Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
083/396946.6c294a.pdf
PDF · 134.97 KB
No categories available
3Obo/18/2014
Najvyšší súd 3Obo/18/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S., právne zast. J., proti
ţalovaným: v 1/ rade B., v 2/ rade K., v 3/ rade J. a v 4/ rade V., ţalovaní v 3/ a 4/ rade zast.
J., o zaplatenie sumy 19 917,35 eur (600 030 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní ţalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 06. februára 2014 č. k. 34Cb/184/1995 - 294,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo 06. februára 2014 č. k. 34Cb/184/1995-294 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 06. februára 2014 č. k. 34Cb/184/1995-294
ţalobu voči ţalovaným v 3/ a 4/ rade zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť ţalovaným
v 3/ a 4/ rade nahradiť trovy konania v sume 3 304,08 eur na účet právneho zástupcu
ţalovaných v 3/ a 4 rade.
V odôvodnení uviedol, ţe ţalobným návrhom si pôvodný ţalobca S. uplatnil voči
ţalovanému v 1/ rade P. a ţalovanému v 2/ rade P. nárok na priznanie sumy 600 030 Sk,
titulom úveru poskytnutého podľa úverovej zmluvy č. 78/800677-6 zo dňa 17. 07. 1992, ktorý
ţalovaní v 1/ a 2/ rade do dňa podania ţalobného návrhu nezaplatili.
Písomným podaním došlým konajúcemu súdu dňa 20. 09. 1996 podal pôvodne
označený ţalobca zmenu návrhu na začatie konania v zmysle ust. § 95 O. s. p. s tým, aby
konajúci súd zaviazal ţalovaných v 1/ a 2/ rade k zaplateniu istiny v sume 610 030 Sk, úroku
z omeškania vo výške 28 % zo sumy 610 030 Sk od 18. 09. 1996 do zaplatenia, úrok
z omeškania 431 963,30 Sk od 17. 01. 1994 do 18. 09. 1996, poplatky 100 Sk a súdne
poplatky 24 000 Sk a 12 480 Sk.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 06. 2000 bola pohľadávka
postúpená na S. V spore bolo rozhodnuté rozsudkom konajúceho súdu pod č. k. 34Cb/184/95
zo dňa 20. 11. 2001 tak, ţe konajúci súd zaviazal ţalovaných v 1/ a 2/ rade k zaplateniu sumy
600 030 Sk s 28 % úrokom od 17. 01. 1994 do 16. 05. 2001 ako i trovy konania 24 000 Sk
do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, ţe plnením jedného zo ţalovaných zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť ostatných ţalovaných.
Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie ţalovaným v 1/ rade s tým, ţe J.
nemohol vo veci konať, nakoľko dňa X. zomrel. Nebohí, Ľ. a P. boli spoludlţníci úveru
a do záloţného práva bola daná zmluvne nehnuteľnosť - pozemok a nie rodinný dom.
Uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 6Obo/98/03 zo dňa 30. 06. 2004 bol rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 34Cb/l 84/95 zo dňa 20. 11. 2001 zrušený a vec vrátená
súdu prvého stupňa na nové konanie a odvolanie K. Najvyšší súd SR odmietol.
V právnom usmernení odvolací súd uviedol, ţe v ďalšom konaní musí súd prvého
stupňa rozhodnúť, čo je predmetom sporu, t. j. vrátenie peňaţných prostriedkov z úverovej
zmluvy č. 78/800677-6 zo dňa 17. 07. 1992. Odvolanie podala okrem ţalovaného v 1/ rade aj
K., ktorá však nie je účastníčkou konania, a preto odvolací súd jej odvolanie odmietol.
Písomným podaním došlým súdu dňa 12. 08. 2009 navrhol novooznačený ţalobca S.
zmenu petitu s tým, ţe v rámci vymáhania ţalovanej pohľadávky ţalobcom prostredníctvom
realizácie záloţného práva formou dobrovoľnej draţby bol ţalobcovi uhradený čistý výťaţok
v sume 307 277,50 Sk dňa 23. 10. 2008, a preto upravil petit tak, ţe ţiadal, aby konajúci súd
zaviazal ţalovaných uhradiť ţalobcovi sumu 9 717,60 eur (292 752,50 Sk) s 28 % úrokom
z omeškania od 24. 10. 2008 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 28 % p. a. zo sumy
600 030 Sk od 17. 01. 1994 do 23. 10. 2008 vrátane trov konania spoločne a nerozdielne
s tým, ţe ţalovaní v 2/ aţ 4/ rade sú zaviazaní len do výšky nadobudnutého dedičského
podielu po pôvodných dlţníkoch, teda nehnuteľného majetku - domu, súpisné č. X., stojaceho
na parcele č. X., zapísaného na LV č. X. nachádzajúceho sa v k. ú. D.
Krajský súd v Bratislave zistil, ţe predmetom sporu je zaplatenie sumy 19 917,35 eur
(600 030 Sk) titulom poskytnutého úveru - účelového úveru pre individuálnych podnikateľov,
ktorý bol poskytnutý ţalovanému v 1/ rade B., B. a S. a manţelke Ľ. pôvodne označeným
ţalobcom S. na základe úverovej zmluvy č. 7878-019. V rámci tohto úveru pôvodný ţalobca
poskytol ţalovanému v 1/ rade úver v sume 600 030 Sk na účel uvedený v bode 3 úverovej
zmluvy.
Na zabezpečenie pohľadávky z úveru bolo zriadené záloţné právo podľa zmluvy
o zriadení záloţného práva č. 800677-6/1 a 800677-6/2 a záloţné právo bolo zriadené
na pohľadávku v celkovej výške 774 000 Sk.
O predmete sporu bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa
07. 03. 2013 sp. zn. 34Cb/184/1995, ktorým súd uloţil ţalovaným v 1/ a ţ 4/ rade povinnosť
spoločne a nerozdielne uhradiť ţalobcovi zostatok istiny 9 717,60 eur (292 752,50 Sk) s 28 %
p. a. úrokom z omeškania od 24. 10. 2008 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 28 %
p. a. zo sumy 19 917,35 eur od 17. 01. 1994 do 23. 10. 2008 (82 338,89 Sk) vrátane trov
konania s tým, ţe ţalovaná v 2/ rade je zaviazaná uhradiť len časť vo výške 8 474,59 eur, čo
predstavuje cenu nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných ţalovaných v 2/ a 3/ rade,
Ľ. Ţalovaného v 3/ rade zaviazal uhradiť len časť vo výške 8 841,50 eur, čo predstavuje cenu
nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných ţalovaných v 2/ a 3/ rade. Ţalovanú
v 4. rade zaviazal uhradiť len časť vo výške 8 841,50 eur, čo predstavuje cenu nadobudnutého
dedičského podielu po pôvodných ţalovaných v 2/ a 3/ rade Ľ. Ţalobcovi súd náhradu trov
konania nepriznal.
Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Obo/44/2013 zo dňa 15. 08. 2013 rozsudok
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07. 03. 2013 sp. zn. 34Cb/184/1995 v napadnutej časti,
vo výrokoch voči ţalovaným v 3/ a 4. rade zrušil a vec mu vrátil na nové konanie
a rozhodnutie.
Po opätovnom preskúmaní skutkového a právneho stavu súd prvého stupňa zistil, ţe
na základe úverovej zmluvy č. 78/800677-6 zo dňa 17. 07. 1992 bolo ţalovanému v 1/ rade
ako podnikateľovi pôvodným ţalobcom - S. poskytnutý úver vo výške 600 000 Sk
na podnikateľský účel. Išlo o strednodobý investičný úver na kúpu stánku a zariadenia
bez moţnosti jeho pouţitia na iný účel s lehotou splatnosti do 17. 07. 1996 a ako ručitelia boli
zapísaní Ľ. a P. Ţalovaný v 1/ rade s poskytnutými prostriedkami disponoval v celom rozsahu
sám. V zmysle tejto zmluvy Ľudmila a P. boli nielen ručiteľmi úveru poskytnutému
ţalovanému v 1/ rade, ale v zmysle Zmluvy o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam
dňa 17. 07. 1992 zriadili záloţné právo na pozemok pod svojim rodinným domom, a to
2
na parcele č. X., k. ú. D. s výmerou X. m, zapísaného na LV č. X. na zabezpečenie
pohľadávky. Podľa ţalobnej upomienky a upozornenia pre ručiteľa boli v postavení ručiteľov
ţalovaného v 1/ rade nie však spoludlţníkov, ktorí by mali byť zaviazaní spoločne
a nerozdielne s hlavným dlţníkom, ţalovaným v 1/ rade. Keďţe ţalovaný v 1/ rade prestal
svoj úver, ktorý mal pouţiť na svoje podnikateľské aktivity splácať a doteraz nesplatil,
vznikla pôvodnému ţalobcovi pohľadávka, ktorú dňa 28. 06. 2000 v zmysle Zmluvy
o postúpení pohľadávky postúpil na spoločnosť S., t. j. na súčasného ţalobcu. Pôvodný
ţalobca si ţalobným návrhom došlým t. č. ešte Mestskému súdu v Bratislave dňa 21. 11. 1994
uplatnil voči ţalovanému v 1/ rade a N. nárok na zaplatenie dlţnej sumy 600 000 Sk. Nakoľko
Ľ. zomrela X. a P. dňa 11. 12. 1994 pôvodný ţalobca podal na konajúci súd dňa 20. 09. 1996
zmenu návrhu na začatie konania, v ktorom ţiadal, aby ţalovaný v 1/ rade a dedičia P. boli
zaviazaní na zaplatenie dlţnej istiny v sume 600 030 Sk, t. j. 19 917,35 eur.
Ďalej súd prvého stupňa poukázal na uznesenia Obvodného súdu Bratislava IV zo dňa
30. 04. 1996 v dedičskej veci po P., podľa ktorého konajúci súd určil všeobecnú cenu
dedičstva na sumu 581 204 Sk, t. j. 19 292,44 eur a dedičov vyporiadal tak, ţe podiel %
2
rodinného domu a pozemku v k. ú. D., LV č. X., pare. č. X., súpisné č. X., o výmere X. m
nadobudla v % Ľ., čo predstavovalo podiel 9/16 v pomere k celku a v % K., čo
predstavuje podiel 3/16 v pomere k celku. Súčasne Ľ. bola povinná vyplatiť K. sumu
72 650,50 Sk, čo je 2 411,55 eur. Z dôvodu úmrtia Ľ. dňa X. sa jej právnymi nástupcami stali
jej dve deti, J. - syn, V. - dcéra a jej pozostalý manţel J. Nakoľko J. zomrel, jeho právnymi
nástupcami sa stali jeho dve deti J. a V. Vzhľadom k tomu, ţe súd prvého stupňa vyniesol
rozsudok dňa 20. 11. 2001, ktorým zaviazal ţalovaného v 1/ rade a J. na úhradu dlţnej sumy
600 030 Sk, t. j. 19 916,35 eur s 28 % úrokom z omeškania od 17. 01. 1994
do 16. 05. 2001 ako aj na úhradu trov konania vo výške 24 000 Sk, t. j. 796,65 eur s tým, ţe
plnením jedného z nich zaniká povinnosť ostatných ţalovaných.
Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalovaný v 1/ rade a K., ţalovaná v 2/ rade.
Uznesením odvolacieho súdu č. k. 6Obo/98/2003 zo dňa 30. 06. 2004 bol rozsudok súdu
prvého stupňa zrušený a odvolacím súdom vec vrátená na nové konanie.
Podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava IV právoplatného dňa 19. 02. 2003
právoplatnými dedičmi po poručiteľke Ľ., zomrelej dňa X. sa v prvej dedičskej skupine stali
K. v podiele 5/12 k dedičstvu - ţalovaná v 2/ rade; J. v podiele 7/24 k dedičstvu -ţalovaný
v 3/ rade, V. v podiele 7/24 k dedičstvu -ţalovaná v 4. rade, pričom dedičstvo predstavovalo
aktíva 500 000 Sk, t. j. 16 596,96 eur a pasíva, časť pohľadávky voči spoločnosti S. a to
ku dňu smrti poručiteľky vo výške 400 020 Sk, t. j. 13 258,23 eur.
Keďţe ţalovaný v 1//rade poskytnuté peňaţné prostriedky podľa úverovej zmluvy
nevrátil, došlo k realizácii záloţného práva formou dobrovoľnej draţby na pozemok,
parc. č. X., k. ú. D. a ţalobcovi bol dňa 23. 10. 2008 uhradený čistý výťaţok v sume
307 277,50 Sk, t. j. 10 199,74 eur, hoci hodnota pozemku bola znaleckým posudkom
stanovená na 640 000 Sk.
Na základe vyššie uvedených skutočností ţalobca návrhom na zmenu petitu zo dňa
04. 08. 2009 pripusteného uznesením Krajského súdu v Bratislave dňa 30. 11. 2011 návrhom
na zmenu petitu zo dňa 30. 04. 2012 pripusteného uznesením Krajského súdu v Bratislave dňa
18. 07. 2012 a návrhom na zmenu petitu zo dňa 12. 11. 2012 pripusteného uznesením
Krajského súdu v Bratislave dňa 07. 02. 2013 upravil svoj návrh na začatie konania tak, ţe
ţalovaní v 1/ aţ 4/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť ţalobcovi zostatok istiny,
vrátane úroku z omeškania a trov konania. S navrhovanou zmenou vyjadrili nesúhlas ţalovaní
v 3/ a 4/ rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07. 01. 2013 (vyjadrenie k špecifikácii
vymáhanej pohľadávky a k zmene petitu), v ktorej poukázali na ustanovenie § 470
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.
Vzhľadom na toto ustanovenie dedič zodpovedá do výšky ceny dedičstva, ktoré
nadobudol v čase smrti poručiteľa, t. j. dedič ako zaviazaný vstupuje do všetkých povinností
poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli, či uţ sú mu známe všetky záväzky alebo nie.
Rozsah jeho zodpovednosti je však podľa názoru súdu prvého stupňa obmedzený
rozsahom dedičského podielu, ktorý z dedičstva nadobudol a ak je dedičov viac zodpovedajú
podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli.
Súčasne súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe výpočet výšky jednotlivých dedičských
podielov pre ţalovaných v 2/, 3/ a 4/ rade sú vypočítané nesprávne, čoho príkladom malo byť
opomenutie započítania vyplateného skráteného dedičského podielu vo výške 72 650 Sk, t. j.
2 411,55 eur do dedičstva ţalovanej v 2/ rade ako neopomenuteľnej dedičky po poručiteľovi
P.
Súčasne súd skonštatoval nejasnosť a nepresnosť výpočtu súm predstavujúcich
pomernú časť úhrady 307 277,50 Sk, t. j. 10 199,74 eur z vymáhanej pohľadávky, ktorá bola
získaná realizáciou záloţného práva s tým, ţe ţalobcom vypočítaná výška pomernej časti
z vyššie uvedenej čiastočnej úhrady pri ţalovanom v 2/, 3/ a 4/ rade nezodpovedá skutočnému
stavu, a preto je ţalobcom neoprávnene poţadovaná.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe
ţaloba voči ţalovaným v 3/ a 4/ rade je nedôvodná, a preto ju zamietol s tým, ţe povinnosť
uhradiť zostávajúcu dlţnú čiastku zostáva na ţalovanom v 1/ rade.
Výrok o trovách konania konajúci súd oprel o úspešnosť ţalovaných v 3/ a 4/ rade
a preto im priznal náhradu trov konania a právneho zastúpenia v súlade s ust. § 142 ods. 1
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie ţalobca, ktorý ho navrhol
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnili tým, ţe súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa
§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. a postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá moţnosť
konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
Súd podľa názoru ţalobcu aplikoval príslušnú právnu normu a konštatoval, ţe dedič
zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky nadobudnutého dedičstva, neuviedol a ani sa
nepokúsil zistiť aká bola výška nadobudnutého dedičstva a následne jednotlivých dedičských
podielov. Skonštatoval iba nepresnosť výpočtu ţalobcu, čo malo byť dôvodom zamietnutia
celého nároku. Podľa názoru ţalobcu, ak súd pripustil právny základ nároku ţalobcu, teda
zodpovednosť za poručiteľove dlhy, mal ďalej skúmať výšku – rozsah tohto nároku a nie
zamietnuť nárok ako celok s odôvodnením, ţe je nepresne vypočítaný.
Odvolateľ povaţuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nedostatočné
a nepreskúmateľné v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p., čím bolo porušené právo účastníka
na spravodlivé súdne konanie, v dôsledku čoho mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom.
Ţalovaní v 3/ a 4/ rade sa k podanému odvolaniu vyjadrili tak, ţe s ním nesúhlasia
a navrhli napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Stotoţnili sa so závermi súdu
prvého stupňa o nesprávnom výpočte súm predstavujúcich pomernú časť úhrady 307 277,50
Sk, t. j. 10 199,74 eur z vymáhanej pohľadávky, ktorá bola získaná realizáciou záloţného
práva ako aj s nesprávnosťou výpočtu jednotlivých dedičských podielov. Povaţujú napadnutý
rozsudok za vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2 O. s. p./
po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, ţe odvolanie
ţalobcu je dôvodné.
Z obsahu odvolania vyplýva, ţe ţalobca v odvolaní ako odvolací dôvod uviedol, ţe
mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. Ďalej namietal, ţe súd
prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Odvolací súd dospel k záveru, ţe odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení
s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. je daný.
V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo
na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami
a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)
zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď
na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia
v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka)
a povinnosť (súdu) na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti sluţby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náleţitosťou kaţdého
jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska
práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou
je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba
vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva, porovnaj, napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999,
sťaţnosť č. 30544/96, zbierka rozsudkov a rozhodnutí z 1999 - I. tak, ţe rozhodnutie súdu
musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto
povinnosti sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností
kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany (účastníka) bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ústavný súd
Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III.ÚS 209/04 vyslovil,
ţe „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je
aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia“.
Odvolací súd je toho názoru, ţe súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie neodôvodnil
v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p., čím účastníkom konania odňal moţnosť konať pred súdom.
Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. V odôvodnení rozhodnutia úplne absentujú
základné poţiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa neuviedol,
ktorým dôkazom predloţeným zo strany ţalobcu i ţalovaných uveril, ktorým dôkazom
neuveril, ako tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
čo vyšlo za konania najavo a ako vec právne posúdil.
Súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí obmedzil iba na konštatovanie, ţe výšky
jednotlivých dedičských podielov pre ţalovaných v 2/, 3/ a 4/ rade sú vypočítané nesprávne
a ţe sumy predstavujúce pomernú časť úhrady 307 277,50 Sk, t. j. 10 199,74 eur z vymáhanej
pohľadávky, ktorá bola získaná realizáciou záloţného práva sú nejasné a nepresné s tým, ţe
ţalobcom vypočítaná výška pomernej časti z vyššie uvedenej čiastočnej úhrady pri ţalovanom
v 2/, 3/ a 4/ rade nezodpovedá skutočnému stavu. Ako dospel k záveru o nesprávnosti výpočtu
uvedených súm ,resp. aký je ich správny výpočet súd prvého stupňa neuviedol.
Súd prvého stupňa právne nezdôvodnil ako dospel k záveru, ţe nárok ţalobcu voči
ţalovaným v 3/ a 4/ rade nie je dôvodný. Nevysporiadal sa s výškou sumy, ktorú ţiadal
ţalobca priznať. Súd prvého stupňa nevyriešil otázky aký bol dlh poručiteľov ku dňu smrti,
výšku dedičských podielov nadobudnutých dedičmi, v akom rozsahu sa zníţil ich dlh
realizáciou záloţného práva.
Pre preskúmateľnosť rozhodnutia nestačí uviesť doterajší priebeh konania, výroky
doterajších rozhodnutí odvolacích súdov, rozhodnutie súdu o zmene petitu, ale je dôleţité,
aby súd vo svojom rozhodnutí uviedol, ktoré dôkazy povaţoval za relevantné, ktorým
dôkazom uveril a ktorým neuveril, ako tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti. Tieto úvahy súdu musia byť uvedené v odôvodnení súdneho
rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p.
V súlade so štandardami kladenými na odôvodnenie súdneho rozhodnutia
a poţiadavkou racionálnej argumentácie je očakávanie účastníka, ţe súd v prípade,
ak konštatuje nesprávnosť výpočtu (riešenia, názoru) predloţeného účastníkom konania, činí
tak z dôvodu, ţe, ako znalý práva pozná správnu, t. j. zákonnú odpoveď na nastolené otázky.
Samotné skonštatovanie nesprávnosti účastníkom konania predloţených výpočtov
bez skutkovej a právnej argumentácie má za následok, ţe odôvodnenie rozsudku je
nepresvedčivé.
Keďţe rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje náleţitosti v zmysle ust. § 157
ods. 2 O. s. p. nie je dostatočne odôvodnené, preto je nepreskúmateľné. Postupom súdu bolo
porušené právo účastníka na spravodlivé súdne konanie, v dôsledku čoho mu bola odňatá
moţnosť konať pred súdom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku nedal súd prvého stupňa presvedčivú a jasnú
odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, nereagoval na podstatné
námietky a tvrdenia ţalobcu a námietky ţalovaných. Závery súdu prvého stupňa uvedené
v napadnutom rozhodnutí sú nepreskúmateľné a nezrozumiteľné.
V novom rozhodnutí sa súd prvého stupňa bude musieť zamerať predovšetkým
na náleţité vyhodnotenie účastníkmi predloţených dôkazov, posúdenie všetkých zákonným
spôsobom vykonaných dôkazov (ako listinných dôkazov tak aj svedeckých výpovedí), a to
z hľadiska ich hodnovernosti, presvedčivosti a pravdivosti. Po zhodnotení vykonaných
dôkazov posúdi aký bol dlh poručiteľov ku dňu smrti, výšku dedičských podielov
nadobudnutých dedičmi, v akom rozsahu sa zníţil ich dlh realizáciou záloţného práva a aký
vplyv majú uvedené skutočnosti na oprávnenosť nároku ţalobcu voči ţalovaným
v 3/ a 4/ rade, pričom záver ku ktorému dospeje aj náleţite právne zdôvodní v súlade s ust.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a vec mu v súlade s ust. § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil
na ďalšie konanie.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí
o veci (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 17. júna 2014
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová