Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b45/435304.c9a361.pdf
PDF · 140.7 KB
No categories available
5Cdo/95/2014
Najvyšší súd 5 Cdo 94/2014
Slovenskej republiky 5 Cdo 95/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu L. I., bývajúceho v Š., proti
ţalovanému Štatutárnemu zástupcovi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky so sídlom Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1, o náhradu škody, vedenej na Okresnom
súde Nové Zámky pod sp.zn. 10 C 263/2008, o dovolaniach ţalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Nitre z 23. septembra 2010, sp.zn.
6 Co 262/2010, uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. septembra 2011, sp.zn.
8 Co 239/2011 a uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. júla 2013, sp.zn. 9 Co 187/2013,
takto
rozhodol:
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. septembra 2011, sp.zn.
8 Co 239/2011 o d m i e t a .
Konania o dovolaniach proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 23. septembra 2010,
sp.zn. 6 Co 262/2010 a uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. júla 2013, sp.zn.
9 Co 187/2013, z a s t a v u j e .
Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nové Zámky uznesením z 18. mája 2010, č.k. 10 C 263/2008-61
odmietol podanie ţalobcu, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie
konania. Zároveň rozhodol, ţe ţiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe návrh musí okrem iného obsahovať pravdivé opísanie
rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo moţné stanoviť, aký skutok má byť predmetom
konania, aby medzi tvrdenými skutočnosťami a ţalobným petitom nebol logický rozpor.
5 Cdo 95/2014 5 Cdo 96/2014 Keďţe podanie ţalobcu tieto kritéria nespĺňalo a ide o nedostatky, pre ktoré nie je moţné
pokračovať v konaní, podanie ţalobcu podľa § 43 ods. 2 O.s.p. odmietol.
Krajský súd v Nitre uznesením z 23. septembra 2010, sp.zn. 6 Co 262/2010 odvolanie
ţalobcu odmietol. Zároveň rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Odvolanie odmietol s poukazom na ustanovenie § 218 ods. 1 písm. a)
a ods. 2 O.s.p. ako oneskorene podané. Konštatoval, ţe z obsahu spisu jednoznačne vyplýva,
ţe napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo ţalobcovi doručené do vlastných rúk
17. júna 2010. Uvedené rozhodnutie obsahovalo správne poučenie o moţnosti podať proti
nemu odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Nové Zámky
na Krajský súd Nitra. Od nasledujúceho dňa, t.j. od 18. júna 2010 začala ţalobcovi plynúť
lehota na podanie odvolania a uplynula 2. júla 2010 (piatok). Odvolanie proti napadnutému
uzneseniu podal ţalobca osobne na Okresnom súde Nové Zámky 25. augusta 2010. Keďţe
ţalobca podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa aţ po uplynutí zákonnej 15-
dňovej odvolacej lehoty, bolo odvolanie ţalobcu podané oneskorene a ako také ho odvolací
súd podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odmietol. O náhrade trov odvolacieho konania
rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.
Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalobca prvé dovolanie, ktoré
odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 237 písm. c/, f/, g/ O.s.p. Namietal, ţe v zmysle
§ 237 písm. c/ O.s.p. mu bola postupom súdu odňatá moţnosť, aby bol riadne zákonne
zastúpený bezplatným právnym zástupcom jednak ţalovanými, ako aj tendenčne zaujatými
postupmi súdov. Ďalej uviedol, ţe v rozpore s ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. mu
nenariadením pojednávania bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Vada konania v zmysle
§ 237 písm. g/ spočívala podľa jeho názoru v tom, ţe o jeho námietkach zaujatosti konajúcej
sudkyne nebolo vôbec rozhodnuté. Namietal, ţe tým došlo k porušeniu jeho ústavných práv
na právnu pomoc v konaní pred súdmi v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
právo na rovnosť v konaní v zmysle čl. 3 Ústavy a právo na verejné prerokovanie veci podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv. Ţiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil v plnom
rozsahu a aby mu ustanovil zástupcu z radov advokátov.
5 Cdo 95/2014 5 Cdo 96/2014 Okresný súd Nové Zámky uznesením z 12. mája 2011, č.k. 10 C 263/2008-150
ţiadosť ţalobcu o ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov zamietol. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na obsah spisu a ustanovenia § 30 ods. 1 a § 138 ods. 1 O.s.p. Uviedol,
ţe uţ skôr boli obdobné ţiadosti ţalobcu zamietnuté (uzneseniami Okresného súdu Nové
Zámky č.k. 10 C 263/2008-44 zo 6. augusta 2009 a č.k. 10 C 263/2008-53 z 21. decembra
2009) a nebolo mu priznané ani oslobodenie od súdnych poplatkov. Konštatoval, ţe ţalobca
si síce podal návrh, avšak druhý predpoklad - potrebu ochrany zastupovaním ho advokátom
nie je moţné jednoznačne potvrdiť a nie je splnený ani tretí predpoklad v tom, ţe ţalobca
nesplnil predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré oslobodenie mu priznané
nebolo. Mal za to, ţe ţalobca napriek výzve súdu nepreukázal svoje celkové pomery, pričom
súd sám zistil, ţe ţalobca je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom pozemkových nehnuteľností
v počte vyše sto. Ţalobca teda nepreukázal, ţe by jeho celkové pomery odôvodňovali
oslobodenie od súdnych poplatkov.
Krajský súd v Nitre uznesením z 30. septembra 2011, sp.zn. 8 Co 239/2011 napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil. V plnom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého
stupňa, na tieto pre ich správnosť len poukázal podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. Dodal,
ţe bolo povinnosťou ţalobcu na výzvu súdu preukázať jeho celkové majetkové pomery,
pričom však ţalobca výzvu súdu ignoroval a následne preto ani nepreukázal splnenie
opodstatnenosti svojho návrhu a teda naplnenie zákonných podmienok pre poţadované
ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca druhý opravný prostriedok
označený ako „odvolanie“. Uviedol v ňom, ţe dôvody tohto odvolania doručí dodatočne.
Okresný súd Nové Zámky uznesením z 31. mája 2012, č.k. 10 C 263/2008-187 vyzval
ţalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil svoje podanie
z 1. decembra 2010 tak, aby okrem všeobecných náleţitostí uvedených v zmysle § 42 ods. 3
O.s.p. obsahovalo, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z ktorých dôvodov
napadá predmetné rozhodnutie, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie
dôvodov dovolania a čoho sa podaným dovolaním domáha, ţe v dovolacom konaní musí byť
zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie sám alebo člen, ktorý za neho koná,
5 Cdo 95/2014 5 Cdo 96/2014 a to pod následkom odmietnutia podania, resp. zastavenia dovolacieho konania. Zároveň ho
vyzval, aby v lehote 10 dní upresnil svoje podanie z 15. novembra 2011 tak, ţe jednoznačne
uvedie, či ním podáva odvolanie alebo dovolanie a v prípade, ak ide o dovolanie aby ho
upresnil o náleţitosti uvedené v § 42 ods. 3 O.s.p., teda aby jeho podanie obsahovalo, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z ktorých dôvodov napadá predmetné
rozhodnutie, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania
a čoho sa podaným dovolaním domáha, ţe v dovolacom konaní musí byť zastúpený
advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie sám alebo člen, ktorý za neho koná, a to pod
následkom odmietnutia podania, resp. zastavenia dovolacieho konania.
Okresný súd Nové Zámky uznesením z 29. novembra 2012, č.k. 10 C 263/2008-196
(po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky) poučil ţalobcu, ţe podľa § 30 O.s.p.
v znení účinnom od 1. januára 2012 účastníka, ktorý poţiada o ustanovenie advokáta
a u ktorého sú splnené predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáţe
na Centrum právnej pomoci. Zároveň ho vyzval, aby v lehote 30 dní oznámil, či si podal
na Centre právnej pomoci, prípadne na súde a ak áno, na ktorom, ţiadosť o ustanovenie
Okresný súd Nové Zámky uznesením z 12. apríla 2013, č.k. 10 C 263/2008-234
ţalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň ţiadosť ţalobcu
o ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na ustanovenia § 138 ods. 1 a § 30 O.s.p. S prihliadnutím na predchádzajúce uznesenia
prvostupňového súdu zo 6. augusta 2009, č.k. 10 C 263/2008-44, právoplatné 8. septembra
2009, zo dňa 21. decembra 2009, č.k. 10C 263/2008-53, právoplatné 21. januára 2010
a z 13. júla 2011, č.k. 10C 263/2008-158, právoplatné 16. februára 2012 mal za to, ţe ţalobca
nespĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, pretoţe v jeho prípade nie je
splnená prvá podmienka, keď navyše výšku súdneho poplatku za návrh ani nie je moţné
určiť, pretoţe predmet konania nie je jasne vymedzený. Uviedol, ţe ţalobca bol opakovane
počas konania vyzvaný na preukázanie svojich celkových pomerov, tieto však nepreukázal
a súdom zaslané tlačivo vyplnil veľmi abstraktne bez toho, aby bolo moţné zistiť jeho
celkové majetkové pomery, vrátane pohľadávok, záväzkov, pravidelných mesačných
výdavkov, ako aj výdavkov súvisiacich s bývaním. Iba predloţenie potvrdení hodnotil
za nepostačujúce a sám si zistil, ţe ţalobca je evidovaný ako vlastník, resp. spoluvlastník
5 Cdo 95/2014 5 Cdo 96/2014 na celkovo 32 listoch vlastníctva. Uvedené listy vlastníctva sa týkali celkom parciel, ktorých
počet prevyšuje 100 (oznámenie Správy katastra Nové Zámky zo dňa 25. januára 2011
a príslušné listy vlastníctva). Mestský úrad Šurany podaním z 22. apríla 2009 oznámil, ţe
ţalobca je podľa daňového priznania spoluvlastníkom nehnuteľnosti na Švermovej 34, Šurany
a spoludedičom nehnuteľnosti na Levickej 34, Šurany. S poukazom na uvedené súd dospel
k záveru, ţe ţalobca nespĺňa prvú podmienku na oslobodenie od súdnych poplatkov, teda jeho
celkové pomery neodôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov, pretoţe jednak ţalobca
svoje celkové pomery komplexne nepreukázal, hoci na túto povinnosť bol súdom vyzvaný
a jednak vyššie citované listy vlastníctva preukazujú vlastnícke právo ţalobcu k väčšiemu
počtu nehnuteľností. Okrem toho, v ďalšej časti svojho rozhodnutia dospel k záveru, ţe nie je
moţné vyhovieť ţiadosti ţalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Opätovne pritom
poukázal na uznesenia súdu, ktorými bola ţiadosť ţalobcu o ustanovenie zástupcu z radov
advokátov zamietnutá. Zdôraznil pritom, ţe poskytnutie právnej pomoci zo strany Centra
právnej pomoci sa viaţe na splnenie zákonných predpokladov, pričom prvým predpokladom
je ţiadosť účastníka konania a druhým predpokladom je skutočnosť, ţe účastník, v danej veci
ţalobca, spĺňa predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov. Keďţe tento v poradí
druhý predpoklad nie je splnený, s poukazom na právny názor vyslovený v uznesení
Najvyššieho súdu SR 5 Sţo 201/2010 z 30. apríla 2012 súdu prvého stupňa nezostávalo nič
iné, ako ţiadosť ţalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietnuť.
Krajský súd v Nitre uznesením z 31. júla 2013, sp.zn. 9 Co 187/2013 uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdil. V celom rozsahu sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p.
stotoţnil s odôvodnením napadnutého uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia sa obmedzil iba
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody
opakoval. S ohľadom na dôvody uvádzané ţalobcom v podanom odvolaní uviedol, ţe osobné
a majetkové pomery ţalobcu v súčasnosti nie sú také, aby odôvodňovali priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov. Z listín predloţených ţalobcom, ako aj listín získaných
súdom prvého stupňa aj podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva, ţe by jeho pomery
odôvodňovali, aby mu súd priznal oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov, a to ani
sčasti, pretoţe z predloţených dokladov je zrejmé, ţe ţalobca sa nenachádza v takej sociálnej
alebo finančnej tiesni, ktorá by odôvodňovala priznanie oslobodenia, keďţe úmyselné
nepoberanie starobného dôchodku nemoţno hodnotiť za okolnosť podstatnú pre oslobodenie
od súdnych poplatkov. Okrem toho za okolnosti podstatné pre oslobodenie od súdnych
5 Cdo 95/2014 5 Cdo 96/2014 poplatkov vo všeobecnosti nemoţno povaţovať len príjem ţiadateľa izolovane od jeho
celkových sociálnych a majetkových pomerov, ktoré tvoria v tomto prípade aj nehnuteľnosti
vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve navrhovateľa. Navyše, ţalobca si nesplnil ani svoju
povinnosť tvrdenia a preukázania svojich nepriaznivých pomerov, pretoţe v tlačive
pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorým navrhuje, aby mu bolo priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov, neuviedol ţiadny konkrétny údaj, ktorým by súdu
vierohodným spôsobom preukázal svoje pomery rozhodujúce pre posúdenie opodstatnenosti
jeho ţiadosti. Nakoľko ţalobca nebol oslobodený od súdnych poplatkov, pretoţe nesplnil
zákonné predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, nebol splnený ani zákonný
predpoklad na odkázanie ţalobcu na Centrum právnej pomoci v zmysle § 30 O.s.p. Z vyššie
uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca tretí opravný
prostriedok označený ako „odvolanie“. Uznesenie odvolacieho súdu v ňom označil
za veľmi, veľmi, úmyselne nepravdivé, vopred organizované, predpojaté, zaujaté, stranné
a účelové. Domáhal sa garantovania práv garantovaných mu Ústavou Slovenskej republiky.
Okresný súd Nové Zámky uznesením z 23. októbra 2013, č.k. 10 C 263/2008-253
vyzval ţalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil svoje podanie
z 3. októbra 2013 tak, aby okrem všeobecných náleţitostí uvedených v zmysle § 42 ods. 3
O.s.p. obsahovalo, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z ktorých dôvodov
napadá predmetné rozhodnutie, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie
dôvodov dovolania a čoho sa podaným dovolaním domáha, ţe v dovolacom konaní musí byť
zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie sám alebo člen, ktorý za neho koná,
a to pod následkom odmietnutia podania, resp. zastavenia dovolacieho konania.
So zreteľom na potrebu vyriešiť najprv otázku splnenia osobitnej podmienky
dovolacieho konania (povinného zastúpenia dovolateľa bez právnického vzdelania v zmysle
§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal dovolací súd najskôr, či je procesne prípustné druhé dovolanie
ţalobcu.
5 Cdo 95/2014 5 Cdo 96/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie
proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, pokiaľ je ním napadnuté zmeňujúce
uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.). Keďţe napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré
nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., nemoţno prípustnosť proti
nemu smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.,
a tieţ so zreteľom na námietku dovolateľa sa dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní
nedošlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj
uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie
niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné tvrdenie účastníka o tom, ţe v konaní došlo
k vade v zmysle § 237 O.s.p., ale len zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté takouto
vadou.
5 Cdo 95/2014 5 Cdo 96/2014 Povinný netvrdil, ţe by konanie v danej veci bolo postihnuté vadou konania uvedenou
v ustanovení § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p.; existencia takej vady v dovolacom konaní ani
nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
Pokiaľ dovolateľ tvrdí, ţe odvolací súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru
o nesplnení podmienok pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie,
dovolací súd poznamenáva, ţe rozhodnutím o neustanovení zástupcu z radov advokátov
povinnému v dovolacom konaní, nebola ţalobcovi odňatá moţnosť pred súdom konať. Tento
záver opodstatňuje predovšetkým skutočnosť, ţe Občiansky súdny poriadok dáva odňatie
moţnosti pred súdom konať výslovne do súvislosti s faktickým procesným postupom súdu,
nie s jeho právnym posúdením určitej otázky (vrátane otázky splnenia podmienok pre
oslobodenie od súdneho poplatku a podmienok pre ustanovenie zástupcu účastníka konania
súdom). Pokiaľ by sa aj prípadne súd pri rozhodovaní (posudzovaní tejto otázky) dopustil
omylu v aplikácii práva, mal by jeho postup za následok (len) nesprávne rozhodnutie, nie
však procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Vzhľadom na vyššie uvedené a tieţ s prihliadnutím na skutočnosť, ţe zo spisu
nevyplýva, ţe by súdy dovolateľovi neustanovili zástupcu pre dovolacie konanie z radov
advokátov, hoci by pre to boli dané procesné predpoklady, dospel dovolací súd k záveru, ţe
postup súdov bol v súlade so zákonom a nemal za následok znemoţnenie realizácie
procesných práv ţalobcu. Keďţe procesná prípustnosť v poradí druhého dovolania ţalobcu
nevyplýva ani z § 239, ani z § 237 O.s.p., dovolací súd odmietol tento opravný prostriedok
dovolateľa ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 243b
ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Pokiaľ ide prvé dovolanie ţalobcu proti uzneseniu odvolacieho súdu z 23. septembra
2010, sp.zn. 6 Co 262/2010 a tretie dovolanie ţalobcu proti uzneseniu odvolacieho súdu
z 31. júla 2013, sp.zn. 9 Co 187/2013 dovolací súd dospel k záveru, ţe ich preskúmaniu bráni
procesná prekáţka. Z obsahu spisu totiţ vyplýva, ţe dovolateľ nemá právnické vzdelanie
a v zmysle rozhodnutí súdov oboch niţších stupňov mu nebol ustanovený zástupca z radov
advokátov. Napriek tomu ţiadneho advokáta nesplnomocnil zastupovaním v dovolacom
konaní.
5 Cdo 95/2014 5 Cdo 96/2014 V zmysle ustanovenia § 241 ods. 1, veta druhá O.s.p. musí byť dovolateľ v dovolacom
konaní zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho
zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Citované zákonné ustanovenie vyţaduje, aby bol
dovolateľ vzhľadom k zvýšenej odbornej náročnosti dovolacieho konania zastúpený
profesijným advokátom.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý moţno
odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môţe pokračovať v konaní, ale
nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky
konania odstrániť, konanie zastaví.
Napriek tomu, ţe ţalobca nemá právnické vzdelanie vyţadované na zastupovanie
v dovolacom konaní, ktorým je v zmysle konštantnej judikatúry súdov len vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy,
alebo uznaný doklad o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou
vysokou školou, a ako dovolateľ takéhoto zástupcu potrebuje, keďţe ide o zákonnú
podmienku dovolacieho konania, ktorej nesplnenie bráni prejednaniu jeho dovolania,
nepoveril v súdom určenej lehote a ani doposiaľ svojím zastupovaním ţiadneho
kvalifikovaného zástupcu.
So zreteľom na nerešpektovanie výzvy okresného súdu uvedenej v uznesení
z 31. mája 2012, č.k. 10 C 263/2008-187 doplnenej uznesením z 29. novembra 2012, č.k.
10 C 263/2008-196 a v uznesení z 23. októbra 2013, č.k. 10 C 263/2008-253 v stanovenej
lehote, ani do času rozhodovania dovolacieho súdu, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) s poukazom na ustanovenie § 243c O.s.p. a § 104 ods. 2
O.s.p. pre nesplnenie zákonom poţadovaných náleţitostí dovolania, konanie o dovolaní
ţalovaného zastaviť.
Vzhľadom na uvedený nedostatok podmienky dovolacieho konania, ktorý
pre nečinnosť dovolateľa zostal neodstránený, Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie
5 Cdo 95/2014 5 Cdo 96/2014 o dovolaní proti uzneseniu odvolacieho súdu z 23. septembra 2010, sp.zn. 6 Co 262/2010
a uzneseniu odvolacieho súdu z 31. júla 2013, sp.zn. 9 Co 187/2013 zastavil. So zreteľom
na zastavenie dovolacieho konania sa nezaoberal otázkou procesnej prípustnosti dovolania
(ani vecnou správnosťou napadnutých uznesení odvolacieho súdu).
Ţalobca z procesného hľadiska zavinil, ţe sa konanie o jeho prvom a treťom dovolaní
muselo zastaviť a jeho druhé dovolanie muselo odmietnuť a vznikla mu povinnosť nahradiť
trovy dovolacieho konania ţalovanému ( § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 146 ods. 2 O.s.p. ). Najvyšší súd Slovenskej republiky ale ţalovanému nepriznal náhradu
trov dovolacieho konania, pretoţe mu ţiadne trovy tohto konania nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. júna 2014
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová