Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
95a/395135.eb7e95.pdf
PDF · 97.67 KB
No categories available
6Ndt/8/2014
N a j v y š š í s ú d 6 Ndt 8/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom 11. júna 2014 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného P. K. pre zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák. a iné, o návrhu
obžalovaného na odňatie a prikázanie veci takto
rozhodol:
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného P. K. vedená na Okresnom súde
Bratislava 5 pod sp. zn. 7T 35/2014, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Na Okresnom súde Bratislava 5 sa vedie pod sp. zn. 7T 35/2014, konanie v trestnej
veci obžalovaného K. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/,
písm. c/, písm. d/ Tr. zák. a zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami
podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona v súbehu s prečinom nedovolené ozbrojovanie
a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona.
Písomným podaním z 8. apríla 2014 (č.l. 515 - 516 spisu) obžalovaný požiadal
o odňatie veci príslušnému okresnému súdu a jej prikázanie inému súdu v inom kraji,
mimo Bratislavy, v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por.
V bližšom písomnom zdôvodnení potom poukázal na to, že sudcovia okresného súdu
Bratislava 5 nemajú záujem v jeho veci spravodlivo rozhodnúť a nerešpektujú jeho práva.
Najvyšší súd ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským súdom Slovenskej
republiky preskúmal podaný návrh v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. ako aj predložený spisový
materiál a dospel k takému záveru, že v danom prípade nie je daný dôvod na odňatie
predmetnej trestnej veci Okresnému súdu Bratislava 5 a jej prikázanie inému súdu toho istého
druhu a stupňa.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,
ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) musí existovať dôležitý dôvod,
čím sa zdôrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu. Dôležité dôvody nie sú v zákone taxatívne
uvedené, ale treba nimi rozumieť také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia
celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom
toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi
sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci
v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie avšak
zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci.
Jedným z dôvodov na postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. je pritom aj zaujatosť všetkých
sudcov príslušného súdu.
Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie
veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti
a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných
ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza
Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou
od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého - „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví
zákon“.
S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania
a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,
ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje tiež i na ustanovenie
§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie
nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov
a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,
keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný
úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ,
u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci
alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi,
splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
V zmysle súdnej praxe treba pritom pomerom k prejednávanej veci rozumieť najmä
skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom,
ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby.
Naproti tomu pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným
v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere
príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom
alebo nepriateľskom.
Pokiaľ ide potom o posudzovaný prípad, tak tu obžalovaný K. neuviedol v podstate
ani voči jednému sudcovi dotknutého okresného súdu žiadne také konkrétne skutočnosti,
ktoré by - aj s prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenie - boli spôsobilé vzbudiť
podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci,
a v dôsledku ktorých by teda bolo možné uvažovať o ich zaujatosti.
Navyše z vyjadrenia sudcov okresného súdu je zrejmé, že žiaden z nich
voči obžalovanému, ani iným účastníkom konania necítia zaujatosť.
A napokon vo vzťahu k námietkam smerujúcim k procesnému postupu súdu v danej
veci obžalovaného treba uviesť iba toľko, že tieto nemajú v súvislosti s daným rozhodovaním
žiadnu relevanciu (viď k tomu ust. § 32 ods. 6 Tr. por.).
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia
preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 11. júna 2014
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová