Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/52/2013

Identifikačné číslo spisu: 2012200007 Dátum vydania rozhodnutia: 25.06.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:2012200007.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. I., bytom Z..., zastúpeného K. Z . , proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29.augusta 8, Bratislava, o predčasný starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 30. októbra 2012, č. k. -73, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 30. októbra 2012, č. k. -73, p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 30.októbra 2012, č.k. -73, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 19. októbra 2011, ktorým bola podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a až 6 medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení č. (ďalej len „“) zamietnutá žiadosť navrhovateľa o predčasný starobný dôchodok z dôvodu, že suma jeho predčasného starobného dôchodku, určená ku dňu 7. novembra 2008, nie je vyššia ako 1,2 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Krajský súd konštatoval, že odporkyňa postupovala v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozsudku č. k. z 8. júla 2011, pretože odporkyňa rozhodnutím zo dňa 19. októbra 2011 realizovala vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že novo preukázané doby poistenia navrhovateľa, osvedčené nositeľom poistenia Ruskej federácie v rozsahu 23.02.1970-02.09.1974, 10.07.1975 - 30 10. 1975, 24.01.1977 - 07.02.1977, 01.07.1977- 30.09.1977, 01.06.1978 - 30.09.1978, 24.01.1979 - 24.02.1979 odporkyňa navrhovateľovi zohľadnila pri výpočte výšky dôchodkovej dávky; suma predčasného dôchodku, určená podľa vo výške 3 519 Sk mesačne, zvýšená podľa o 5 % na sumu 3 695 Sk, neprevýšila 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (6 468 Sk). Podľa názoru krajského súdu odporkyňa určila sumu predčasného dôchodku v súlade s

a v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v danej správnej veci v rozsudku sp. zn. z 8. júla 2011, bol pre odporkyňu, ale i pre krajský súd záväzný, podľa ktorého „ .... keďže navrhovateľ po presídlení na území Slovenskej republiky pracoval ako SZČO, potom odporkyňa stanovila priemerný osobný mzdový bod navrhovateľa z vymeriavacích základov v kalendárnych rokoch 1995 až 2002 dosiahnutých z poistenia na území SR, teda podľa článku 5 ods.1 v súlade so zákonom“, pričom pojem „pracoval“ podľa je potrebné vykladať širšie, teda tak, že má pokryť každú účasť na dôchodkovom poistení. Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal odvolanie. Nesúhlasil s vysloveným názorom krajského súdu. Poukázal na to, že odôvodnenie rozsudku NS SR vychádzalo zo zavádzajúcich informácii odporkyne, ktorá vo svojom odvolaní z 10.12.2010 svojvoľne v zamenila výraz „pracoval“ výrazmi „vykonával zárobkovú činnosť“ a „bol v pracovnom pomere“. Odporkyňa nezohľadnila etymologický výklad slova „pracoval“ v historických súvislostiach v dobe, kedy bola pôvodná v roku 1960 ratifikovaná. Etylomológia totiž zabraňuje tomu, aby sa z rôznych príčin a motivácie význam slova modifikoval, dokonca stratil. V čase uzavretia výraz „pracoval“ bol významovo totožný so súčasným výrazom „bol zamestnaný“, iné formy pracovného pomeru neexistovali. V tejto súvislosti namietol, že krajský súd spochybnil nepretržitosť jeho zamestnania v rokoch 1984 a 1988 tým, že uviedol, že v obdobiach od 01.12.1984 do 09.12.1984 a od 09.02.1988 do 14.02.1988 bol „nezamestnaný, neevidovaný“ a tak nepriaznivo ovplyvnil stanovenie rozhodného obdobia pre určenie priemerného osobného mzdového bodu (POMB). Základom sporu je nesprávny výklad a 2 , lebo odporkyňa napriek predkladaným dôkazom odmieta pre výpočet dôchodku zohľadniť jeho zárobky v Ruskej federácii podľa . V dôsledku toho za 24 rokov a 8 mesiacov odpracovaných a potvrdených ruskou stranou (plus 5 rokov vysokoškolského štúdia) nemá podľa odporkyne nárok ani na predčasný ani na riadny starobný dôchodok. O dôchodok nemôže požiadať ruskú stranu, keďže ukladá povinnosť sociálneho zabezpečenia Slovenskej republike. Po presídlení jeho príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti za obdobie od 01.01.1995 do 16.01.2001 ani v jednom kalendárnom roku nedosahovali zákonom stanovenú výšku 100.000 Sk, aby mohla byť táto jeho činnosť považovaná za dobu zamestnania ( ). V čase, kedy bol na území Slovenskej republiky samostatne zárobkovo činnou osobu (SZČO), nebol v právnom vzťahu, ktorý by mu zakladal právo na pravidelný mesačný príjem, tento v skutočnosti ani nemal. Vzhľadom na uvedené jediný správny postup posudzovania jeho nároku na predčasný starobný dôchodok je aplikácia , teda zohľadnenie jeho zárobkov i na území Ruskej federácie. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a nariadil zohľadniť pri výpočte predčasného starobného dôchodku i jeho zárobky v Ruskej federácii. Odporkyňa sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Najvyšší súd ako súd odvolací podľa preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a to bez pojednávania v súlade s dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku navrhovateľa na predčasný starobný dôchodok. Podstatou odvolania bola námietka navrhovateľa, že po presídlení na územie Slovenskej republiky nebol zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení (sociálnom poistení) a že v rokoch 1995 až 20101 ani nedosahoval príjmy, ktoré by účasť na poistení zakladali podľa slovenského práva. Podľa občania jednej zmluvnej strany, ktorí trvalo bývajú na území druhej zmluvnej strany, sú vo všetkých otázkach sociálneho zabezpečenia i pracovných vzťahov postavení úplne na roveň občanom tejto zmluvnej strany, pokiaľ neustanovuje inak. Podľa a 2 pri priznávaní dôchodkov a iných dávok sa plne započítava doba zamestnania na území obidvoch zmluvných strán, včítane doby zamestnania oprávňujúcej na priznanie dôchodkov za výhodnejších podmienok a vo vyššej výmere. Pritom orgány sociálneho zabezpečenia započítavajú dobu zamestnania, ako aj dobu inej jemu na roveň postavenej činnosti ako vo svojom, tak aj v druhom štáte bez ohľadu na to, aká časť požadovanej doby zamestnania pripadá na prácu v každom z týchto štátov. Započítavanie doby zamestnania, pokiaľ ide o dobu práce v každej zo zmluvných strán, vykonáva sa podľa právnych predpisov tej zmluvnej strany, na ktorej území sa vykonávala práca alebo jej na roveň postavená činnosť.

Podľa občanom, ktorí presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany a po presídlení pracovali, vymeriavajú sa dôchodky a iné dávky zo zárobku dosiahnutého v zamestnaní v krajine, do ktorej presídlili. Podľa občanom, ktorí presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany a po presídlení nepracovali, vymerajú sa dôchodky a iné dávky z priemerného mesačného zárobku zamestnancov obdobného odboru a kvalifikácie ku dňu priznania dôchodku alebo inej dávky v krajine, do ktorej presídlili. Rovnako sa postupuje pri výpočte dôchodku a iných dávok u občanov, ktorí presídlili z jednej krajiny do druhej po priznaní dôchodku alebo inej dávky. Zo znenia a 2 vyplýva, že postup pri určení zárobku, z ktorého sa vymeriavajú dôchodky občanov, ktorí presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany je odlišný u občanov, ktorí po presídlení vykonávali pracovnú činnosť a u občanov, ktorí po presídlení žiadnu pracovnú činnosť nevykonávali. Z uvedených ustanovení, ani z iných článkov nevyplýva, že by sa mohli postupy stanovené v ods. 1 a 2 článku 5 kombinovať. Činnosť SZČO je na účely účasti na dôchodkovom zabezpečení (poistení) v zmysle postavená na roveň zamestnaniu. Podľa o sociálnom zabezpečení (ďalej len „) v znení účinnom do 31. decembra 2000, na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnené samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby. Podľa v znení účinnom od 1. januára 2001, na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnené samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu bol vyšší ako 100 000 Sk. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pred 1. januárom 2001 sa pre účasť SZČO na dôchodkovom zabezpečení (sociálnom poistení) nevyžadovalo dosiahnutie príjmu z tejto činnosti vo výške viac ako 100 000 Sk. Odporkyňa preto hodnotila dobu samostatnej zárobkovej činnosti navrhovateľa na území Slovenskej republiky ako dobu výkonu práce a pre výšku dôchodku zohľadnila jeho príjmy z tejto činnosti v súlade s , a teda v súlade so zákonom. Vzhľadom na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá zakladala účasť na dôchodkovom zabezpečení na území Slovenskej republiky, nie je možný postup podľa ; z toho dôvodu sa odvolací súd už nezaoberal ďalšími námietkami navrhovateľa ohľadom doby jeho zamestnania na území Ruskej federácie. Keďže podľa potvrdenia Daňového úradu v Trnave č. 9212301/5/3699947/12/DzuL z 11. decembra 2012, ktoré navrhovateľ pripojil k odvolaniu, vyplýva, že navrhovateľ v kalendárnom roku 2000 ako SZČO dosiahol príjem 225 000 Sk, v zmysle v znení účinnom po 31. decembri 2000, mu účasť na dôchodkovom poistení vznikla aj v roku 2001. Odporkyňa preto v súlade so zákonom pre výpočet POMB zohľadnila aj jeho vymeriavací základ za rok 2001 ( v spojení s o Sociálnej poisťovni). Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za vydané na základe dostatočne zisteného skutočného stavu veci a súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu podľa v spojení s potvrdil. Navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný. Odvolací súd preto o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok