Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)831/392026.5d2ae2.pdf
PDF · 150.91 KB
No categories available
8CoE/43/2014
Najvyšší súd 8 CoE 43/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Pohotovosti, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v dovolacom konaní zastúpenej
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4,
v mene a na účet ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti
povinnej I. G., bývajúcej v H., pre vymoženie 491,97 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 16 Er 2494/2007, o odvolaní oprávnenej proti
uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 12. augusta 2013, sp. zn. 23 CoE 152/2013, takto
rozhodol:
Konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne
z 12. augusta 2013, sp. zn. 23 CoE 152/2013 z a s t a v u j e .
Povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Súdny exekútor žiadosťou doručenou Okresnému súdu Prievidza (ďalej len „exekučný
súd“) dňa 19. novembra 2007 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie [§ 44
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)], a to na základe
exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu (zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8,
IČO: 35 922 761) z 20. júla 2007, sp. zn. SR 4558/07. Exekučný súd dňa 27. novembra 2007
vydal pod č. 5307 047344* poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe
uvedeného exekučného titulu.
Exekučný súd uznesením z 5. októbra 2012, č. k. 16 Er 2494/2007-14 exekúciu
zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Rozhodol tak podľa § 57
ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4, Občianskeho zákonníka,
čl. II zákona č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník a bola prebratá
smernica Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993, ktorú je nevyhnutné využívať ako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim
spotrebiteľských zmlúv (rozsudok ESD z 27. júna 2000 v spojených prípadoch C-240/98,
C-241/98, C-243/98, a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. proti J. M. S. A. P.,
J. L. C. B. a E. V. F.). Uviedol, že oprávnená a povinná uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má
charakter zmluvy spotrebiteľskej, z ktorej nevyplýva, že by ju povinná uzatvorila v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súčasťou zmluvy sú aj
všeobecné podmienky, v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka, na podklade ktorej
v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola
osobitne dojednaná, dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných
podmienok – v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto
spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávnenou bez primeraného dôvodu vopred
vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom.
Rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade
ktorej veriteľ – dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie, a ktorá nebola
dojednaná individuálne, súd považoval za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej
zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú. Preto na podklade takejto doložky vydaný
rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Z týchto dôvodov,
použijúc eurokonformný výklad ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, rešpektujúc
ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku s poukazom na § 45 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil pre rozpor exekučného
titulu so zákonom. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, lebo si trovy
v stanovenej lehote neuplatnil.
Proti uzneseniu exekučného súdu oprávnená podala odvolanie, ktoré bolo exekučnému
súdu doručené 5. novembra 2012 a súčasne navrhla, aby súd prerušil konanie podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnila svoju právnu argumentáciu.
Krajský súd v Trenčíne uznesením z 12. augusta 2013, sp. zn. 23 CoE 152/2013 návrh
oprávnenej na prerušenie exekučného konania zamietol a odvolanie ako oneskorene podané
odmietol (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Z obsahu spisu mal za zrejmé, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa bolo oprávnenej doručené dňa 15. októbra 2012 a posledným dňom
odvolacej lehoty bol deň 30. októbra 2012, pričom oprávnená podala odvolanie až 31. októbra
2012, t. j. po 15-dňovej zákonnej lehote. V súvislosti s návrhom oprávnenej na prerušenie
konania (§ 109 ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p.) s požiadavkou, aby súdnemu dvoru boli predložené
prejudiciálne otázky v znení špecifikovanom v návrhu, odvolací súd dospel k záveru, že tento
návrh nie je dôvodný, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového
práva; právna úprava vnútroštátneho práva dostatočným spôsobom umožňuje aplikáciu
smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie (čl. 56) v časti, ktorou
odvolací súd zamietol jej návrh na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1
písm. c/ O.s.p. a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie (v označenom rozsahu) zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Dôvodila
predovšetkým tým, že súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), keď
súd nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a článok 267
Zmluvy o fungovaní EÚ v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku.
Zdôraznila tiež, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia,
a že v ňom bola nesprávne poučená o nemožnosti napadnúť odvolaním výrok o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania. Za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné,
arbitrárne, porušujúce jej ústavné právo vyplývajúce z článku 6 ods. 1 Ústavy SR, ako aj
z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých môže
konať (§ 103 O.s.p.) a dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť.
I keď Občiansky súdny poriadok výslovne nevypočítava procesné podmienky konania,
možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania,
ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci
zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (v prvej hlave prvej časti).
Na strane súdu k podmienkam konania patria tie, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti
ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto podmienkou je nepochybne aj funkčná
príslušnosť, z úpravy ktorej vyplýva, ktorý súd je príslušný konať a rozhodovať o veci
v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci predstavuje
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
V prejednávanej veci odvolanie oprávnenej smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský
súd v odvolacom konaní nevyhovel návrhu oprávnenej na prerušenie konania.
Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj
vedľajší účastník.
Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov. Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov
ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Citované zákonné ustanovenia upravujú funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu SR tak,
že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach vtedy, ak odvolanie smeruje
proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa. Spôsobilým predmetom
odvolacieho konania sú teda len rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Rozhodnutie krajského súdu o nevyhovení návrhu oprávnenej na prerušenie konania
vydané v priebehu odvolacieho konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého
stupňa, ale jedná sa o rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 211 ods. 1 výslovne predpokladá
rozhodovanie odvolacieho súdu napr. aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1 vrátane tých,
o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa. Odvolací súd sa pri takomto rozhodovaní nestáva
súdom prvého stupňa, ale zostáva odvolacím súdom. Napadnuté uznesenie krajského súdu
ako odvolacieho súdu teda neobsahuje (neuvádza) chybné poučenie o neprípustnosti
odvolania proti tomuto rozhodnutiu.
Oprávnená napadla predmetné uznesenie krajského súdu odvolaním, avšak funkčná
príslušnosť Najvyššieho súdu SR na rozhodovanie o tomto opravnom prostriedku nie je daná
z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané krajským súdom ako súdom prvého
stupňa, ale ako súdom odvolacím.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 O.s.p.
ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Keďže na prejednanie odvolania podaného oprávnenou proti uzneseniu odvolacieho
súdu nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR, ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť. V súlade s posledne citovaným ustanovením bolo preto
potrebné konanie o tomto opravnom prostriedku zastaviť bez toho, aby mohla byť
preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. (per analogiam).
Oprávnená zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Povinnej náhradu trov tohto konania
nepriznal, lebo v tomto konaní jej žiadne trovy nevznikli, i keď jej vzniklo právo na ich
náhradu v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. júna 2014
JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková