Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
15a/390852.967251.pdf
PDF · 139.25 KB
No categories available
4Tost/22/2014
N a j v y š š í s ú d 4 Tost 22/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Piovartsyho a členov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského
v trestnej veci vyžiadanej osoby P. Š. v konaní o návrhu krajskej prokurátorky v Košiciach
na vzatie vyžiadanej osoby do predbežnej väzby prejednal na neverejnom zasadnutí 10. júna
2014 sťažnosť vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 21. mája 2014,
sp. zn. 7Ntc 11/2014, a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby P. Š. sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach uznesením z 21. mája 2014, sp. zn. 7Ntc 11/2014, podľa § 15
ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. v znení zákona č. 344/2012 o európskom zatýkacom rozkaze
(ďalej len zákon o európskom zatýkacom rozkaze) na návrh krajskej prokurátorky
v Košiciach z 20. mája 2014, sp. zn. 2 Kpt 41/14, rozhodol tak, že
podľa § 15 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze vzal slovenského štátneho
občana P. Š., nar. X. v K., trvale bytom K. do predbežnej väzby s tým, že táto začala plynúť
19. mája 2014 o 08.00 hod. a vykoná sa v Ústave na výkon väzby v Košiciach.
Proti tomuto uzneseniu včas podal P. Š. sťažnosť.
V jej písomnom odôvodnení prostredníctvom obhajcu poukázal na svoje rodinné
pomery spočívajúce v pooperačnej zdravotnej starostlivosti o jeho vážne chorú matku,
s ktorou býva v spoločnej domácnosti, o ktorú je so zreteľom na jej vek, dialýzu a bytové
podmienky potrebné sa starať.
Namietol, že trestnému stíhaniu sa nevyhýbal a vyhýbať sa ani nebude, o čom svedčí
skutočnosť, že zadržaný bol až potom, ako sa dobrovoľne dostavil na predvolanie polície.
Uviedol, že je ochotný kedykoľvek a kdekoľvek dostaviť sa na predvolanie Slovenských
ako aj Maďarských justičných orgánov.
Aj keď je pravdou, že mu bola doručená poštová zásielka z Maďarskej republiky,
pre neznalosť maďarského jazyka jej žiaden význam neprikladal a o trestnom stíhaní v tejto
krajine žiadnu vedomosť nemal.
Z uvedených dôvodov podľa jeho názoru zákonné podmienky na jeho vzatie do väzby
splnené neboli a poukázal na ustanovenie § 15 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom
rozkaze, podľa ktorého v prípade jeho ponechania na slobode môže súd rozhodnúť o uložení
primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto
konania.
Navrhol preto, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby
na slobodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti preskúmal v rozsahu
§ 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ
podal sťažnosť a konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a zistil, že sťažnosť podala
oprávnená osoba v zákonnej lehote, ale sťažnosť P. Š. nie je dôvodná.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť
ak nie je dôvodná.
Podľa § 18 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze proti rozhodnutiu o väzbe
je prípustná sťažnosť, odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu
o prepustení osoby z väzby, ak súčasne bola podaná sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu
súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze účelom predbežnej väzby
je zabezpečiť prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo
k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze pokým orgán štátu pôvodu, ktorý
má záujem na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom
do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje.
Podľa § 15 ods. 2 uvedeného zákona sudca krajského súdu je povinný do 48 hodín
od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie do predbežnej
väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby, alebo ju prepustiť
na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní nie je pritom
viazaný. Ak sudca rozhodne, že sa zadržaná osoba ponecháva na slobode, súčasne môže
rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo
k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní, ktorý
sa použije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii európsky
zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému
je pripojený záznam podľa § 3 písm. l/.
Podľa § 15 ods. 3 citovaného zákona na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský
súd, ktorému prokurátor príslušný podľa § 11 predložil návrh na rozhodnutie o predbežnej
väzbe.
Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že krajský súd o väzbe P. Š. rozhodol na
podklade návrhu Krajskej prokurátorky v Košiciach z 20. mája 2014, sp. zn.
2 Kpt 41/14/8800, ktorá podaný návrh odôvodnila tým, že 18. decembra 2014 bol
na menovaného vydaný Európsky zatýkací rozkaz Mestským súdom Miškolc Maďarsko
pod sp. zn. 44.BNY.1081/2013/2, za účelom jeho vydania na trestné stíhanie pre trestný čin
podvodu podľa čl. 373 3A Trestného zákona s hornou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia
slobody 5 rokov, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v predloženom
zázname k vydanému európskemu zatýkaciemu rozkazu.
Z dôvodu, že P. Š. sa zdržiava mimo územia Maďarskej republiky, bol na neho
vydaný európsky zatýkací rozkaz.
P. Š. pri výsluchu pred sudkyňou rozhodujúcou o jeho vzatí do predbežnej väzby
uviedol, že konal na pokyn maďarského občana, ktorého priezvisko nevie, tento ho mal
zamestnať, a preto aj keď je pravdou, že peniaze z účtu vybral a odovzdal mu ich, žiaden
trestný čin nespáchal. Uviedol, že je ochotný ísť do Maďarskej republiky skutok objasniť
a dostaví sa na každé predvolanie súdu.
Sudkyňa krajského súdu rozhodla o návrhu krajskej prokuratúry na vzatie P. Š.
do predbežnej väzby v rámci lehôt stanovených zákonom. Rovnako v súlade
so zákonom rozhodla aj o jeho vzatí do predbežnej väzby, pretože v posudzovanom prípade
boli na uvedený postup splnené zákonné podmienky uvedené v § 15 ods. 1, ods. 2 a ods. 3
citovaného zákona, pričom dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní
nebola viazaná. Napadnuté uznesenie je odôvodnené zákonným spôsobom, a preto Najvyšší
súd Slovenskej republiky z hľadiska účelu predbežnej väzby poukazuje na odôvodnenie
napadnutého uznesenia, ktoré si v celom rozsahu osvojil. Je potrebné zdôrazniť, že P. Š. bola
doručená poštová zásielka z Maďarskej republiky, ktorú však aj keď išlo o úradnú listinu
justičného orgánu štátu pôvodu ignoroval s odôvodnením, že neovláda maďarský jazyk.
Európsky zatýkací rozkaz bol vydaný na účely trestného stíhania a podľa právneho
poriadku Maďarskej republiky ako štátu pôvodu možno za takýto skutok uložiť trest odňatia
slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou dvanásť mesiacov (päť rokov).
Pretože zmyslom ustanovenia § 15 ods. 1 citovaného zákona o predbežnej väzbe
je zabezpečiť prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo
k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze pokým orgán štátu pôvodu, ktorý
má záujem na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom
do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje, krajský súd vzhľadom na zistené okolnosti
posudzovaného prípadu rozhodol o návrhu krajskej prokurátorky správne a v súlade
so zákonom.
Nad rámec uvedeného najvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že inštitút
predbežnej väzby podľa § 15 zákona o európskom zatýkacom rozkaze má iný charakter než
väzba v rozsahu jej úpravy v štvrtej hlave prvej časti Trestného poriadku, keďže ide
o pozbavenie osobnej slobody na základe článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, na ktoré sa - na rozdiel od písm. c/ tohto odseku –
nevzťahujú práva podľa článku 5 ods. 3 citovaného Dohovoru, vrátane práva na prepustenie
zadržanej osoby z predbežnej väzby, ktoré by bolo podmienené zárukou. Z dikcie účelu
predbežnej väzby je zrejmé, že prípady, kedy súd nevezme zadržanú osobu do predbežnej
väzby, sú výnimočné a vzťahujú sa najmä na prípady, z ktorých je evidentné, že je daný
niektorý z obligatórnych dôvodov odmietnutia vykonať európsky zatýkací rozkaz podľa § 23
ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze a súčasne, že prepustením zadržanej osoby
nehrozí zmarenie konania o európskom zatýkacom rozkaze.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 10. júna 2014
JUDr. Martin P i o v a r t s y , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová