Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
299/400645.9fff30.pdf
PDF · 115.71 KB
No categories available
2ObdoV/4/2014
Najvyšší súd 2ObdoV/4/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1. Ing. R. K., nar.
X., R., X. T., 2. M. D., nar. X. X., R., X. B., 3. Ing. D. M., nar. X.,
X. M.. B., zastúpených advokátom JUDr. Ľ. S.,
so sídlom Š., X. B., proti odporcovi: Ing. J. C., L. X., X. V., správca konkurznej podstaty
úpadcu S. T., a. s. v likvidácii, K., X. B., o vylúčenie veci z konkurznej podstaty
a o návrhu na prerušenie konania, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
10Cbi 7/2009, na dovolanie navrhovateľov proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. k. 2Obo 63/2013-171 zo 17. decembra 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a .
Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa uznesením č. k. 10Cbi 7/2009-
164 z 23. 08. 2013 vyhovel návrhu odporcu tak, že konanie vedené pod sp.zn.
10Cbi 7/2009 o vylúčenie veci z konkurznej podstaty prerušil do právoplatného
skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 61Cbi 108/2001.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa v konaní vo veci samej
domáhajú vylúčenia nehnuteľnosti - stavby súpisné č. X., nachádzajúcej sa
v katastrálnom území T., zapísanej na LV č. X., z konkurznej podstaty úpadcu S. T., a. s.
v likvidácii, pretože sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej stavby a správca
konkurznej podstaty zapísal nehnuteľnosť do súpisu majetku podstaty. Súd prvého
stupňa žalobe vyhovel z dôvodu, že predaj nehnuteľnosti navrhovateľom mimo dražby
schválil opatrením konkurzný súd a spoločnosť L., a. s., predchodca úpadcu,
nenadobudla spornú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva od spoločnosti T. S., a. s. Ďalej
uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 30. 10. 2012 sp. zn. lObo
29/2012 uvedený rozsudok na odvolanie odporcu zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie
konanie s tým, že súd nemôže ako predbežnú otázku v odôvodnení rozhodnutia riešiť čo
patrí alebo nepatrí do konkurznej podstaty úpadcu S. T., a. s. v likvidácii, pretože musí
počkať na výsledok právoplatného rozhodnutia o tom, či sporný majetok patrí do
konkurznej podstaty úpadcu T. T., a. s. v likvidácii. S odvolaním sa na vyslovený právny
názor odvolacieho súdu, o potrebe vyčkať na rozhodnutie vo veci vylučovacej žaloby,
vedenej pod sp. zn. 61Cbi 108/2001, v ktorej sa rieši, či sporná nehnuteľnosť patrí alebo
nepatrí do konkurznej podstaty úpadcu S. T., a. s. v likvidácii, rozhodol o prerušení
konania.
Na odvolanie navrhovateľov v 1. až 3. rade Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením č. k. 2Obo 63/2013-171 zo 17. decembra 2013 napadnuté uznesenie v zmysle
§ 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. S poukázaním na ustanovenie § 109 ods. 2
písm. c/ O. s. p. konštatoval, že v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp.
zn. 61Cbi 108/2001 súd rozhoduje o žalobe žalobcu Ing. J. C., správcu konkurznej
podstaty úpadcu S. T., a. s., B. IČO: X., ktorou sa domáha proti žalovanému JUDr. D. P.,
správcovi konkurznej podstaty úpadcu T., a. s., v likvidácii, T. IČO: X., vylúčenia
nehnuteľností vedených na LV č. X. kat. úz. T. stavby: internát s.č. X. na
parc. č. X., ubytovňa s.č. X. na parc. č. X. a spojovacia chodba s.č. X. na parc. č. X.
z konkurznej podstaty úpadcu v konkurznom konaní vedenom pod
sp. zn. 3K 105/1999. Odvolací súd ďalej uviedol, že z jeho rozhodovacej činnosti je
známe, že predmetné nehnuteľnosti si nárokujú okrem uvedeného správu úpadcu T., a. s.
v likvidácii, T., aj iné subjekty, na ktoré prešli práva a povinnosti prevodom časti
majetku štátneho podniku T. A. Z., š. p. T. IČO: X. v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb.
(T. T., a. s. v likvidácii, SKP A. T.) a T. A. Z., š. p. v likvidácii. Za týchto skutkových
okolností je potrebné vyriešiť jednotne otázku vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam, ktorú otázku v danom štádiu konania nemožno riešiť v každom
prebiehajúcom spore osobitne ako predbežnú otázku, práve z dôvodu zamedzenia
rôznych čiastkových a možných odporujúcich si rozhodnutí. Nie je tiež zrejmé ako bolo
naložené s výťažkom speňaženej spornej nehnuteľnosti v konkurznom konaní úpadcu T.,
a. s. v likvidácii a kto je oprávnený domáhať sa výťažku speňaženia tak, ako uviedol
odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. Vyriešenie aj týchto otázok je
závislé na rozhodnutí v konaní o vlastníctve sporných nehnuteľností. Z uvedených
dôvodov odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa dospel k tomu, že v danom
prípade boli splnené podmienky na prerušenie konania.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali navrhovatelia dovolanie s poukázaním
na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Uviedli, že postupom
prvostupňového aj odvolacieho súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom
a taktiež bolo porušené ich právo na konanie bez zbytočných prieťahov. Krajský súd
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 10Cbi 7/2009 na návrh odporcu uznesením
prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na tomto súdu pod
sp. zn. 61Cbi 108/2001. Odvolací súd na odvolanie navrhovateľov zrušil uvedené
uznesenie a uložil súdu prvého stupňa vo veci konať bez prerušenia a poukázal na
povinnosť súdu prijať potrebné procesné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a tým aj vykonanie spravodlivosti v primeranej miere. Krajský
súd následne vo veci rozhodol rozsudkom a žalobe o vylúčenie nehnuteľnosti súp. č. X.
postavenej na pozemku parc. č. X. kat. úz. T., zapísanej na LV č. X. vyhovel. Na
odvolanie odporcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
z 30. 10. 2012 sp. zn. 1Obo 29/2012 rozsudok zrušil a vrátil vec sp. zn. 10Cbi 7/2009
Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie s odôvodnením, že súd nemôže
v prejednávanej veci ako predbežnú otázku riešiť čo patrí alebo nepatrí do konkurznej
podstaty úpadcu S. T., a. s. v likvidácii a musí počkať na výsledok právoplatného
rozhodnutia o tom, či sporný majetok patrí do konkurznej podstaty úpadcu T., T., a. s.
v likvidácii, ktoré je prerušené do právoplatného rozhodnutia o vlastníckej žalobe
vedenej Okresným súdom T. pod sp. zn. 13C 279/1999. Uvedené rozhodnutia podľa
dovolateľov nerešpektujú existenciu právoplatného rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave – opatrenia z 21. 11. 2006 sp. zn. 3K 105/1999, ktorým bol povolený predaj
predmetnej nehnuteľnosti správcom konkurznej podstaty T., a. s. v likvidácii a vytvárajú
stav právnej neistoty na strane navrhovateľov, keď pôvodným rozhodnutím Najvyššieho
súdu sp.zn. 5Obo 64/2011 bolo jednoznačne určené, že súd prvého stupňa má vo veci
konať. Zdôraznili, že konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 13C
279/1999, do právoplatného skončenia ktorého bolo prerušené konanie vedené na
Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 61Cbi 108/2001, nebolo doposiaľ ukončené a nie je
daný ani predpoklad jeho ukončenia v dohľadnej dobe, čo vytvára stav absolútnej
právnej neistoty. Keďže nehnuteľnosť speňažil správca konkurznej podstaty T., a. s.,
nemôže odporca ako iný správca predmetnú nehnuteľnosť opätovne speňažovať ale má
možnosť prípadne sa domáhať vylúčenia výťažku zo speňaženia z konkurznej podstaty
úpadcu T., a. s. v likvidácii, čo aj učinil vo veci 61Cbi 108/2001. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti dovolatelia uviedli, že rozhodnutie súdu vo veci 61Cbi 108/2001 nemá
význam pre rozhodnutie v predmetnom konaní, v ktorom bolo preukázané, že
navrhovatelia sú dobromyseľnými vlastníkmi nehnuteľnosti. Všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie v predmetnej veci boli zistené a prerušenie konania spôsobuje
odňatie možnosti navrhovateľov konať pred súdom. Podľa názoru dovolateľov odvolací
súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu a na základe
skutkových zistení, ktoré neboli predmetom dokazovania a rozhodol tak v rozpore so
zásadou dvojinštančnosti. Z týchto dôvodov navrhli, aby dovolací súd rozhodnutie
odvolacieho aj prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Odporca v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že opatrenie konkurzného
súdu ako osobitná forma rozhodnutia, je záväzné len pre správcu. Stotožnil sa so
závermi odvolacieho súdu uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Konštatoval, že podľa
právoplatných rozhodnutí v konaniach sp. zn. 13C 279/1999 a 61Cbi 108/2001 súd
rozhodne v predmetnom spore, a to bez ďalších žalôb a právnej neistoty, kto je
vlastníkom a kto bol oprávnený nehnuteľnú vec speňažiť. Poukázal aj na rozhodnutie
Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 13C 279/1999 z 20. 02. 2014 vo
veci určenia vlastníckeho práva, ktorým bolo zrušené uznesenie o prerušení konania
s tým, že súd bude v konaní pokračovať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa § 10a ods. 2 O. s. p. po
zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom
podľa § 241 ods. 1 O. s. p., preskúmal uznesenie odvolacieho súdu bez nariadenia
dovolacieho pojednávania podľa § 243a ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie je prípustné proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 O. s. p.). Podľa
§ 239 ods. 2 O. s. p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým
bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na
podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených uznesení,
preto dovolanie podľa ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. nie je prípustné.
Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté
rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených
v § 237 O. s. p. (§ 242 ods. 1 O. s. p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí
niektorou z nich.
V zmysle § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľ vady v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. nenamietal a tieto nezistil
ani dovolací súd.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal
dopustiť odvolací súd, dovolací súd sa osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdu bola
žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.).
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie
taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná,
ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Podľa tvrdenia dovolateľov, k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo postupom
prvostupňového aj odvolacieho súdu vydaním rozhodnutia o prerušení konania v zmysle
§ 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., čím bolo zároveň porušené ich právo na konanie bez
zbytočných prieťahov.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže
konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Z citovaného ustanovenia vyplýva fakultatívne prerušenie konania, čo znamená, že
súd môže prerušiť konanie v prípade, keď je rozhodnutie závislé od vyriešenia predbežnej
otázky, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu, v inom súdnom konaní. Prerušenie konania
podľa citovaného ustanovenia teda závisí od úvahy súdu a je upravené, ako procesná
možnosť súdu.
V predmetnej veci súd prerušil konanie s odkazom na citované ustanovenie
s odôvodnením, že rozhodnutie o vylúčení veci z konkurznej podstaty úpadcu S. T., a. s.
v likvidácii je závislé od iného súdneho rozhodnutia, v ktorom sa rieši otázka, či predmetná
nehnuteľnosť patrí alebo nepatrí do konkurznej podstaty tohto úpadcu. Odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil s odôvodnením, že v danej veci boli
splnené podmienky na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/
Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu o prerušení konania podľa
ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., teda využitie možnosti danej súdu uvedeným
ustanovením, nemožno považovať za taký postup súdu, ktorým sa odníma účastníkovi
možnosť konať pred súdom. Po vyriešení predbežnej otázky bude súd v predmetnom konaní
pokračovať. Odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa, ktoré odvolací súd ako vecne
správne potvrdil, ako aj napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu obsahuje logické
a zrozumiteľné dôvody pre záver o opodstatnenosti prerušenia konania, ktoré odvolací súd na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil o vysvetlenie, prečo jednotné vyriešenie otázky
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam je otázkou, ktorú nemožno riešiť v každom
prebiehajúcom spore osobitne ako predbežnú otázku. Postupom súdu, ktorý v danej veci
prerušil konanie v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, nedošlo k odňatiu
možnosti dovolateľov konať pred súdom, v dôsledku čoho nie je daný dovolací dôvod
v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225
a § 226 O. s. p. platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, dospel k záveru, že dovolanie
nie je prípustné podľa § 239 O. s. p., ani v zmysle § 237 O. s. p., preto dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako
neprípustné odmietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p.
v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. Súd nepriznal procesne úspešnému
odporcovi náhradu trov dovolacieho konania, pretože si trovy neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 19. júna 2014
JUDr. Gabriela Mederová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.