Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/35/2013

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Hargaša a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej

veci navrhovateľky : obchodná spoločnosť 2W s.r.o., so sídlom Farská 3, 010 01 Ţilina,

IČO: 46 151 907, právne zastúpenej JUDr. Michalom Krnáčom, advokátom so sídlom

Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, proti odporcovi : Mesto Žilina, so sídlom Námestie Obetí

komunizmu 1, Ţilina, o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu sp. zn.

/-57470/2012-OKŠCRMR-DOL z 23. októbra 2012, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku

Krajského súdu v Ţiline, č. k. -36 z 5. apríla 2013, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline, č. k.

-36 z 5. apríla 2012 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Ţiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „súd

prvého stupňa“) postupom podľa (ďalej len

„OSP“) potvrdil v záhlaví uvedené rozhodnutie, ktorým odporca, ako príslušný správny

orgán, podľa o verejných kultúrnych podujatiach (ďalej ako

„“ alebo „zákon o verejných kultúrnych podujatiach“) zakázal verejné

2

kultúrne podujatie „Večer tisícov ţelaní“, ktoré sa malo uskutočniť dňa 15. novembra 2012

na Hlinkovom námestí v Ţiline a ktoré bolo Mestu Ţilina oznámené usporiadateľom

2W s.r.o., so sídlom Farská 3, 010 01 Ţilina, IČO : 46 151 907 dňa 15. októbra 2012.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá a contrario, v spojení s § 250l

ods. 2 a navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania

nepriznal.

Krajský súd v odôvodnení, odvolávajúc sa na ustanovenia § 3, § 4 ods. 2 zákona

č. , sa podrobne zaoberal odvolacími námietkami navrhovateľky.

K námietke, ţe policajný zbor nie je oprávnený vydávať stanoviská pri organizovaní

verejných kultúrnych podujatí, uviedol, ţe v danom prípade nejde o záväzné stanoviská

správnych orgánov tak, ako ich charakterizujú iné osobitné zákony (napr. Stavebný zákon),

jedná sa o listinné dôkazy, z ktorých obsahu správny orgán pri vyhodnocovaní skutkového

stavu vychádzal dodajúc, ţe tieto z odborného hľadiska osvetľujú skutkový stav, ktorý aj pri

vydávaní rozhodnutia podľa musí byť riadne zistený.

Vo vzťahu k námietke o nepravdivom tvrdení KR PZ, ţe po dohorení sviečky

lampióny padajú aj na pozemné komunikácie, keď podľa navrhovateľky po vypustení

dochádza k rozptylu balónov a nedochádza k hromadnému pádu na jedno miesto v jeden čas

argumentoval, ţe ak dochádza k rozptylu, ako tvrdí navrhovateľka, nie je moţné zaručiť,

ţe pri mnoţstve 4000 balónov vypustených súčasne nespadne väčšie mnoţstvo na cesty, ako

to napokon navrhovateľka v námietke aj pripustila. Dôvodil ďalej, ţe tvrdenie navrhovateľky,

ţe dochádza k rozptylu balónov je hypotetické a nie je moţné zabezpečiť, aby pri takom

obrovskom počte balónov nedošlo k situácii, keď balóny hromadne dopadnú na pozemnú

komunikáciu, či na iný objekt, napr. na strechu rodinného domu alebo do koruny stromu

a spôsobia tam či uţ poţiar alebo ohrozia bezpečnosť cestnej premávky poukazujúc

na reálnosť tejto situácie v tom, ţe Hlinkovo námestie je priamym stredom mesta Ţilina

a je v tesnej blízkosti obchodných centier, rodinných domov, storočných stromov, divadla

a ďalších vysokých stromov.

K námietke, ktorou navrhovateľka poukazovala, ţe na stanovisko Leteckého úradu SR

nie je moţné prihliadať, nakoľko zorganizovala verejné kultúrne podujatie v čase, keď podľa

potvrdenia zo dňa 7. novembra 2010, na Letisku Ţilina nepristáva ani neodlieta ţiadne

lietadlo uviedol, ţe stanovisko Leteckého úradu SR je kategorické – neodporúča vypúšťanie

„lampiónov šťastia“ v priestore o polomere 20km od vzťaţného bodu Letiska Ţilina, teda

neodporúčanie sa vzťahuje nielen na čas, kedy na letisku pristáva alebo odlieta konkrétne

3

lietadlo, ale neodporúča vypúšťanie v tomto polomere vo všeobecnosti. V tejto súvislosti

poukázal na to, ţe informácia Letiskovej spoločnosti Ţilina, a.s., ktorú predloţila

navrhovateľka, nepreukazuje, ţe by v deň 15. novembra 2012, t. j. v deň akcie, nebol nijaký

let realizovaný, pretoţe v tejto informácii je uvedené, ţe na tento deň nebol ku dňu

7. novembra 2012 ešte plánovaný ţiadny let, teda nebezpečenstvo ohrozenia letiskovej

prevádzky ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia reálne existovalo.

Za irelevantnú vyhodnotil námietku navrhovateľky, ţe napadnuté rozhodnutie nebolo

riadne odôvodnené, keď v odôvodnení správny orgán neuviedol konkrétne závaţné

nebezpečenstvo pre zdravie účastníkov, ale iba teoreticky moţné riziko vzniku materiálnych

škôd konštatujúc, ţe rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené a mal za to, ţe nebezpečenstvo

je obsiahnuté v moţnom (teoretickom) riziku, lebo ide o zákaz do budúcnosti, to znamená,

ţe konkrétna škoda vţdy iba hrozí, je potenciálna – pravdepodobná vo vyššej alebo niţšej

miere, teda v danom prípade nejde o škodu skutočnú. V tejto súvislosti poukázal na to,

ţe nebezpečenstvom, ktoré hrozilo pri realizácii akcie bolo v odôvodnení dostatočne

sformulované (hrozba poţiarov v porastoch v Sade SNP, ako aj na ďalších predmetoch

v širšom okolí, na ktorých v minulom období zostali horiace lampióny zachytené, riziko

vzniku materiálnych škôd, ako aj škôd na zdraví pre účastníkov akcie, účastníkov cestnej

a leteckej premávky, ako aj širšiu verejnosť, v spojení so stanoviskami OR PZ, KR PZ

a Leteckého úradu SR, ako hrozba nekontrolovateľného znečistenia širokého okolia,

a to nielen verejných, ale aj súkromných priestorov).

K námietke, ţe správny orgán rozhodol bez objektívneho a odborného posúdenia

pouţívania „lampiónov šťastia“ uviedol, ţe táto je vyvrátená tým, ţe naopak správny orgán

si vyţiadal stanoviská orgánov, ktoré vykonávajú štátnu správu na úsekoch, v ktorých hrozilo

závaţné nebezpečenstvo v zmysle , t. j. na úseku ochrany

zdravia ľudí a verejnej dopravy a teda odporca tieto skutočnosti neposudzoval bez odborných

podkladov.

K námietke navrhovateľky, ţe pri rozhodovaní o skutkovo zhodných prípadoch,

či uţ v predchádzajúcich rokoch priamo odporcom alebo aj s porovnaním obdobných

prípadoch na území iných miest v Slovenskej republiky vznikli neodôvodnené rozdiely

poukázal krajský súd na to, ţe v kaţdej právnej veci posudzuje správny orgán skutkový stav

nezávisle od iných prípadov a ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej uţ právoplatne

rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný (§ 40 ods. 1 prvá časť

vety Správneho poriadku), avšak v danom prípade správny orgán ţiadnu predbeţnú otázku

neriešil, ale posudzoval skutkový stav nezávisle od iných prípadov, ktoré riešil či uţ sám

4

alebo iné správne orgány a ak vydal rozhodnutie, ktoré sa odlišovalo od dvoch

predchádzajúcich rozhodnutí, je v jeho kompetencii vydať aj rozdielne rozhodnutie, nakoľko

správny orgán nemá povinnosť do budúcnosti vydávať len kladné rozhodnutia, ak uţ predtým

v obdobnej veci kladné rozhodnutie vydal. Poukázal tieţ na to, ţe kaţdé rozhodnutie

sa vydáva v osobitnom správnom konaní, osobitne sa v ňom zisťuje skutkový stav a osobitne

sa právne posudzuje, pričom v danej veci správny orgán vychádzal zo skúseností z minulých

rokov, keď povolil vypúšťanie „balónov šťastia“ a práve s ohľadom na skúsenosti z týchto

podujatí, ktoré boli povolené, v novom rozhodnutí uţ podujatie zakázal – to znamená,

ţe skutkový stav sa pri vydaní tohto rozhodnutia oproti predchádzajúcim rozhodnutiam

zmenil a zmena skutkového stavu potom odôvodňuje aj zmenu meritórneho rozhodnutia.

K námietke navrhovateľky, ţe preberá na seba náhradu všetkých škôd a zabezpečí

usporiadateľskú sluţbu, ktorá bude kontrolovať prípadné padanie lampiónov na dopravné

cesty a komunikácie a odstraňovať zvyšky lampiónov, aby nebránili v bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky, ktorá námietka súvisí s druhou námietkou v poradí

konštatoval, ţe ak by aj navrhovateľka s Mestom Ţilina uzavrela zmluvu o náhrade škody, tak

ako bola predloţená v prílohe k odvolaniu, táto by riešila len právny vzťah medzi týmito

zmluvnými stranami. Ak by však vznikla škoda na majetku iných osôb, napr. majiteľov

nehnuteľností, ktorým by bola spôsobená škoda napr. poţiarom spôsobeným „lampiónom

šťastia“, táto dohoda by situáciu neriešila, pričom len tvrdenie navrhovateľky pred vznikom

škody, ţe na seba berie náhradu všetkých škôd, je bez právneho účinku. Vo vzťahu

k usporiadateľskej sluţbe poukázal krajský súd na skutočnosť, ţe navrhovateľka neuviedla jej

základné parametre, t.j. koľko by mala členov a kedy by bola funkčná, pretoţe ak by bola

funkčná len v čase podujatia, t.j. niekoľko hodín, nie je reálne, aby bola všade na mieste tam,

kde zvyšky balónov budú na komunikácie dopadať, pričom po dopade budú balóny

na cestách, na mestskej verejnej zeleni či súkromnej zeleni a na strechách budov v priamom

epicentre podujatia, aj vo vzdialenejšom okolí aţ dovtedy, kým sa nerozloţia alebo nebudú

upratané. Uviedol tieţ, ţe aj zo skúseností s týmito balónmi je mu známe, ţe rozklad týchto

balónov netrvá niekoľko dní, z čoho potom vyplýva, ţe prekáţky na verejných

komunikáciách, ktoré budú tieto balóny tvoriť, bude musieť odstrániť správca komunikácii

zo svojich finančných prostriedkov a rovnako sa zvýšia náklady Mesta Ţilina pri čistení

verejných priestranstiev. Preto dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol odporca, označil

krajský súd za dôvody zásadného charakteru naplňujúce hypotézu § 4 ods. 2 zákona

č.

5

Záverom krajský súd uviedol, ţe vypúšťanie „lampiónov šťastia“ je ako verejné

kultúrne podujatie uskutočniteľné, avšak za podmienok, ktoré uviedla vo svojom oznámení

o usporiadaní podujatia navrhovateľka (počet súčasne vypustených balónov 4000 kusov,

počet účastníkov 5000, miesto vypustenia v bezprostrednej blízkosti budov, stromov,

elektrického vedenia, dopravných komunikácii a letiska v okruhu 20 km), je potrebné takéto

podujatie zakázať.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu podľa

potvrdil.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie

namietajúc, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov v odvolaním

napadnutom rozhodnutí k nesprávnym skutkových zisteniam v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/

, a ţe napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci v zmysle .

Nesúhlasila s tvrdením krajského súdu, ţe stanovisko ORPZ-ZA-OD11-33-102/2012

zo dňa 18. októbra 2012 nie je záväzným stanoviskom správneho orgánu tak, ako

ho charakterizujú osobitné právne predpisy (napr. Stavebný zákon) a ţe toto stanovisko

z odborného hľadiska osvetľuje skutkový stav, ktorý pri vydávaní rozhodnutia musí byť

riadne zistený dôvodiac, ţe mesto Ţilina pri vytváraní rozhodnutia č. k./-57420/2012-

OKŠCRMR-DOL zo dňa 23. októbra 2012 bralo uvedené stanovisko do úvahy ako záväzné

a aj na základe tohto stanoviska podujatie „Večer tisícov ţelaní“ zakázalo. Poukazujúc

na ustanovenia a o policajnom zbore v znení

neskorších predpisov namietala, ţe policajný zbor nemá právomoc vydávať stanoviská pri

organizovaní verejných kultúrnych podujatí doplniac, ţe ani zákon o verejných kultúrnych

podujatiach nestanovuje oprávnenie Policajnému zboru vydávať stanoviská k verejným

kultúrnych podujatiam.

Z totoţných dôvodov namietala aj stanovisko KRPZ-ZA-KSI2-80-152/2012 zo dňa

18. októbra 2012, ktoré krajský súd označil za opodstatnené. V súvislosti s ním

argumentovala, ţe ani hypotetická predstava hromadného dopadu lampiónov po dohorení

sviečky súčasne na jednom mieste a v jednom čase, nie je reálna a poukázala na to,

ţe účastníci verejného kultúrneho podujatia zapaľujú sviečky v lampiónoch postupne a nikdy

nie súčasne.

Ďalej povaţovala za potrebné poukázať vo vzťahu k stanovisku Leteckého úradu

Slovenskej republiky, ţe v zmysle zákona č. 1143/1998 Z. z. (správne malo byť uvedené

6

) o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, Letecký úrad Slovenskej republiky nemá zákonom

stanovenú právomoc rozhodovať v danej veci. Ďalej zdôraznila, ţe predpis L 2 pravidlá

lietania (ust. 2.1 dodatku 4), na ktorý sa úrad vo svojom stanovisku odvoláva sa nevzťahuje

na „lampióny šťastia/ lietajúce lampióny“, nakoľko voľné balóny sú definované ako

neobsadené balóny, ktoré sú schopné uniesť uţitočnú záťaţ. V tejto súvislosti zároveň

poukázala na to, ţe pristupovala k zisteniu informácii ohľadom plánovaných letov Letiskovej

spoločnosti Ţilina, a.s. zodpovedne, s náleţitou starostlivosťou a odpoveď tejto spoločnosti,

ţe na deň 15. novembra 2012 nie sú plánované ţiadne prílety a odlety z ich letiska povaţuje

za dostatočne jasnú, zrozumiteľnú a určitú.

Odvolávajúc sa ďalej na ustanovenie o správnom

konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)

namietala, ţe mesto Ţilina verejné kultúrne podujatie „Večer tisícich prianí“ zakázalo

na základe neobjektívneho a nesprávneho posúdenia skutkového stavu s nesprávnym pouţitím

správnej úvahy pri hodnotení dôkazov. Zdôraznila, ţe podujatie „Večer tisícich ţelaní“

sa uskutočnilo v Ţiline aj v predošlých rokoch 2010 a 2011, malo ísť o úplne rovnaké

podujatie aj v roku 2012, tzn. o skutkovo zhodný prípad a napriek tomu odporca podujatie

v roku 2012 zakázal bez objektívneho odôvodnenia a tak, postupovalo v rozpore s vyššie

uvedeným ustanovením správneho poriadku, keď v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo

podobných prípadoch vznikli neodôvodnené rozdiely.

Namietala tieţ, ţe správny orgán v odôvodnení rozhodnutia skutočne neuviedol

konkrétne závaţné nebezpečenstvo pre zdravie účastníkov podujatia, iba hypoteticky moţné

riziko vzniku materiálnych škôd dodajúc, ţe „lampióny šťastia“ sú vyrobené z materiálu,

ktorý neškodí ţivotnému prostrediu a v krátkom čase (v priebehu niekoľkých dní) sa rozloţí.

Záverom konštatovala, ţe iba pre hypoteticky moţné riziko vzniku materiálnych škôd

zakázať podujatie, ktoré je úspešné a slúţi dobročinnému účelu, nie je primerané a v súlade

s účelom zákona.

Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok

Krajského súdu v Ţiline č. k. -36 z 5. apríla 2013 zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania bez jej bliţšej

špecifikácie.

7

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky poukázal na svoje

predchádzajúce vyjadrenie k opravnému prostriedku zo dňa 3. januára 2013, navrhol

odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 v spojení s veta druhá ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu podaného odvolania, odvolanie prejednal bez

nariadenia odvolacieho pojednávania ( v spojení s ), keď

deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1

a 3 v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru,

ţe odvolanie navrhovateľky je nedôvodné.

Predmetom súdneho prieskumu podľa tretej hlavy piatej časti je rozhodnutie

sp. zn. /-57470/2012-OKŠCRMR-DOL z 23. októbra 2012, ktorým Mesto Ţilina na základe

ustanovenia zakázalo verejné kultúrne podujatie „Večer

tisícov ţelaní“, ktoré sa malo uskutočniť dňa 15. novembra 2012 na Hlinkovom námestí

v Ţiline a ktoré bolo Mestu Ţilina oznámené usporiadateľom (ţalobkyňou) 2W s.r.o.,

so sídlom Farská 3, 010 01 Ţilina, IČO : 46 151 907 dňa 15. októbra 2012. O opravnom

prostriedku proti tomuto rozhodnutiu rozhodol krajský súd tak, ţe rozhodnutie Mesta Ţilina

sp. zn./-57470/2012-OKŠCRMR-DOL z 23. októbra 2012 potvrdil.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti

neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, pouţije

sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou .

Podľa verejnými kultúrnymi podujatiami (ďalej len

"podujatie") sa podľa tohto zákona rozumejú verejnosti prístupné

a) divadelné, filmové a iné audiovizuálne predstavenia,

b) koncerty, hudobné a tanečné produkcie,

8

c) výstavy diel výtvarných umení, diel úţitkového umenia a prác ľudovej výtvarnej tvorivosti,

d) festivaly a prehliadky v oblasti kultúry a umenia,

e) tanečné zábavy a iné akcie v oblasti spoločenskej zábavy.

Podľa usporiadateľ je povinný písomne oznámiť

zámer usporiadať podujatie obci, na území ktorej sa má podujatie konať. Ak sa má podujatie

konať na území niekoľkých obcí, treba jeho konanie oznámiť kaţdej z nich.

Podľa v oznámení treba uviesť označenie a adresu

usporiadateľa, názov a obsahové zameranie podujatia, miesto a čas jeho konania. V jednom

oznámení moţno uviesť aj viac podujatí.

Podľa oznámenie určené obci treba podať

na obecnom úrade najneskôr 7 dní pred konaním podujatia. V odôvodnenom prípade moţno

oznámenie prijať aj v kratšej lehote. Zmeny v údajoch uvedených v oznámení je usporiadateľ

povinný oznámiť bezodkladne.

Podľa usporiadatelia, pre ktorých usporadúvanie

podujatí vyplýva z ich poslania, predmetu činnosti alebo z podnikania povoleného podľa

osobitných predpisov, 1) sa môţu dohodnúť s obcou na obojstranne výhodnejšom spôsobe

oznamovania podujatí.

Podľa obec môţe zakázať podujatie, ktoré sa má

konať na mieste, kde by jeho účastníkom hrozilo závaţné nebezpečenstvo pre ich zdravie

alebo kde by konanie podujatia obmedzovalo verejnú dopravu alebo zásobovanie

obyvateľstva.

Podľa na rozhodovanie podľa odseku 2 sa vzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní. 2) Opravný prostriedok proti zákazu podujatia nemá

odkladný účinok.

Podľa § 40 ods. 1 správneho poriadku ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej

uţ právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak

9

si správny orgán môţe o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet

na začatie konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) mal

z administratívneho spisu preukázané, ţe navrhovateľka doručila odporcovi dňa 15. októbra

2012 „Oznámenie o usporiadaní podujatia v zmysle

o verejných kultúrnych podujatiach“ (ďalej len „oznámenie“), ktoré sa malo konať dňa

15. novembra 2012 od 16 hod – 22 hod pod názvom „Večer tisícov ţelaní“ na Hlinkovom

námestí v Ţiline. Malo sa jednať o kultúrno-charitatívny večer, v priebehu ktorého sa mali

za dobrovoľný príspevok predávať špeciálne svietiace lampióny prianí (4000 ks) s tým,

ţe dobrovoľný príspevok mal byť odovzdaný na charitatívny účel. Táto akcia mala byť

zavŕšená vypustením lampiónov šťastia k oblohe. Mesto Ţilina ako príslušný správny orgán

poţiadal o vyjadrenie k plánovanej akcii Krajské riaditeľstvo PZ v Ţiline, Krajský dopravný

inšpektorát, Okresné riaditeľstvo PZ v Ţiline, Okresný dopravný inšpektorát. Krajské

riaditeľstvo PZ v Ţiline, Krajský dopravný inšpektorát v stanovisku podľa § 2 ods. 1 písm. j/ a

o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov uviedol,

ţe nesúhlasí s vypúšťaním 4 000 kusov tzv. lampiónov šťastia“ do ovzdušia a to z dôvodu,

ţe po dohorení sviečky v lampióne tieto padajú aj na pozemné komunikácie, čím priamo

ohrozujú bezpečnosť v cestnej premávke. Rovnako Okresné riaditeľstvo Policajného zboru

v Ţiline, Okresný dopravný inšpektorát v stanovisku podľa § 2 ods. 1 písm. j/ a § 3 zákona

č. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov neodporučil v hľadiska

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky uskutočnenie verejného kultúrneho podujatia.

Zo stanoviska Leteckého úradu Slovenskej republiky k vypúšťaniu lampiónov

šťastia/lietajúcich lampiónov vyplýva, ţe vypúšťanie „lampiónov šťastia/lietajúcich

lampiónov“ v blízkosti riadených letísk by mohlo váţne ohroziť bezpečnosť leteckej

prevádzky v uvedenom priestore, pričom túto skutočnosť (ohrozenie bezpečnosti) zohľadňujú

aj samotní výrobcovia tým, ţe v návodoch na ich pouţitie zakazujú vypúšťanie „lampiónov

šťastia/lietajúcich lampiónov“ v blízkosti letísk. Z uvedeného dôvodu Letecký úrad

Slovenskej republiky dôrazne neodporúča ich vypúšťanie v blízkosti riadených letísk,

t. j. v priestore o polomere 20 km od vzťaţného bodu kaţdého riadeného letiska vo vzdušnom

priestore Slovenskej republiky (Letisko M.R. Štefánika Bratislava, Letisko Piešťany, Letisko

Ţilina, Letisko Sliač, Letisko Poprad - Tatry, Letisko Košice). Letecký úrad SR zároveň

upriamil pozornosť aj na tú skutočnosť, ţe ak niekto vypustí lampióny v predmetnej oblasti,

mohol by sa za určitých okolností dopustiť trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 284

10

a nasl. v znení neskorších predpisov

a trestného činu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia

podľa § 286 a nasl. citovaného zákona, prípadne aj ďalších deliktov. Mesto Ţilina odôvodnilo

svoje rozhodnutie jednak s poukazom na vyššie uvedené stanoviská, ďalej s poukazom

na skúsenosti z minulého obdobia, keď pri realizácii vypúšťania balónov skutočne hrozil

vznik poţiarov na porastoch v Sade SNP, ako aj na ďalších predmetoch v širšom okolí,

na ktorých zostali horiace lampióny zachytené a tieţ argumentom, ţe padajúce lampióny

predstavujú riziko vzniku materiálnych škôd, ako aj škôd na zdraví pre účastníkov akcie,

účastníkov cestnej a leteckej premávky t.j. verejnej dopravy, ale aj širšiu verejnosť.

Proti rozhodnutiu Mesta Ţilina podala navrhovateľka opravný prostriedok,

prostredníctvom ktorého sa doţadovala jeho zrušenia. Najvyšší súd skúmajúc námietky

uvedené v opravnom prostriedku s námietkami uvedenými v odvolaní proti rozsudku

krajského súdu, dospel k záveru, ţe tieto sú totoţné.

Najvyšší súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle

ustanovenia nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov

a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem

uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné

právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov sa s ním

stotoţňuje v celom rozsahu. Najvyšší súd povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci

krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší súd

v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu

s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na námietky navrhovateľky vznesené

v odvolaní uvádza nasledovné:

Niet pochýb o tom, ţe ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o verejných kultúrnych

podujatiach oprávňuje obec zakázať podujatie, ktoré sa má konať na mieste, kde by jeho

účastníkom hrozilo závaţné nebezpečenstvo pre ich zdravie alebo kde by konanie podujatia

obmedzovalo verejnú dopravu alebo zásobovanie obyvateľstva.

Rovnako je nepochybné, ţe pri posudzovaní vyššie uvedených rizík plánovaného

podujatia je rozhodujúce miesto, kde sa má podujatie uskutočniť. Táto skutočnosť bola

11

kľúčová aj v danom prípade. Najvyšší súd, zhodne s názorom krajského súdu, povaţuje

konanie podujatia, ktoré sa plánovalo zavŕšiť vypustením „lampiónov šťastia“ v počte 4000

kusov priamo v centre mesta na námestí A. Hlinku, ktoré je priamym stredom mesta Ţilina

a je v tesnej blízkosti obchodných centier, rodinných domov, storočných stromov, divadla

a ďalších vysokých stromov. Rizikovosť podujatia bola znásobená tieţ tým, ţe toto sa malo

konať v priestore o polomere 20 km od vzťaţného bodu riadeného letiska. Najvyšší súd

povaţuje za dôleţité, ţe moţné riziká vypúšťania „lampiónov šťastia“ si uvedomuje

aj výrobca „lampiónov šťastia“, ktorý v návode na pouţitie v rámci bezpečnostných pokynov

uvádza, ţe balón sa má vypúšťať na voľnom priestranstve minimálne 100 metrov od budov,

lesa, stromov, elektrického vedenia, nikdy sa lampióny nemajú vypúšťať v oblasti do 25 km

od letiska a letovej prevádzky v riadenom priestore, v prípade vypúšťania viac ako 50 ks

lampiónov je zároveň nutné vopred poţiadať príslušný úrad o povolenie a dokonca v prípade

hromadného vypúšťania lampiónov sa má okrem príslušného úradu informovať aj miestna

polícia (narušenie verejného poriadku) a poţiarny zbor.

Pokiaľ navrhovateľka argumentuje, ţe správny orgán v odôvodnení svojho

rozhodnutia neuviedol konkrétne závaţné nebezpečenstvo pre zdravie účastníkov podujatia,

ale iba hypoteticky poukázal na moţnosť vzniku materiálnych škôd s týmto názorom

sa odvolací súd nestotoţňuje. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

vychádzajúc aj zo stanovísk KR PZ v Ţiline, OR PZ v Ţiline a Leteckého úradu Slovenskej

republiky jasne uviedol dôvody, ktoré ho primäli k tomu, zakázať podujatie v centre mesta.

Teda toto rozhodnutie spĺňa všetky atribúty správneho rozhodnutia podľa § 46, § 47

správneho poriadku.

K námietke navrhovateľky, ktorou poukazovala na to, ţe KR PZ v Ţiline a OR PZ

v Ţiline nemajú právomoc vyjadrovať sa k povoleniu, resp. zákazu verejných kultúrnych

podujatí, najvyšší súd upriamuje pozornosť navrhovateľky, ţe v súlade s ustanovením § 2

ods. 1 písm. j/ a o Policajnom zbore v znení neskorších

predpisov (ktoré ustanovenia správne orgány Policajného zboru citovali) medzi základné

úlohy Policajného zboru patrí dohliadať na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky

a spolupracovať s orgánmi územnej samosprávy okrem iného pri ochrane verejného poriadku.

Navyše ich stanovisko malo iba odporúčajúci charakter a pokiaľ sa konajúci správny orgán

s týmto odporúčaním stotoţnil a zároveň objasnil z akých dôvodov, nie je mu moţné vytknúť

12

ţiadne pochybenie. Rovnaký postoj najvyšší súd pripisuje aj stanovisku Leteckého úradu

Slovenskej republiky.

Najvyšší súd povaţoval za potrebné zaujať postoj k námietke navrhovateľke, ktorou

poukazujúc na ustanovenie § 40 ods. 1 správneho poriadku, sa doţadovala rovnakého

posúdenia veci, ako v predchádzajúcich dvoch rokoch, resp. v iných mestách. Ustanovenie

§ 40 ods. 1 správneho poriadku rieši postup správneho orgánu pri posudzovaní predbeţnej

(prejudicionálnej) otázky, teda otázky, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci, ktorá

je predmetom správneho konania, avšak na vecné rozhodnutie o predbeţnej otázke nie

je príslušný správny orgán, pred ktorým prebieha dané správne konanie. Ide teda o otázku,

ktorá môţe byť predmetom samostatného správneho konania. Z uvedeného preto vyplýva,

ţe skutočnosť, ţe odporca v dvoch predchádzajúcich rokoch postupom podľa § 4 ods. 2

nezakázal plánované podujatie, nemá pre posudzovaný prípad povahu

predbeţnej otázky. A pokiaľ odporca práve na výsledky predchádzajúcich podujatí prihliadol

na moţné riziká, ktoré uskutočnením podujatia hrozia a svoje dôvody náleţite odôvodnil

s poukazom na príslušné ustanovenie zákona o verejných podujatiach, jeho rozhodnutie

nemôţe vykazovať ţiadne znaky nezákonnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval

námietky navrhovateľky uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné,

ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Ţiline, stotoţniac sa s jeho podrobným zdôvodnením, ako vecne správny potvrdil podľa

veta druhá a a v spojení s .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal vychádzajúc z ustanovenia

§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta, § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2

, nakoľko navrhovateľka v odvolacom konaní úspešná nebola

a odporcovi náhrada trov konania zo zákona neprináleţí.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

13

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 28. mája 2014

JUDr. Jozef H a r g a š, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ing. Dagmar Lojová