Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ff0/394786.fcb7b0.pdf
PDF · 157.52 KB
No categories available
6Tdo/19/2014
N a j v y š š í s ú d 6 Tdo 19/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Daniela
Hudáka a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Štefana Michálika na neverejnom zasadnutí
konanom 26. júna 2014 v Bratislave v trestnej veci obvineného J. K. pre zločin
poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. c/, ods. 5 písm. a/ Tr. zák., o dovolaní
ministra spravodlivosti proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo 14. mája 2013, sp. zn.
8T 4/2010, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky
sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 11. februára 2010, sp. zn. 8T 4/2010, bola
podľa § 334 ods. 4 Tr. por. schválená dohoda o vine a treste medzi obvineným J. K.
a prokurátorom Okresnej prokuratúry Trenčín, podľa ktorej bol obvinený uznaný vinným
zo spáchania zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. c/, ods. 5 písm. a/
Tr. zák., na tom na skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti prvostupňového
rozsudku.
Za to bol obvinenému podľa § 239 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8
Tr. zák. a s prihliadnutím k § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody
vo výmere troch rokov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený podľa § 51 ods. 1
Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd ustanovil obvinenému skúšobnú dobu probačného
dohľadu v trvaní troch rokov.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zák. súd uložil
obvinenému povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe probačného dohľadu, alebo uchádzať
sa preukázateľne o zamestnanie, nakoľko podľa osobitného zákona nespĺňal podmienku
bezúhonnosti a nemohol podnikať.
Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. súd uložil obvinenému povinnosť spočívajúcu v príkaze,
aby v skúšobnej dobe probačného dohľadu vynaložil maximálne úsilie a vykonal všetky
dostupné kroky, opatrenia smerujúce k náhrade škody.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti S., a.s., so sídlom v T., Z. X., IČO: X. škodu vo výške 221 144 eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd odkázal poškodenú spoločnosť S., a.s. so zvyškom
uplatneného nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Citovaný rozsudok o schválení dohody o vine a treste nadobudol so zreteľom
na ust. § 334 ods. 5 Tr. por. právoplatnosť vyhlásením, t.j. 11. februára 2010.
Uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 8T 4/2010, zo dňa 14. mája 2013
podľa § 419 ods. 1 Tr. por. a s použitím § 50 ods. 4 Tr. zák. súd vyslovil, že sa odsúdený J. K.
osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého mu rozsudkom Okresného
súdu Trenčín zo dňa 11. februára 2010, sp. zn. 8T 4/2010 a že trest odňatia slobody v trvaní
3 rokov nevykoná. Prokurátor sa po vyhlásení rozhodnutia vzdal práva podať opravný
prostriedok, uznesenie preto neobsahuje písomné odôvodnenie. Citované rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 14. mája 2013. Proti uzneseniu prvostupňového súdu podal
13. novembra 2013 dovolanie minister spravodlivosti Slovenskej republiky.
Dňa 24. marca 2014 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložené
dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky podané na základe podnetu
poškodenej spoločnosti S., a.s. podľa § 369 ods. 1 Tr. por. z dôvodu podľa § 371
ods. 2 Tr. por. smerujúce proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 8T 4/2010,
zo 14. mája 2013, ktorým bolo vyslovené, že odsúdený J. K. sa osvedčil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín
z 11. februára 2010 a že trest odňatia slobody v trvaní troch rokov nevykoná.
Dovolanie bolo podané z dôvodu, že napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon
v ustanoveniach § 52 ods. 1 Tr. zák. a § 418 Tr. por. v neprospech odsúdeného J. K..
Dovolateľ v dovolaní namieta, že neexistovali dôvody na osvedčenie sa odsúdeného
po skúšobnej dobe, súd zle vyhodnotil správanie odsúdeného počas skúšobnej doby,
pretože obvinený si nesplnil svoju povinnosť vyvinúť maximálne úsilie a všetky dostupné
kroky a opatrenia k náhrade škody, keďže odsúdený uhradil z celej škody vo výške
221 144 eur ku dňu skončenia skúšobnej doby sumu 11 500 eur.
Minister spravodlivosti ďalej argumentoval tým, že počas trvania skúšobnej doby
je zjavné pokračovanie konania obvineného, ktoré je vedené tým istým úmyslom ako jeho
trestná činnosť a jednoznačne vykazuje znaky zatajovania príjmov a predstierania, že žiadne
príjmy nemá, alebo že nemá príjmy v dostatočnom objeme na náhradu škody. Dovolateľ
najmä namietal, že J. K. vystupoval ako riaditeľ v spoločnosti H. ku dňu 12. mája 2009,
26. júla 2010, 06. augusta 2011 a sám rozhodoval o výške svojho príjmu. Stanovenie jeho
príjmu na hodnoty, ktoré deklaroval pri probačnom dohľade bolo tak jeho vlastným
rozhodnutím a to tak, aby tieto príjmy boli limitované na účely výplaty náhrady škody.
Dovolateľ poukazoval na skutočnosť, že súd sa nezaoberal tým, že suma 185 eur mesačne
nemohla pokrývať životné náklady odsúdeného a jeho rodiny a nezaoberal sa skutočnosťou,
že odsúdený J. K. zatajil pozíciu v tejto spoločnosti ako aj príjem z tejto spoločnosti. Ďalej
namietal, že súd sa nezaoberal tým, akým spôsobom, kedy a v akej výške získal odsúdený
J. K. sumy, ktoré použil na úhradu škody poškodenému. Ďalej zo spisového materiálu
sú zrejmé nezrovnalosti týkajúce sa zrušenia a výmazu spoločnosti S., a.s. a obnova S., a.s.
z obchodného registra, tiež nedoloženie vierohodného dokladu o predaji akcií spoločnosti
S., a.s.
Minister spravodlivosti Slovenskej republiky preto navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky
1/ podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, ze uznesením Okresného sudu Trenčín zo dňa
14. mája 2013, sp. zn. 8T 4/2010, bol porušený zákon v ustanoveniach § 418 Tr. por. a § 52
ods. 1 Tr. zák. v prospech odsúdeného J. K.;
2/ podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Trenčín
zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. 8T 4/2010, a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad;
3/ podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Trenčín, aby vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Odsúdený J. K. sa vyjadril k podanému dovolaniu prostredníctvom svojho obhajcu
tak, že vyvíjal maximálne úsilie o náhradu škody s prihliadnutím na skutočnosť,
že nemohol v čase plynutia skúšobnej doby podnikať, ani byť štatutárnym orgánom
obchodných spoločností v SR a tým bola značne obmedzená a znevýhodnená jeho možnosť
uplatniť sa na trhu práce. Odsúdený J. K. zdôraznil, že viedol riadny život, snažil
sa nahradiť škodu, nájsť si zamestnanie. Uhradil časť škody vo výške 11 500 eur. Odsúdený
J. K. uviedol, že dovolanie nie je opodstatnené a svojím obsahom nenapĺňa dovolací dôvod
podľa § 371 ods. 2 Tr. por. Poukázal na to, že za účelom vymoženia pohľadávky voči osobe
odsúdeného je vedené exekučné konanie.
K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín, ktorý uviedol,
že intervenujúci prokurátor sa po vyhlásení uznesenia vzdal práva podať opravný prostriedok,
pretože uznesenie súdu považoval za zákonné a dôvodné a to najmä s poukazom
na vyjadrenie samotného odsúdeného ohľadom svojho osobného stavu, vyživovacej
povinnosti k trom maloletým deťom, aktuálneho príjmu ako aj s prihliadnutím
na tú skutočnosť, že odsúdený v rámci plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
nahradil poškodenému časť spôsobenej škody. Zastáva názor, že odsúdený splnil povinnosť
uloženú mu právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín a preto boli splnené
podmienky na jeho osvedčenie v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Uviedol,
že ak má poškodený resp. jeho právny zástupca vedomosť o tom, že by sa odsúdený vyhýbal
svojej povinnosti vynaložiť maximálne úsilie a vykonať všetky dostupné kroky a opatrenia
smerujúce k náhrade škody, môže v tejto veci využiť primárne inštitúty civilného práva.
Poškodená strana vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie je dôvodné,
stotožňuje sa s názorom ministra spravodlivosti. Súd mal rozhodnúť, že J. K. sa v skúšobnej
dobe neosvedčil a podmienečne odložený trest odňatia slobody sa vykoná.
K dovolaniu sa taktiež vyjadrila prokurátorka Generálnej prokuratúry, ktorá
sa s podaným dovolaním a jeho dôvodmi v celom rozsahu stotožnila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal
dovolanie ministra spravodlivosti a zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote
v zmysle § 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por. a v uvedenej lehote bolo podané na mieste, kde bolo
možné tento mimoriadny opravný prostriedok podať, teda na Okresnom súde Trenčín,
pri dodržaní ustanovenia § 370 ods. 3 Tr. por., avšak súčasne zistil aj to, že dovolanie
je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody
dovolania podľa § 371 ods. 2 Tr. por.
Dovolacie námietky ministra spravodlivosti smerujú na hodnotenie dôkazov
konajúceho súdu.
V predmetnom prípade Okresný súd Trenčín vyslovil, že sa odsúdený J. K. osvedčil
v skúšobnej lehote podmienečného odsúdenia a že trest odňatia slobody v trvaní troch rokov
nevykoná. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa odsúdený a prokurátor vzdali
práva na podanie sťažnosti, preto uznesenie podľa § 176 ods. 3 Tr. por. neobsahuje písomné
odôvodnenie.
Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne
vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví,
že sa odsúdený osvedčil.
Pokiaľ ide o plnenie povinnosti, ktorá je uložená súdom a ktorú má odsúdený
plniť počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, najvyšší súd vychádzal z toho,
že ustanovenie § 50 ods. 4 Tr. por. stanovuje, že na osvedčenie sa v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia je potrebné, aby odsúdený plnil (teda nie splnil)
povinnosti uložené odsúdenému v skúšobnej dobe súdom, t. j. na vyslovenie osvedčenia
nie je nevyhnutné nutné, aby pri každom type uloženej povinnosti musel odsúdený každú
povinnosť aj úplne splniť už v skúšobnej dobe. Záleží na tom, aká povinnosť je odsúdenému
uložená a čo je jej účelom (cieľom). Súd počas skúšobnej doby sleduje celkové správanie
počas skúšobnej doby a nielen jeho správanie (postoj) k plneniu uložených povinností počas
výkonu probačného dohľadu.
Z uvedeného možno vyvodiť, že ak odsúdený, ktorému bola uložená povinnosť
uhradiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia škodu poškodenej spoločnosti vo výške
221 144 eur, neuhradí úplne a celkom a to do uplynutia skúšobnej doby, neznamená
to a priori a automaticky, že súd musí rozhodnúť o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia. Takýto formálny postup súdu by popieral účel
podmienečného trestu so stanovením povinnosti nahradiť škodu, nakoľko jeho podstatou
bolo a je vytvoriť podmienky smerujúce k náhrade škody. Uložením podmienečného trestu
odňatia slobody v kombinácii s uložením povinnosti spočívajúcu v príkaze zamestnať
sa v skúšobnej dobe probačného dohľadu, alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie,
ako aj v povinnosti spočívajúcu v príkaze vynaložiť maximálne úsilie a opatrenia smerujúcich
k náhrade škody a povinnosti nahradiť škodu poškodenej spoločnosti vo výške 221 144 eur,
dal štát odsúdenému, ale aj poškodenému, najavo, že nahradenie škody má prednosť
pred tým, aby bol odsúdený zbavený slobody, nakoľko je predpoklad, že takéto
„napomenutie“ zo strany štátu bude dostatočné a zabezpečí práve nahradenie škody. Pri tomto
type uloženej povinnosti preto postačí, ak odsúdený, podľa svojich možností a schopností,
plní povinnosť uloženú mu v skúšobnej dobe, teda ak vykoná všetky dostupné kroky
a opatrenia smerujúce k náhrade škody. V neposlednom rade je potrebné poukázať
na skutočnosť, že súd poškodenú spoločnosť S., a.s. so sídlom v T. odkázal so zvyškom
uplatneného nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Z uvedených právnych úvah vychádzal súd aj v posudzovanom prípade,
pričom z dokazovania vyplynulo, že odsúdený plnil povinnosť uloženú mu súdom
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Je teda predpoklad, že zvyšok uplatneného
nároku na náhradu škody bude postupne uhradený celý a to prostredníctvom exekučného
konania, ktoré sa v súčasnosti vedie voči osobe odsúdeného za účelom vymáhania
pohľadávky.
Najvyšší súd zdôrazňuje, že by bolo absolútne neadekvátnym zásahom zo strany štátu,
ak by súd v posudzovanom prípade nariadil výkon trestu, pretože odsúdený by tak stratil
prácu a tým aj pravidelne sa opakujúci príjem a možnosť hradiť zvyšok škody.
K dovolaniu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky je potrebné uviesť,
že dovolanie je písané v rovine rôznych úvah ohľadne správania sa odsúdeného počas
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Dovolateľ vytýka v dovolaní prvostupňovému
súdu, že v základnom konaní uložil obvinenému nedostatočný trest, že obvinený pokračoval
v skúšobnej dobe v páchaní trestného činu s tým istým úmyslom ako v konaní, za ktoré bol
odsúdený. Uvádza, že jeho konanie počas skúšobnej doby jednoznačne vykazuje znaky
zatajovania príjmov a predstierania, že žiadny príjem nemá. Vytýka súdu, že sa nezaoberal
tým, že sumu 185 eur, ktorú vykazoval ako príjem, nemohla pokrývať jeho životné náklady
ako aj celej rodiny, súd sa nezaoberal tým, že keď mal uvádzaný príjem vo výške 185 eur,
odkiaľ zobral finančné prostriedky na úhradu škody poškodenej strane. Je potrebné
si uvedomiť, že súdy rozhodujú na základe dôkazov, ktoré môžu predložiť aj strany konania.
Súdy nemôžu rozhodovať na základe rôznych úvah, ako je to uvedené v predmetnom
dovolaní alebo dôkazoch, ktoré nie sú jednoznačné a presvedčivé.
Je potrebné súhlasiť s dovolateľom v tom, že probačný dohľad bol vykonávaný
nedostatočne a vypracované správy boli povrchné. Tieto pochybenia ale nemôžu zakladať
dovolací dôvod.
Vzhľadom k uvedenému, najvyšší súd sa stotožňuje so závermi Okresného súdu
Trenčín, ktorý dospel k záveru, že je možné rozhodnúť o osvedčení sa odsúdeného
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, nakoľko odsúdený viedol riadny život a v rámci
svojich možností a schopností aj plnil povinnosti uložené mu prvostupňovým
rozsudkom.
Pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadne pochybenie Okresného súdu
v Trenčíne ohľadne zisteného skutkového stavu veci a hodnotenia vykonaných dôkazov,
nemohol byť naplnený ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 2 Tr. por., ktorý uplatnil minister
spravodlivosti Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací preto pre evidentné nesplnenie
podmienok dovolania dovolanie ministra spravodlivosti podané v neprospech J. K.
ako nedôvodné odmietol na neverejnom zasadnutí.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. júna 2014
JUDr. Daniel H u d á k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová