Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b03/396150.bd1272.pdf
PDF · 141.84 KB
No categories available
2OboE/78/2014
Najvyšší súd 2OboE/78/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., zastúpeného
advokátskou kanceláriou F., proti povinnému Z., zastúpenému opatrovníčkou Vlastou
Koppovou, pracovníčkou Okresného súdu Banská Bystrica, o vymoženie pohľadávky
978,99 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom J. pod sp. zn.
EX 292/2006, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 19. decembra 2013 č. k. 43CoE/429/2013-110, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 28. 12. 2010 č. k. 4Er/719/2006-20 vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil, oprávnenému uložil povinnosť uhradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 58,95 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
uznesenia. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že notárska zápisnica nie je spôsobilým
exekučným titulom na vykonanie exekúcie, z ktorého dôvodu súd exekúciu podľa § 57 ods. 1
písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací,
napadnutým uznesením z 19. 12. 2013 č. k. 43CoE/429/2013-110 návrh oprávneného
na prerušenie konania zamietol, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Vo vzťahu k návrhu
na prerušenie konania odvolací súd uviedol, že podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa
týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo
agentúr Únie. Z ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konanie
nie je možné prerušiť z dôvodov, ktoré sú uvedené v tretej časti Občianskeho súdneho
poriadku, napr. § 107, § 109 ako aj § 110. Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa
v základnom konaní sleduje prerušením konania je možné v exekučnom konaní dosiahnuť
odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Výnimkou je len situácia, ak osobitný
zákon priamo upravuje prerušenie exekučného konania. Takýmto osobitným zákonom je
zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (§ 14), zákon
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (§ 114 ods. 1 písm. b/) ako aj zákon č. 97/1963
Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (§ 68d). S poukazom na § 109 ods. 1
písm. c/ O. s. p. odvolací súd uviedol, že ak sa účastník domáha prerušenia konania podľa
uvedeného ustanovenia s tým, že súdu zároveň navrhuje otázky, ktoré majú byť Súdnemu
dvoru Európskej únie ako predbežné otázky predložené, je odvolací súd povinný obrátiť sa
na Súdny dvor Európskej únie vždy vtedy, ak považuje vyriešenie takejto otázky
za nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia a keď je vyriešenie uvedenej otázky spôsobilé
podstatným spôsobom ovplyvniť jeho rozhodnutie. Súd v danom prípade postupuje ex offício,
a teda nie je potrebný návrh zo strany účastníka. Odvolací súd považoval v danom prípade
oprávneným navrhované predbežné otázky za zjavne neopodstatnené a irelevantné vo vzťahu
k prebiehajúcemu konaniu, pretože ich prejudiciálne zodpovedanie nemá reálny dosah
na prebiehajúci spor. Odvolací súd konštatoval, že v predmetnom konaní súd prvého stupňa
neaplikoval ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa upravené vo vnútroštátnom
právnom poriadku predovšetkým v ustanovení § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník a ani Smernici Rady 93/13/EHS. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že
v predmetnom konaní nenastal dôvod uvedený v § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. pre prerušenie
konania, a to ani podľa osobitného zákona, preto odvolací súd návrh oprávneného
na prerušenie konania zamietol.
Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie
konania podal oprávnený odvolanie z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať
(§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), zlej interpretácie § 109 ods. 1
písm. c/ O. s. p. a je nepreskúmateľné. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu v uvedenom
rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal oprávnený skúmal,
či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.
Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia
byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý
nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky
nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci vyplývajúca zo zákona.
Z podania oprávneného, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného
prostriedku) ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení ako
aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno bez pochybností
vyvodiť, že tento procesný úkon oprávneného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie
odvolacieho súdu je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O. s. p.
Podľa § 201 veta prvá O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O. s. p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere než patrila medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O. s. p.).
Podľa § 10 ods. 1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2
O. s. p.).
V predmetnej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávneného
na prerušenie konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je
rozhodnutím súdu odvolacieho vydaného v rámci odvolacieho konania, počas ktorého
odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania
v takom prípade vždy koná ako súd odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného preto nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. zastavil
bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil oprávnený, a preto mu vznikla
povinnosť hradiť trovy odvolacieho konania povinnému (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2
O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky povinnému náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, 28. mája 2014
JUDr. Beáta Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová