Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2OboE/100/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., zastúpeného

advokátskou kanceláriou F., proti povinnému T., o vymoženie pohľadávky 856,20 eur

s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom J. pod sp. zn. EX 102/2007, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 27. februára 2013 č. k.

-85, takto

rozhodol:

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta uznesením z 15. 11. 2010 č. k. -23 exekúciu zastavil

s tým, že o trovách exekučného konania rozhodne samostatným uznesením. Súd prvého

stupňa dospel k záveru, že zmluva o úvere, na základe ktorej vznikol exekučný titul obsahuje

neprijateľné podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, slovenským právnym

poriadkom ako aj právnym poriadkom Európskeho spoločenstva a ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z tohto

dôvodu súd exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil.

2

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením z 27. 02. 2013 č. k. -85 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil

a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Vo vzťahu k návrhu na prerušenie

konania odvolací súd uviedol, že vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/

je súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné právne veci povinný

obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy

o fungovaní EÚ Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej

(prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní

EÚ má povahu osobitného, nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor

Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie,

o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade

štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Odvolací súd dodal, že povinnosť

vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej

otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Túto povinnosť však

nemožno vykladať absolútne, t. j., že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností

požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zdôraznil, že predpokladom povinnosti

začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle

ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva

týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná.

Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej

kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva.

Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva musí mať bezprostredný súvis

so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke

právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne

neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potencionálne

zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor a zároveň nesmie ísť o otázku

akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore. Podľa

názoru odvolacieho súdu otázka odvolateľa pod 1/ návrhu na prerušenie konania je otázka

akademická, a teda nie je spôsobilá ovplyvniť jeho výsledok. Vo vzťahu k druhej otázke

odvolací súd poukázal na smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá v čl. 3 uvádza, že zmluvná

podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek

požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých

na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Preto aj v prípade, ak skutočne dojednanie

3

rozhodcovskej doložky používanej oprávneným by nebolo neprijateľnou podmienkou priamo

podľa písm. q/ ods. 1 prílohy Smernice uvedené nič nemení na správnosti záveru exekučného

súdu, že rozhodcovská doložka oprávneného nebola so spotrebiteľom individuálne

dohodnutá, pôsobí značnú nerovnováhu v neprospech práv spotrebiteľa, a teda je

neprijateľnou spotrebiteľa nezaväzujúcou podmienkou. Pokiaľ ide o tretiu otázku odvolací

súd poukázal okrem iného aj na rozhodnutie Súdneho dvora EU vo veci Pohotovosť

(C-76/10), kde v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách

Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj

bez návrhu) posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej

poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru,

že v prejednávanom prípade neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu

úniového práva na Súdny dvor EÚ, preto tento návrh oprávneného na prerušenie konania

zamietol.

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie

konania podal oprávnený odvolanie z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať

( ), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci ( ), zlej interpretácie

písm. c/ a je nepreskúmateľné. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu v uvedenom

rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal oprávnený skúmal,

či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava možno považovať

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia

byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma

ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý

4

nemožno odstrániť, konanie zastaví ( ). Medzi tieto procesné podmienky

nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci vyplývajúca zo zákona.

Z podania oprávneného, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného

prostriedku) ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení ako

aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno bez pochybností

vyvodiť, že tento procesný úkon oprávneného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie

odvolacieho súdu je odvolaním v zmysle a nasl.

Podľa veta prvá účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere než patrila medzi zamestnávateľom

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky ( ).

Podľa krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako

súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky

je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2

).

5

V predmetnej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávneného

na prerušenie konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je

rozhodnutím súdu odvolacieho vydaného v rámci odvolacieho konania, počas ktorého

odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania

v takom prípade vždy koná ako súd odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného preto nie je daná.

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu odvolacieho súdu podľa v spojení s zastavil

bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil oprávnený, a preto mu vznikla

povinnosť hradiť trovy odvolacieho konania povinnému (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2

). Najvyšší súd Slovenskej republiky povinnému náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 19. júna 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová