Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Ndt/8/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Aleny Šiškovej, v trestnej veci

obžalovaného B. K. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2

písm. b/ na neverejnom zasadnutí konanom 18. júna 2014 v Bratislave

o návrhu obžalovaného B. K. na odňatie a prikázanie veci takto

rozhodol:

Podľa trestná vec obžalovaného B. K. vedená

na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. , sa tomuto súdu n e od n í m a .

O d ô v o d n e n i e

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch podľa § 234 ods. 1 Trestného

poriadku podala 9. augusta 2013 obžalobu na obvineného B. K. pre prečin porušovania

domovej slobody podľa , .

Samosudkyňa Okresného súdu Topoľčany vydala 12. augusta 2013 podľa § 353 ods. 1

trestný rozkaz, sp. zn. , ktorým obvineného B. K. uznala

za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/

, za čo mu uložila trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov

s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky.

Dňa 16. augusta 2013 proti trestnému rozkazu podala okresná prokurátorka odpor.

Obžalovaný B. K. podal dňa 2. augusta 2014 námietku zaujatosti proti všetkým

prokurátorom Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch, z dôvodu že nebolo jeho trestné stíhanie

spojené s trestným stíhaním vedeným proti jeho osobe v Trnave.

2

Dňa 7. októbra 2013 podal obžalovaný na Okresný súd Topoľčany návrh na odňatie

veci podľa tomuto súdu a jej prikázanie Okresnému súdu Trnava

z dôvodu vykonania spoločného konania a z hospodárskych dôvodov. (O tomto návrhu

nebolo vôbec rozhodnuté!).

Dňa 20. marca 2014 podal obvinený B. K. námietku zaujatosti proti samosudkyni

JUDr. Márii Krausovej ako aj všetkým sudcom Okresného súdu Topoľčany. Zároveň žiadal

odňať vec Okresnému súdu Topoľčany a prikázať ju Okresnému súdu Trenčín z dôvodu,

že každý piaty sudca na Slovensku má rodinného príslušníka na okresnom

či krajskom súde. Z dôvodu prepojenia týchto rodinných väzieb súdy nerozhodujú

spravodlivo, ale vychádzajú z prvotného rozhodnutia.

Krajskému súdu v Nitre bol predložený spis Okresného súdu Topoľčany

na rozhodnutie o vznesení námietky zaujatosti, voči JUDr. Márii Krausovej ako aj všetkým

sudcom Okresného súdu Topoľčany.

Sudcovia Okresného súdu Topoľčany vo svojich písomných vyjadreniach uviedli,

že vo veci obžalovaného sa necítia byť zaujatí.

Krajský súd v Nitre na neverejnom zasadnutí dňa 23. apríla 2014 zistil, že v prípade

sudcov Okresného súdu Topoľčany nebola zistená taká konkrétna skutočnosť, ktorá

by odôvodňovala postup podľa a na základe ktorej

by existovali dôvodné pochybnosti o nezaujatosti daných sudcov, buď pre pomer

k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých úkon sa priamo dotýka. Rozhodol tak,

že trestná vec proti obžalovanému B. K. vedená na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn.

, sa tomuto súdu neodníma.

Následne Okresný súd Topoľčany predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

spis na rozhodnutie o odňatí veci s poukazom na návrh obžalovaného na č.l.169.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako najbližšie spoločne nadriadený súd preskúmal

spis vzťahujúci sa na prerokúvanú trestnú vec a zistil, že nie sú splnené zákonné podmienky

na odňatie trestnej veci obžalovaného Okresnému sudu Topoľčany.

3

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému

súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa, o odňatí a prikázaní veci

rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým,

že pre tzv. „delegáciu“ musia byť dané dôležité dôvody.

Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia

na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu

vyplývajúceho z článku 48 ods. 1 , že „nikoho nemožno odňať

jeho zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva

obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali,

kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia podmenok § 23 ods. 1

.

Vzhľadom na výnimočnosť takého postupu, treba nimi rozumieť dôvody, ktoré

v konkrétnej trestnej veci zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania

prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná, a to najmä spravodlivé prejednanie veci

v primeranej lehote, náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom

na rozhodnutie, o ktorom nie sú dôvodné pochybností a zásadu prednostného a urýchleného

vybavovania väzobných veci.

Medzi dôležité dôvody tzv. delegácie treba zahrnúť najmä prípady vylúčenia

všetkých sudcov príslušného súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané

obžaloby na toho istého obžalovaného na rôznych súdoch, poškodeným alebo blízkou osobou

vo vzťahu k obžalovanému je sudca, alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná

obžaloba, väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť, má bydlisko v obvode

iného vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania

a zhospodárneniu konania (hospodárnosť konania sa posudzuje len z hľadiska výdavkov

štátu). Za dôležité dôvody v zmysle citovaného zákonnému ustanovenia treba podľa ustálenej

súdnej praxe považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu

opodstatňovať vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon

vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu vrátane predsedu a podpredsedu z rozhodovania.

4

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce tento postup vo vzájomnej súvislosti.

A pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Pre zákonnú zmenu príslušností súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec

odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené

tak závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu

neodňateľnosti vecí zákonnému sudcovi.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania

je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník,

vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti

o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo

týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu

činnému v trestnom konaní.

Podľa námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť

bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená

osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného

alebo neopakovateľného úkonu.

Podľa o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená

na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá

nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4, alebo ak je dôvodom námietky len procesný

postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí

aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.

Z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody vzniku

pochybnosti o nezaujatosti toho-ktorého orgánu a pre ktoré v prípade ich preukázania je taký

orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Medzi tieto nepatria obžalovaným

uvádzané dôvody.

5

Podľa ustálenej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1

treba rozumieť najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení

bol sám poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli

poškodené jemu blízke osoby. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším

osobám uvedeným v cit. ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere

príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo

nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka sú najmä strany trestného konania.

Z dôvodov uvedených v možno pritom rozhodnúť

len o vylúčení sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb.

I keď zákon v ustanovení spája vylúčenie sudcov

z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou,

ale aj vtedy ak možno mať, čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť musí byť nielen

poskytovaná, ale sa musí javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also

be seen to be done“)]. Nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 31

ods. 1 predstavuje výnimku z vyššie spomenutej ústavnej zásady (č.l. 48

ods. 1).

Vzhľadom na uvedené, možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania

pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne

bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že námietka zaujatosti nebola vznesená

bez meškania. Obžaloba na okresný súd napadla 9. augusta 2013. Obžalovaný námietku

zaujatosti podal 20. marca 2014, teda až po vydaní trestného rozkazu a vykonaní viacerých

hlavných pojednávaní.

Čo sa týka návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci, najvyšší súd nezistil

žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý by mala byť trestná vec v zmysle podaného návrhu odňatá

Okresnému súdu Topoľčany.

6

Pokiaľ obžalovaný namietal, že konania vedené proti nemu na rôznych okresných

súdoch (konkrétne v Trnave a v Topoľčanoch) mali byť spojené do spoločného konania,

k tomu najvyšší súd poznamenáva, že ak na toho istého obžalovaného bolo podaných viac

obžalôb na rôznych súdoch, posudzuje každý z nich svoju príslušnosť samostatne.

Najvyšší súd však musí poznamenať, že Krajský súd v Nitre nebol príslušný

na rozhodnutie o odňatí a prikázaní veci v zmysle , preto

jeho uznesenie, sp. zn. , z 23. apríla 2014 treba považovať za nulitné,

z ktorého nemožno vyvodiť žiadne právne dôsledky. Krajský súd v Nitre mal

predovšetkým rozhodnúť o vylúčení alebo nevylúčení samosudkyne JUDr. Márie Krausovej

a všetkých sudcov Okresného súdu Topoľčany z rozhodovania veci a nie o odňatí a prikázaní

veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je toho názoru, že námietka zaujatosti sudcov

Okresného súdu Topoľčany nie je bližšie špecifikovaná vo vzťahu ku konkrétnym sudcom,

má iba všeobecný charakter (poukazuje na príbuzenské pomery v justícii), preto nemôže samá

o sebe odôvodňovať postup podľa .

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru,

že zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci inému vecne príslušnému súdu splnené

neboli. A preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 18. júna 2014

JUDr. Igor B u r g e r , v. r.

predseda senátu

Vypracovala: JUDr. Alena Šišková

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová