Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/61/2013

Identifikačné číslo spisu: 4012200752 Dátum vydania rozhodnutia: 25.06.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:4012200752.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci žalobcu U. I., bytom O., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska ul. č. 8, Bratislava o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 9. apríla 2013, č. k. -44, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 9.apríla 2013, č. k. - 44, v napadnutej časti vo veci samej, p o t v r d z u j e . V časti, týkajúcej sa náhrady trov konania rozsudok Krajského súdu v Nitre z 9.apríla 2013, č. k. -44 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa (ďalej len „“) zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. júna 2012 číslo AA/2012/05920-NSVOPPK/JH a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 489,10 €. Rozhodnutím žalovaného bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre (ďalej len „úrad“) č. 2012/37316/1 zo dňa 24. januára 2012 o nepriznaní peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. V odôvodnení rozsudku krajský súd považoval za nesporné, že žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novších predpisov (ďalej len „“) a dňa 16. novembra 2011 požiadal o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou. Svoju žiadosť žalobca odôvodnil nepriaznivým zdravotným stavom, okolnosťou, že sa po amputácii pravej dolnej končatiny v predkolení pohybuje len za pomoci dvoch francúzskych barlí na krátke vzdialenosti a inak je odkázaný na invalidný vozík a motorové vozidlo potrebuje z titulu podnikania na základe živnostenského oprávnenia. Krajský súd poukázal na posudky správneho orgánu prvého aj druhého stupňa, podľa ktorých bola žalobcovi určená

miera funkčnej poruchy 70 %. Podľa komplexného posudku vyhotoveného v prvostupňovom konaní dňa 12. januára 2012 je žalobca považovaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, čo je kompenzované peňažným príspevkom na osobnú asistenciu v rozsahu 408 hodín ročne. Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla žalobcovi nebol navrhnutý, preto úrad žiadosti žalobcu rozhodnutím č. 2012/37316/1 z 24. januára 2012 nevyhovel a peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla mu nepriznal. Podľa komplexného posudku vyhotoveného po odvolaní žalobcu v druhostupňovom správnom konaní dňa 14. mája 2012 žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb, nastupovať, vystupovať a zvládnuť situácie v ňom. Podľa názoru krajského súdu z napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani z komplexného a lekárskeho posudku správneho orgánu druhého stupňa nie je možné zistiť, ako správny orgán dospel k záveru, že žalobca je schopný premiestniť sa k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy a späť, nastupovať, vystupovať, udržať sa počas jazdy a zvládnuť inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy. Nepovažoval za dostatočné ani vyporiadanie sa správneho orgánu druhého stupňa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a s rozporným posúdením mobility žalobcu v posudkoch správneho orgánu prvého a druhého stupňa. Z toho dôvodu rozhodnutie žalovaného považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto ho zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie s tým, že úlohou žalovaného bude dôkladne sa oboznámiť s predloženými listinnými dokladmi, prípadne i novšími nálezmi, vyhotoviť nový posudok a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom závery, ku ktorým dospeje, aj riadne a zrozumiteľne odôvodní a tiež sa vysporiada s námietkami žalobcu. Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol. Namietol, že posudkový lekár žalovaného posudzoval zdravotný stav žalobcu dňa 10. apríla 2012, po ukončení práceneschopnosti, po oprave predkolennej protézy (v auguste 2011), ktorá žalobcovi spôsobovala odreniny kýpťa, a po ukončení liečebného procesu, pričom posledný zdokumentovaný rehabilitačný nález neudáva defekt na kýpti ani problémy s predkolennou protézou. Žalobca v odvolaní nežiadal o osobnú účasť na posúdení. Pohybuje sa pomocou francúzskych barlí s predkolennou protézou, ďalšia rehabilitačná liečba navrhnutá nebola. Z toho dôvodu nebol žalobcovi navrhnutý peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla. Žalovaný je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné, vypracované v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Poukázal na to, že v lekárskom posudku z 30. decembra 2011, bolo vzhľadom na neukončenú liečbu uzavreté, že žalobca je odkázaný na individuálnu prepravu s pomocou druhej osoby, následne mu však v komplexnom posudku z 12. januára 2012, bola navrhnutá osobná asistencia pri preprave alebo premiestňovaní sa v celkovom rozsahu 408 hodín za rok a bolo v ňom zdôraznené, že je odkázaný z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia na sprievodcu. Súčasne bolo uvedené, že naďalej prebieha liečba, žalobca je práceneschopný; z toho dôvodu bolo navrhnuté nové posúdenie k 31. decembru 2012 a nebola navrhnutá požadovaná kompenzácia. Vzhľadom na trvanie práceneschopnosti a prebiehajúcu liečbu s cieľom odstránenia problémov pri chôdzi s protézou na ľavom predkolení a odstránenia dôsledkov operácie podľa názoru žalovaného rozhodol úrad správne; po amputácii, v rozsahu ako u žalobcu je bežné, že fyzická osoba je po roku schopná sa bežne pohybovať a nový termín posúdenia k 31. decembru 2012 bol nariadený z toho dôvodu. Žalovaný súčasne namietol aj výrok rozsudku krajského súdu, týkajúci sa náhrady trov konania z dôvodu, že krajský súd stanovil trovy konania podľa prvej vety vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vo výške 1/6-iny výpočtového základu, t. j. v sume 127,17 € za jeden úkon právnej pomoci. Žalovaný je toho názoru, že v danej veci ide o formu sociálnej služby a preto mala byť základná tarifa za jeden úkon právnej služby stanovená podľa druhej vety vyhlášky č. vo výške 1/13-iny výpočtového základu. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej nesúhlasil s názorom žalovaného, že napadnuté rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené a stotožnil sa so závermi krajského súdu. Nepovažoval za opodstatnenú ani námietku žalovaného ohľadom trov konania, keďže poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa nie je formou poskytovania sociálnych služieb podľa Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalovanú aj k náhrade trov odvolacieho konania vo výške

165,57 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, podľa v spojení s preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k názoru, že odvolanie žalovaného vo veci samej nie je dôvodné, avšak v časti týkajúcej sa náhrady trov konania je odvolaniu žalovaného treba vyhovieť. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( ). Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci nepriznania peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility žalobcu.

Zo spisov vyplýva, že žalobca je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy podľa druhu zdravotného postihnutia bola stanovená na 70 %. Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra z 19. apríla 2011 bol žalobca uznaný invalidným podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vzhľadom na 75 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. S odôvodnením jeho rozsudku sa odvolací súd stotožnil a v celom rozsahu naň poukazuje. Na zdôraznenie jeho správnosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť:

V danom prípade nebolo dostatočne odôvodnené rozhodnutie žalovaného, vzhľadom na iný záver vo veci mobility žalobcu oproti posúdeniu prvostupňovým správnym orgánom. Hoci správny orgán druhého stupňa v odvolaní proti rozsudku krajského súdu uviedol, že posudkový lekár žalovaného posudzoval dňa 10. apríla 2012 zdravotný stav žalobcu po ukončení liečebného procesu, okolnosť, že došlo k zmene jeho zdravotného stavu od vyhotovenia lekárskeho posudku správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 30.decembra 2011 z jeho obsahu nevyplýva. Taktiež z komplexného posudku žalovaného zo 14. mája 2012 nie je zrejmé ako dospel správny orgán druhého stupňa k inému záveru (že žalobca je schopný sa premiestniť sa k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy a späť, nastupovať, vystupovať, udržať sa počas jazdy a zvládnuť inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy) ako prvostupňový správny orgán, podľa komplexného posudku ktorého z 12. januára 2012, žalobca je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom (nie je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej dopravy, nastúpiť, vystúpiť, udržať sa počas jazdy a zvládať iné situácie v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy). V čom nastalo zlepšenie v oblasti mobility žalobcu z napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, a nevyplýva ani z lekárskeho a komplexného posudku žalovaného.

Riadne odôvodnenie všetkých okolností, ktoré viedli k záveru o nepotrebnosti požadovanej kompenzácie je nevyhnutnou náležitosťou rozhodnutia. Jeho absencia má za následok, že žiadateľ nevie, aké boli skutočné dôvody zamietnutia jeho žiadosti a tým mu bráni v jeho pochopení. Za takej situácie je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné pre nedostatok jeho dôvodov, ktoré po právoplatnosti rozhodnutia už nie je možné nahrádzať (dopĺňať) v rámci konania o preskúmanie takého rozhodnutia súdom.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny podľa potvrdil.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude po opätovnom posúdení lekárskych nálezov vyhotoviť nový posudok a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom svoje závery aj náležite odôvodní a vysporiada sa so všetkými námietkami žalobcu.

Čo sa týka odvolania žalovaného v časti náhrady trov konania, odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd rozhodnutie o náhrade trov odôvodnil nedostatočne a rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný, preto podľa v spojení s rozsudok krajského súdu v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania ( Os.p.), rozhodne znovu a náležitým spôsobom odôvodní, na ako základe dospel k záveru o výške odmeny za právnej služby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok