Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a9f/398819.86fcc5.pdf
PDF · 97.37 KB
No categories available
4OboE/44/2013
Najvyšší súd 4OboE/44/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., zast.
advokátskou kanceláriou F., konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta D., proti
povinnému: M., o vymoženie pohľadávky 916,15 eur (pôvodne 27 600 Sk)
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6Er/891/2007,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoE/1/2013-57 zo dňa
31. januára 2013 vo výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie konania, takto
rozhodol:
Konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k.
6CoE/1/2013-57 zo dňa 31. januára 2013 vo výroku o zamietnutí návrhu oprávneného
na prerušenie konania z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd prvého stupňa uznesením č. k. 6Er/891/2007-
17 zo dňa 10. 08. 2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie nepriznal, rovnako nepriznal náhradu trov exekúcie oprávnenému.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Žiline ako súd odvolací prejednajúc vec
podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p“) bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. svojím uznesením č. k. 6CoE/1/2013-57 zo dňa
31. 01. 2013 odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1
O. s. p. ako vecne správne potvrdil s tým, že povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. Súčasne ako nedôvodný zamietol návrh oprávneného
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného
na prerušenie konania podal oprávnený odvolanie (č. l. 67 – 68) argumentujúc, že súd mu
svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. d/ O. s. p. - správne malo znieť „písm. f/“), ďalej, že napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), keď súd
nesprávne interpretoval a aplikoval ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a článok 267 Zmluvy
o fungovaní EÚ v spojení s ust. § 36 ods. 5 EP, súčasne, že napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Namietol, že Krajský súd v Žiline ho nesprávne
poučil o nemožnosti napadnúť výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolaním.
Má za to, že za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné, arbitrárne, porušujúce
jeho ústavné právo vyplývajúce z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj právo
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na základe
uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v označenom rozsahu
zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec predložená na rozhodnutie
o odvolaní oprávneného proti výroku odvolacieho súdu, ktorým jeho návrh na prerušenie
konania zamietol, skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých môže konať (§ 103 O. s. p.),
pričom dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť.
Podľa § 201 O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj
vedľajší účastník.
I keď Občiansky súdny poriadok výslovne nevypočítava procesné podmienky konania,
možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania,
ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci
zo základných ustanovení O. s. p. (prvá hlava prvej časti O. s. p.). Na strane súdu
k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti
ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto vlastnosťou je nepochybne aj funkčná
príslušnosť, úprava ktorej dáva odpoveď na otázku, ktorý súd je príslušný konať a rozhodovať
o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci
predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
V prejednávanej veci odvolanie oprávneného smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský
súd v odvolacom konaní nevyhovel jeho návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. c/ O. s. p.
Podľa § 10 ods. 1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Citované zákonné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujú funkčnú
príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na konanie o veci tak, že najvyšší súd je
oprávnený rozhodovať o odvolaniach ako riadnych opravných prostriedkoch vtedy,
ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa. Spôsobilým
predmetom odvolacieho konania sú preto len rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 201 O. s. p.).
Rozhodnutie krajského súdu o nevyhovení návrhu oprávneného na prerušenie konania
vydané v priebehu odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého
stupňa, ale bezpochyby sa jedná o rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné. Občiansky súdny poriadok v § 211 ods. 1 výslovne predpokladá
rozhodovanie odvolacieho súdu, napr. aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1 vrátane tých,
o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa. Odvolací súd sa však pri takomto rozhodovaní
nestáva súdom prvého stupňa, ale zostáva súdom odvolacím. Vzhľadom na uvedené je
zrejmé, že napadnuté uznesenie krajského súdu ako súdu odvolacieho chybné poučenie
o neprípustnosti odvolania proti tomuto rozhodnutiu neobsahuje.
Oprávnený napadol uznesenie krajského súdu odvolaním v konaní, v ktorom tento
nepostupoval ako súd prvého stupňa, ale ako súd odvolací, pretože s vecou súvisiaci spis mu
bol predložený za účelom preskúmania rozhodnutia vydaného súdom prvého stupňa.
S poukazom na uvedené funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
na rozhodovanie o odvolaní oprávneného daná nie je.
Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Keďže na prejednanie odvolania podaného oprávneným proti uzneseniu odvolacieho
súdu nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. V súlade s posledne citovaným
ustanovením O. s. p. bolo preto potrebné konanie o tomto opravnom prostriedku zastaviť
bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, 30. mája 2014
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová