Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Ndt/10/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Richarda Bureša,

v trestnej veci proti obžalovanému J. G. , pre pokračovací prečin podvodu spáchaný

spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v časti v štádiu pokusu podľa

§ 14 ods. 1 Tr. zák. a zčasti dokonaný na neverejnom zasadnutí 25. júna 2014 o námietke

zaujatosti proti sudcom Krajského súdu v Nitre a návrhu na odňatie a prikázanie veci

Krajskému súdu v Bratislave, takto

rozhodol:

Podľa trestná vec obžalovaného J. G., sp. zn. ,

sa n e o d n í m a Krajskému súdu v Nitre.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 26. júna2013, sp. zn. , bol J. G.

uložený podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. spoločný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní

1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto

rozsudku podal odvolanie obžalovaný J. G..

Krajskému súdu v Nitre bol predložený spis Okresného súdu Topoľčany

na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného, pričom na verejnom zasadnutí 11. júna 2014

predsedníčka odvolacieho senátu oboznámila žiadosť obžalovaného o odňatie a prikázanie

veci v zmysle a o vznesení námietky zaujatosti proti všetkým sudcom

Krajského súdu v Nitre.

Obžalovaný J. G. v podaní zo 4. júna 2014 adresovanému Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky namietal, že justícia Nitrianskeho kraja je voči jeho osobe zaujatá

z dôvodu, že v žalovanej veci sú poškodené osoby v príbuzenskom pomere s niektorými

2

zamestnancami Krajského súdu v Nitre. Z toho dôvodu navrhol, aby jeho trestná vec bola

odňatá Krajskému súdu v Nitre a pridelená na prejednanie a rozhodnutie Krajskému súdu

v Bratislave.

Krajský súd v Nitre potom predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky spis

Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. , spolu s vyjadreniami sudcov Krajského súdu

v Nitre vo veci, sp. zn. , na rozhodnutie o žiadosti obžalovaného J. G.

na odňatie a prikázanie veci inému súdu.

Sudcovia Krajského súdu v Nitre sa k žiadosti o odňatie a prikázanie veci, ktorú

v zmysle praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa obsahu treba považovať

aj za námietku zaujatosti proti všetkým sudcom tohto súdu písomne vyjadrili tak,

že sa vo veci necítia byť zaujatí a odsúdeného nepoznajú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako najbližšie spoločne nadriadený súd preskúmal

spis vzťahujúci sa na prerokúvanú trestnú vec a zistil, že nie sú splnené zákonné podmienky

na odňatie trestnej veci obžalovaného Krajskému súdu v Nitre.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť príslušnému súdu odňatá

a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa, o odňatí a prikázaní veci rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie nadriadený.

Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým, že pre tzv.

„delegáciu“ musia byt dané doležíte dôvody.

Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia

na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu

vyplývajúceho z článku 48 ods. , že „nikoho nemožno odňať

jeho zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva

obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali,

kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia podmienok § 23 ods. 1

3

Vzhľadom na výnimočnosť takého postupu, treba nimi rozumieť dôvody, ktoré

v konkrétnej trestnej veci zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania

prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná, a to najmä spravodlivé prejednanie veci

v primeranej lehote, náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom

na rozhodnutie, o ktorom nie sú dôvodné pochybností, a zásadu prednostného a urýchleného

vybavovania väzobných veci.

Medzi dôležité dôvody tzv. delegácie treba zahrnúť najmä prípady vylúčenia všetkých

sudcov príslušného súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak bolí podané obžaloby na toho

istého obžalovaného na rôznych súdoch, poškodeným alebo blízkou osobou vo vzťahu

k obžalovanému je sudca alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná obžaloba,

väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť, má bydlisko v obvode iného

vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania a zhospodárneniu

konania (hospodárnosť konania sa posudzuje len z hľadiska výdavkov štátu). Za dôležité

dôvody v zmysle citovaného zákonnému ustanovenia treba podľa ustálenej súdnej praxe

považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu opodstatňovať

vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých

sudcov príslušného súdu vrátane predsedu a podpredsedu z rozhodovania.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce tento postup vo vzájomnej súvislosti.

A pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991 číslo , ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím , s účinnosťou

od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Vyplýva

to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 1 , podľa ktorého - „nikoho

nemožno odňať je ho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon“.

Pre zákonnú zmenu príslušností súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec

odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené

tak závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu

neodňateľnosti vecí zákonnému sudcovi.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti

pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,

k obhajcovi. Zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu

činnému v trestnom konaní.

Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody

vzniku pochybnosti o nezaujatosti toho - ktorého orgánu a pre ktoré v prípade ich preukázania

je taký orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Medzi tieto nepatria

obžalovaným uvádzane dôvody.

Podľa ustálenej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1

treba rozumieť najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám

poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené

jemu blízke osoby. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám

uvedeným v cit. ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere

príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo

nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka sú najmä strany trestného konania.

Z dôvodov uvedených v možno pritom rozhodnúť len o vylúčení

sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb.

I keď zákon v ust. spája vylúčenie sudcov z prejednania

a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy ak možno

mať, čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť musí byť nielen poskytovaná, ale sa musí

javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen to be done“)].

Nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa predstavuje

výnimku z vyššie spomenutej ústavnej zásady (č.l. 48 ods. 1).

Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci

len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť

v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Z obsahu predloženého procesného spisu a odsúdeným podaného návrhu na odňatie

a prikázanie veci najvyšší súd nezistil žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý by mala byť trestná

vec v zmysle podaného návrhu odňatá Krajskému súdu v Nitre, pričom svoju prieskumnú

povinnosť zameral na skutočností rozhodujúce pre rozhodnutie o otázke odňatia a prikázania

veci.

Krajský súd v Nitre je príslušný na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Topoľčany.

Námietka zaujatosti sudcov Krajského súdu v Nitre; obžalovaný namieta príbuzenské

vzťahy sudcov Krajského súdu (resp. zamestnancov a poškodených) bez bližšej špecifikácie

a jeho podozrenia o pochybnosti o nezaujatosti senátu tohto súdu, preto nemôžu samé o sebe

odôvodňovať postup podľa

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru,

že zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci inému vecne príslušnému súdu splnené

neboli, a preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 25. júna 2014

JUDr. Emil B dž o ch , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Richard Bureš

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová