Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
07e/399985.8308d3.pdf
PDF · 112.32 KB
No categories available
2Cdo/204/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 204/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti ţalovanej Slovenskej republike,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Ţupné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej
na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 10 C 158/2012, o dovolaní ţalobkyne proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. februára 2013, sp. zn. 4 Co 600/2012, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 27. februára 2013 sp. zn.
4 Co 600/2012 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Bratislava V ţalobu, ktorou
sa voči ţalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). V ţalobe medziiným uviedla, ţe
predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Bratislava V, preto
jeho sudcovia nemôţu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to ţiadala, aby Krajský
súd v Bratislave rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12
ods. 1 O.s.p.).
Okresný súd Bratislava V povaţoval ţalobu v uvedenej časti za námietku zaujatosti
jeho sudcov a spis po ich vyjadrení sa k argumentácii ţalobkyne predloţil na rozhodnutie
Krajskému súdu v Bratislave (§ 16 ods. 1 O.s.p.).
Krajský súd v Bratislave uznesením z 19. októbra 2012 sp. zn. 14 NcC 128/2012
rozhodol, ţe sudkyňa Okresného súdu Bratislava V JUDr. Alena Martinusová nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
Okresný súd Bratislava V uznesením zo 14. novembra 2012, č.k. 10 C 158/2012-17
vyzval ţalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 € za námietku zaujatosti podľa
poloţky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len
Uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo 14. novembra 2012, č.k. 10 C 158/2012-17
napadla ţalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, ţe v danom prípade nepodala námietku
zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).
Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti (čo ţalobkyňa poprela), nezaťaţovala by
ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené
od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 27. februára 2013 sp. zn. 4 Co 600/2012
odvolanie ţalobkyne odmietol. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom
na ustanovenie § 57 ods. 1 a 3 O.s.p., § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. a/
O.s.p. Z doručenky mal zistené, ţe ţalobkyňa prevzala odvolaním napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa 28. novembra 2012, pätnásťdňová lehota na podanie odvolania jej začala
plynúť 29. novembra 2012 a uplynula 13. decembra 2012. Nakoľko ţalobkyňa odvolanie proti
uzneseniu podala osobne do podateľne súdu aţ 14. decembra 2012, jej odvolanie podľa § 218
ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol ako oneskorene podané.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Jeho
prípustnosť vyvodzovala z toho, ţe odvolací súd jej odňal moţnosť konať pred súdom
v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe včas podané odvolanie odmietol. Uviedla,
ţe odvolanie odovzdala doručovateľskej spoločnosti 13. decembra 2012, teda včas. Navrhla,
aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ţalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas účastníčka konania, (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či jej opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom moţno napadnúť.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej
forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá
O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a c/ ide o uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky.
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením odmietol odvolanie proti uzneseniu súdu
prvého stupňa ako oneskorene podané.
So zreteľom na obsah dovolania, a osobitne na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu
vyplývajúcu z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či
v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom a ak g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. pritom nemá ţiadne obmedzenia
vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania.
Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania
významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení,
moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je procesne prípustné.
Pre posúdenie existencie procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný
subjektívny názor účastníka o tom, ţe v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len
jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté
takouto vadou.
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je
postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom).
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle predmetného ustanovenia treba
rozumieť taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho
procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť pred
súdom konať (a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia) treba
povaţovať aj odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade, ţe
podmienky preň neboli splnené, pretoţe odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote.
Podľa ustanovenia § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní
od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty
urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou. Charakteristickou črtou
procesných lehôt je, ţe sú zachované aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v rámci lehoty
nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty osobne
na súde alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Zákon č. 324/2011 Z.z. o poštových sluţbách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov upravuje činnosť Poštového regulačného úradu ako orgánu štátnej správy, ktorý
vykonáva štátnu reguláciu a štátny dohľad nad poskytovaním poštových sluţieb a poštového
platobného styku, spoluprácu s regulačnými orgánmi iných štátov v oblasti poštových sluţieb,
funkciu notifikačného orgánu v oblasti štátnej regulácie voči orgánom Európskej únie a voči
príslušným orgánom členských štátov Európskej únie a členským štátom Európskeho
zdruţenia voľného obchodu, štatistické zisťovanie pre oblasť poštových sluţieb a ďalšie
činnosti.
Od 1. januára 2012 je poskytovanie poštových sluţieb podnikateľskou činnosťou
(§ 7 ods. 2 zákona č. 324/2011 Z.z.), a to na základe registrácie poštového podniku, resp.
na základe osobitného licenčného reţimu, ktoré vykonáva Poštový regulačný úrad. Poštový
regulačný úrad zároveň vedie Register poštových podnikov, ktorý je verejným zoznamom
poštových podnikov a je moţné ho nájsť aj na webovej stráne www.posturad.sk. Od 30. apríla
2012 je v tomto registri evidovaná aj spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s r.o.
Vzhľadom na závaţnosť právnych následkov spojených s (ne)zachovaním procesných
lehôt podľa O.s.p. je potrebné za orgán, ktorý má povinnosť doručiť podanie v zmysle § 57
ods. 3 O.s.p., povaţovať subjekty registrované, príp. licencované podľa zák. č. 324/2011 Z.z.
zverejnené Poštovým regulačným úradom v Registri poštových podnikov (rovnako Drápal,
L., Bureš, J. a kol. Občanský soudní řád I, II Komentář, 1. Vydání, Praha : C. H. Beck, 2009,
401s.).
Z obsahu spisu je zrejmé, ţe v prejednávanej veci ţalobkyňa prevzala uznesenie súdu
prvého stupňa 28. novembra 2012 (streda). Pätnásťdňová zákonná lehota na podanie
odvolania jej začala plynúť 29. novembra 2012 a uplynula 13. decembra 2012 (štvrtok). Ako
vyplýva z potvrdenia vydaného spoločnosťou ReMax Courier Service – „Aktuálny stav
zásielok“ (č.l. 32 spisu), ţalobkyňa 13. decembra 2012, teda pred uplynutím zákonnej lehoty
na podanie odvolania, odovzdala na doručenie podanie adresované Okresnému súdu
Bratislava V s popisom zásielky „POH – NŠ - odvolanie k SP od 10 C 186/2012
do 10 C 156/2012 (medzi ktorými sa nachádzalo aj odvolanie k sp. zn. 10 C 158/2012)
a vyjadrenia k poučeniu od 41 C 185/2012 do 7 C 162/2012“, obchodnej spoločnosti ReMax
Courier Service, spol. s r.o.
Ţalobkyňa teda dôvodne vytýka, ţe konanie a z neho pochádzajúce rozhodnutie
odvolacieho súdu má vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vţdy zo zákona
dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto
vadou postihnutom. Zároveň je tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v takom konaní
nemôţe byť povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to
uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1
O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. mája 2014
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová