Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16CoP-46-2021.pdf
PDF · 90.82 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/46/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci starostlivosti o maloleté deti B., a to o maloletú P., nar. XX. XX. XXXX a o maloletého Y., nar. XX. XX. XXXX, obe deti bytom u matky, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V. V., deti rodičov - matky M. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. cesta XXXX/XX, V. V. a otca U. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX, právne zastúpený JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Štúrova 51, 977 01 Brezno, v konaní o zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 38P/83/2021-78 zo dňa 12. 10. 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi maloletých detí, a to maloletej P. B., nar. XX. XX. XXXX a maloletého Y. B., nar. XX. XX. XXXX (ďalej v texte „maloleté deti“), prispievať na ne výživným vo výške 70,- € mesačne na každé dieťa zvlášť, a to počnúc dňom 02. 07. 2021.. Zároveň v poradí II. výrokom rozhodol o zameškanom výživnom tak, že otcovi maloletých detí povolil na zameškané výživné spolu vo výške 90,- € splátky vo výške 5,- € mesačne, splatné spolu s bežným výživným.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý má za to, že rozhodnutie okresného súdu trpí vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okresný súd podľa neho dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Najmä namietal, že okresný súd vychádzal pri rozhodovaní výlučne z výpovedí matky, a to ohľadom nákladov a výdavkov v domácnosti a výdavkov na maloleté deti, hoci žiadne relevantné dôkazy, ktoré by nasvedčovali jej tvrdeniam, neboli predložené. Naopak, okresný súd sa jeho tvrdeniami nezaoberal, považoval ich za účelové. Uznal, že aj keď formálne došlo k rozviazaniu jeho pracovného pomeru s bývalým zamestnávateľom dohodou, bývalý zamestnávateľ mu navrhol tento spôsob ukončenia pracovného pomeru z dôvodu, aby nemusel zrušiť pracovné miesto a následne, aby mohol zamestnať iného pracovníka. Naviac okresný súd nevzal do úvahy jeho výpoveď o vážnych zdravotných problémoch, ktoré mu značne sťažujú možnosť zamestnať sa (bronchiálna astma). Zdôraznil, že pokiaľ pracoval, prispieval za bývanie svojim rodičom, doplatil tiež zameškané výživné a v súčasnej dobe je bez akéhokoľvek príjmu, preto objektívne nie je v jeho možnostiach platiť zvýšené výživné na maloleté deti. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh na zvýšenie výživného zamietne, alebo aby zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca maloletých detí uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Zdôraznil, že od úpravy výšky výživného, o ktorom bolo naposledy rozhodované v roku 2017 ubehla dlhšia doba a na strane maloletých detí došlo ku zmene pomerov, nakoľko sú vekovo staršie, t. j. navštevujú základnú školu a je nepochybné, že matke sa zvýšili výdavky na uspokojovanie ich potrieb.
4. Matka maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
5. V dôsledku odvolania otca maloletých detí krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej v texte „CSP“), vec preskúmal podľa ustanovení § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte „CMP“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP á contrario, rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 CMP ako vecne správny potvrdil.
6. Podľa § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a aplikujúc ust. § 387 ods. 1,2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť dôvodov a právnych úprav, na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie v bodoch 20. až 30.
9. Prioritne odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu a na jeho základe vyvodil i správne právne závery, keď rozhodol tak, že vyživovaciu povinnosť otca zvýšil na maloleté deti na sumu 70,- € mesačne na každé dieťa zvlášť, ak otec maloletých detí okresnému súdu nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by mu bránili v tom, aby si intenzívne hľadal prácu a napriek zdravotným problémom (s kolenom, astma), tieto skutočnosti žiadnym spôsobom súdu nepreukázal a súčasne sám otec maloletých detí uviedol, že jeho zdravotný stav mu nebráni v tom, aby riadne pracoval.
10. Je nutné prihliadať na to, že otec maloletých detí nepožiadal o priznanie invalidity, nie je zdravotne ťažko postihnutým a žiadnym vierohodným spôsobom okresnému súdu nepreukázal, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať vyšší príjem. Odvolací súd sa preto stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že u otca maloletých detí neexistujú objektívne skutočnosti, ktoré by mu bránili pracovať v rámci jeho možností a zabezpečiť si tak príjem pokrývajúci nielen jeho potreby ale aj potreby maloletých detí. Uvedené skutkové závery neboli spochybnené otcom maloletých detí ani v odvolacom konaní.
11. Ak otec maloletých detí v odvolaní namietal, že rozhodnutie okresného súdu je založené len na tvrdeniach matky, ktorým okresný súd uveril a nie je založený na jeho dôkazoch, ktoré v konaní boli predložené, treba uviesť, že otec maloletých detí na pojednávaní žiadnym spôsobom nešpecifikoval svoje výdavky, hoci vo vyjadrení k návrhu matky uviedol, že tak na pojednávaní učiní s tým, že podľa jeho vyjadrenia iné výdavky ako na výživné nemá. Nemožno preto okresnému súdu vytýkať, že považoval tvrdenia otca za účelové, ak uviedol, že v jeho veku ho stále živia rodičia, ktorí mu zakupujú aj stravu aj oblečenie. Okresný súd dôvodne poukázal na tú skutočnosť, že tieto tvrdenia nekorešpondujú ani s vyjadreniami otca, ktorý najskôr vo vyjadreniach zo dňa 23. 08. 2021 uviedol, že rodičom prispieva na domácnosť sumou 140,- € mesačne a má aj ďalšie výdavky a následne na pojednávaní predložil súdu potvrdenie svojho otca o tom, že im platil z výplaty sumu 300,- € mesačne na bývanie, čo je v rozpore s výškou príjmu, ktorý dosahoval u posledného zamestnávateľa a súčasne otec tvrdil, že žiadny iný príjem nemal. Okresný súd tak v celom súhrne, na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu, že vyjadrenia otca maloletých detí účelovo smerujú k navodeniu dojmu o nemožnosti plnenia vyššej vyživovacej povinnosti, a to napriek tomu, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Dôvodne preto okresný súd zdôraznil povinnosť rodiča v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí a následne potrieb vlastných, pričom Zákon o rodine nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby alebo o potreby iné. Teda aj v období, keď otec maloletých detí pracoval, mal v prvom rade riadne uhrádzať výživné voči maloletým deťom a až následne uspokojovať potreby vlastné.
12. Otec následne v odvolaní namietal, že súd pri rozhodovaní vychádzal iba z tvrdení matky o výdavkoch na maloleté deti, vo vzťahu ku ktorým sa vyjadril i okresný súd tým, že výdavky, ktoré matka maloletých detí uviedla, či už v podanom návrhu alebo na pojednávaní, nepovažuje za nadhodnotené. V tejto súvislosti poukázal na to, že bežné výdavky na maloleté deti, či už ide o stravu, obliekanie, obuv, hygienické potreby, školské potreby a pod., je možné vyčísliť len orientačne, a nie je povinnosťou matky predkladať pokladničné bločky z nákupov a úhrad ( vecí bežnej spotreby), ktoré opakovane denne robí, keďže okresný súd vychádzal zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov primeraných veku maloletých detí, ako aj z vlastnej rozhodovacej činnosti. Nemožno totiž neprihliadať na okolnosť, že od posledného rozhodnutia okresného súdu o vyživovacej povinnosti otca prirodzeným rastom maloletých detí vzrástli aj náklady na zabezpečenie ich bežných potrieb. Okresný súd preto v tejto súvislosti dôvodne poukázal i na to, že rodič, ktorý sa o dieťa aj osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou, keď naopak rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí práve súd. Nebolo pochýb o tom, že otec maloletých detí sa o maloleté deti osobne nestará, neprispieva na ne žiadnym iným spôsobom, o maloleté deti sa nezaujíma a ani nemá v úmysle sa s nimi stretávať. Aj z týchto dôvodov preto vyživovacia povinnosť ustálená okresným súdom je primeraná veku a potrebám maloletých detí, ako aj schopnostiam a možnostiam otca prispievať na ne výživným. Aj odvolací súd poukazuje na to, že otec maloletých detí je mladý človek v produktívnom veku a i s prihliadnutím na jeho zdravotný stav je možné, aby zabezpečoval príjem taký, z ktorého je možné pokryť nielen potreby vlastné, ale najmä a prioritne potreby maloletých detí.
13. Odvolanie otca nepovažoval odvolací súd za dôvodné, nakoľko okresný súd stručne a jasne odôvodnil, prečo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom pristúpil, ako aj v akom rozsahu, podrobne poukázal na uplatnenie princípu proporcionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe, kedy súd neprihliada len na skutočné faktické príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza aj z potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) môže mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce a pod. Okresný súd sa dôsledne zaoberal zmenou pomerov na strane maloletých detí, pričom k takejto zmene nedošlo na strane otca, ktorý v čase rozhodnutia okresného súdu bol nezamestnaný, rovnako ako v čase posledného rozhodnutia o jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Dôvodne tiež okresný súd prihliadal na to, že jeho posledný pracovný pomer nebol skončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa, ale dohodou uzatvorenou so zamestnávateľom o skončení pracovného pomeru. Okolnosti rozviazania pracovného pomeru dohodou, pre skutkový záver, akým spôsobom bol pracovný pomer skončený, je bez právneho významu.
14. Otec maloletých detí v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj dôvody, na základe ktorých okresný súd rozhodol. Otec maloletých detí len polemizoval so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, pričom okresný súd sa podrobne vysporiadal so všetkými námietkami otca v konaní.aj v odôvodnení jeho rozhodnutia.
15. Napriek tomu, že rozhodnutie okresného súdu bolo napadnuté v celom rozsahu, výrok o zročnom výživnom a výrok o náhrade trov konania nebol konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutý, napriek tomu odvolací súd konštatuje, že ide o výroky závislé, a aj v tomto rozsahu je rozhodnutie okresného súdu vecne správne.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a zároveň rozhodol aj o trovách odvolacieho konania podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).