Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/18/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S., právne zast. J., proti

ţalovaným: v 1/ rade B., v 2/ rade K., v 3/ rade J. a v 4/ rade V., ţalovaní v 3/ a 4/ rade zast.

J., o zaplatenie sumy 19 917,35 eur (600 030 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní ţalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 06. februára 2014 č. k. - 294,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo 06. februára 2014 č. k. -294 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 06. februára 2014 č. k. -294

ţalobu voči ţalovaným v 3/ a 4/ rade zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť ţalovaným

v 3/ a 4/ rade nahradiť trovy konania v sume 3 304,08 eur na účet právneho zástupcu

ţalovaných v 3/ a 4 rade.

V odôvodnení uviedol, ţe ţalobným návrhom si pôvodný ţalobca S. uplatnil voči

ţalovanému v 1/ rade P. a ţalovanému v 2/ rade P. nárok na priznanie sumy 600 030 Sk,

titulom úveru poskytnutého podľa úverovej zmluvy č. 78/800677-6 zo dňa 17. 07. 1992, ktorý

ţalovaní v 1/ a 2/ rade do dňa podania ţalobného návrhu nezaplatili.

Písomným podaním došlým konajúcemu súdu dňa 20. 09. 1996 podal pôvodne

označený ţalobca zmenu návrhu na začatie konania v zmysle ust. s tým, aby

konajúci súd zaviazal ţalovaných v 1/ a 2/ rade k zaplateniu istiny v sume 610 030 Sk, úroku

z omeškania vo výške 28 % zo sumy 610 030 Sk od 18. 09. 1996 do zaplatenia, úrok

z omeškania 431 963,30 Sk od 17. 01. 1994 do 18. 09. 1996, poplatky 100 Sk a súdne

poplatky 24 000 Sk a 12 480 Sk.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 06. 2000 bola pohľadávka

postúpená na S. V spore bolo rozhodnuté rozsudkom konajúceho súdu pod č. k.

zo dňa 20. 11. 2001 tak, ţe konajúci súd zaviazal ţalovaných v 1/ a 2/ rade k zaplateniu sumy

600 030 Sk s 28 % úrokom od 17. 01. 1994 do 16. 05. 2001 ako i trovy konania 24 000 Sk

do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, ţe plnením jedného zo ţalovaných zaniká

v rozsahu plnenia povinnosť ostatných ţalovaných.

Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie ţalovaným v 1/ rade s tým, ţe J.

nemohol vo veci konať, nakoľko dňa X. zomrel. Nebohí, Ľ. a P. boli spoludlţníci úveru

a do záloţného práva bola daná zmluvne nehnuteľnosť - pozemok a nie rodinný dom.

Uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 30. 06. 2004 bol rozsudok

Krajského súdu v Bratislave č. k. 34Cb/l 84/95 zo dňa 20. 11. 2001 zrušený a vec vrátená

súdu prvého stupňa na nové konanie a odvolanie K. Najvyšší súd SR odmietol.

V právnom usmernení odvolací súd uviedol, ţe v ďalšom konaní musí súd prvého

stupňa rozhodnúť, čo je predmetom sporu, t. j. vrátenie peňaţných prostriedkov z úverovej

zmluvy č. 78/800677-6 zo dňa 17. 07. 1992. Odvolanie podala okrem ţalovaného v 1/ rade aj

K., ktorá však nie je účastníčkou konania, a preto odvolací súd jej odvolanie odmietol.

Písomným podaním došlým súdu dňa 12. 08. 2009 navrhol novooznačený ţalobca S.

zmenu petitu s tým, ţe v rámci vymáhania ţalovanej pohľadávky ţalobcom prostredníctvom

realizácie záloţného práva formou dobrovoľnej draţby bol ţalobcovi uhradený čistý výťaţok

v sume 307 277,50 Sk dňa 23. 10. 2008, a preto upravil petit tak, ţe ţiadal, aby konajúci súd

zaviazal ţalovaných uhradiť ţalobcovi sumu 9 717,60 eur (292 752,50 Sk) s 28 % úrokom

z omeškania od 24. 10. 2008 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 28 % p. a. zo sumy

600 030 Sk od 17. 01. 1994 do 23. 10. 2008 vrátane trov konania spoločne a nerozdielne

s tým, ţe ţalovaní v 2/ aţ 4/ rade sú zaviazaní len do výšky nadobudnutého dedičského

podielu po pôvodných dlţníkoch, teda nehnuteľného majetku - domu, súpisné č. X., stojaceho

na parcele č. X., zapísaného na LV č. X. nachádzajúceho sa v k. ú. D.

Krajský súd v Bratislave zistil, ţe predmetom sporu je zaplatenie sumy 19 917,35 eur

(600 030 Sk) titulom poskytnutého úveru - účelového úveru pre individuálnych podnikateľov,

ktorý bol poskytnutý ţalovanému v 1/ rade B., B. a S. a manţelke Ľ. pôvodne označeným

ţalobcom S. na základe úverovej zmluvy č. 7878-019. V rámci tohto úveru pôvodný ţalobca

poskytol ţalovanému v 1/ rade úver v sume 600 030 Sk na účel uvedený v bode 3 úverovej

zmluvy.

Na zabezpečenie pohľadávky z úveru bolo zriadené záloţné právo podľa zmluvy

o zriadení záloţného práva č. 800677-6/1 a 800677-6/2 a záloţné právo bolo zriadené

na pohľadávku v celkovej výške 774 000 Sk.

O predmete sporu bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa

07. 03. 2013 sp. zn. , ktorým súd uloţil ţalovaným v 1/ a ţ 4/ rade povinnosť

spoločne a nerozdielne uhradiť ţalobcovi zostatok istiny 9 717,60 eur (292 752,50 Sk) s 28 %

p. a. úrokom z omeškania od 24. 10. 2008 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 28 %

p. a. zo sumy 19 917,35 eur od 17. 01. 1994 do 23. 10. 2008 (82 338,89 Sk) vrátane trov

konania s tým, ţe ţalovaná v 2/ rade je zaviazaná uhradiť len časť vo výške 8 474,59 eur, čo

predstavuje cenu nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných ţalovaných v 2/ a 3/ rade,

Ľ. Ţalovaného v 3/ rade zaviazal uhradiť len časť vo výške 8 841,50 eur, čo predstavuje cenu

nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných ţalovaných v 2/ a 3/ rade. Ţalovanú

v 4. rade zaviazal uhradiť len časť vo výške 8 841,50 eur, čo predstavuje cenu nadobudnutého

dedičského podielu po pôvodných ţalovaných v 2/ a 3/ rade Ľ. Ţalobcovi súd náhradu trov

konania nepriznal.

Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 15. 08. 2013 rozsudok

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07. 03. 2013 sp. zn. v napadnutej časti,

vo výrokoch voči ţalovaným v 3/ a 4. rade zrušil a vec mu vrátil na nové konanie

a rozhodnutie.

Po opätovnom preskúmaní skutkového a právneho stavu súd prvého stupňa zistil, ţe

na základe úverovej zmluvy č. 78/800677-6 zo dňa 17. 07. 1992 bolo ţalovanému v 1/ rade

ako podnikateľovi pôvodným ţalobcom - S. poskytnutý úver vo výške 600 000 Sk

na podnikateľský účel. Išlo o strednodobý investičný úver na kúpu stánku a zariadenia

bez moţnosti jeho pouţitia na iný účel s lehotou splatnosti do 17. 07. 1996 a ako ručitelia boli

zapísaní Ľ. a P. Ţalovaný v 1/ rade s poskytnutými prostriedkami disponoval v celom rozsahu

sám. V zmysle tejto zmluvy Ľudmila a P. boli nielen ručiteľmi úveru poskytnutému

ţalovanému v 1/ rade, ale v zmysle Zmluvy o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam

dňa 17. 07. 1992 zriadili záloţné právo na pozemok pod svojim rodinným domom, a to

2

na parcele č. X., k. ú. D. s výmerou X. m, zapísaného na LV č. X. na zabezpečenie

pohľadávky. Podľa ţalobnej upomienky a upozornenia pre ručiteľa boli v postavení ručiteľov

ţalovaného v 1/ rade nie však spoludlţníkov, ktorí by mali byť zaviazaní spoločne

a nerozdielne s hlavným dlţníkom, ţalovaným v 1/ rade. Keďţe ţalovaný v 1/ rade prestal

svoj úver, ktorý mal pouţiť na svoje podnikateľské aktivity splácať a doteraz nesplatil,

vznikla pôvodnému ţalobcovi pohľadávka, ktorú dňa 28. 06. 2000 v zmysle Zmluvy

o postúpení pohľadávky postúpil na spoločnosť S., t. j. na súčasného ţalobcu. Pôvodný

ţalobca si ţalobným návrhom došlým t. č. ešte Mestskému súdu v Bratislave dňa 21. 11. 1994

uplatnil voči ţalovanému v 1/ rade a N. nárok na zaplatenie dlţnej sumy 600 000 Sk. Nakoľko

Ľ. zomrela X. a P. dňa 11. 12. 1994 pôvodný ţalobca podal na konajúci súd dňa 20. 09. 1996

zmenu návrhu na začatie konania, v ktorom ţiadal, aby ţalovaný v 1/ rade a dedičia P. boli

zaviazaní na zaplatenie dlţnej istiny v sume 600 030 Sk, t. j. 19 917,35 eur.

Ďalej súd prvého stupňa poukázal na uznesenia Obvodného súdu Bratislava IV zo dňa

30. 04. 1996 v dedičskej veci po P., podľa ktorého konajúci súd určil všeobecnú cenu

dedičstva na sumu 581 204 Sk, t. j. 19 292,44 eur a dedičov vyporiadal tak, ţe podiel %

2

rodinného domu a pozemku v k. ú. D., LV č. X., pare. č. X., súpisné č. X., o výmere X. m

nadobudla v % Ľ., čo predstavovalo podiel 9/16 v pomere k celku a v % K., čo

predstavuje podiel 3/16 v pomere k celku. Súčasne Ľ. bola povinná vyplatiť K. sumu

72 650,50 Sk, čo je 2 411,55 eur. Z dôvodu úmrtia Ľ. dňa X. sa jej právnymi nástupcami stali

jej dve deti, J. - syn, V. - dcéra a jej pozostalý manţel J. Nakoľko J. zomrel, jeho právnymi

nástupcami sa stali jeho dve deti J. a V. Vzhľadom k tomu, ţe súd prvého stupňa vyniesol

rozsudok dňa 20. 11. 2001, ktorým zaviazal ţalovaného v 1/ rade a J. na úhradu dlţnej sumy

600 030 Sk, t. j. 19 916,35 eur s 28 % úrokom z omeškania od 17. 01. 1994

do 16. 05. 2001 ako aj na úhradu trov konania vo výške 24 000 Sk, t. j. 796,65 eur s tým, ţe

plnením jedného z nich zaniká povinnosť ostatných ţalovaných.

Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalovaný v 1/ rade a K., ţalovaná v 2/ rade.

Uznesením odvolacieho súdu č. k. zo dňa 30. 06. 2004 bol rozsudok súdu

prvého stupňa zrušený a odvolacím súdom vec vrátená na nové konanie.

Podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava IV právoplatného dňa 19. 02. 2003

právoplatnými dedičmi po poručiteľke Ľ., zomrelej dňa X. sa v prvej dedičskej skupine stali

K. v podiele 5/12 k dedičstvu - ţalovaná v 2/ rade; J. v podiele 7/24 k dedičstvu -ţalovaný

v 3/ rade, V. v podiele 7/24 k dedičstvu -ţalovaná v 4. rade, pričom dedičstvo predstavovalo

aktíva 500 000 Sk, t. j. 16 596,96 eur a pasíva, časť pohľadávky voči spoločnosti S. a to

ku dňu smrti poručiteľky vo výške 400 020 Sk, t. j. 13 258,23 eur.

Keďţe ţalovaný v 1//rade poskytnuté peňaţné prostriedky podľa úverovej zmluvy

nevrátil, došlo k realizácii záloţného práva formou dobrovoľnej draţby na pozemok,

parc. č. X., k. ú. D. a ţalobcovi bol dňa 23. 10. 2008 uhradený čistý výťaţok v sume

307 277,50 Sk, t. j. 10 199,74 eur, hoci hodnota pozemku bola znaleckým posudkom

stanovená na 640 000 Sk.

Na základe vyššie uvedených skutočností ţalobca návrhom na zmenu petitu zo dňa

04. 08. 2009 pripusteného uznesením Krajského súdu v Bratislave dňa 30. 11. 2011 návrhom

na zmenu petitu zo dňa 30. 04. 2012 pripusteného uznesením Krajského súdu v Bratislave dňa

18. 07. 2012 a návrhom na zmenu petitu zo dňa 12. 11. 2012 pripusteného uznesením

Krajského súdu v Bratislave dňa 07. 02. 2013 upravil svoj návrh na začatie konania tak, ţe

ţalovaní v 1/ aţ 4/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť ţalobcovi zostatok istiny,

vrátane úroku z omeškania a trov konania. S navrhovanou zmenou vyjadrili nesúhlas ţalovaní

v 3/ a 4/ rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07. 01. 2013 (vyjadrenie k špecifikácii

vymáhanej pohľadávky a k zmene petitu), v ktorej poukázali na ustanovenie § 470

, podľa ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého

dedičstva za primerané náklady s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho

prešli poručiteľovou smrťou.

Vzhľadom na toto ustanovenie dedič zodpovedá do výšky ceny dedičstva, ktoré

nadobudol v čase smrti poručiteľa, t. j. dedič ako zaviazaný vstupuje do všetkých povinností

poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli, či uţ sú mu známe všetky záväzky alebo nie.

Rozsah jeho zodpovednosti je však podľa názoru súdu prvého stupňa obmedzený

rozsahom dedičského podielu, ktorý z dedičstva nadobudol a ak je dedičov viac zodpovedajú

podľa podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli.

Súčasne súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe výpočet výšky jednotlivých dedičských

podielov pre ţalovaných v 2/, 3/ a 4/ rade sú vypočítané nesprávne, čoho príkladom malo byť

opomenutie započítania vyplateného skráteného dedičského podielu vo výške 72 650 Sk, t. j.

2 411,55 eur do dedičstva ţalovanej v 2/ rade ako neopomenuteľnej dedičky po poručiteľovi

P.

Súčasne súd skonštatoval nejasnosť a nepresnosť výpočtu súm predstavujúcich

pomernú časť úhrady 307 277,50 Sk, t. j. 10 199,74 eur z vymáhanej pohľadávky, ktorá bola

získaná realizáciou záloţného práva s tým, ţe ţalobcom vypočítaná výška pomernej časti

z vyššie uvedenej čiastočnej úhrady pri ţalovanom v 2/, 3/ a 4/ rade nezodpovedá skutočnému

stavu, a preto je ţalobcom neoprávnene poţadovaná.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe

ţaloba voči ţalovaným v 3/ a 4/ rade je nedôvodná, a preto ju zamietol s tým, ţe povinnosť

uhradiť zostávajúcu dlţnú čiastku zostáva na ţalovanom v 1/ rade.

Výrok o trovách konania konajúci súd oprel o úspešnosť ţalovaných v 3/ a 4/ rade

a preto im priznal náhradu trov konania a právneho zastúpenia v súlade s ust. § 142 ods. 1

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie ţalobca, ktorý ho navrhol

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnili tým, ţe súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa

a postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá moţnosť

konať pred súdom podľa O. s. p v spojení s

Súd podľa názoru ţalobcu aplikoval príslušnú právnu normu a konštatoval, ţe dedič

zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky nadobudnutého dedičstva, neuviedol a ani sa

nepokúsil zistiť aká bola výška nadobudnutého dedičstva a následne jednotlivých dedičských

podielov. Skonštatoval iba nepresnosť výpočtu ţalobcu, čo malo byť dôvodom zamietnutia

celého nároku. Podľa názoru ţalobcu, ak súd pripustil právny základ nároku ţalobcu, teda

zodpovednosť za poručiteľove dlhy, mal ďalej skúmať výšku – rozsah tohto nároku a nie

zamietnuť nárok ako celok s odôvodnením, ţe je nepresne vypočítaný.

Odvolateľ povaţuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nedostatočné

a nepreskúmateľné v zmysle ust. , čím bolo porušené právo účastníka

na spravodlivé súdne konanie, v dôsledku čoho mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom.

Ţalovaní v 3/ a 4/ rade sa k podanému odvolaniu vyjadrili tak, ţe s ním nesúhlasia

a navrhli napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Stotoţnili sa so závermi súdu

prvého stupňa o nesprávnom výpočte súm predstavujúcich pomernú časť úhrady 307 277,50

Sk, t. j. 10 199,74 eur z vymáhanej pohľadávky, ktorá bola získaná realizáciou záloţného

práva ako aj s nesprávnosťou výpočtu jednotlivých dedičských podielov. Povaţujú napadnutý

rozsudok za vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / /

po prejednaní veci podľa a dospel k záveru, ţe odvolanie

ţalobcu je dôvodné.

Z obsahu odvolania vyplýva, ţe ţalobca v odvolaní ako odvolací dôvod uviedol, ţe

mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe súd prvého stupňa svoje

rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ustanovením Ďalej namietal, ţe súd

prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Odvolací súd dospel k záveru, ţe odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení

s je daný.

V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo

na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka)

a povinnosť (súdu) na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby

transparentnosti sluţby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náleţitosťou kaţdého

jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska

práv účastníka na súdnu ochranu podľa SR, ktorého imanentnou súčasťou

je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba

vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva, porovnaj, napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999,

sťaţnosť č. 30544/96, zbierka rozsudkov a rozhodnutí z 1999 - I. tak, ţe rozhodnutie súdu

musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto

povinnosti sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností

kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany (účastníka) bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ústavný súd

Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil,

ţe „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je

aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia“.

Odvolací súd je toho názoru, ţe súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie neodôvodnil

v súlade s , čím účastníkom konania odňal moţnosť konať pred súdom.

Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. V odôvodnení rozhodnutia úplne absentujú

základné poţiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa neuviedol,

ktorým dôkazom predloţeným zo strany ţalobcu i ţalovaných uveril, ktorým dôkazom

neuveril, ako tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

čo vyšlo za konania najavo a ako vec právne posúdil.

Súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí obmedzil iba na konštatovanie, ţe výšky

jednotlivých dedičských podielov pre ţalovaných v 2/, 3/ a 4/ rade sú vypočítané nesprávne

a ţe sumy predstavujúce pomernú časť úhrady 307 277,50 Sk, t. j. 10 199,74 eur z vymáhanej

pohľadávky, ktorá bola získaná realizáciou záloţného práva sú nejasné a nepresné s tým, ţe

ţalobcom vypočítaná výška pomernej časti z vyššie uvedenej čiastočnej úhrady pri ţalovanom

v 2/, 3/ a 4/ rade nezodpovedá skutočnému stavu. Ako dospel k záveru o nesprávnosti výpočtu

uvedených súm ,resp. aký je ich správny výpočet súd prvého stupňa neuviedol.

Súd prvého stupňa právne nezdôvodnil ako dospel k záveru, ţe nárok ţalobcu voči

ţalovaným v 3/ a 4/ rade nie je dôvodný. Nevysporiadal sa s výškou sumy, ktorú ţiadal

ţalobca priznať. Súd prvého stupňa nevyriešil otázky aký bol dlh poručiteľov ku dňu smrti,

výšku dedičských podielov nadobudnutých dedičmi, v akom rozsahu sa zníţil ich dlh

realizáciou záloţného práva.

Pre preskúmateľnosť rozhodnutia nestačí uviesť doterajší priebeh konania, výroky

doterajších rozhodnutí odvolacích súdov, rozhodnutie súdu o zmene petitu, ale je dôleţité,

aby súd vo svojom rozhodnutí uviedol, ktoré dôkazy povaţoval za relevantné, ktorým

dôkazom uveril a ktorým neuveril, ako tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti. Tieto úvahy súdu musia byť uvedené v odôvodnení súdneho

rozhodnutia v zmysle

V súlade so štandardami kladenými na odôvodnenie súdneho rozhodnutia

a poţiadavkou racionálnej argumentácie je očakávanie účastníka, ţe súd v prípade,

ak konštatuje nesprávnosť výpočtu (riešenia, názoru) predloţeného účastníkom konania, činí

tak z dôvodu, ţe, ako znalý práva pozná správnu, t. j. zákonnú odpoveď na nastolené otázky.

Samotné skonštatovanie nesprávnosti účastníkom konania predloţených výpočtov

bez skutkovej a právnej argumentácie má za následok, ţe odôvodnenie rozsudku je

nepresvedčivé.

Keďţe rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje náleţitosti v zmysle ust. § 157

ods. 2 nie je dostatočne odôvodnené, preto je nepreskúmateľné. Postupom súdu bolo

porušené právo účastníka na spravodlivé súdne konanie, v dôsledku čoho mu bola odňatá

moţnosť konať pred súdom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku nedal súd prvého stupňa presvedčivú a jasnú

odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, nereagoval na podstatné

námietky a tvrdenia ţalobcu a námietky ţalovaných. Závery súdu prvého stupňa uvedené

v napadnutom rozhodnutí sú nepreskúmateľné a nezrozumiteľné.

V novom rozhodnutí sa súd prvého stupňa bude musieť zamerať predovšetkým

na náleţité vyhodnotenie účastníkmi predloţených dôkazov, posúdenie všetkých zákonným

spôsobom vykonaných dôkazov (ako listinných dôkazov tak aj svedeckých výpovedí), a to

z hľadiska ich hodnovernosti, presvedčivosti a pravdivosti. Po zhodnotení vykonaných

dôkazov posúdi aký bol dlh poručiteľov ku dňu smrti, výšku dedičských podielov

nadobudnutých dedičmi, v akom rozsahu sa zníţil ich dlh realizáciou záloţného práva a aký

vplyv majú uvedené skutočnosti na oprávnenosť nároku ţalobcu voči ţalovaným

v 3/ a 4/ rade, pričom záver ku ktorému dospeje aj náleţite právne zdôvodní v súlade s ust.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa

ust. , zrušil a vec mu v súlade s ust. vrátil

na ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí

o veci ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 17. júna 2014

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová