Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
cc2/396158.748ef2.pdf
PDF · 152.58 KB
No categories available
2OboE/167/2013
Najvyšší súd 2OboE/167/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., zastúpeného
advokátskou kanceláriou: F., proti povinnému: A., o vymoženie 786,09 eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn.: 5Er/2169/2007,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. júna 2013
č. k.: 2CoE/123/2013-39, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 28. novembra 2012 č. k. 5Er/2169/2007-20
rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka
v danej veci je neplatná, čím nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu. Keďže
rozhodcovský rozsudok nebol vydaný subjektom na to oprávneným nie je formálne ani
materiálne vykonateľný.
Oprávnený vo svojom odvolaní, ktoré podal proti uvedenému uzneseniu okresného
súdu navrhol konanie prerušiť postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a Súdnemu dvoru EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré formuloval do troch bodov (č. l. 25
spisu).
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 26. júna 2013 č. k. 2CoE/123/2013-39
návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol a uznesenie okresného súdu potvrdil.
K návrhu oprávneného na prejudiciálne konanie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 29. marca 2012 sp. zn. 3Cdo/33/2012. Krajský súd považoval oprávneným navrhované
predbežné otázky za zjavne neopodstatnené a irelevantné, a to aj vo vzťahu k prebiehajúcemu
konaniu, pričom ich prejudiciálne zodpovedanie nemá reálny dosah na prebiehajúce konanie.
Z toho dôvodu nepovažoval za potrebné predložiť oprávneným navrhované predbežné otázky
Súdnemu dvoru EÚ.
Proti výroku napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorým bol zamietnutý návrh
na prerušenie konania podal oprávnený odvolanie. Svoje odvolanie odôvodnil predovšetkým
tým, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2
písm. a/ a § 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p., že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., keď súd nesprávne interpretoval a aplikoval
ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a článok 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v spojení
s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Zdôraznil tiež, že napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia a že v ňom bol nesprávne poučený
o nemožnosti napadnúť odvolaním výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu
na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal oprávnený skúmal,
či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.
Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia
byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex
offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý
nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky
nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci vyplývajúca zo zákona.
Z podania oprávneného (odvolanie), či už z hľadiska formálneho (najmä označenia
opravného prostriedku) ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných
ustanovení ako aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno
bez pochybností vyvodiť, že tento procesný úkon oprávneného v predmetnej veci, ktorým
napadol uznesenie odvolacieho súdu je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O. s. p.
Podľa § 201 O. s. p. /prvá veta/ účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1, 2 O. s. p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné
súdy. Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa: a) v sporoch o vzájomné vyporiadanie
dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere než patrila medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b) v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c) v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky.
Podľa § 10 ods. 1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je
funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2
O. s. p.).
V predmetnej veci rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici o zamietnutí návrhu
oprávneného na prerušenie konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého
stupňa, ale je rozhodnutím súdu odvolacieho vydaného v rámci odvolacieho konania, počas
ktorého odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania
v takom prípade vždy koná ako súd odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného preto nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. zastavil
bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo povinnému zmysle § 224 ods. 1,
§ 146 ods. 2 O. s. p., t. j. nakoľko oprávnený z procesného hľadiska zavinil zastavenie
odvolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky však žiadne trovy odvolacieho
konania povinnému nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie a ani mu žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 28. mája 2014
JUDr. Beáta Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová