Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/283/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. S., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. Ingrid Škrabskou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 15, proti

ţalovanej B. N., bývajúcej v K., o zaplatenie 3 319,40 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Košice II, pod sp.zn. , na dovolanie ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach zo 7. februára 2013, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom zo 20. apríla 2011, č.k. -360 (v poradí

druhým) návrh ţalobcu voči ţalovanej zamietol. Zároveň vyslovil, ţe o náhrade trov konania

rozhodne osobitným uznesením. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom

na ustanovenie , , , , , , .

Právny vzťah medzi ţalobcom a ţalovanou vzhľadom na ustanovenie § 724 a § 728

posúdil ako zmluvu príkaznú, prípadne zmluvu, ktorá nie je osobitne

upravená v zmysle ustanovenia . Mal za to, ţe pokiaľ ide o sumu

400 000 Sk, ktorú mala poskytnúť ţalovaná ţalobcovi (príkazcovi), medzi účastníkmi vznikol

záväzkovo-právny vzťah na základe príkaznej zmluvy, na základe ktorej ţalovaná zakúpila

pre ţalobcu veci za účelom zriadenia nahrávacieho štúdia. Uviedol, ţe vo vzťahu medzi

ţalobcom a ţalovanou nemohlo ohľadom sumy 400 000 Sk dôjsť k uzatvoreniu zmluvy

o pôţičke, nakoľko pri jej uzatvorení by muselo dôjsť k fyzickému odovzdaniu peňazí, čo

však vykonaným dokazovaním preukázané nebolo. Ďalej ustálil, ţe ţalobca v konaní

neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočností, ţe ţalovanej poţičal

2

v novembri 2004 sumu 10 000 Sk a neskôr v máji 2006 ďalších 90 000 Sk za účelom kúpy

profesionálnej kamery. Za sporný povaţoval dôvod, na základe ktorého ţalobca uvedené

čiastky uhradil. Konštatoval, ţe v danom prípade sa dôveryhodnejšie a logickejšie javia

tvrdenia ţalovanej, ktorá vo svojej výpovedi aj v priebehu celého konania popierala

skutočnosti tvrdené ţalobcom a uvádzala, ţe ona je práve tou, ktorá poskytla ţalobcovi sumu

400 000 Sk za účelom zariadenia televízneho štúdia vo februári 2003. Výpoveď ţalovanej

potvrdili aj svedkyne L. K. a A. K., ktoré boli osobne prítomné

pri ústnej dohode o zakúpení štúdia ţalovanou a aj o splácaní súm. Preto vyplatenie súm

vo výške 10 000 Sk a 90 000 Sk ţalobcom ţalovanej povaţoval za splátku na úhradu

nákladov súvisiacich s príkaznou zmluvou. Z trestného spisu Okresného súdu v Prešove

sp.zn. zistil, ţe ţalobca bol uznaný vinným z trestného činu znásilnenia, pričom

mu v trestnom konaní bolo uloţené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Zo SMS správ, ktoré ţalobca doloţil ako dôkazný materiál, nevyvodil ţalobcom tvrdené

skutočnosti o pôţičke finančných prostriedkov ţalovanej. Mal za to, ţe v konaní nebolo

preukázané, ţe ţalobca ako veriteľ uzavrel so ţalovanou zmluvu o pôţičke podľa § 657

na sumu 10 000 Sk a v máji 2006 kúpnu zmluvu podľa ustanovenia

a nasl. , a keďţe dôkaznú povinnosť mal ţalobca, ktorý

neuniesol dôkazné bremeno, ţalobu zamietol, lebo za dôvodnú a preukázanú povaţoval

obranu ţalovanej.

Okresný súd Košice II uznesením zo 7. júla 2011, č.k. -400 uloţil

ţalobcovi povinnosť nahradiť ţalovanej trovy konania vo výške 1 154,72 € s povinnosťou

zaplatiť ich právnemu zástupcovi ţalovanej do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia

a povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 166,04 € s povinnosťou zaplatiť ich na účet

Okresného súdu Košice II do 15 dní po právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil

s poukazom na ustanovenie a , vychádzajúc z toho, ţe

ţalovaná mala v konaní plný úspech. Ţalovanej priznal náhradu trov titulom právneho

zastúpenia, a to za deväť úkonov právnej sluţby spolu s reţijným paušálom. Ţalovanej

nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej sluţby, a to poradu alebo

rokovanie s klientom v šiestich prípadoch vzhľadom na skutočnosť, ţe právny zástupca

ţalovanej nepredloţil ţiaden listinný dôkaz o uskutočnení ani dĺţke trvania jednotlivých

porád. Rozhodnutie o trovách štátu odôvodnil tým, ţe v priebehu konania bolo svedkyniam

priznané svedočné v celkovej výške 166,04 € a keďţe ţalobca nebol oslobodený od súdnych

poplatkov, zaviazal ho k náhrade týchto trov, ktoré štát vyplatil zo svojich prostriedkov

3

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 7. februára 2013, sp.zn. potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa a uznesenie z čísla listu 400 vo výroku o trovách štátu. Zmenil

uznesenie z čísla listu 400 vo výroku o trovách konania medzi účastníkmi tak, ţe zaviazal

ţalobcu nahradiť ţalovanej trovy konania v sume 1 925,08 € do 15 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. V celom rozsahu sa

stotoţnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti doplnil,

ţe medzi účastníkmi nebola uzavretá zmluva o pôţičke, ako to tvrdil ţalobca a na tieto

skutočnosti nepredloţil dôkazy, ktoré by boli vierohodné, aj keď dôkazná povinnosť bola

na jeho strane, a nepreukázal, ţe ţalovaná má byť zaviazaná vrátiť mu sumu 100 000 Sk.

Konštatoval, ţe so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní sa súd prvého stupňa

vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia potom, čo na tieto skutočnosti vykonal náleţité

dokazovanie. Aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách štátu povaţoval za správne

zdôvodnené, pretoţe ţalobca nebol v konaní oslobodený od súdnych poplatkov a trovy štátu

preukázateľne vznikli náhradou svedočného. Preto rozsudok, aj uznesenie o trovách štátu

potvrdil podľa ako vecne správne. Odvolací súd sa nestotoţnil

s rozhodnutím o trovách medzi ţalobcom a ţalovanou. Tvrdenie ţalovanej v odvolaní, ţe

písomné záznamy z porád medzi ţalovanou a jej advokátom tvorili prílohu jeho podania

z 20. apríla 2011, bolo pravdivé a tieto záznamy sa nachádzajú na č.l. 346 aţ 351 spisu.

Za toho stavu nebolo moţné konštatovať, ţe by k týmto poradám medzi nimi nedošlo. O ich

trvaní a obsahu nemôţe súd pochybovať, preto odvolací súd podľa § 220 zmenil uznesenie

z čl.l. 400 vo výroku o povinnosti nahradiť trovy ţalovanej tak, ţe zaviazal ţalobcu nahradiť

ţalovanej trovy konania v sume 1 925,08 € tak, ako ich uplatnila v podaní z č.l. 345 spisu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na v spojení

s ustanovením

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnil s poukazom na ustanovenie V dovolaní namietal, ţe

na základe súdmi niţšieho stupňa vykonaného dokazovania výpoveďami svedkov a iných

listinných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, ţe medzi ţalobcom a ţalovanou došlo

k ústnej dohode o kúpe kamery v sume 100 000 Sk, ktorú kameru, ani sumu 100 000 Sk

ţalovaná ţalobcovi neodovzdala, ale naopak, podvodným spôsobom ju predala P. K. Navyše

ţalovaná v konaní nepreukázala, ţe medzi ňou a ţalobcom došlo k ústnej, ani ţiadnej inej

dohode ohľadne odovzdania 400 000 Sk alebo zakúpenia vecí, ktoré boli potrebné na

zariadenie štúdia. Z vykonaného dokazovania povaţoval za preukázané, ţe k fyzickému

odovzdaniu sumy 400 000 Sk nedošlo. Poukázal na jednotlivé svedecké výpovede a iné

listinné dôkazy, ktoré jednotlivo analyzoval, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, ţe kameru

bolo treba zakúpiť z dôvodu pouţívania v televízii Oáza, ktorá mala byť zriadená aj na iné

účely, ktoré uviedli svedkyne D. H. a E. Č., ako aj samotný ţalobca. Uviedol, ţe listinnými

dôkazmi a svedeckými výpoveďami preukázal, ţe bola uzatvorená ústna dohoda o zakúpení

kamery a ţe ţalovanej zaplatil kúpnu cenu za kameru, ktorú mu ţalovaná neodovzdala

a nevrátila. Namietal aj nepravdivosť právnych záverov odvolacieho súdu ohľadom spornosti

úhrady finančných čiastok a dôveryhodnosť svedkyne A. K.. Navrhol, aby dovolací súd

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a zmenil uznesenie o výroku o trovách konania a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol priznať trovy právneho zastúpenia v odvolacom

konaní.

Ţalovaná sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia pojednávania ( ), skúmal najskôr, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len

v prípadoch, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,

ktoré nevykazuje znaky ani jedného z rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované

v ustanovení , je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu z ustanovenia

nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku (§ 238

), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (t.j. či

v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka,

nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie

konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka

pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne

obsadeným).

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ

g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Vady konania v zmysle aţ f/ neboli v dovolaní namietané

a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania ţalobcu preto z týchto

ustanovení nemoţno vyvodiť.

Pokiaľ ide o námietku ţalobcu spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu veci

treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôţe byť

samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je

mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných ( a ) a hmotnoprávnych ( )

vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených

súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Z obsahu dovolania ţalobcu je zrejmá jeho námietka, ţe súdy nesprávne vyhodnotili

výsledky vykonaného dokazovania. Dovolací súd poukazuje na to, ţe nesprávne hodnotenie

vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi prípustnými dôvodmi dovolania, ktoré sú

vymedzené v ustanovení aţ c/ Pre tento záver svedčí i ustanovenie

243a ods. 2, veda druhá , ktoré upravuje, ţe dovolací súd nevykonáva dokazovanie.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky

potrebné na rozhodnutie vo veci. Z ustanovenia vyplýva, ţe dôkazy hodnotí súd

podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli

účastníci. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný

právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne

zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135

). Ťaţisko dokazovania je v konaní na súde prvého stupňa; skutkové závery tohto súdu

je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe

vykonávať dokazovanie ( aţ 5 ). Súd rozhodujúci o dovolaní nepreskúmava

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to uţ len z toho dôvodu, ţe v konaní o tomto

opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy; na rozdiel od súdu

prvého stupňa a odvolacieho súdu totiţ nemá moţnosť dôkazy sám vykonávať (§ 243a ods. 2

veta druhá ). Keď najvyšší súd nemôţe vykonávať dokazovanie, tak nemôţe iba

na základe súdnych spisov preskúmať správnosť hodnotenia dôkazov súdom, lebo si nemôţe

pre svoje rozhodnutie zabezpečiť rovnaké podklady a predpoklady doplnením alebo

zopakovaním dokazovania, aké mal súd, ktorý dôkazy hodnotil.

Z dovolania ţalobcu ďalej vyplýva, ţe namieta aj skutočnosť, ţe napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia ţalobcu boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval), ţalobcom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho

(ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné

(o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno vyvodiť zo ţiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

Rovnako v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením

dovolací súd odmietol aj dovolanie ţalobcu smerujúce voči

výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania, nakoľko touto časťou dovolania

napadnuté rozhodnutie má povahu uznesenia ( ), prípustnosť dovolania

proti nemu vylučuje ustanovenie a ani v tomto prípade dovolací súd

nezistil, ţe by došlo k vade konania v zmysle

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však ţiadne trovy dovolacieho

konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2014

JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová