Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
674/390810.49fec5.pdf
PDF · 149.95 KB
No categories available
3Tost/21/2014
N a j v y š š í s ú d 3 Tost 21/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera v trestnej
veci obvineného J. B. a spol. pre pokračovací zločin podplácania podľa § 333 ods. 1,
ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí v Bratislave 28. mája 2014
sťažnosť prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky, ktorú podal proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného
trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 22. mája 2014, sp. zn. Tp 23/2014, a takto
rozhodol:
I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté rozhodnutie sa zrušuje v celom
rozsahu.
II. Podľa § 76 ods. 3 Tr. por. lehota trvania väzby u obvineného J. B., nar. X. v L.,
trvale bytom M., t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Košice, sa p r e d l ž u j e
do 8. septembra 2014.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica, uznesením z 22. mája 2014, sp. zn. Tp 23/2014, podľa § 76 ods. 3 Tr. por. nepredĺžil
lehotu trvania väzby u obvineného J. B., nar. X. v L., trvale bytom M., t.č. v Ústave na výkon
väzby Košice.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil do zápisnice o výsluchu obvineného prokurátor Úradu
Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sťažnosť. V jej
písomnom odôvodnení, doručenom najvyššiemu súdu 26. mája 2014, v podstate zotrval
na záveroch uvedených v jeho návrhu na predĺženie lehoty väzby. Mal za to, že dôvody väzby
u obvineného J. B. naďalej trvajú tak, ako ich ustálili predchádzajúce súdy. Poukazoval na to,
že obvinený je dlhodobo nezamestnanou osobou, nemá legálny pravidelný zdroj príjmu. Ide
o osobu opakovane súdne trestanú, pričom v súčasnosti mu plynie skúšobná doba odkladu
výkonu trestu odňatia slobody. Trestnú činnosť páchal dlhšie časové obdobie začlenený
v organizovanej skupine páchateľov, z ktorých viacerí sú vo výkone väzby, avšak viacerí
sú na slobode. Je tu preto daná konkrétna obava, že v prípade prepustenia na slobodu by
týchto páchateľov mohol ovplyvňovať. Zo spisového materiálu je zrejmé, že vyšetrovateľ
vykonáva plynulo vyšetrovanie a prepustením obvineného v súčasnom štádiu konania by bolo
zmarené dosiahnutie účelu trestného konania spočívajúce vo včasnom a dostatočnom
zabezpečení dôkazov na posúdenie skutkov obvineného a jeho prípadné postavenie
pred zákonný súd. Svoje závery oprel aj o rozhodnutie najvyššieho súdu z 13. mája 2014,
sp. zn. 3 Tost 18/2014, ktorý v rámci rozhodovania o žiadosti obvineného o prepustenie
z väzby vyjadril právne stanovisko, že dôvody väzby u obvineného sú dané aj v súčasnom
období. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby najvyšší súd podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
zrušil napadnuté rozhodnutie a predĺžil lehotu väzby u obvineného J. B. o ďalších 5 mesiacov.
K sťažnosti prokurátora sa vyjadrila aj obhajkyňa obvineného JUDr. S. S.. Namietala,
že prokurátor vo svojom odôvodnení sťažnosti len odkopíroval podstatné časti svojho návrhu
na predĺženie lehoty väzby s výnimkou poukazu na rozhodnutie najvyššieho súdu z 13. mája
2014, sp. zn. 3 Tost 18/2014, pričom naďalej neuvádza žiadne relevantné skutočnosti k tomu,
ako prepustením obvineného na slobodu hrozí zmarenie alebo podstatné sťaženie dosiahnutia
účelu trestného konania. Prokurátor len všeobecne odkazuje na dôvody väzby zrejmé
z rozhodnutia o väzbe Okresného súdu Košice 1. Od jeho vydania sa však dôkazná situácia
výrazne zmenila. Vzhľadom na súčasný stav konania dôvody kolúznej väzby pominuli, resp.
sa oslabili a minimalizovali tak, že v tomto štádiu konania už nemôžu vzbudzovať zákonom
predpokladanú dôvodnú obavu zo zmarenia skutočností závažných pre trestné stíhanie.
Rovnako prokurátor nepreukázal a nezdôvodnil ani súvis medzi hrozbou z pokračovania
trestnej činnosti obvineným a hrozbou zmarenia alebo podstatného sťaženia dosiahnutia účelu
trestného konania. S poukazom na uvedené obhajkyňa obvineného navrhla, aby najvyšší súd
zamietol sťažnosť prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky ako nedôvodnú.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým bola podaná
sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť prokurátora
je čiastočne dôvodná.
Obvinený J. B. je v posudzovanej veci trestne stíhaný na základe uznesenia
vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Národnej
jednotky boja proti nelegálnej migrácii, Oddelenie operatívnej činnosti a vyšetrovania Západ
pod ČVS: UHCP-7/NJ-Z-2013 z 8. novembra 2013 o vznesení obvinenia, pretože
je podozrivý zo spáchania pokračovacieho zločinu porušovania predpisov o obehu tovaru
v styku s cudzinou podľa § 254 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/,
písm. i/ Tr. zák., prečinu porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach
na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. b/, písm. i/ Tr. zák., zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1
písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. na tom
skutkovom základe, ako je to uvedené v predmetnom uznesení.
Dňa 13. januára 2014 vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej
a cudzineckej polície, Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii, Oddelenie
operatívnej činnosti a vyšetrovania Západ pod ČVS: UHCP-7/NJ-Z-2013 vzniesol proti J. B.
a spol. obvinenie pre ďalší pokračovací zločin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v predmetnom uznesení.
Dňa 16. apríla 2014 došlo na základe uznesenia prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/2 Gv 16/14/1000,
k vylúčeniu trestnej veci obvinenej M. B., E. K., O. S. a J. B. zo spoločného konania v trestnej
veci obvineného O. S. a spol.
Obvinený J. B. bol vzatý do väzby rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie
Okresného súdu Košice I. z 10. novembra 2013, sp. zn. 0Tp 91/2013, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach z 20. novembra 2013, sp. zn. 8Tpo 44/2013, podľa § 71 ods. 1
písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. Lehota väzby obvineného začala plynúť 8. novembra 2013
o 7.05 hod. a začal ju vykonávať v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia
slobody v Košiciach.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní vyšetrovacieho spisu
ČVS: ÚHCP-7/NJ-Z-2013 a súdneho spisu, sp. zn. Tp 23/2014, dospel k záveru, že sudca
pre prípravné konanie pri rozhodovaní o návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na predĺženie lehoty väzby u obvineného
nepostupoval správne.
Najvyšší súd konštatoval, že bola dodržaná požiadavka vyplývajúca z ustanovenia
§ 76 ods. 2 Tr. por., podľa ktorej je prokurátor povinný podať návrh na predĺženie lehoty
väzby v prípravnom konaní najneskôr 20 pracovných dní pred jej uplynutím. Zistil, že návrh
na predĺženie lehoty väzby obdržal Špecializovaný trestný súd dňa 7. mája 2014, teda včas.
Pri rozhodovaní o dôvodnosti predĺženia lehoty väzby mal najvyšší súd na zreteli
aj ustanovenie § 76 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého môže väzba v rámci základnej alebo
predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom trvať len nevyhnutný
čas. Vychádzal aj z ustanovenia § 79 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého policajt, prokurátor, sudca
pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody
väzby trvajú aj naďalej, resp. či sa zmenili, pričom sudca pre prípravné konanie tak koná
iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov
väzby a tiež pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní predloženého spisového materiálu
dospel k záveru, rovnako ako súd prvého stupňa, že trestné stíhanie obvineného pre skutok,
pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie sa vedie dôvodne. Doposiaľ nazhromaždené dôkazy
odôvodňujú podozrenie, že obvinený sa mal dopustiť predmetných skutkov a tieto skutky
vykazujú znaky trestných činov, za ktoré mu bolo vznesené obvinenie.
Okrem podozrenia ako jednej z materiálnych podmienok väzby je v posudzovanej veci
v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj ďalšia základná materiálna podmienka,
a to existencia väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. V tejto
súvislosti najvyšší súd poukazuje na svoje rozhodnutie z 13. mája 2014, sp. zn.
3 Tost 18/2014, kde v odôvodnení rozhodnutia podrobne uviedol konkrétne skutočnosti,
pre ktoré považoval väzobné dôvody upravené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/
Tr. por. za opodstatnené.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené väzobné dôvody
u obvineného naďalej trvajú v nezmenenom rozsahu tak, ako boli už v predchádzajúcich
rozhodnutiach o väzbe špecifikované, pričom od posledného rozhodnutia žiadne podstatné
zmeny v uvedenom smere nenastali.
Vzhľadom na charakter trestnej činnosti, spôsob a rozsah jej spáchania a tiež
vzájomné prepojenie jednotlivých členov organizovanej skupiny existuje naďalej dôvodná
obava, že obvinený bude pôsobiť na svedkov a spoluobvinených alebo inak mariť
objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. V danom štádiu trestného konania je
potrebné vykonať ďalšie procesné úkony, najmä výsluch osôb, ktoré doposiaľ neboli
vypočuté. Vyššie uvedené skutočnosti zakladajú dôvody kolúznej väzby.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky väzobný dôvod v zmysle
§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. u obvineného naďalej trvá v nezmenenom rozsahu tak, ako bol už
v predchádzajúcich rozhodnutiach o väzbe špecifikovaný. Obvinený J. B. je dlhodobo
nezamestnaný a nemá legálny pravidelný zdroj príjmov. Ide o osobu opakovane súdne
trestanú, pričom do 26. mája 2014 mu plynula skúšobná doba odkladu výkonu trestu odňatia
slobody. Dôvod preventívnej väzby je daný predovšetkým v samotnom konaní obvineného
ktorý mal páchať trestnú činnosť po dlhšie časové obdobie (39 čiastkových útokov v časovom
rozmedzí od. 8 novembra 2012 do 17. septembra 2013) v úmysle získať nelegálny zdroj
príjmu. Uvedené konanie obvineného odôvodňuje obavu, že by v prípade prepustenia z väzby
na slobodu mohol pokračovať v trestnej činnosti
Z ustanovenia § 76 ods. 3 Tr. por. vyplýva, že na rozhodnutie o predĺžení lehoty
trvania väzby – nad rámec základnej lehoty sa okrem vyššie uvedených všeobecných
predpokladov pre vzatie do väzby (§ 71 Tr. por.) vyžaduje splnenie tiež ďalších dvoch
materiálnych podmienok, a to, že nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných
dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude
zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.
Predmetná trestná vec je nielen dôkazne, ale aj skutkovo pomerne náročná, pričom
obtiažnosť veci je daná už samotným charakterom stíhaného skutku, z čoho vyplýva aj časová
náročnosť dokazovania. Avšak vyšetrovanie aj s poukazom na uvedené prebieha podľa
názoru najvyššieho súdu plynule a plánovite, pričom v postupe orgánov činných v trestnom
konaní najvyšší súd nezistil žiadne prieťahy.
S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania aj činnosť orgánov činných v trestnom
konaní najvyšší súd dospel k záveru, že na vykonanie potrebných úkonov nebude potrebný
taký dlhý časový úsek ako požadoval vo svojom návrhu prokurátor, a preto lehotu väzby
u obvineného predĺžil o 3 mesiace, teda do 8. septembra 2014.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak,
ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 28. mája 2014
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová