Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e0b/392037.15f2b5.pdf
PDF · 178.39 KB
No categories available
6Sžo/35/2013
Najvyšší súd 6Sžo/35/2013 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Hargaša a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej
veci navrhovateľky : obchodná spoločnosť 2W s.r.o., so sídlom Farská 3, 010 01 Ţilina,
IČO: 46 151 907, právne zastúpenej JUDr. Michalom Krnáčom, advokátom so sídlom
Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, proti odporcovi : Mesto Žilina, so sídlom Námestie Obetí
komunizmu 1, Ţilina, o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu sp. zn.
/-57470/2012-OKŠCRMR-DOL z 23. októbra 2012, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Krajského súdu v Ţiline, č. k. 22Sp/43/2012-36 z 5. apríla 2013, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline, č. k.
22Sp/43/2012-36 z 5. apríla 2012 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Ţiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „súd
prvého stupňa“) postupom podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“) potvrdil v záhlaví uvedené rozhodnutie, ktorým odporca, ako príslušný správny
orgán, podľa § 4 ods. 2 zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach (ďalej ako
„zákon č. 96/1991 Zb.“ alebo „zákon o verejných kultúrnych podujatiach“) zakázal verejné
kultúrne podujatie „Večer tisícov ţelaní“, ktoré sa malo uskutočniť dňa 15. novembra 2012
na Hlinkovom námestí v Ţiline a ktoré bolo Mestu Ţilina oznámené usporiadateľom
2W s.r.o., so sídlom Farská 3, 010 01 Ţilina, IČO : 46 151 907 dňa 15. októbra 2012.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá a contrario, v spojení s § 250l
ods. 2 OSP a navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania
nepriznal.
Krajský súd v odôvodnení, odvolávajúc sa na ustanovenia § 3, § 4 ods. 2 zákona
č. 96/1991 Zb., sa podrobne zaoberal odvolacími námietkami navrhovateľky.
K námietke, ţe policajný zbor nie je oprávnený vydávať stanoviská pri organizovaní
verejných kultúrnych podujatí, uviedol, ţe v danom prípade nejde o záväzné stanoviská
správnych orgánov tak, ako ich charakterizujú iné osobitné zákony (napr. Stavebný zákon),
jedná sa o listinné dôkazy, z ktorých obsahu správny orgán pri vyhodnocovaní skutkového
stavu vychádzal dodajúc, ţe tieto z odborného hľadiska osvetľujú skutkový stav, ktorý aj pri
vydávaní rozhodnutia podľa zákona č. 96/1991 Zb. musí byť riadne zistený.
Vo vzťahu k námietke o nepravdivom tvrdení KR PZ, ţe po dohorení sviečky
lampióny padajú aj na pozemné komunikácie, keď podľa navrhovateľky po vypustení
dochádza k rozptylu balónov a nedochádza k hromadnému pádu na jedno miesto v jeden čas
argumentoval, ţe ak dochádza k rozptylu, ako tvrdí navrhovateľka, nie je moţné zaručiť,
ţe pri mnoţstve 4000 balónov vypustených súčasne nespadne väčšie mnoţstvo na cesty, ako
to napokon navrhovateľka v námietke aj pripustila. Dôvodil ďalej, ţe tvrdenie navrhovateľky,
ţe dochádza k rozptylu balónov je hypotetické a nie je moţné zabezpečiť, aby pri takom
obrovskom počte balónov nedošlo k situácii, keď balóny hromadne dopadnú na pozemnú
komunikáciu, či na iný objekt, napr. na strechu rodinného domu alebo do koruny stromu
a spôsobia tam či uţ poţiar alebo ohrozia bezpečnosť cestnej premávky poukazujúc
na reálnosť tejto situácie v tom, ţe Hlinkovo námestie je priamym stredom mesta Ţilina
a je v tesnej blízkosti obchodných centier, rodinných domov, storočných stromov, divadla
a ďalších vysokých stromov.
K námietke, ktorou navrhovateľka poukazovala, ţe na stanovisko Leteckého úradu SR
nie je moţné prihliadať, nakoľko zorganizovala verejné kultúrne podujatie v čase, keď podľa
potvrdenia zo dňa 7. novembra 2010, na Letisku Ţilina nepristáva ani neodlieta ţiadne
lietadlo uviedol, ţe stanovisko Leteckého úradu SR je kategorické – neodporúča vypúšťanie
„lampiónov šťastia“ v priestore o polomere 20km od vzťaţného bodu Letiska Ţilina, teda
neodporúčanie sa vzťahuje nielen na čas, kedy na letisku pristáva alebo odlieta konkrétne
lietadlo, ale neodporúča vypúšťanie v tomto polomere vo všeobecnosti. V tejto súvislosti
poukázal na to, ţe informácia Letiskovej spoločnosti Ţilina, a.s., ktorú predloţila
navrhovateľka, nepreukazuje, ţe by v deň 15. novembra 2012, t. j. v deň akcie, nebol nijaký
let realizovaný, pretoţe v tejto informácii je uvedené, ţe na tento deň nebol ku dňu
7. novembra 2012 ešte plánovaný ţiadny let, teda nebezpečenstvo ohrozenia letiskovej
prevádzky ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia reálne existovalo.
Za irelevantnú vyhodnotil námietku navrhovateľky, ţe napadnuté rozhodnutie nebolo
riadne odôvodnené, keď v odôvodnení správny orgán neuviedol konkrétne závaţné
nebezpečenstvo pre zdravie účastníkov, ale iba teoreticky moţné riziko vzniku materiálnych
škôd konštatujúc, ţe rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené a mal za to, ţe nebezpečenstvo
je obsiahnuté v moţnom (teoretickom) riziku, lebo ide o zákaz do budúcnosti, to znamená,
ţe konkrétna škoda vţdy iba hrozí, je potenciálna – pravdepodobná vo vyššej alebo niţšej
miere, teda v danom prípade nejde o škodu skutočnú. V tejto súvislosti poukázal na to,
ţe nebezpečenstvom, ktoré hrozilo pri realizácii akcie bolo v odôvodnení dostatočne
sformulované (hrozba poţiarov v porastoch v Sade SNP, ako aj na ďalších predmetoch
v širšom okolí, na ktorých v minulom období zostali horiace lampióny zachytené, riziko
vzniku materiálnych škôd, ako aj škôd na zdraví pre účastníkov akcie, účastníkov cestnej
a leteckej premávky, ako aj širšiu verejnosť, v spojení so stanoviskami OR PZ, KR PZ
a Leteckého úradu SR, ako hrozba nekontrolovateľného znečistenia širokého okolia,
a to nielen verejných, ale aj súkromných priestorov).
K námietke, ţe správny orgán rozhodol bez objektívneho a odborného posúdenia
pouţívania „lampiónov šťastia“ uviedol, ţe táto je vyvrátená tým, ţe naopak správny orgán
si vyţiadal stanoviská orgánov, ktoré vykonávajú štátnu správu na úsekoch, v ktorých hrozilo
závaţné nebezpečenstvo v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 96/1991 Zb., t. j. na úseku ochrany
zdravia ľudí a verejnej dopravy a teda odporca tieto skutočnosti neposudzoval bez odborných
podkladov.
K námietke navrhovateľky, ţe pri rozhodovaní o skutkovo zhodných prípadoch,
či uţ v predchádzajúcich rokoch priamo odporcom alebo aj s porovnaním obdobných
prípadoch na území iných miest v Slovenskej republiky vznikli neodôvodnené rozdiely
poukázal krajský súd na to, ţe v kaţdej právnej veci posudzuje správny orgán skutkový stav
nezávisle od iných prípadov a ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej uţ právoplatne
rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný (§ 40 ods. 1 prvá časť
vety Správneho poriadku), avšak v danom prípade správny orgán ţiadnu predbeţnú otázku
neriešil, ale posudzoval skutkový stav nezávisle od iných prípadov, ktoré riešil či uţ sám
alebo iné správne orgány a ak vydal rozhodnutie, ktoré sa odlišovalo od dvoch
predchádzajúcich rozhodnutí, je v jeho kompetencii vydať aj rozdielne rozhodnutie, nakoľko
správny orgán nemá povinnosť do budúcnosti vydávať len kladné rozhodnutia, ak uţ predtým
v obdobnej veci kladné rozhodnutie vydal. Poukázal tieţ na to, ţe kaţdé rozhodnutie
sa vydáva v osobitnom správnom konaní, osobitne sa v ňom zisťuje skutkový stav a osobitne
sa právne posudzuje, pričom v danej veci správny orgán vychádzal zo skúseností z minulých
rokov, keď povolil vypúšťanie „balónov šťastia“ a práve s ohľadom na skúsenosti z týchto
podujatí, ktoré boli povolené, v novom rozhodnutí uţ podujatie zakázal – to znamená,
ţe skutkový stav sa pri vydaní tohto rozhodnutia oproti predchádzajúcim rozhodnutiam
zmenil a zmena skutkového stavu potom odôvodňuje aj zmenu meritórneho rozhodnutia.
K námietke navrhovateľky, ţe preberá na seba náhradu všetkých škôd a zabezpečí
usporiadateľskú sluţbu, ktorá bude kontrolovať prípadné padanie lampiónov na dopravné
cesty a komunikácie a odstraňovať zvyšky lampiónov, aby nebránili v bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky, ktorá námietka súvisí s druhou námietkou v poradí
konštatoval, ţe ak by aj navrhovateľka s Mestom Ţilina uzavrela zmluvu o náhrade škody, tak
ako bola predloţená v prílohe k odvolaniu, táto by riešila len právny vzťah medzi týmito
zmluvnými stranami. Ak by však vznikla škoda na majetku iných osôb, napr. majiteľov
nehnuteľností, ktorým by bola spôsobená škoda napr. poţiarom spôsobeným „lampiónom
šťastia“, táto dohoda by situáciu neriešila, pričom len tvrdenie navrhovateľky pred vznikom
škody, ţe na seba berie náhradu všetkých škôd, je bez právneho účinku. Vo vzťahu
k usporiadateľskej sluţbe poukázal krajský súd na skutočnosť, ţe navrhovateľka neuviedla jej
základné parametre, t.j. koľko by mala členov a kedy by bola funkčná, pretoţe ak by bola
funkčná len v čase podujatia, t.j. niekoľko hodín, nie je reálne, aby bola všade na mieste tam,
kde zvyšky balónov budú na komunikácie dopadať, pričom po dopade budú balóny
na cestách, na mestskej verejnej zeleni či súkromnej zeleni a na strechách budov v priamom
epicentre podujatia, aj vo vzdialenejšom okolí aţ dovtedy, kým sa nerozloţia alebo nebudú
upratané. Uviedol tieţ, ţe aj zo skúseností s týmito balónmi je mu známe, ţe rozklad týchto
balónov netrvá niekoľko dní, z čoho potom vyplýva, ţe prekáţky na verejných
komunikáciách, ktoré budú tieto balóny tvoriť, bude musieť odstrániť správca komunikácii
zo svojich finančných prostriedkov a rovnako sa zvýšia náklady Mesta Ţilina pri čistení
verejných priestranstiev. Preto dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol odporca, označil
krajský súd za dôvody zásadného charakteru naplňujúce hypotézu § 4 ods. 2 zákona
č. 96/1991 Zb.
Záverom krajský súd uviedol, ţe vypúšťanie „lampiónov šťastia“ je ako verejné
kultúrne podujatie uskutočniteľné, avšak za podmienok, ktoré uviedla vo svojom oznámení
o usporiadaní podujatia navrhovateľka (počet súčasne vypustených balónov 4000 kusov,
počet účastníkov 5000, miesto vypustenia v bezprostrednej blízkosti budov, stromov,
elektrického vedenia, dopravných komunikácii a letiska v okruhu 20 km), je potrebné takéto
podujatie zakázať.
Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu podľa
§ 250q ods. 2 OSP potvrdil.
Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie
namietajúc, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov v odvolaním
napadnutom rozhodnutí k nesprávnym skutkových zisteniam v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/
OSP, a ţe napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ OSP.
Nesúhlasila s tvrdením krajského súdu, ţe stanovisko ORPZ-ZA-OD11-33-102/2012
zo dňa 18. októbra 2012 nie je záväzným stanoviskom správneho orgánu tak, ako
ho charakterizujú osobitné právne predpisy (napr. Stavebný zákon) a ţe toto stanovisko
z odborného hľadiska osvetľuje skutkový stav, ktorý pri vydávaní rozhodnutia musí byť
riadne zistený dôvodiac, ţe mesto Ţilina pri vytváraní rozhodnutia č. k./-57420/2012-
OKŠCRMR-DOL zo dňa 23. októbra 2012 bralo uvedené stanovisko do úvahy ako záväzné
a aj na základe tohto stanoviska podujatie „Večer tisícov ţelaní“ zakázalo. Poukazujúc
na ustanovenia § 2 ods. 1 písm. j/ a § 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení
neskorších predpisov namietala, ţe policajný zbor nemá právomoc vydávať stanoviská pri
organizovaní verejných kultúrnych podujatí doplniac, ţe ani zákon o verejných kultúrnych
podujatiach nestanovuje oprávnenie Policajnému zboru vydávať stanoviská k verejným
kultúrnych podujatiam.
Z totoţných dôvodov namietala aj stanovisko KRPZ-ZA-KSI2-80-152/2012 zo dňa
18. októbra 2012, ktoré krajský súd označil za opodstatnené. V súvislosti s ním
argumentovala, ţe ani hypotetická predstava hromadného dopadu lampiónov po dohorení
sviečky súčasne na jednom mieste a v jednom čase, nie je reálna a poukázala na to,
ţe účastníci verejného kultúrneho podujatia zapaľujú sviečky v lampiónoch postupne a nikdy
nie súčasne.
Ďalej povaţovala za potrebné poukázať vo vzťahu k stanovisku Leteckého úradu
Slovenskej republiky, ţe v zmysle zákona č. 1143/1998 Z. z. (správne malo byť uvedené
zákon č. 143/1998 Z. z. ) o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, Letecký úrad Slovenskej republiky nemá zákonom
stanovenú právomoc rozhodovať v danej veci. Ďalej zdôraznila, ţe predpis L 2 pravidlá
lietania (ust. 2.1 dodatku 4), na ktorý sa úrad vo svojom stanovisku odvoláva sa nevzťahuje
na „lampióny šťastia/ lietajúce lampióny“, nakoľko voľné balóny sú definované ako
neobsadené balóny, ktoré sú schopné uniesť uţitočnú záťaţ. V tejto súvislosti zároveň
poukázala na to, ţe pristupovala k zisteniu informácii ohľadom plánovaných letov Letiskovej
spoločnosti Ţilina, a.s. zodpovedne, s náleţitou starostlivosťou a odpoveď tejto spoločnosti,
ţe na deň 15. novembra 2012 nie sú plánované ţiadne prílety a odlety z ich letiska povaţuje
za dostatočne jasnú, zrozumiteľnú a určitú.
Odvolávajúc sa ďalej na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)
namietala, ţe mesto Ţilina verejné kultúrne podujatie „Večer tisícich prianí“ zakázalo
na základe neobjektívneho a nesprávneho posúdenia skutkového stavu s nesprávnym pouţitím
správnej úvahy pri hodnotení dôkazov. Zdôraznila, ţe podujatie „Večer tisícich ţelaní“
sa uskutočnilo v Ţiline aj v predošlých rokoch 2010 a 2011, malo ísť o úplne rovnaké
podujatie aj v roku 2012, tzn. o skutkovo zhodný prípad a napriek tomu odporca podujatie
v roku 2012 zakázal bez objektívneho odôvodnenia a tak, postupovalo v rozpore s vyššie
uvedeným ustanovením správneho poriadku, keď v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch vznikli neodôvodnené rozdiely.
Namietala tieţ, ţe správny orgán v odôvodnení rozhodnutia skutočne neuviedol
konkrétne závaţné nebezpečenstvo pre zdravie účastníkov podujatia, iba hypoteticky moţné
riziko vzniku materiálnych škôd dodajúc, ţe „lampióny šťastia“ sú vyrobené z materiálu,
ktorý neškodí ţivotnému prostrediu a v krátkom čase (v priebehu niekoľkých dní) sa rozloţí.
Záverom konštatovala, ţe iba pre hypoteticky moţné riziko vzniku materiálnych škôd
zakázať podujatie, ktoré je úspešné a slúţi dobročinnému účelu, nie je primerané a v súlade
s účelom zákona.
Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok
Krajského súdu v Ţiline č. k. 22Sp/43/2012-36 z 5. apríla 2013 zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania bez jej bliţšej
špecifikácie.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky poukázal na svoje
predchádzajúce vyjadrenie k opravnému prostriedku zo dňa 3. januára 2013, navrhol
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10
ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta druhá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu podaného odvolania, odvolanie prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP), keď
deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1
a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
ţe odvolanie navrhovateľky je nedôvodné.
Predmetom súdneho prieskumu podľa tretej hlavy piatej časti OSP je rozhodnutie
sp. zn. /-57470/2012-OKŠCRMR-DOL z 23. októbra 2012, ktorým Mesto Ţilina na základe
ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 96/1991 Zb. zakázalo verejné kultúrne podujatie „Večer
tisícov ţelaní“, ktoré sa malo uskutočniť dňa 15. novembra 2012 na Hlinkovom námestí
v Ţiline a ktoré bolo Mestu Ţilina oznámené usporiadateľom (ţalobkyňou) 2W s.r.o.,
so sídlom Farská 3, 010 01 Ţilina, IČO : 46 151 907 dňa 15. októbra 2012. O opravnom
prostriedku proti tomuto rozhodnutiu rozhodol krajský súd tak, ţe rozhodnutie Mesta Ţilina
sp. zn./-57470/2012-OKŠCRMR-DOL z 23. októbra 2012 potvrdil.
Podľa § 250l ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti
neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 250l ods. 2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, pouţije
sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a OSP.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 96/1991 Zb. verejnými kultúrnymi podujatiami (ďalej len
"podujatie") sa podľa tohto zákona rozumejú verejnosti prístupné
a) divadelné, filmové a iné audiovizuálne predstavenia,
b) koncerty, hudobné a tanečné produkcie,
c) výstavy diel výtvarných umení, diel úţitkového umenia a prác ľudovej výtvarnej tvorivosti,
d) festivaly a prehliadky v oblasti kultúry a umenia,
e) tanečné zábavy a iné akcie v oblasti spoločenskej zábavy.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 96/1991 Zb. usporiadateľ je povinný písomne oznámiť
zámer usporiadať podujatie obci, na území ktorej sa má podujatie konať. Ak sa má podujatie
konať na území niekoľkých obcí, treba jeho konanie oznámiť kaţdej z nich.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 96/1991 Zb. v oznámení treba uviesť označenie a adresu
usporiadateľa, názov a obsahové zameranie podujatia, miesto a čas jeho konania. V jednom
oznámení moţno uviesť aj viac podujatí.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 96/1991 Zb. oznámenie určené obci treba podať
na obecnom úrade najneskôr 7 dní pred konaním podujatia. V odôvodnenom prípade moţno
oznámenie prijať aj v kratšej lehote. Zmeny v údajoch uvedených v oznámení je usporiadateľ
povinný oznámiť bezodkladne.
Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 96/1991 Zb. usporiadatelia, pre ktorých usporadúvanie
podujatí vyplýva z ich poslania, predmetu činnosti alebo z podnikania povoleného podľa
osobitných predpisov, 1) sa môţu dohodnúť s obcou na obojstranne výhodnejšom spôsobe
oznamovania podujatí.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 96/1991 Zb. obec môţe zakázať podujatie, ktoré sa má
konať na mieste, kde by jeho účastníkom hrozilo závaţné nebezpečenstvo pre ich zdravie
alebo kde by konanie podujatia obmedzovalo verejnú dopravu alebo zásobovanie
obyvateľstva.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 96/1991 Zb. na rozhodovanie podľa odseku 2 sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní. 2) Opravný prostriedok proti zákazu podujatia nemá
odkladný účinok.
Podľa § 40 ods. 1 správneho poriadku ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej
uţ právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak
si správny orgán môţe o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet
na začatie konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) mal
z administratívneho spisu preukázané, ţe navrhovateľka doručila odporcovi dňa 15. októbra
2012 „Oznámenie o usporiadaní podujatia v zmysle zákona NR SR č. 96/1991 Zb.
o verejných kultúrnych podujatiach“ (ďalej len „oznámenie“), ktoré sa malo konať dňa
15. novembra 2012 od 16 hod – 22 hod pod názvom „Večer tisícov ţelaní“ na Hlinkovom
námestí v Ţiline. Malo sa jednať o kultúrno-charitatívny večer, v priebehu ktorého sa mali
za dobrovoľný príspevok predávať špeciálne svietiace lampióny prianí (4000 ks) s tým,
ţe dobrovoľný príspevok mal byť odovzdaný na charitatívny účel. Táto akcia mala byť
zavŕšená vypustením lampiónov šťastia k oblohe. Mesto Ţilina ako príslušný správny orgán
poţiadal o vyjadrenie k plánovanej akcii Krajské riaditeľstvo PZ v Ţiline, Krajský dopravný
inšpektorát, Okresné riaditeľstvo PZ v Ţiline, Okresný dopravný inšpektorát. Krajské
riaditeľstvo PZ v Ţiline, Krajský dopravný inšpektorát v stanovisku podľa § 2 ods. 1 písm. j/ a
§ 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov uviedol,
ţe nesúhlasí s vypúšťaním 4 000 kusov tzv. lampiónov šťastia“ do ovzdušia a to z dôvodu,
ţe po dohorení sviečky v lampióne tieto padajú aj na pozemné komunikácie, čím priamo
ohrozujú bezpečnosť v cestnej premávke. Rovnako Okresné riaditeľstvo Policajného zboru
v Ţiline, Okresný dopravný inšpektorát v stanovisku podľa § 2 ods. 1 písm. j/ a § 3 zákona
č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov neodporučil v hľadiska
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky uskutočnenie verejného kultúrneho podujatia.
Zo stanoviska Leteckého úradu Slovenskej republiky k vypúšťaniu lampiónov
šťastia/lietajúcich lampiónov vyplýva, ţe vypúšťanie „lampiónov šťastia/lietajúcich
lampiónov“ v blízkosti riadených letísk by mohlo váţne ohroziť bezpečnosť leteckej
prevádzky v uvedenom priestore, pričom túto skutočnosť (ohrozenie bezpečnosti) zohľadňujú
aj samotní výrobcovia tým, ţe v návodoch na ich pouţitie zakazujú vypúšťanie „lampiónov
šťastia/lietajúcich lampiónov“ v blízkosti letísk. Z uvedeného dôvodu Letecký úrad
Slovenskej republiky dôrazne neodporúča ich vypúšťanie v blízkosti riadených letísk,
t. j. v priestore o polomere 20 km od vzťaţného bodu kaţdého riadeného letiska vo vzdušnom
priestore Slovenskej republiky (Letisko M.R. Štefánika Bratislava, Letisko Piešťany, Letisko
Ţilina, Letisko Sliač, Letisko Poprad - Tatry, Letisko Košice). Letecký úrad SR zároveň
upriamil pozornosť aj na tú skutočnosť, ţe ak niekto vypustí lampióny v predmetnej oblasti,
mohol by sa za určitých okolností dopustiť trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 284
10 6Sžo/35/2013
a nasl. zákona NR SR č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
a trestného činu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia
podľa § 286 a nasl. citovaného zákona, prípadne aj ďalších deliktov. Mesto Ţilina odôvodnilo
svoje rozhodnutie jednak s poukazom na vyššie uvedené stanoviská, ďalej s poukazom
na skúsenosti z minulého obdobia, keď pri realizácii vypúšťania balónov skutočne hrozil
vznik poţiarov na porastoch v Sade SNP, ako aj na ďalších predmetoch v širšom okolí,
na ktorých zostali horiace lampióny zachytené a tieţ argumentom, ţe padajúce lampióny
predstavujú riziko vzniku materiálnych škôd, ako aj škôd na zdraví pre účastníkov akcie,
účastníkov cestnej a leteckej premávky t.j. verejnej dopravy, ale aj širšiu verejnosť.
Proti rozhodnutiu Mesta Ţilina podala navrhovateľka opravný prostriedok,
prostredníctvom ktorého sa doţadovala jeho zrušenia. Najvyšší súd skúmajúc námietky
uvedené v opravnom prostriedku s námietkami uvedenými v odvolaní proti rozsudku
krajského súdu, dospel k záveru, ţe tieto sú totoţné.
Najvyšší súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 2 OSP nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné
právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov sa s ním
stotoţňuje v celom rozsahu. Najvyšší súd povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci
krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší súd
v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu
s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na námietky navrhovateľky vznesené
v odvolaní uvádza nasledovné:
Niet pochýb o tom, ţe ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o verejných kultúrnych
podujatiach oprávňuje obec zakázať podujatie, ktoré sa má konať na mieste, kde by jeho
účastníkom hrozilo závaţné nebezpečenstvo pre ich zdravie alebo kde by konanie podujatia
obmedzovalo verejnú dopravu alebo zásobovanie obyvateľstva.
Rovnako je nepochybné, ţe pri posudzovaní vyššie uvedených rizík plánovaného
podujatia je rozhodujúce miesto, kde sa má podujatie uskutočniť. Táto skutočnosť bola
11 6Sžo/35/2013
kľúčová aj v danom prípade. Najvyšší súd, zhodne s názorom krajského súdu, povaţuje
konanie podujatia, ktoré sa plánovalo zavŕšiť vypustením „lampiónov šťastia“ v počte 4000
kusov priamo v centre mesta na námestí A. Hlinku, ktoré je priamym stredom mesta Ţilina
a je v tesnej blízkosti obchodných centier, rodinných domov, storočných stromov, divadla
a ďalších vysokých stromov. Rizikovosť podujatia bola znásobená tieţ tým, ţe toto sa malo
konať v priestore o polomere 20 km od vzťaţného bodu riadeného letiska. Najvyšší súd
povaţuje za dôleţité, ţe moţné riziká vypúšťania „lampiónov šťastia“ si uvedomuje
aj výrobca „lampiónov šťastia“, ktorý v návode na pouţitie v rámci bezpečnostných pokynov
uvádza, ţe balón sa má vypúšťať na voľnom priestranstve minimálne 100 metrov od budov,
lesa, stromov, elektrického vedenia, nikdy sa lampióny nemajú vypúšťať v oblasti do 25 km
od letiska a letovej prevádzky v riadenom priestore, v prípade vypúšťania viac ako 50 ks
lampiónov je zároveň nutné vopred poţiadať príslušný úrad o povolenie a dokonca v prípade
hromadného vypúšťania lampiónov sa má okrem príslušného úradu informovať aj miestna
polícia (narušenie verejného poriadku) a poţiarny zbor.
Pokiaľ navrhovateľka argumentuje, ţe správny orgán v odôvodnení svojho
rozhodnutia neuviedol konkrétne závaţné nebezpečenstvo pre zdravie účastníkov podujatia,
ale iba hypoteticky poukázal na moţnosť vzniku materiálnych škôd s týmto názorom
sa odvolací súd nestotoţňuje. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
vychádzajúc aj zo stanovísk KR PZ v Ţiline, OR PZ v Ţiline a Leteckého úradu Slovenskej
republiky jasne uviedol dôvody, ktoré ho primäli k tomu, zakázať podujatie v centre mesta.
Teda toto rozhodnutie spĺňa všetky atribúty správneho rozhodnutia podľa § 46, § 47
správneho poriadku.
K námietke navrhovateľky, ktorou poukazovala na to, ţe KR PZ v Ţiline a OR PZ
v Ţiline nemajú právomoc vyjadrovať sa k povoleniu, resp. zákazu verejných kultúrnych
podujatí, najvyšší súd upriamuje pozornosť navrhovateľky, ţe v súlade s ustanovením § 2
ods. 1 písm. j/ a § 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších
predpisov (ktoré ustanovenia správne orgány Policajného zboru citovali) medzi základné
úlohy Policajného zboru patrí dohliadať na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky
a spolupracovať s orgánmi územnej samosprávy okrem iného pri ochrane verejného poriadku.
Navyše ich stanovisko malo iba odporúčajúci charakter a pokiaľ sa konajúci správny orgán
s týmto odporúčaním stotoţnil a zároveň objasnil z akých dôvodov, nie je mu moţné vytknúť
12 6Sžo/35/2013
ţiadne pochybenie. Rovnaký postoj najvyšší súd pripisuje aj stanovisku Leteckého úradu
Slovenskej republiky.
Najvyšší súd povaţoval za potrebné zaujať postoj k námietke navrhovateľke, ktorou
poukazujúc na ustanovenie § 40 ods. 1 správneho poriadku, sa doţadovala rovnakého
posúdenia veci, ako v predchádzajúcich dvoch rokoch, resp. v iných mestách. Ustanovenie
§ 40 ods. 1 správneho poriadku rieši postup správneho orgánu pri posudzovaní predbeţnej
(prejudicionálnej) otázky, teda otázky, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci, ktorá
je predmetom správneho konania, avšak na vecné rozhodnutie o predbeţnej otázke nie
je príslušný správny orgán, pred ktorým prebieha dané správne konanie. Ide teda o otázku,
ktorá môţe byť predmetom samostatného správneho konania. Z uvedeného preto vyplýva,
ţe skutočnosť, ţe odporca v dvoch predchádzajúcich rokoch postupom podľa § 4 ods. 2
zákona č. 96/1991 Zb. nezakázal plánované podujatie, nemá pre posudzovaný prípad povahu
predbeţnej otázky. A pokiaľ odporca práve na výsledky predchádzajúcich podujatí prihliadol
na moţné riziká, ktoré uskutočnením podujatia hrozia a svoje dôvody náleţite odôvodnil
s poukazom na príslušné ustanovenie zákona o verejných podujatiach, jeho rozhodnutie
nemôţe vykazovať ţiadne znaky nezákonnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval
námietky navrhovateľky uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné,
ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Ţiline, stotoţniac sa s jeho podrobným zdôvodnením, ako vecne správny potvrdil podľa
§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal vychádzajúc z ustanovenia
§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta, § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko navrhovateľka v odvolacom konaní úspešná nebola
a odporcovi náhrada trov konania zo zákona neprináleţí.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
13 6Sžo/35/2013
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 28. mája 2014
JUDr. Jozef H a r g a š, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ing. Dagmar Lojová