Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/33/2014

Identifikačné číslo spisu: 7209011395 Dátum vydania rozhodnutia: 24.06.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Krajčovič Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7209011395.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika na neverejnom zasadnutí 24. júna 2014 v Bratislave o dovolaní obvineného E. A. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 27. marca 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného E. A. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Košice II z 24. mája 2012, sp. zn. bol obvinený E. A. uznaný za vinného z prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v Košiciach, v dobe od 15.12.2007 do 13.2.2008 v byte na ul. Q.. X vykonal najmenej 5-krát pohlavný styk s mal. L. E., nar. XX.XX.XXXX, chovankyňou Detského domova v Podolínci, ktorý vydal súhlas na dlhodobý pobyt dieťaťa v rodine obžalovaného z dôvodu jej prípravy na osvojenie a ktorú prevzal do svojej opatery na základe odporúčania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach.

Za to bol odsúdený podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote obvinený E. A. odvolanie, ktoré Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením z 27. marca 2013, sp. zn. ako nedôvodné podľa zamietol.

Proti citovanému uzneseniu krajského súdu podal obvinený E. A. dovolanie z dôvodov uvedených v a , z ktorých prvý predpokladá porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom a druhý, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa dovolateľa jeho právo na obhajobu bolo zásadným spôsobom porušené tým, že súd ignoroval dôkazy svedčiace v jeho prospech, predovšetkým výpoveď maloletej L. E. na hlavnom pojednávaní, ktorá poprela, že by spolu mali intímny styk a zároveň uviedla, že v prípravnom konaní ho zo spáchania stíhaného skutku usvedčovala len pod nátlakom a z donútenia riaditeľa Detského domova v Podolínci, Ing. A., ktorý sa jej vyhrážal, že ak sa neprizná, preloží ju do iného detského domova. Pokiaľ súd založil výrok o vine na výpovedi poškodenej z prípravného konania, bol naplnený dovolací dôvod podľa , lebo ide o dôkaz v zmysle , teda o dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia.

Z uvedených dôvodov obvinený E. A. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach , a , aby zrušil dovolaním napadnuté rozhodnutie a prikázal súdu, o rozhodnutie ktorého ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol, ovšem v inom zložení senátu.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice II vo vyjadrení k podanému dovolaniu uviedla, že obvinený svoje právo na obhajobu realizoval aj prostredníctvom zvoleného obhajcu a jeho vina bola ustálená po vykonaní rozsiahleho dokazovania na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom. Navrhla preto dovolanie obvineného odmietnuť podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou uvedenou v , prostredníctvom obhajcu ( ), po tom, ako využila svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (v danom prípade odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté, s obsahovými náležitosťami uvedenými v , , ale súčasne aj to, že dovolanie obvineného E. A. je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa , pretože je zrejmé, že nie sú splnené ním uplatnené dôvody dovolania.

Súčasťou a obsahom práva na obhajobu nie je hodnotenie dôkazov tak ako sa toho domáha obvinený, pretože súd v tejto otázke postupuje podľa pravidiel vyjadrených v ustanovení

Námietky dovolateľa sa bezprostredne dotýkajú hodnotenia dôkazov s tým, že boli ignorované dôkazy svedčiace v jeho prospech a poukazujúce na jeho nevinu. Keďže skutkový stav sa uzatvára práve na základe hodnotenia dôkazov, obvinený fakticky napáda aj správnosť zisteného skutku.

Námietky uvedenej povahy však stoja celkom zjavne mimo uplatneného dovolacieho dôvodu podľa , a preto sa dovolací súd nimi nemohol na dovolanie obvineného zaoberať. V prípade tohto dovolateľa ide o námietky nesubsumovateľné pod žiadny dovolací dôvod, pretože dovolací súd nemôže správnosť a úplnosť zisteného skutku skúmať a meniť ( ). Výnimku v tomto smere predstavuje len dovolanie podané Ministrom spravodlivosti podľa , ktorý môže spomenutým mimoriadnym opravným prostriedkom napadnúť právoplatné súdne rozhodnutie vychádzajúce zo skutkového stavu, ktorý bol v podstatných okolnostiach nesprávne zistený alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.

Do ostatnej kategórie treba zahrnúť aj tvrdenie obvineného o nepoužiteľnosti výpovede maloletej svedkyne E. z prípravného konania z dôvodu jej nezákonného donútenia k výpovedi. Uvedená okolnosť bola totiž predmetom skúmania v pôvodnom konaní a súdy nižších stupňov ju uzavreli opačne ako dovolateľ, takže záver, ktorého sa domáha dovolateľ, by musel dovolací súd prijať len na základe iného hodnotenia dôkazov, čo je ale na dovolanie obvineného neprípustné. Vysloviť na dovolanie obvineného, že bol naplnený dovolací dôvod podľa predpokladá existenciu takých skutočností, ktoré nie sú závislé od hodnotenia vykonaných dôkazov a z ktorých je nepodmienene zjavné, že súd oprel svoje rozhodnutie o dôkazy, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom.

V preskúmavanej veci taký záver urobiť nemožno, a preto najvyšší súd dovolanie obvineného E. A. odmietol na neverejnom zasadnutí podľa

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.