Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1da/396947.40d2de.pdf
PDF · 141.36 KB
No categories available
3Obo/39/2013
Najvyšší súd 3Obo/39/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: L., proti odporcovi:
S., o zaplatenie 622 845 Kč, na odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 28Cb/1/1992-Mš zo dňa 11. apríla 2013, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 28Cb/1/1992-Mš zo dňa 11. apríla 2013 v napadnutej časti z r u š u j e a vec
v r a c i a Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 28Cb/1/1992-Mš zo dňa 11. 04. 2013
rozhodol tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 159 016 Kč, vo zvyšku
žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ si žalobou doručenou súdu dňa
27. 12. 1991 uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy 622 845 Kč titulom náhrady
škody podľa § 10 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch, ktorú spôsobil odporca exhaláciami
na lesných porastoch v celej Č. Citoval ustanovenia § 763 ods. 1 veta druhá Obchodného
zákonníka, § 142a ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, § 154a ods. 2, § 142a ods. 3
Hospodárskeho zákonníka, § 145a ods. 4 Hospodárskeho zákonníka a konštatoval, že medzi
činnosťou odporcu a škodou na lesných porastoch navrhovateľa existuje priamy vzťah
predpokladaný v ustanovení § 145a Hospodárskeho zákonníka, z ktorého dôvodu konajúci
súd neskúmal otázku zavinenia zo strany odporcu, ale sústredil sa len na otázku výšky škody
spôsobenej emisiami na lesných porastoch navrhovateľa na území Č. za obdobie roku 1989
a na otázku podielu odporcov na tejto škode. Vzhľadom na námietku odporcu ohľadne výšky
škody a stanovenie jeho podielu zodpovednosti na tejto škode súd nariadil dokazovanie.
Pri posúdení oprávnenosti výšky navrhovateľovho nároku vychádzal zo znaleckého
posudku č. 37/2011 zo dňa 13. 05. 2011, ktorý vypracoval znalecký ústav N. s tým, že
navrhovateľ voči znaleckému posudku nedal žiadne námietky. Na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je voči odporcovi oprávnený vo výške
159 016 Kč, v ktorej časti návrhu vyhovel a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 7 O. s. p. tak, že o nich
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozhodnutiu v časti, ktorou bolo vyhovené, v zákonnej lehote sa odvolal
odporca podaním doručeným súdu 29. 04. 2013 /list v spise 375/ a navrhol s poukazom
na ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ a § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p., podľa
§ 220 napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na nové konanie.
Rozhodnutie označil za také, ktoré trpí vadami uvedenými v § 205 O. s. p. a poukázal
na to, že konajúci súd sa nevysporiadal s nasledovnými okolnosťami:
a/ vady listinného dôkazu, znaleckého posudku č. 151/2007 a znaleckého posudku č. 2
a námietkami odporcu, ktoré neboli odstránené vypočutím svedka alebo doplnením
znaleckých posudkov
- neobjasnenie spôsobu stanovenia pozadia civilizačné pozadie diaľkový cezhraničný
prenos a lokálne zdroje a znečistenie, to jest nepoužitia rozptylovej štúdie
- rozdielmi v použití vstupných údajov poskytnutých navrhovateľom do znaleckého
posudku č. 151/2007 a do znaleckého posudku č. 2 ako aj údaj o celkovej škode
- dôvodom vzniku rozdielov v percentuálnom podiele odporcu na celkovej škode
v znaleckom posudku č. 151/2007 a znaleckom posudku č. 37/2011
- vplyvom použitia matematického modelu na modelovanie emisií a jeho vplyv
na výšku určeného percentuálneho podielu odporcu na celkovej škode na rozdiel
od matematického modelu použitého v znaleckom posudku č. 151/2007, ktorého
podkladom bol listinný dôkaz
- s existenciou použitím zohľadnením znaleckého posudku č. 151/2007 pre účely
rozhodnutia vo veci, pričom odporca i navrhovateľ sa oň opierali
- možnosť aplikácie § 136 O. s. p. určenie výšky nárokov úvahou súdu v prípade, ak je
ju možné určiť s nepomernými ťažkosťami alebo nemožnosti zistiť vôbec
za podmienky osvedčenia existencie nároku na náhradu škody
- odôvodnenie označil za nedostatočné a nepresvedčivé a taktiež namietal prekážku
rozhodnutej veci, o čom predložil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
26Cb/4/1992-Mš zo dňa 12. 04. 2013, ktorým bol z toho istého titulu za obdobie 1989
na základe toho istého znaleckého posudku zaviazaný na náhradu škody vo výške
19 168 Kčs
K odvolaniu odporcu zaujal stanovisko navrhovateľ v podaní doručenom súdu 17. 05.
2013, v ktorom navrhol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28Cb/14/1992-Mš
zo dňa 11. 04. 2013 o zaplatenie sumy 159 016 Kč ako vecne správny potvrdiť.
K námietke odporcu ohľadne prekážky rozhodnutej veci uviedol, že rozhodnutím veci
č. k. 26Cb/4/1992 voči odporcovi došlo k pochybeniu, nakoľko bolo vydané nad rámec
žalobného návrhu a vydané byť nemalo, teda ide o procesné pochybenie, ktoré nemá vplyv
na správnosť napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia podľa navrhovateľa rozhodnutie v napadnutej časti je vecne správne ako aj
posúdenie výšky škody na základe dostatočného dokazovania a predovšetkým znaleckých
posudkov. Uviedol, že odporca sa mal možnosť vyjadriť k predloženým znaleckým
posudkom v priebehu konania a súd na tieto vyjadrenia neprihliadol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky /§ 10 ods. 2 O. s. p./ prejednal odvolanie odporcu
podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania, podľa § 214 ods. 2
O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je právne dôvodné.
Predmetom veci je právo na zaplatenie sumy 159 016 Kč titulom náhrady škody,
v ktorej výške prvostupňový súdu žalobe vyhovel.
Odporca správnosť prvostupňového rozhodnutia v napadnutej časti spochybňuje
ustanovením § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O. s. p., odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením
odporcu, že súd neúplne zistil skutkový stav a nevykonal dostatočne všetky dôkazy
rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia. Je pravdou, že prvostupňový súd v dôvodoch
rozhodnutia odcitoval ustanovenie § 145a Hospodárskeho zákonníka a konštatoval, že
neskúmal otázku zavinenia zo strany odporcu, ale sa iba sústredil na otázku výšky škody
spôsobenú emisiami na lesných porastoch na území Č. Výšku podielu odvodzoval
od znaleckého posudku a nárok označil za opodstatnený do výšky 159 016 Kč.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa prvostupňový súd nevysporiadal s námietkami
odporcu k znaleckým posudkom, ktoré závery znaleckých posudkov spochybňoval a údaje
potrebné pre rozhodnutie podľa odporcu záver prijatého rozhodnutia jednoznačne
nevysvetľovali. I keď zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou v zmysle
ustanovenia § 145a Hospodárskeho zákonníka sa zakladá na objektívnom princípe,
pre posúdenie zodpovednosti za škodu nie je dostačujúce odcitovaním ustanovenia § 145a
Hospodárskeho zákonníka na základe objektívnej zodpovednosti odporcu na zaplatenie škody
zaviazať. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť jednoznačné, že navrhovateľovi škoda vznikla
prevádzkovou činnosťou odporcu, ktorej prevádzkovanie bolo v príčinnej súvislosti
so vzniknutou škodou. Pokiaľ bola výška škody stanovená podielmi, taktiež musí byť
z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé na základe čoho konajúci súd dospel k záveru v akom
podiele odporca za škodu, na ktorú bol zaviazaný zodpovedá. Keď rozhodnutie vychádza
zo záverov znaleckých posudkov, taktiež je potrebné sa vysporiadať s námietkami účastníkov
konania k záverom znaleckých posudkov tak, aby aspoň dva závery znaleckých posudkov sa
v odpovediach zhodovali a na vznesené otázky k znaleckým posudkom zaujali jednoznačné
stanovisko. S tvrdením navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu, že konajúci súd neakceptoval
námietky odporcu k znaleckým posudkom a teda sú nedôvodné odvolací súd sa nestotožňuje.
Všeobecný odkaz na závery znaleckých posudkov s odcitovaním ustanovenia § 145a
Hospodárskeho zákonníka je nedostatočným, nepresvedčivým odôvodnením, ktoré sa nedá
považovať za také, ktoré by bolo v súlade s ustanovením § 205 ods. 1 O. s. p.
Odvolací súd za dôvodnú námietku odvolateľa označil aj namietanú prekážku rei
udicate, prípadne litispendencie, nakoľko aj z vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu /list
v spise 411/ je zrejmé, že je zjavné, že došlo k procesným pochybeniam, čo je dôkaz o tom, že
táto námietka odporcu nie je bezdôvodná a taktiež v spise sa nachádza rozhodnutie, na ktoré
sa odporca odvoláva a nie je z neho jednoznačne zjavné, že vo veci nebolo už rozhodnuté.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na uvedené skutočnosti prvostupňový
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11. 04. 2013 v napadnutej časti podľa
§ 221 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie
konanie. V novom konaní bude potrebné dokazovanie doplniť tak, aby bol dostatočne zistený
skutkový a právny stav, riadne zabezpečené jednoznačné vyjadrenia k námietkam účastníkov
konania k znaleckým posudkom. Odôvodnenie rozhodnutia, na základe ktorého konajúci súd
dospeje k právnemu záveru, že odporca za škodu vo výške 159 016 Kč zodpovedá, musí byť
presvedčivé a jednoznačné, že odporca za škodu spôsobenú jeho prevádzkovou činnosťou
navrhovateľovi vo výške, na ktorú bol zaviazaný skutočné zodpovedá. V novom konaní bude
potrebné rozhodnúť aj o trovách konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, 24. júna 2014
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová