe odborného stanoviska Štátnej ochrany

prírody SR, o čom bol navrhovateľ informovaný v stanovisku odporcu a v prípade záujmu bol

oprávnený si toto odborné stanovisko vyţiadať alebo vyhotoviť z neho fotokópiu. Odporca

ohliadku predmetného posudku nevykonal jednak z dôvodu, ţe táto nebola odporučená

zo strany Štátnej ochrany prírody SR a tieţ z dôvodu, ţe takáto ohliadka by nemala ţiadnu

výpovednú hodnotu, keďţe existenciu predmetu ochrany chráneného vtáčieho územia moţno

posúdiť len na základe dlhodobého monitoringu stavu druhov vtákov, na ochranu ktorých

bolo vyhlásené.

Vyhláška ministerstva č. , ktorou sa vyhlasuje CHVÚ Ţitavský luh

obsahuje zákazy, ktoré čiastočne obmedzujú vlastníkov (nájomcov) pri beţnom

obhospodarovaní pozemkov. Nemoţno sa však stotoţniť s tvrdením navrhovateľa,

ţe by úplne obmedzovali výkon vlastníckeho práva. Vyhlásenie, zmena a zrušenie osobitne

chránených častí prírody a krajiny sa v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny realizuje

formou všeobecne záväzného právneho predpisu. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky (nález -81 zo dňa l. októbra 2008) vo vzťahu

k normatívnym právnym aktom sa fyzické osoby a právnické osoby môţu brániť

bezprostredne vyuţívaním svojich politických práva sprostredkovane iniciovaním konania

štátnych orgánov taxatívne uvedených v (ďalej len

„ústava“), ktoré majú procesnú spôsobilosť na podanie návrhu na začatie konania o súlade

právnych predpisov podľa .

Zákon o ochrane prírody a krajiny ţalobcovi nezakladá automaticky nárok na podanie

návrhu na zrušenie osobitne chránenej časti prírody a krajiny, nakoľko oprávnenie na podanie

takéhoto návrhu je podmienené skutočnosťami, ktoré majú závaţný vplyv na predmet

ochrany alebo zánik predmetu ochrany, pričom tieto zákonné predpoklady v prípade návrhu

navrhovateľa neboli naplnené. Otázka zaradenia pozemku v spoluvlastníctve navrhovateľa

do CHVÚ Ţitavský luh bola uţ vo veľkej miere riešená v čase vyhlasovania uvedeného

chráneného územia, ako aj v procese schvaľovania územného plánu obce Maňa, do ktorej

9

katastrálneho územia predmetný pozemok patrí. Vychádzajúc zo samotného tvrdenia

navrhovateľa, MŢP SR nebolo povinné sa podaným návrhom na zrušenie ochrany osobitne

chránenej časti prírody a krajiny zaoberať z dôvodu jeho bezdôvodnosti. Dotknutý pozemok

je súčasťou CHVÚ Ţitavský luh vyhláseného vyhláškou MŢP SR č. , ktorou

sa vyhlasuje CHVÚ Ţitavský luh. Na časti predmetného pozemku sa nachádza tieţ ochranné

pásmo prírodnej pamiatky Rieka Ţitava s tretím stupňom ochrany. Účelom ochrany CHVÚ

Ţitavský luh je zabezpečenie priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu

a biotopov sťahovavých druhov vtákov chriašteľa bodkovaného (Porzana porzana, kačice

chrapľavej (Anas querquedula) a kane močiarnej (Circus aeruginosus), ako aj zabezpečenie

podmienok ich preţitia a rozmnoţovania. Biotop druhu zákon o ochrane prírody a krajiny

v ustanovení § 2 ods. 2 písm. w/ definuje ako „biotop, v ktorom jedince tohto druhu majú

prirodzené podmienky na ţivot alebo na niektorú z fáz ţivota“.

Vyjadrenie navrhovateľa, ţe sa výberové druhy CHVÚ Ţitavský luh na predmetnom

pozemku nevyskytujú je účelové, nepravdivé a nevychádza zo ţiadnych odborných

podkladov. Predmetný pozemok je spolu s časťou ornej pôdy na susedných parcelách

a ďalšími plochami s lúčnym úhorom v časti Gedra pravidelne počas jarných mesiacov marec

- jún podmáčaná a zaplavená podzemnou vodou, ktorá sa v tejto časti hromadí zo zráţok,

resp. je tu vytláčaná podzemná voda z Hronskej pahorkatiny. Na predmetných plochách

sa vyskytujú bývalé ramená rieky Ţitavy, ktoré zanikli počas vodohospodárskych úprav

v území. Predmetné pozemky sú počas jarného zaplavenia a podmáčania súvislou plochou

plytkej mokrade so striedajúcimi sa ostrovmi lúčnej vegetácie. Tieto plochy sú pravidelne

vyuţívané výberovými druhmi CHVÚ - Anas querquedula a Circus aeruginosus. Ku koncu

jari a začiatkom leta voda z lokalít ustupuje, v prípade suchších rokov plochy nemusia byť

zaplavené vôbec a v takom prípade je výskyt výberových druhov obmedzený na loviská

Circus aeruginosus. Lokalita je mapovaná ako súvislý celok a počas mapovania vtáky

nie sú zaznamenávané podľa výskytu na parcelách, nakoľko sa vtáky pohybujú na celej

lokalite.

Odporca ďalej k jednotlivým druhom posudzovaných vtákov európskeho významu

a biotopov sťahovavých vtákov uviedol nasledovné.

10

Chriašteľ bodkovaný (Porzana porzana)

CHVÚ Ţitavský luh v rámci Nitrianskeho kraja, okresu Nové Zámky je jednou

z dvoch posledných lokalít, kde sa druh vyskytuje pravidelne počas migrácie

a pravdepodobne je uţ i posledným hniezdnym refúgiom druhu (po lokalite NPR Paríţske

močiare) na základe posledných ornitologických monitoringov (Lengyel, Gúgh). V okolí

CHVÚ Ţitavský luh (na strednom toku Ţitavy) sa uţ nenachádzajú ţiadne iné vhodné

potravné biotopy a ani moţné iné hniezdiská druhu, územie je pre druh významné aj počas

migrácie, čo dokazujú nielen súčasné, ale aj historické údaje (Babó 1983, Lengyel 1992).

Na predmetnom pozemku sa vyskytujú vhodné biotopy v čase zaplavenia lokality. Ďalšia

fragmentácia a zmenšovanie súčasných potravných a migračných biotopov v kontexte

stredného toku rieky Ţitavy môţe mat' za následok zánik hniezdnej populácie druhu v CHVÚ

Ţitavský luh. Likvidácií mokradí je pritom známym faktorom ohrozujúcim tento druh (Trnka

2002).

Výskyt v časti Dolná Gedra je obmedzený na obdobia s prítomnosťou vody. Druh

vyuţíva zaplavené a podmáčané porasty v močiaroch a mokrých lúkach. Predmetná parcela

spolu s pozemkami na Dolnej Gedre predstavuje dôleţité biotopy pre daný druh najmä

v jarnom období počas ťahu a obsadzovania hniezdnych teritórií. Pre udrţanie hniezdnych

teritórií je dôleţité zachovanie všetkých biotopov bez fragmentácie k čomu by vyňatie

z CHVÚ prispelo. To, ţe výskyt predmetného druhu v území bol potvrdený, preukazujú tieţ

aktuálne údaje z publikácie Chránené vtáčie územie Ţitavský luh (Gúgh et al. 2011)

od autorov J.Gúgh, J.Lengyel, M.Sádovský s odbornou asistenciou T.Babóa, ktorý v území

uskutočňoval prvý ornitologický prieskum od roku 1973. Aktuálne ornitologické údaje

o výskyte predmetného druhu aj z roku 2012 sú zverejnené online v ornitologickej databáze

Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko, Ochrany dravcov na Slovensku

a Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied (Gúgh 2013). V predmetnej publikácii

sú uvedené všetky pozorovania druhu, ktoré nie sú obmedzované len na predmetnú parcelu

a lokalitu Dolná Gedra, ale na celé CHVÚ Ţitavský luh. V rokoch 1997 - 2011 bolo v CHVÚ

Ţitavský luh zaznamenaných 1-3 teritoriálnych samcov, rovnako ako aj neskôr. Na lokalite

ale boli zaznamenané aj juvenily (Gúgh et al. 2011, Gúgh 2013). Tieto pravidelné

pozorovania dostatočne preukazujú hniezdenie a prítomnosť hniezdnych teritórií na lokalite.

2

Hniezdna hustota tak je 0,6-1,9 p/km(celé CHVÚ Ţitavský luh má rozlohu 155,4 ha),

čo je hodnota umiestnená v rámci intervalu zisteného na vhodnom hniezdnom biotope

2

v Estónsku 0,5-4 p/km(Leibak et al. 1994). Veľkosť hniezdneho teritória, ktoré potrebujú

11

chriaštele na preţitie tak bola v optimálnych rokoch pod 51,8 ha. Tieto teritóriá, ktoré

sú dôleţité aj ako trofická základňa, zahŕňajú aj predmetnú parcelu v čase vlhkých rokov

dôleţitú pre udrţanie teritória.

Zisťovanie výskytu druhu vyţaduje znalosť hlasových prejavov a etológie druhu.

Nakoľko ide o druh s aktivitou počas šera a noci, jeho zaznamenávanie vyţaduje špecifický

monitoring. Druh ţije skrytým spôsobom ţivota a jeho hlasové prejavy je moţné zaznamenať

najmä v tomto období. Presná lokalizácia druhu na základe hlasových prejavov je veľmi

náročná, navyše je druh v rámci vhodných biotopov výrazne mobilný. Hniezda nie

sú dohľadávané, z ochranárskych dôvodov sa takýto spôsob mapovania neuplatňuje, nakoľko

výrazne ohrozuje vtáky a zniţuje úspešnosť hniezdenia. Pri malom počte hniezdnych párov

by dohľadanie čo i len jedného hniezda mohlo viest' k atrahovaniu predátorov a následnému

zničeniu predmetu ochrany.

Kaňa močiarna (Circus aeruginosus)

Trvalé trávne porasty vyuţíva druh ako loviská počas migrácie a hniezdenia (Gúgh

et al. 2011). Potravná báza druhu je zloţená z drobných zemných hlodavcov a spevavcov.

Zachovanie trvalých trávnych porastov je kľúčové pre druh nakoľko okolité

poľnohospodárske pozemky neponúkajú vţdy dostatočnú potravnú ponuku, najmä v rokoch

pestovania kukurice alebo slnečnice. Ďalšia fragmentácia potravných biotopov môţe

negatívne vplývať na druh v lokalite a pre zachovanie celého predmetu ochrany v CHVÚ

Ţitavský luh, keďţe pre hniezdenie celej populácie je dôleţité nielen zachovanie konkrétneho

hniezda, ale aj biotopov a lokalít, ktoré slúţia na zber potravy, ktorým predmetný pozemok je,

ako preukazujú mnohé záznamy. Pritom práve zachovanie lúk a pasienkov a celkovej

diverzity krajiny je dôleţité pre ochranu tohto druhu (Karaska et al. 2002). Pozorovania

z lokality Dolná Gedra vrátane predmetnej parcely existujú aj z posledných rokov (Gúgh et al.

2011, Gúgh & Sádovský 2013).

V rámci CHVÚ hniezdi pravidelne 3 - 6 párov (Gúgh et al. 2011) a ako loviská

vyuţívajú celú plochu CHVÚ, vrátane lokality Dolná Gedra s lúčnymi pozemkami aj pri

mlyne. Druh vyuţíva územie PR Ţitavský luh aj na spoločné nocovanie počas jarnej

a jesennej migrácie, pričom k nocovaniu vyuţíva porasty rezervácie (nie predmetnej parcely),

ale počas zlietavania a denného lovenia vyuţíva druh vo veľkej miere celé územie na lov

a odpočinok (Gúgh et al. 2011, Gúgh 2013a, Gúgh 2013b, Gúgh 2013c, Gúgh 20l3d, Gúgh

2013e, Gúgh 2013f, Gúgh 20l3g, Gúgh 2013h). Z počtov pozorovaní je vidieť, ţe sa jedná

12

o územie nadregionálneho významu, pričom takto vysoká koncentrácia vtákov tohto druhu

je podmienená práve vďaka vhodným loviskám (trávnaté porasty), ktorých ďalšie

ohrozovanie likvidáciou by mohlo mať negatívny dopad na výskyt druhu. Kaňa močiarna

na predmetnej parcele nehniezdi, ale predmetný pozemok je súčasťou jej lovných teritórií.

Kačica chrapačka (Anas querquedula)

Kačica chrapačka územím CHVÚ Ţitavský luh početne migruje a aj hniezdi (Gúgh et

al. 2011). Počas migrácie vyuţíva plytké mokrade so striedajúcou sa lúčnou vegetáciou,

hniezdi na podmáčaných lúkach a v močiaroch s vegetáciou nízkobylinného charakteru. Časť

CHVÚ v lokalite Gedra vyuţíva počas zaplavenia pozemkov. Negatívny vývoj a ďalší zánik

vhodných biotopov môţe negatívne ovplyvniť druh v CHVÚ.

Druh sa na lokalite Dolná Gedra počas hniezdneho obdobia vyskytuje pravidelne

v čase zaplavenia a podmáčania lokality (Gúgh 2013a, Gúgh 20l3i, Gúgh 2013j).

Navrhovateľ uviedol, ţe rozhodujúce pre zabezpečenie cieľov ochrany CHVÚ

je zachovanie, prípadne zlepšenie ekologického stavu biotopov, na ktoré sú viazané druhy

vtákov, na ochranu ktorých sa CHVÚ vyhlasuje. Pri vymedzení hraníc CHVÚ Ţitavský luh

sa vychádzalo z najnovších vedeckých poznatkov o špecifických podmienkach tejto oblasti,

ktorá si vyţaduje ochranu biotopov vyššie uvedených druhov vtákov. Keďţe vplyvom

viacerých faktorov (biotických, abiotických, napr. klimatických a hydrologických)

sa hniezdne lokality druhov vtákov menia v čase a priestore, pre zaradenie lokality do CHVÚ

nie je rozhodujúcou podmienkou priamo výskyt kritériových druhov vtákov na určitom mieste

v určitom čase, ale význam lokality, hoci len potenciálny, ako hniezdny, potravný alebo

migračný biotop pre tieto druhy. Pričom dôleţité je poznamenať, ţe v prípade CHVÚ

Ţitavský luh sa tu vyskytujú počas migrácie a hniezdenia všetky 3 výberové druhy CHVÚ

a predmetná parcela má pre ne význam počas migrácie, zberu potravy a odpočinku.

Potenciálnym výskytom sa rozumie potenciálny výskyt na základe predošlých poznatkov

o výskyte druhu v danej lokalite, pričom treba poznamenať, ţe v prípade CHVÚ Ţitavský

luh nehovoríme o potenciálnom výskyte, nakoľko sa v tomto území výberové druhy

CHVÚ vyskytujú.

Zmena hraníc CHVÚ vyhláseného v zmysle čl. 4 smernice Európskeho parlamentu

a Rady 2009/l47/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne ţijúceho vtáctva je moţná len

vo výnimočných a odôvodnených prípadoch. Vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdneho

13

dvora (C-44/95, C-96/98) a usmernení Európskej komisie je to buď v prípade ak prirodzeným

vývojom, ktorému nebolo moţné predísť alebo zabrániť, došlo k významným zmenám

v biotopoch druhov vtákov, na základe ktorých lokalita v CHVÚ stratila svoju ornitologickú

hodnotu (napríklad odplavenie hniezdneho ostrova), alebo ak v dôsledku preukázateľného

vedeckého omylu bola do CHVÚ zaradená lokalita, ktorá nemá hodnotu pre druhy vtákov

európskeho významu alebo sťahovavé druhy vtákov, pre ktorých ochranu bolo územie

vymedzené, pričom je nutné brať v úvahu dlhodobé hľadisko, napríklad umoţniť potenciálnu

zmenu lokalít na rozmnoţovanie druhu v rámci rozsiahlejšieho územia. Súčasne musí byť

splnená podmienka, ţe takáto lokalita sa medzičasom nestala významnou lokalitou

s pravidelným výskytom iných druhov vtákov európskeho významu alebo sťahovavých

druhov vtákov a nie je významná pre integritu CHVÚ (napríklad netvorí ochrannú zónu alebo

nie je potenciálnou lokalitou vhodnou na revitalizáciu). Podľa dostupných poznatkov

k takýmto skutočnostiam, ktoré by mali viesť k zmene hraníc CHVÚ, nedošlo.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal odporca za to, ţe návrh navrhovateľa

je celkom bezdôvodný a neopodstatnený, jeho postup bol v súlade so zákonom o ochrane

prírody a krajiny, a preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh navrhovateľa

proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 8. apríla 2013 pod sp. zn. podľa

v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

III.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2

písm. b/ sa oboznámil s návrhom navrhovateľa, vyjadrením odporcu, ako

aj s administratívnym spisom odporcu, preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t

ods. 4 veta prvá ) a dospel k záveru, ţe návrhu navrhovateľa nemoţno priznať úspech.

Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, ţe navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal

postupu podľa ustanovení štvrtej hlavy piatej časti

upravujúcej „Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy“ ( ).

Podľa ustanovenia , fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá

tvrdí, ţe orgán verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným

príslušným právnym predpisom tým, ţe je v konaní nečinný, môţe sa domáhať, aby súd

14

vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný,

ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis.

Podľa ustanovenia , súd o návrhu rozhodne bez pojednávania

uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému

sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu

ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môţe na návrh

orgánu verejnej správy túto lehotu predĺţiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd

zamietne.

Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok ( ).

Podľa ustanovenia na konanie podľa tejto hlavy sa pouţijú

ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Z citovaných ustanovení vyplýva, ţe na ich základe

môţe nečinnému orgánu verejnej správy súd uloţiť povinnosť zaoberať sa vecou

navrhovateľa a vydať o tom rozhodnutie.

Predpokladom priznania uvedenej ochrany fyzickej alebo právnickej osoby súdom

v zmysle uvedenej právnej normy je preukázanie, ţe orgán verejnej správy nekoná bez

váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, ţe je v konaní

nečinný, a jeho nečinnosťou sú alebo by mohli byť práva alebo právom chránené záujmy

fyzickej alebo právnickej osoby porušené alebo inak dotknuté ( v spojení

s § 247 ods. 1 O.s.p).

Navrhovateľ sa domáhal súdnej ochrany pred tvrdenou nečinnosťou odporcu návrhom

podaným podľa , a ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uloţil

odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na zrušenie ochrany osobitne

chránenej časti prírody a krajiny, pozemku s parc. č. 2898, druh pozemku orná pôda

2

vo výmere 20508 m, takto zapísaný Správou katastra Nové Zámky v LV č. X. pre katastrálne

územie V., ako súčasti Chráneného vtáčieho územia Ţitavský luh, ktorého ochrana bola

15

vyhlásená vyhláškou Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. ,

ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Ţitavský luh, a to najneskôr v lehote troch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Z podkladov súdneho spisu, vrátane pripojeného administratívneho spisu správneho

orgánu, boli zistené nasledujúce skutkové okolnosti.

Vyhláškou MŢP SR č. zo 7. január 2008 podľa zák. č.

o ochrane prírody a krajiny bolo vyhlásené Chránené vtáčie územie Ţitavský

luh.

Podľa § 1 cit. vyhlášky Chránené vtáčie územie Ţitavský luh bolo vyhlásené na účel

zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov

sťahovavých druhov vtákov chriašteľa bodkovaného, kačice chrapľavej a kane močiarnej

a zabezpečenia podmienok ich preţitia a rozmnoţovania.

Citovaná vyhláška nadobudla účinnosť 1.2.2008.

Z podkladov súdneho spisu vyplývajú nasledujúce úkony navrhovateľa a správnych

orgánov:

1.) Navrhovateľ 24. septembra 2012 podal na MŢP SR na základe ust. § 53 ods. 1

návrh na zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny.

Týmto návrhom ako spoluvlastník pozemku s parc. č. 2898, druh pozemku orná pôda

2

vo výmere 20508 m, takto zapísaného Správou katastra Nové Zámky v LV č. X. pre

katastrálne územie V., navrhol, aby bola zrušená ochrana tohto pozemku, ktorá bola

vyhlásená na základe ust. vyhláškou MŢP SR č. ,

ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Ţitavský luh. Ako dôvod návrhu uviedol,

ţe predmet ochrany stanovený uvedenou vyhláškou zanikol. Druhy vtákov, na účely

zabezpečenia preţitia ktorých bolo Chránené vtáčie územie Ţitavský luh vyhlásené,

sa na pozemku s parc.č. 2898 v kat. úz. V. vôbec nevyskytujú. Na tomto pozemku tieto druhy

vtákov nehniezdia, nelovia tu a nezbierajú tu potravu a nejedná sa ani o pozemok, na ktorom

by mali oddychové miesta, resp. migračné miesta. Uviedol, ţe zrušenie ochrany vo vzťahu

k predmetnému pozemku nebude mať ţiaden vplyv na predmet ochrany definovaný cit.

16

vyhláškou. V súvislosti s týmto návrhom ţiadal, aby vo veci bolo vykonané riadne konanie

v zmysle príslušných ustanovení , pričom poukázal na ust.

tohto zákona, podľa ktorého na zrušenie ochrany sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 50 a §

51 tohto zákona. Navrhovateľ ţiadal, aby príslušný správny orgán vo veci pri prejednaní tohto

návrhu postupoval v zmysle a aby vykonal na pozemku s parc. č.

2898 pre kat. úz. V. riadne zisťovanie výskytu druhov vtákov, kvôli ochrane ktorých bolo aj

na tomto pozemku vyhlásené Chránené vtáčie územie Ţitavský luh, lebo len týmto spôsobom

je moţné preukázateľne zistiť opodstatnenosť, resp. neopodstatnenosť ďalšieho trvania

ochrany v danej lokalite.

2) K návrhu navrhovateľa odporca na základe vyţiadaných podkladov od Štátnej

ochrany prírody SR zaujal stanovisko vedené pod č.: 3967/2012-2.1 z 2. januára 2013, ktoré

doručil navrhovateľovi. V tomto stanovisku uviedol, ţe dotknutý pozemok je súčasťou CHVÚ

Ţitavský luh vyhláseného vyhláškou MŢP SR č. , ktorou sa vyhlasuje CHVÚ

Ţitavský luh. Na časti predmetného pozemku sa nachádza tieţ ochranné pásmo prírodnej

pamiatky Rieka Ţitava s tretím stupňom ochrany. Predmetom ochrany CHVÚ Ţitavský luh

je hniezdna populácia druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov

vtákov chriašteľa bodkovaného (Porzana porzana, kačice chrapľavej (Anas querquedula)

a kane močiarnej (Circus aeruginosus).

Rozhodujúce pre zabezpečenie cieľov ochrany CHVÚ je zachovanie, prípadne

zlepšenie ekologického stavu biotopov, na ktoré sú viazané druhy vtákov, na ochranu ktorých

sa chránené vtáčie územie vyhlasuje. Pri vymedzení hraníc CHVÚ Ţitavský luh

sa vychádzalo z najnovších vedeckých poznatkov o špecifických podmienkach tejto oblasti,

ktorá si vyţaduje ochranu biotopov vyššie uvedených druhov vtákov. Keďţe vplyvom

viacerých faktorov (biotických, abiotických, napr. klimatických a hydrologických)

sa hniezdne lokality druhov vtákov menia v čase a priestore, pre zaradenie lokality do CHVÚ

nie je rozhodujúcou podmienkou priamo výskyt kritériových druhov vtákov na určitom mieste

v určitom čase, ale význam lokality, hoci len potenciálny, ako hniezdny, potravný alebo

migračný biotop pre tieto druhy.

Zmena hraníc CHVÚ vyhláseného v zmysle čl. 4 smernice Európskeho parlamentu

a Rady 2009/l47/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne ţijúceho vtáctva je moţná len

vo výnimočných a odôvodnených prípadoch. Vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdneho

dvora (C-44/95, C-96/98) a usmernení Európskej komisie je to buď v prípade ak prirodzeným

vývojom, ktorému nebolo moţné predísť alebo zabrániť, došlo k významným zmenám

17

v biotopoch druhov vtákov, na základe ktorých lokalita v CHVÚ stratila svoju ornitologickú

hodnotu (napríklad odplavenie hniezdneho ostrova), alebo ak v dôsledku preukázateľného

vedeckého omylu bola do CHVÚ zaradená lokalita, ktorá nemá hodnotu pre druhy vtákov

európskeho významu alebo sťahovavé druhy vtákov, pre ktorých ochranu bolo územie

vymedzené, pričom je nutné brať v úvahu dlhodobé hľadisko, napríklad umoţniť potenciálnu

zmenu lokalít na rozmnoţovanie druhu v rámci rozsiahlejšieho územia. Súčasne musí byť

splnená podmienka, ţe takáto lokalita sa medzičasom nestala významnou lokalitou

s pravidelným výskytom iných druhov vtákov európskeho významu alebo sťahovavých

druhov vtákov a nie je významná pre integritu CHVÚ (napríklad netvorí ochrannú zónu alebo

nie je potenciálnou lokalitou vhodnou na revitalizáciu).

Monitoring kritériových druhov vtákov v Chránenom vtáčom území Ţitavský luh

zabezpečuje Slovenská ornitologická spoločnosť/Birdlife Slovensko a Štátna ochrana prírody

Slovenskej republiky, Správa Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. Dotknutá parcela

č. 2898, na ktorej sa nachádzajú biotopy európskeho významu Aluviálne lúky zväzu Cnidion

venosi (6440) a Níţinné a podhorské kosné lúky (6510) predstavuje v rámci Chráneného

vtáčieho územia Ţitavský luh významnú lokalitu s výskytom viacerých druhov vtákov

národného významu, ako aj druhov vtákov európskeho významu. Z kritériových druhov

vtákov sa na tejto parcele vyskytujú kaňa močiarna (Circus aeruginosus) a chriašteľ

bodkovaný (Porzana porzana).

Nakoľko účelom ochrany CHVÚ Ţitavský luh je zabezpečenie priaznivého stavu

biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov

chriašteľa bodkovaného (Porzana porzana), kačice chrapľavej (Anas querquedula) a kane

močiarnej (Circus aeruginosus), ako aj zabezpečenie podmienok ich preţitia

a rozmnoţovania, pričom parcela č. 2898 je miestom výskytu dvoch z troch kritériových

druhov, v zmysle nie je daný dôvod na zmenu osobitne

chránenej časti prírody a krajiny vyňatím predmetnej parcely z Chráneného vtáčieho územia

Ţitavský luh.

3) Navrhovateľ podaním z 21. januára 2013 na základe ust.

o prokuratúre v znení neskorších predpisov podal na Generálnu prokuratúru Slovenskej

republiky podnet na preskúmanie zákonnosti postupu odporcu v konaní o návrhu na zrušenie

ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny. Uviedol, ţe odporca nevykonal riadne

správne konanie v zmysle príslušných ustanovení . S poukazom

na § 53 ods.2 cit. zákona uviedol, ţe odporca mal postupovať v zmysle ust. § 50 cit. zákona,

18

resp. v zmysle ustanovenia § 81 ods.1 cit. zákona, z ktorého vyplýva, ţe na dané konanie

sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Na základe predmetného návrhu malo

byť vo veci vykonané riadne správne konanie postupom stanoveným

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Tým, ţe vo veci správne

konanie vykonané nebolo, nemohol si uplatňovať ţiadne práva, ktoré mu ako účastníkovi

konania prislúchajú a odporca bez akéhokoľvek dokazovania mu len oznámil zamietavé

stanovisko, ktoré je navyše zaloţené na nepravdivých skutočnostiach, a tak je arbitrárne

a nepreskúmateľné. Podľa názoru navrhovateľa výsledkom daného konania malo byť vydanie

rozhodnutia vo veci samej, ktoré mohlo byť podrobené preskúmaniu v odvolacom,

resp. súdnom konaní. Zároveň namietal, ţe druhy vtákov, na účely zabezpečenia preţitia

ktorých bolo Chránené vtáčie územie Ţitavský luh vyhlásené, sa na pozemku s parc.č. 2898

v kat. úz. V. vôbec nevyskytujú.

Navrhovateľ sa prostredníctvom tohto podnetu ţiadal, aby príslušný prokurátor

v rozsahu svojej pôsobnosti vykonal opatrenia na odstránenie zistených porušení

v predmetnom konaní a zároveň ţiadal, aby preskúmal zákonnosť postupu odporcu pri

vyhlasovaní Chráneného vtáčieho územia Ţitavský luh.

4) Generálna prokuratúra SR uvedený podnet vybavila upovedomením

navrhovateľa pod č. VI/1 Gd 24/13-8 z 18. marca 2013, ktorým mu oznámila,

ţe preskúmaním na vec sa vzťahujúcich podkladov bolo zistené, ţe jeho argumentácii

prisvedčiť nemoţno. S poukazom na ustanovenia , , ,

Z.z., ktoré citovala uviedla, ţe chránené vtáčie územie vyhlasuje ministerstvo všeobecne

záväzným právnym predpisom, ktorým v danom prípade je , ktorou

sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Ţitavský luh. Na prijatie všeobecne záväzného právneho

predpisu sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecné záväzné právne

predpisy nie sú výsledkom postupu podľa správneho poriadku, a tieţ na ich zmenu

a zrušenie nemoţno uplatniť všeobecné predpisy o správnom konaní. Všeobecne záväzné

právne predpisy ako normatívne správne akty totiţ nemoţno stotoţňovať s individuálnymi

právnymi aktmi, spravidla rozhodnutiami o právach, právom chránených záujmoch alebo

povinnostiach fyzických a právnických osôb. Zmenu všeobecne záväzného právneho predpisu

moţno dosiahnuť legislatívnym procesom, a to rovnakým akým bol všeobecný právny

predpis prijatý. Individuálnym rozhodnutím v správnom konaní zmenu všeobecne záväzného

právneho predpisu dosiahnuť nemoţno.

19

Pokiaľ je ochrana osobitne chránenej časti prírody a krajiny zaloţená všeobecne

záväzným právnym predpisom, je potom oprávnenie vlastníka na podanie návrhu na zmenu

alebo zrušenie takejto ochrany upravené v ust. vete druhej

návrhom na zmenu všeobecne záväzného právneho predpisu. Takýto návrh nie je ţiadosťou

akú má na mysli ust. , pretoţe zákon v legislatívnom procese

prijímania všeobecne záväzných predpisov a ich zmien vydávanie rozhodnutí podľa predpisov

o správnom konaní nepredpokladá.

Podľa názoru Generálnej prokuratúry SR záver navrhovateľa, ţe postupom

ministerstva mu bola odňatá moţnosť podať opravný prostriedok, resp. podať návrh

na preskúmanie súdom, neobstojí. Za predpokladu preskúmania zákonnosti navrhovateľom

pertraktovaného rozhodnutia súdom, by totiţ v konečnom dôsledku súd rozhodoval

o povinnosti ministerstva zmeniť všeobecne záväzný právny predpis a takúto právomoc zákon

súdu nezveril. Neobstojí ani výhrada navrhovateľa, ţe stanovisko ministerstva, ktorým

odpovedalo na návrh, je zaloţené na nepravdivých okolnostiach, a je teda arbitrárne a pre

nedostatok formy i nepreskúmateľné. Zo zadováţených podkladov je zrejmé, ţe ministerstvo

sa podaným návrhom na zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny

z hľadiska jeho opodstatnenosti zaoberalo a pri odpovedi na návrh vychádzalo z odborného

stanoviska Štátnej ochrany prírody SR zo 4. decembra 2012 č. ŠOP , ktoré

si zadováţilo práve na tento účel. Podľa názoru GP SR postup ministerstva z vecného

i procesného hľadiska zodpovedá zákonu.

5) Navrhovateľ podaním zo 4. februára 2013 podľa

o sťaţnostiach podal sťaţnosť proti postupu odporcu v konaní o návrhu na zrušenie ochrany

osobitne chránenej časti prírody a krajiny, ktorú adresoval MŢP SR. Táto sťaţnosť bola

obsahovo totoţná s podnetom navrhovateľa, podaným na Generálnu prokuratúru SR.

6) Ministerstvo ţivotného prostredia SR, odbor rezortnej kontroly upovedomením

z 5.3.2013, č. 10/2013-sť.-1.3, upovedomilo navrhovateľa, ţe v súlade s § 6 ods. 4 zák.č.

o sťaţnostiach v znení bola jeho sťaţnosť odloţená.

Vykonaním prvotných úkonov smerujúcich k prešetreniu sťaţnosti bolo totiţ zistené,

ţe v totoţnej veci koná prokuratúra.

7) Navrhovateľ v nadväznosti na uvedené – potom, ako na základe jeho sťaţnosti,

ktorou sa obrátil na odporcu, resp. Generálnu prokuratúru SR s podnetom na preskúmanie

20

zákonnosti postupu odporcu, prostriedkami ktorými náprava v predmetnej veci zjednaná

nebola – podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetný návrh proti nečinnosti

orgánu verejnej správy.

Navrhovateľ ako dôvod návrhu uviedol, ţe odporca ako príslušný orgán verejnej

správy v danom prípade nekonal bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným zákonom

č. , nevykonal týmto zákonom predpísané úkony, vo veci nebolo vykonané

konanie v zmysle príslušných ust. , pričom z ust. zákona

č. vyplýva, ţe na zrušenie ochrany sa vzťahujú obdobne ust. § a 51 tohto

zákona. Odporca mal postupovať v zmysle ust. na základe

návrhu na zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny, vo veci vykonať

konanie postupom stanoveným a tým, ţe vo veci konanie

vykonané nebolo, nemohol si uplatňovať ţiadne práva, ktoré mu ako účastníkovi konania

prislúchajú. Vo veci neboli vykonané ţiadne úkony a ţiadne dokazovanie, ktoré by bolo

zamerané na meritum veci, t. j. na to, či predmet ochrany na danom pozemku, trvá alebo

nie. Ministerstvo mu bez akéhokoľvek dokazovania len oznámilo zamietavé stanovisko, ktoré

je navyše zaloţené na nepravdivých skutočnostiach.

Podľa ust. , zmena alebo zrušenie ochrany

osobitne chránenej časti prírody a krajiny sa vykoná do jedného roka od podania návrhu alebo

od zistenia nových skutočností, ktoré majú závaţný vplyv na predmet ochrany, alebo

ak predmet ochrany zanikol, a to rovnakým spôsobom, akým sa ochrana podľa tohto zákona

vyhlasuje (ustanovuje). Návrh na zmenu alebo zrušenie je oprávnený podať aj správca,

vlastník alebo nájomca nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v chránenom území alebo jeho

ochrannom pásme, ak uţ nie je zrejmý predmet ochrany alebo tento zanikol, ako aj pokiaľ

nebolo v zákonnej lehote rozhodnuté o nároku na náhradu za obmedzenie beţného

obhospodarovania.

Z návrhu navrhovateľa je zrejmé, ţe sa domáhal dôsledného postupu podľa § 53 ods.2

pred bodkočiarkou, v zmysle ktorého, na zmenu alebo zrušenie ochrany podľa ods. 1

sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 50 a § 51. Ide o ustanovenia upravujúce vyhlasovanie

ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny (§ 50) a štátny zoznam osobitne

chránených častí prírody a krajiny (§ 51).

21

Vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny je upravené v § 50

, nasledovne:

Návrh na vyhlásenie ochrany chráneného územia alebo jeho príslušného pásma

(§ 54 ods.13) doručí navrhovateľ orgánu ochrany prírody príslušnému na oznámenie zámeru,

ktorý dá jeho opodstatnenosť posúdiť organizácii ochrany prírody z hľadiska ekologických,

ekonomických a sociálnych vplyvov, a do 30 dní vydá navrhovateľovi stanovisko k návrhu,

to neplatí ak návrh predkladá organizácia ochrany prírody (ods. 1).

Podľa veta prvá a druhá , orgán ochrany prírody

je povinný vlastníkovi, správcovi a nájomcovi pozemku dotknutého zamýšľanou ochranou,

ktorého moţno zistiť z evidencie v katastri nehnuteľností, dotknutej obci a dotknutým

orgánom štátnej správy písomne oznámi zámer vyhlásiť chránené územie, zóny chráneného

územia alebo chránený strom. Orgánom ochrany prírody príslušným na oznámenie zámeru

a na postup podľa odsekov 5 a 6 je okresný úrad v sídle kraja, ak ide o chránený krajinný

prvok alebo chránený strom, je týmto orgánom okresný úrad.

Podľa veta prvá, tretia pred bodkočiarkou , vlastník,

správca a nájomca dotknutého pozemku, obec a dotknutý orgán štátnej správy má právo

najneskôr do 30 dní od doručenia oznámenia zámeru alebo jeho verejného oznámenia podať

k nemu písomné pripomienky orgánu ochrany prírody. Orgán ochrany prírody je povinný

najneskôr do 30 dní pripomienky prerokovať s tým, kto ich podal.

Podľa ustanovenia pred bodkočiarkou na zmenu alebo

zrušenie ochrany podľa odseku 1) sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 50 a § 51.

Navrhovateľ nezákonný postup odporcu videl v tom, ţe odporca nedodrţal zákonný

postup pri rozhodovaní o jeho návrhu, ktorým sa domáhal zrušenia ochrany horeoznačeného

pozemku, ktorý je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Ţitavský luh.

Cieľom procesnej úpravy zakotvenej v štvrtej hlave piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku „Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy“ je poskytnúť fyzickým

a právnickým osobám účinnú súdnu ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy.

22

Z ustanovenia vyplýva, ţe konanie sa začína na návrh, v ktorom

fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe orgán verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu

spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, ţe je v konaní nečinný.

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáha teda preskúmania zákonnosti postupu orgánu

verejnej správy v jeho právnej veci.

Pod postupom správneho orgánu treba rozumieť aj nečinnosť správneho orgánu (§ 244

ods. 3 ), ktorou správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými

zákonmi. Činnosť predstavuje aktívny postup podľa procesných a hmotnoprávnych predpisov,

ktoré správny orgán oprávňujú a súčasne zaväzujú na úkony v priebehu konania.

Správny súd na základe návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáha preskúmania

nečinnosti orgánu verejnej správy preskúma zákonnosť postupu správneho orgánu,

t. j. skúma, či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi,

je, alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Pri preskúmavaní zákonnosti činnosti správneho

orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul,

resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon.

Keďţe aj konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy je ovládané dispozičnou

zásadou, správny súd preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu iba z hľadiska

námietok uplatnených v návrhu.

Predpokladom úspešnosti takéhoto návrhu je, aby vykonanie úkonov v správnom

konaní, ktorých sa doţaduje navrhovateľ, určili príslušné procesné, ale aj hmotnoprávne

normy.

V predmetnej veci, ako uţ bolo vyššie uvedené, navrhovateľ, ktorý vyuţil svoje

oprávnenie prislúchajúce mu z ustanovenia veta druhá

namietal, ţe v rámci konania o zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny,

odporca nedodrţal postup v zmysle a . Navrhovateľ

sa domáhal vykonania dokazovania zameraného na meritum veci.

Správne konanie všeobecne upravuje správny poriadok, ak osobitným predpisom nie

23

je ustanovená iná procesná úprava. Podľa jeho § 1 ods.1 sa tento zákon vzťahuje na konanie,

v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených

záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon

neustanovuje inak. obsahuje osobitnú úpravu procesného postupu

orgánov ochrany prírody v rámci jeho šiestej časti nazvanej „Konanie“ v ustanoveniach § 81

aţ § 89. Podmienky a rozsah aplikovateľnosti správneho poriadku na konanie podľa

uvedeného zákona upravuje § 81 zákona o ochrane prírody. Ustanovenie § 81 ods. 2 cit.

zákona upravuje prípady v ktorých je subsidiárne uplatnenie správneho poriadku vylúčené.

V zmysle § 81 ods.2 písm. p) a q) citovaného zákona, všeobecné predpisy o správnom

konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na

- vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny podľa § 50 okrem

rozhodovania podľa § 50 ods. 6 (s vecou nesúvisí )

- zmenu a zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny podľa § 53.

Z uvedeného vyplýva, ţe na posudzovanú vec sa ustanovenia správneho poriadku

nevzťahujú.

Z podkladov pripojeného administratívneho spisu odporcu vyplýva, ţe po doručení

návrhu navrhovateľa (27.9.2012), ţiadosťou z 12. októbra 2012 poţiadal Štátnu ochranu

prírody a krajiny Slovenskej republiky o stanovisko k návrhu na zrušenie ochrany osobitne

chránenej časti prírody a krajiny.

Štátna ochrana prírody a krajiny SR predloţila poţadované písomne vypracované

stanovisko zo 4. októbra 2012 odporcovi, ktoré mu bolo doručené 8. novembra 2012.

Odporca následne listom z 28. novembra 2012 poţiadal Štátnu ochranu prírody a krajiny SR

o doplnenie stanoviska k dôvodom, na základe ktorých sa navrhuje zrušenie ochrany

predmetného pozemku vo vlastníctve ţiadateľa s poukazom na to, ţe predmetom návrhu na

zrušenie je len jedna parcela, nie celé CHVÚ. Ţiadosti odporcu bolo vyhovené stanoviskom

Štátnej ochrany prírody a krajiny SR zo 4. decembra 2012, doručeným dňa 11. decembra

2012. Vychádzajúc zo záverov tohto stanoviska, podľa ktorého

24

poţadované podmienky pre zrušenie ochrany predmetného pozemku splnené neboli, odporca

oznámil navrhovateľovi svoje stanovisko z 2. januára 2013 č. 3967/2012- 2.1 so záverom,

ţe jeho návrh nie je dôvodný.

Podľa názoru Najvyššieho súdu SR základnou podmienkou pre postup podľa § 53

ods.1 , je zistenie nových skutočností, ktoré majú závaţný vplyv

na predmet ochrany alebo zánik predmetu ochrany, resp. v prípade podania návrhu vlastníka

(nájomcu) nehnuteľnosti naplnenie podmienky, ţe predmet ochrany uţ nie je zrejmý alebo

zanikol. Vzhľadom na uvedenú zákonnú podmienku nemôţe byť predmetom konania podľa

§ 50 akýkoľvek návrh vlastníka (správcu, nájomcu) pozemku, resp. inej osoby, ale len návrh,

ktorý je opodstatnený.

Najvyšší súd SR prisvedčil argumentácii odporcu v tom, ţe pokiaľ orgán ochrany

prírody nezistil ţiadne dôvody na zmenu alebo zrušenie osobitne chránenej časti prírody

a krajiny v dôsledku absencie, resp. nesplnenia zákonných podmienok, samotný proces podľa

§ 50 ods.1 aţ 4 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorého vykonanie navrhovateľ poţaduje,

by bol absolútne zbytočný a neúčelný, keďţe jeho predmetom by bolo prerokovanie

pripomienok vlastníka pozemku k návrhu, ktorý sám podal. Navrhovateľ síce tvrdí, ţe by mal

moţnosť napríklad podať pripomienky k podkladom Štátnej ochrany prírody SR, avšak

hypoteticky zverejnený zámer by v tomto prípade ţiadne podklady od Štátnej ochrany prírody

SR neobsahoval, keďţe táto organizácia s návrhom navrhovateľa nesúhlasila.

Ako uţ bolo uvedené vyššie odporca v predmetnej veci nemohol zachovať zákonný

postup v zmysle ustanovení správneho poriadku, pretoţe kompetencia rozhodnúť o návrhu

navrhovateľa zo ţiadneho ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny mu nevyplýva.

V ustanovení § 53 ani v iných ustanoveniach tento zákon totiţ neuvádza, ţe o návrhu

na zrušenie osobitne chránenej časti prírody a krajiny rozhodujú štátne orgány ochrany

prírody a krajiny v správnom alebo inom konaní.

v ustanovuje, ţe zmena alebo zrušenie osobitne

chránenej časti prírody a krajiny sa vykoná rovnakým spôsobom, akým sa podľa tohto zákona

vyhlasuje ochrana osobitne chránenej časti prírody a krajiny, t.j. podľa ustanovenia § 50

zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré upravuje proces tvorby a vydania normatívneho

25

právneho aktu, ktorý je automaticky vylúčený z aplikácie správneho poriadku (viď napr.

odôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu SR – nález -81 z 1. októbra 2008).

Chránené vtáčie územie vyhlasuje ministerstvo všeobecne záväzným právnym

predpisom, ktorým v danom prípade je , ktorou sa vyhlasuje

Chránené vtáčie územie Ţitavský luh. Na prijatie všeobecne záväzného právneho predpisu

sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecné záväzné právne predpisy nie

sú výsledkom postupu podľa správneho poriadku, a tieţ na ich zmenu a zrušenie nemoţno

uplatniť všeobecné predpisy o správnom konaní. Všeobecne záväzné právne predpisy ako

normatívne správne akty totiţ nemoţno stotoţňovať s individuálnymi právnymi aktmi,

spravidla rozhodnutiami o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach

fyzických a právnických osôb. Zmenu všeobecne záväzného právneho predpisu moţno

dosiahnuť legislatívnym procesom, a to rovnakým, akým bol všeobecný právny predpis

prijatý. Individuálnym rozhodnutím v správnom konaní nemoţno dosiahnuť zmenu

všeobecne záväzného právneho predpisu.

Pokiaľ je ochrana osobitne chránenej časti prírody a krajiny zaloţená všeobecne

záväzným právnym predpisom, je potom oprávnenie vlastníka na podanie návrhu na zmenu

alebo zrušenie takejto ochrany upravené v ust. vete druhej

návrhom na zmenu všeobecne záväzného právneho predpisu. Takýto návrh nie je ţiadosťou

akú má na mysli ust. , pretoţe zákon v legislatívnom

procese prijímania všeobecne záväzných predpisov a ich zmien vydávanie rozhodnutí podľa

predpisov o správnom konaní nepredpokladá.

Základným predpokladom úspešnosti návrhu navrhovateľa v posudzovanej veci bolo,

aby preukázal, ţe postup odporcu pri vybavovaní jeho návrhu nebol v súlade so zákonom.

Zo zadováţených podkladov je zrejmé, ţe odporca sa podaným návrhom na zrušenie ochrany

osobitne chránenej časti prírody a krajiny z hľadiska jeho opodstatnenosti zaoberal a pri

odpovedi na návrh vychádzal z odborného stanoviska Štátnej ochrany prírody SR

zo 4. decembra 2012 č. ŠOP , ktoré si zadováţil práve na tento účel. Tento

postup odporcu podľa názoru Najvyššieho súdu SR nebol v rozpore so zákonom.

S poukazom na horeuvedené skutočnosti, Najvyšší súd SR dospel k záveru,

26

ţe v posudzovanej veci nezákonnosť postupu odporcu, resp. jeho nečinnosť preukázaná

nebola, z dôvodu ktorého návrh navrhovateľa postupom podľa ako

nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, ţe navrhovateľovi,

ktorého návrhu nebolo vyhovené, právo na náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 28. mája 2014

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ing. Dagmar Lojová