Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2OboE/93/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., zastúpeného

advokátskou kanceláriou F., proti povinnému P., o vymoženie pohľadávky 504,55 eur

s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom J. pod sp. zn. EX 7581/2008, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 29. novembra 2013 č. k.

-41, takto

rozhodol:

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta uznesením zo 17. 05. 2012 č. k. -17 exekúciu

zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi J. náhradu trov

exekúcie vo výške 40,00 eur, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

uznesenia. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nemôže založiť

právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať, preto je rozhodcovský rozsudok

nulitný a ako exekučný titul neúčinný, v rozpore so zákonom, z ktorého dôvodu súd exekúciu

podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil.

2

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením z 29. 11. 2013 č. k. -41 uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku

o zastavení exekúcie potvrdil a návrhy oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. b/, c/ zamietol. Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania podľa

písm. b/ odvolací súd uviedol, že v Exekučného poriadku zákonodarca

zveril exekučnému súdu právomoc pred udelením poverenia exekútorovi preskúmať žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Súd ako orgán ochrany práva je v rámci exekučného konania garantom jeho zákonnosti, čo sa

najvýraznejšie prejavuje v tomto štádiu exekučného konania - teda v štádiu rozhodovania

o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak potom exekučný súd

dospeje k záveru, že exekučný titul vôbec exekučným titulom nie je, prípadne je tu iná vada,

pre ktorú je exekúcia neprípustná žiadosť o udelenie poverenia zamietne a exekučné konanie

zastaví. Takáto právomoc exekučného súdu je plne v súlade s princípmi právneho štátu, preto

podľa odvolacieho súdu nie je dôvod na prerušenie konania.

Odvolací súd nepovažoval za potrebné exekučné konanie prerušiť ani z dôvodu, že by

vyhovel návrhu oprávneného a požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke

výkladu primárneho a sekundárneho úniového práva tak ako to požadoval odvolateľ.

Odvolací súd uviedol, že vychádzajúc zo znenia ustanovenia je

súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné právne veci povinný obligatórne prerušiť

súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ

(pôvodne čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor Európskej únie

o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej otázke

podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ má povahu osobitného, nesporového

a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať

rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii,

orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom

Rady ES. Odvolací súd dodal, že povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny

dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267

Zmluvy o fungovaní EÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t. j., že

vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností požiadať o vydanie rozhodnutia

o predbežnej otázke. Zdôraznil, že predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej

otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho

3

dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo

výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia

predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu

členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke

hraníc aplikovateľnosti úniového práva musí mať bezprostredný súvis so sporom

prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej.

Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne

neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potencionálne

zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor a zároveň nesmie ísť o otázku

akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore. Podľa

názoru odvolacieho súdu otázka odvolateľa pod 1/ návrhu na prerušenie konania je otázka

akademická, a teda nie je spôsobilá ovplyvniť jeho výsledok. Vo vzťahu k druhej otázke

odvolací súd poukázal na smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá v čl. 3 uvádza, že zmluvná

podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek

požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých

na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Preto aj v prípade, ak skutočne dojednanie

rozhodcovskej doložky používanej oprávneným nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou

podľa písm. q/ ods. 1 prílohy Smernice uvedené nič nemení na správnosti záveru exekučného

súdu, že rozhodcovská doložka oprávneného nebola so spotrebiteľom individuálne

dohodnutá, pôsobí značnú nerovnováhu v neprospech práv spotrebiteľa, a teda je

neprijateľnou spotrebiteľa nezaväzujúcou podmienkou. Pokiaľ ide o tretiu otázku odvolací

súd poukázal okrem iného aj na rozhodnutie Súdneho dvora EU vo veci Pohotovosť

(C-76/10), kde v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách

Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj

bez návrhu) posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej

poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru,

že v prejednávanom prípade neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu

úniového práva na Súdny dvor EÚ, preto aj tento návrh oprávneného na prerušenie konania

zamietol.

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie

konania postupom podľa podal oprávnený odvolanie z dôvodu,

že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ), rozhodnutie

4

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/

), zlej interpretácie a je nepreskúmateľné. Navrhol

rozhodnutie odvolacieho súdu v uvedenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal oprávnený skúmal,

či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava možno považovať

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia

byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma

ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý

nemožno odstrániť, konanie zastaví ( ). Medzi tieto procesné podmienky

nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci vyplývajúca zo zákona.

Z podania oprávneného, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného

prostriedku) ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení ako

aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno bez pochybností

vyvodiť, že tento procesný úkon oprávneného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie

odvolacieho súdu je odvolaním v zmysle a nasl.

Podľa veta prvá účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere než patrila medzi zamestnávateľom

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

5

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky ( ).

Podľa krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako

súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky

je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2

).

V predmetnej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávneného

na prerušenie konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je

rozhodnutím súdu odvolacieho vydaného v rámci odvolacieho konania, počas ktorého

odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania

v takom prípade vždy koná ako súd odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného preto nie je daná.

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu odvolacieho súdu podľa v spojení s zastavil

bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

6

Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil oprávnený, a preto mu vznikla

povinnosť hradiť trovy odvolacieho konania povinnému (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2

). Najvyšší súd Slovenskej republiky povinnému náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 19. júna 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová