Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/7/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: L.,

zastúpeného advokátskou kanceláriou M., proti žalovanému: Ľ., občan SR, zastúpenému J.,

v konaní o zaplatenie 2263,40 eur, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave č. k. -216 zo dňa 02. októbra 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa

02. októbra 2012 č. k. -216 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a

tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Piešťany rozsudkom zo dňa 14. februára 2012 č. k. -159

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 407,41 eur s 8 % ročným úrokom

z omeškania od 03. 07. 2006 do zaplatenia, vo zvyšku súd návrh zamietol a priznal

žalovanému náhradu trov konania v sume 693 eur.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom podaným na súd prvého

stupňa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 68 187,20 Sk

2

s príslušenstvom a trovy konania z titulu neuhradenej podielovej odmeny za poskytnutie

právnych služieb. Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní právnych služieb

č. 004/2006 zo dňa 07. 12. 2006 na dobu neurčitú. Predmetom zmluvy bola činnosť advokáta

spočívajúca v poskytovaní právnych služieb klientovi v právnej veci zosnulého P. 4.6.2005,

a to najmä zastupovanie klienta v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými

právnymi subjektmi, zastupovanie klienta v styku s právnickými a fyzickými osobami

prichádzajúcimi s klientom do právnych vzťahov, poskytovanie právnych rád, spisovanie

listín o právnych úkonoch, príprava podkladov, spracúvanie právnych rozborov a analýz,

správa majetku klienta a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci. Zmluvné

strany sa v zmysle vyhl. MS SR č. v znení neskorších predpisov dohodli

podľa § 7 tejto vyhlášky na podielovej odmene vo výške 10 % bez DPH z hodnoty veci, resp.

plnenia, na ktoré vznikne klientovi nárok, najmenej 2 %, ak hodnota veci bude nižšia ako

20 000 eur alebo podielovej odmene 20 % bez DPH z hodnoty veci, ak hodnota veci bude

vyššia ako 20 000 eur. Zmluvné strany sa dohodli, že advokát má popri nároku na paušálnu

odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených

v súvislosti s poskytovaním právnych služieb.

Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že konajúci advokát ako

jediný konateľ a spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným koná jedine v mene a na účet

tejto spoločnosti samostatne a bez obmedzenia, preto nemuselo existovať žiadne

plnomocenstvo medzi žalobcom ako právnickou osobou a J., konateľom spoločnosti.

Nakoľko J. nemal pri vykonávaných úkonoch splnenú zákonnú podmienku, a to

k profesijnému označeniu „advokát“ dopísané obchodné meno súd prvého stupňa si jeho

úkony vyhodnotil tak, že nekonal za žalobcu a na jeho účet. Súd prvého stupňa dospel

k záveru, že žalobca a žalovaný platne uzatvorili dňa 07. 12. 2006 zmluvu o poskytnutí

právnych služieb a žalobca si oprávnene účtuje odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia

dňa 07. 12. 2006. Pokiaľ ide o uplatnenú odmenu za právne služby za ostatné žalobcom

uplatnené úkony (žiadosť o zaslanie dokumentov z 19. 12. 2006, žiadosť o zaslanie

dokumentov z 10. 01. 2007, žiadosť o prehodnotenie výšky odškodnenia z 10. 01. 2007,

oznámenie žalovanému o stave veci a žiadosť o stanovisko z 12. 03. 2007) súd mal

predloženými listinami preukázané, že tieto úkony v skutočnosti realizované boli, ale súd

vyhodnotil tieto úkony ako úkony robené advokátskou kanceláriou J. a nie ako advokátskou

kanceláriou J. konajúceho v mene a na účet žalobcu, preto ich podľa názoru súdu prvého

stupňa nemohol posudzovať ako úkony robené žalobcom a z tohto dôvodu za tieto úkony

3

odmena žalobcovi nepatrí. Z výpovedí svedkov a listinných dokladov mal súd prvého stupňa

za preukázané, že v čase uzatvorenia zmluvy o poskytovaní právnych služieb mal žalovaný

vo svoj prospech priznanú v súvislosti s nárokom plynúcim mu od spoločnosti T. čiastku

17 000 eur a táto suma bola i žalovanému vyplatená. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že

žalobca sa nepričinil o získanie sumy 17 000 eur, vyššiu sumu žalovanému nevymohol

a z tohto dôvodu mu nevznikol nárok na podielovú odmenu. Poukázal ďalej na to, že

od zmluvy odstúpil žalovaný, čím zanikla žalobcovi možnosť snažiť sa vymôcť

pre žalovaného vyššiu sumu. Podľa súdu prvého stupňa po vypracovaní vyúčtovania

žalobcom sa účastníci snažili dohodnúť na určitej odmene za právne úkony, ale k dohode

o výške odmeny neprišlo. Preto mal súd za to, že na určenie odmeny advokáta je potrebné

použiť v zmysle vyhl. č. v znení neskorších predpisov ustanovenia

o tarifnej odmene (§ 9 až § 14). V čase uzatvorenia zmluvy podľa súdu prvého stupňa bolo

predmetom zmluvy konanie súvisiace so šekom vystaveným na meno žalovaného na sumu

17 000 eur, preto súd prvého stupňa považoval za správne vyčíslenie náhrady v zmysle

tarifnej odmeny a) jeden úkon právnej služby v sume 10 150 Sk, (500 Sk x 7) + 6 650 Sk =

10 150 Sk, b) režijný paušál pre rok 2006 v sume 164 Sk a c) 19 % DPH, t. j. za úkon

„ prevzatie a príprava zo 07. 12. 2006“ priznal sumu 12 273,66 Sk = 407,41 eur. Súd priznal

sumu 407,41 eur aj s uplatneným úrokom z omeškania od 03. 07. 2006 v sume 8 % ročne,

čo predstavuje dvojnásobok diskontnej sadzby k 03. 07. 2006, nakoľko vyúčtovacia faktúra

na právne služby mala určený dátum splatnosti 02. 07. 2007 a žalovaný faktúru ani čiastočne

neuhradil. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Súd priznal v zmysle

žalovanému, ktorý bol úspešný percentuálne v 82,01 % náhradu trov konania v sume

692,98 eur.

Na odvolanie žalobcu a žalovaného Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudok

súdu prvého stupňa zmenil tak, že uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 56,24 eur

s 13 % úrokom z omeškania od 03. 07. 2007 do zaplatenia a trovy konania. Vo zvyšku

odvolací súd návrh zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že prvostupňový súd správne zistil

skutkový stav, použil správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil a aplikoval. Odvolací

súd ďalej poukázal na to, že žalobca – spoločnosť L. so žalovaným uzatvorila Zmluvu

o poskytovaní právnych služieb a mal za preukázané, že žalovaný rokoval s konateľom

žalobcu o predmete plnenia, ktorý spočíval vo vykonaní činností, na základe ktorých by

4

mohol do budúcna vzniknúť žalovanému nárok na plnenie v súvislosti s nárokmi po zosnulom

P. Odvolací súd je toho názoru, že sa nemohlo jednať o plnenie 17 000 eur, nakoľko túto

sumu mal žalovaný priznanú ako likvidáciu nároku súvisiaceho so smrťou P. poukazom

zo dňa 12. 10. 2006 pred uzatvorením zmluvy so žalobcom. Odvolací súd nemal pochybnosti

o tom, že žalobca poskytol žalovanému právnu službu spojenú s likvidáciou nároku

súvisiaceho so smrťou P., za ktorý prislúcha žalobcovi tarifná odmena. Odvolací súd

považoval postup súdu prvého stupňa pri výpočte tarifnej odmeny za nesprávny, keď nárok

na tarifnú odmenu priznal z tarifnej hodnoty 17 000 eur. Odvolací súd vyjadril názor, že

v danom prípade nie je možné postupovať pri určení výšky advokáta z tejto sumy, pretože

čiastka 17 000 eur nie je hodnotou veci alebo práva, ktoré žalobca vo veci vykonal ako

predpokladá ust. a vyhl. č. Uviedol ďalej, že vzhľadom na charakter

a obsah dohody o poskytnutí právnej pomoci je potrebné analogicky aplikovať ust. § 11 ods. 1

písm. a) vyhl. č. a vychádzať z názoru, že hodnotu veci alebo práva je možné

vyjadriť v peniazoch len s nepomernými ťažkosťami. V odôvodnení odvolací súd ďalej

uviedol, že zmluva o poskytnutí právnej pomoci, ktorú účastníci konania medzi sebou

uzatvorili je zmluvou, ktorá sa spravuje režimom , jeho aplikáciu si

strany výslovne dohodli a v takom prípade je dôvodný nárok na úroky z omeškania podľa

, čo predstavuje sumu 14,5 %. Žalobca žiadal priznať 13 %, čím

neprekročil zákonom upravenú výšku. Odvolací súd námietku žalovaného o znížení tarifnej

odmeny z dôvodu zastupovania viacerých osôb neuznal dôvodnou, nakoľko zmluvu

o poskytovaní právnej pomoci uzavrel žalovaný so žalobcom osobitne.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust.

tak, že priznal plnú náhradu trov konania žalovanému.

Proti zamietajúcej časti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol

rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil poukazom na ust. ,

ods. 2 písm. a) v spojení s a

V dovolaní uviedol, že odňatie možnosti konať pred súdom vidí v postupe odvolacieho

súdu, ktorý nedodržal ustanovenie a vydal tzv. prekvapivé rozhodnutie

a nedostatočne odôvodnil napadnuté rozhodnutie. Odvolací súd nevyzval účastníkov konania,

aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004

5

Z. z., ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité a odvolací súd považoval toto

ustanovenie za rozhodujúce pre rozhodnutie veci samej. Dovolateľ považuje rozhodnutie

odvolacieho súdu za prekvapivé rozhodnutie, pričom odvolací súd podľa dovolateľa aplikoval

nové právne argumenty.

V dovolaní namietol nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu. Odvolací súd podľa dovolateľa nezdôvodnil, z ktorých skutkových zistení vyvodil

právny zaver, že v danom prípade nie je možné postupovať pri určení výšky advokáta

zo sumy 17 000 Eur, pretože táto suma nie je hodnotou veci alebo práva a je potrebné

analogicky aplikovať ustanovenie vyhlášky č. a aké úvahy

viedli odvolací súd k tomuto názoru. Odvolací súd nezisťoval skutkový stav, nevykonal

dokazovanie a dovolateľ sa preto nemohol vyjadriť k dokazovaniu, ktoré nebolo vôbec

vykonané a malo tvoriť podklad pre zmeňujúce rozhodnutie, čo dovolateľ považuje za vadu

tzv. zmätočnosti.

Poukázal na to, že na základe platnej zmluvy o poskytnutí právnej pomoci advokát

poskytol právnu pomoc, t. j. splnil podmienky na priznanie odmeny a klient nezaplatil

dohodnutú odmenu za vykonanú právnu pomoc.

V dovolaní ďalej poukázal na rozpor právneho názoru vysloveného súdom prvého

stupňa, že J. konal v mene a na účet právnickej osoby - žalobcu samostatne

a bez obmedzenia a súčasne nepriznal žalobcovi odmenu za ďalšie vykonané úkony, nakoľko

advokát nemal pri vykonávaných úkonoch splnenú zákonnú podmienku a k profesijnému

označeniu „advokát“ dopísané obchodné meno. Túto skutočnosť súd vyhodnotil tak, že

advokát nekonal za žalobcu a na jeho účet. Dovolateľ právny záver súdu, ktorým súd

nepriznal žalobcovi odmenu za realizované úkony právnej služby iba z dôvodu neuvedenia

obchodného mena žalobcu na listinách považuje za nesprávny a formalistický.

Žalovaný navrhol dovolanie žalovaného zamietnuť z dôvodu, že dovolanie nie je

v zmysle ust. prípustné. Podľa žalovaného v konaní nedošlo k odňatiu

možnosti konať žalobcovi, žalobca sa riadne zúčastňoval na pojednávaní, bol riadne poučený

o svojich právach a mal možnosť sa ku všetkým skutočnostiam vyjadriť. Opätovne poukázal

na to, že obchodná spoločnosť L. uzatvorila Zmluvu o poskytovaní právnych služieb

6

č. 004/2006, avšak plnomocenstvo na zastupovanie žalovaného bolo udelené len fyzickej

osobe – J.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané účastníkom konania včas ( ) dovolanie prejednal

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal rozhodnutie

odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie

žalobcu je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolaním z dôvodov uvedených v je možné napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo

na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa nie je daná tým, že

dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených

v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade

prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j., ak sa stali skutočnosti,

v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.

K tomu či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v

prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti ( ).

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. , a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený podľa

odseku 1, resp., v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tiež v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu podľa odseku 3.

V posudzovanom prípade odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

zmenil, z ktorého dôvodu je dovolanie prípustné.

7

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania žalobcu preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu

odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľovi bola v konaní

odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/

) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má

za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania.

Žalobca v súvislosti s námietkou, že mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom

konať, vytýkal odvolaciemu súdu porušenie V zmysle tohto ustanovenia

platí, že ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu,

ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce,

vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Najvyšší súd sa k právnym dôsledkom nerešpektovania ustanovenia § 213 ods. 2

už vyjadril v rozhodnutí z 27. októbra 2010 sp. zn. , ktoré bolo

publikované ako rozhodnutie č. R 33/2011 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky. Najvyšší súd v ňom konštatoval, že „pokiaľ odvolací súd

nevyzval účastníka konania v zmysle v znení

účinnom od 15. októbra 2008, aby sa vyjadril k možnému použitiu toho ustanovenia právneho

predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je podľa názoru odvolacieho

súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce odňal účastníkovi konania možnosť pred súdom

konať v zmysle

V preskúmavanej veci došlo k takému nerešpektovaniu Súd

prvého stupňa vyhovel čiastočne žalobe z dôvodu, že mal za to, že po vypracovaní

vyúčtovania žalobcom za poskytnuté právne služby žalovanému sa účastníci snažili dohodnúť

na určitej odmene za právne úkony, ale doposiaľ k dohode o výške odmeny neprišlo a z tohto

dôvodu mal súd prvého stupňa za to, že na určenie odmeny advokáta je potrebné použiť

v zmysle vyhl. č. v znení neskorších predpisov ustanovenia

o tarifnej odmene (§ 9 až § 14), keď predmetom zmluvy bolo konanie súvisiace so sumou

17 000 eur. Na rozdiel od toho odvolací súd vo svojom zmeňujúcom rozsudku uzavrel, že súd

8

prvého stupňa nesprávne postupoval pri výpočte, keď nárok na tarifnú odmenu priznal

z tarifnej hodnoty 17 000 eur, keď v danom prípade nie je možné postupovať pri určení výšky

advokáta z tejto sumy, pretože čiastka 17 000 eur nie je hodnotou veci alebo práva, ktoré

žalobca vo veci vykonal ako predpokladá ust. a vyhl. č. , a preto je

vzhľadom na charakter a obsah dohody o poskytnutí právnej pomoci potrebné analogicky

aplikovať ust. vyhl. č. a vychádzať z názoru, že hodnotu

veci alebo práva je možné vyjadriť v peniazoch len s nepomernými ťažkosťami.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo založené na rozhodujúcom závere, že v danej

veci je potrebné postupovať pri výpočte tarifnej odmeny zo sumy 17 000 eur. Legitímne bolo

preto očakávanie, že v odvolacom konaní budú riešené otázky významné z hľadiska

posúdenia správnosti súdom prvého stupňa aplikovaných ustanovení na zistenie výšky tarifnej

odmeny a základu – predmetu zmluvy a tiež očakávanie, že ak odvolací súd dôjde

k právnemu záveru, že predmet zmluvy o poskytnutí právnych služieb nesúvisí so šekom

vystaveným na meno žalovaného na sumu 17 000 eur splní svoju procesnú povinnosť

v zmysle a žalobcovi vytvorí možnosť brániť sa v odvolacom konaní

pred prijatím takých právnych záverov, ktoré vyznievajú v jeho neprospech.

V rozhodnutí odvolacieho súdu išlo teda o záver, že na vec sa vzťahuje ustanovenie

právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie

veci rozhodujúce. Vzhľadom na to bolo jeho povinnosťou postupovať podľa § 213 ods. 2

a účastníkov konania vyzvať, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Zo spisu vyplýva, že odvolací súd na pojednávaní 02. októbra 2012 takto nepostupoval

a svoju povinnosť vyplývajúcu z tohto ustanovenia nesplnil. Týmto postupom odvolacieho

súdu bola žalobcovi odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s .p.).

Procesná vada v zmysle , ku ktorej došlo v odvolacom konaní je vždy

dôvodom pre zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd preto rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

So zreteľom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku sa dovolací súd nezaoberal

okolnosťami, z ktorých žalobca vyvodzoval nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). S podstatou, dôsledkami a súvislosťami jeho argumentácie sa vysporiada

súd, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie.

9

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 28. mája 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová