Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/19/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Daniela

Hudáka a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Štefana Michálika na neverejnom zasadnutí

konanom 26. júna 2014 v Bratislave v trestnej veci obvineného J. K. pre zločin

poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. c/, ods. 5 písm. a/ Tr. zák., o dovolaní

ministra spravodlivosti proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo 14. mája 2013, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky

sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 11. februára 2010, sp. zn. , bola

podľa schválená dohoda o vine a treste medzi obvineným J. K.

a prokurátorom Okresnej prokuratúry Trenčín, podľa ktorej bol obvinený uznaný vinným

zo spáchania zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. c/, ods. 5 písm. a/

Tr. zák., na tom na skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti prvostupňového

rozsudku.

Za to bol obvinenému podľa § 239 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8

Tr. zák. a s prihliadnutím k § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody

vo výmere troch rokov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený podľa § 51 ods. 1

Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd ustanovil obvinenému skúšobnú dobu probačného

dohľadu v trvaní troch rokov.

2

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zák. súd uložil

obvinenému povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe probačného dohľadu, alebo uchádzať

sa preukázateľne o zamestnanie, nakoľko podľa osobitného zákona nespĺňal podmienku

bezúhonnosti a nemohol podnikať.

Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. súd uložil obvinenému povinnosť spočívajúcu v príkaze,

aby v skúšobnej dobe probačného dohľadu vynaložil maximálne úsilie a vykonal všetky

dostupné kroky, opatrenia smerujúce k náhrade škody.

Podľa súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej

spoločnosti S., a.s., so sídlom v T., Z. X., IČO: X. škodu vo výške 221 144 eur.

Podľa súd odkázal poškodenú spoločnosť S., a.s. so zvyškom

uplatneného nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok o schválení dohody o vine a treste nadobudol so zreteľom

na ust. právoplatnosť vyhlásením, t.j. 11. februára 2010.

Uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. , zo dňa 14. mája 2013

podľa a s použitím Tr. zák. súd vyslovil, že sa odsúdený J. K.

osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého mu rozsudkom Okresného

súdu Trenčín zo dňa 11. februára 2010, sp. zn. a že trest odňatia slobody v trvaní

3 rokov nevykoná. Prokurátor sa po vyhlásení rozhodnutia vzdal práva podať opravný

prostriedok, uznesenie preto neobsahuje písomné odôvodnenie. Citované rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 14. mája 2013. Proti uzneseniu prvostupňového súdu podal

13. novembra 2013 dovolanie minister spravodlivosti Slovenskej republiky.

Dňa 24. marca 2014 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložené

dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky podané na základe podnetu

poškodenej spoločnosti S., a.s. podľa z dôvodu podľa

ods. 2 smerujúce proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. ,

zo 14. mája 2013, ktorým bolo vyslovené, že odsúdený J. K. sa osvedčil v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín

z 11. februára 2010 a že trest odňatia slobody v trvaní troch rokov nevykoná.

3

Dovolanie bolo podané z dôvodu, že napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon

v ustanoveniach Tr. zák. a v neprospech odsúdeného J. K..

Dovolateľ v dovolaní namieta, že neexistovali dôvody na osvedčenie sa odsúdeného

po skúšobnej dobe, súd zle vyhodnotil správanie odsúdeného počas skúšobnej doby,

pretože obvinený si nesplnil svoju povinnosť vyvinúť maximálne úsilie a všetky dostupné

kroky a opatrenia k náhrade škody, keďže odsúdený uhradil z celej škody vo výške

221 144 eur ku dňu skončenia skúšobnej doby sumu 11 500 eur.

Minister spravodlivosti ďalej argumentoval tým, že počas trvania skúšobnej doby

je zjavné pokračovanie konania obvineného, ktoré je vedené tým istým úmyslom ako jeho

trestná činnosť a jednoznačne vykazuje znaky zatajovania príjmov a predstierania, že žiadne

príjmy nemá, alebo že nemá príjmy v dostatočnom objeme na náhradu škody. Dovolateľ

najmä namietal, že J. K. vystupoval ako riaditeľ v spoločnosti H. ku dňu 12. mája 2009,

26. júla 2010, 06. augusta 2011 a sám rozhodoval o výške svojho príjmu. Stanovenie jeho

príjmu na hodnoty, ktoré deklaroval pri probačnom dohľade bolo tak jeho vlastným

rozhodnutím a to tak, aby tieto príjmy boli limitované na účely výplaty náhrady škody.

Dovolateľ poukazoval na skutočnosť, že súd sa nezaoberal tým, že suma 185 eur mesačne

nemohla pokrývať životné náklady odsúdeného a jeho rodiny a nezaoberal sa skutočnosťou,

že odsúdený J. K. zatajil pozíciu v tejto spoločnosti ako aj príjem z tejto spoločnosti. Ďalej

namietal, že súd sa nezaoberal tým, akým spôsobom, kedy a v akej výške získal odsúdený

J. K. sumy, ktoré použil na úhradu škody poškodenému. Ďalej zo spisového materiálu

sú zrejmé nezrovnalosti týkajúce sa zrušenia a výmazu spoločnosti S., a.s. a obnova S., a.s.

z obchodného registra, tiež nedoloženie vierohodného dokladu o predaji akcií spoločnosti

S., a.s.

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky preto navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky

1/ podľa vyslovil, ze uznesením Okresného sudu Trenčín zo dňa

14. mája 2013, sp. zn. , bol porušený zákon v ustanoveniach a

ods. 1 Tr. zák. v prospech odsúdeného J. K.;

4

2/ podľa zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Trenčín

zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. , a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad;

3/ podľa prikázal Okresnému súdu Trenčín, aby vec v potrebnom

rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Odsúdený J. K. sa vyjadril k podanému dovolaniu prostredníctvom svojho obhajcu

tak, že vyvíjal maximálne úsilie o náhradu škody s prihliadnutím na skutočnosť,

že nemohol v čase plynutia skúšobnej doby podnikať, ani byť štatutárnym orgánom

obchodných spoločností v SR a tým bola značne obmedzená a znevýhodnená jeho možnosť

uplatniť sa na trhu práce. Odsúdený J. K. zdôraznil, že viedol riadny život, snažil

sa nahradiť škodu, nájsť si zamestnanie. Uhradil časť škody vo výške 11 500 eur. Odsúdený

J. K. uviedol, že dovolanie nie je opodstatnené a svojím obsahom nenapĺňa dovolací dôvod

podľa Poukázal na to, že za účelom vymoženia pohľadávky voči osobe

odsúdeného je vedené exekučné konanie.

K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín, ktorý uviedol,

že intervenujúci prokurátor sa po vyhlásení uznesenia vzdal práva podať opravný prostriedok,

pretože uznesenie súdu považoval za zákonné a dôvodné a to najmä s poukazom

na vyjadrenie samotného odsúdeného ohľadom svojho osobného stavu, vyživovacej

povinnosti k trom maloletým deťom, aktuálneho príjmu ako aj s prihliadnutím

na tú skutočnosť, že odsúdený v rámci plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia

nahradil poškodenému časť spôsobenej škody. Zastáva názor, že odsúdený splnil povinnosť

uloženú mu právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín a preto boli splnené

podmienky na jeho osvedčenie v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Uviedol,

že ak má poškodený resp. jeho právny zástupca vedomosť o tom, že by sa odsúdený vyhýbal

svojej povinnosti vynaložiť maximálne úsilie a vykonať všetky dostupné kroky a opatrenia

smerujúce k náhrade škody, môže v tejto veci využiť primárne inštitúty civilného práva.

Poškodená strana vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie je dôvodné,

stotožňuje sa s názorom ministra spravodlivosti. Súd mal rozhodnúť, že J. K. sa v skúšobnej

dobe neosvedčil a podmienečne odložený trest odňatia slobody sa vykoná.

5

K dovolaniu sa taktiež vyjadrila prokurátorka Generálnej prokuratúry, ktorá

sa s podaným dovolaním a jeho dôvodmi v celom rozsahu stotožnila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal

dovolanie ministra spravodlivosti a zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote

v zmysle a a v uvedenej lehote bolo podané na mieste, kde bolo

možné tento mimoriadny opravný prostriedok podať, teda na Okresnom súde Trenčín,

pri dodržaní ustanovenia , avšak súčasne zistil aj to, že dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa

Dovolacie námietky ministra spravodlivosti smerujú na hodnotenie dôkazov

konajúceho súdu.

V predmetnom prípade Okresný súd Trenčín vyslovil, že sa odsúdený J. K. osvedčil

v skúšobnej lehote podmienečného odsúdenia a že trest odňatia slobody v trvaní troch rokov

nevykoná. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa odsúdený a prokurátor vzdali

práva na podanie sťažnosti, preto uznesenie podľa neobsahuje písomné

odôvodnenie.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne

vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví,

že sa odsúdený osvedčil.

Pokiaľ ide o plnenie povinnosti, ktorá je uložená súdom a ktorú má odsúdený

plniť počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, najvyšší súd vychádzal z toho,

že ustanovenie stanovuje, že na osvedčenie sa v skúšobnej

dobe podmienečného odsúdenia je potrebné, aby odsúdený plnil (teda nie splnil)

povinnosti uložené odsúdenému v skúšobnej dobe súdom, t. j. na vyslovenie osvedčenia

nie je nevyhnutné nutné, aby pri každom type uloženej povinnosti musel odsúdený každú

povinnosť aj úplne splniť už v skúšobnej dobe. Záleží na tom, aká povinnosť je odsúdenému

uložená a čo je jej účelom (cieľom). Súd počas skúšobnej doby sleduje celkové správanie

počas skúšobnej doby a nielen jeho správanie (postoj) k plneniu uložených povinností počas

výkonu probačného dohľadu.

6

Z uvedeného možno vyvodiť, že ak odsúdený, ktorému bola uložená povinnosť

uhradiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia škodu poškodenej spoločnosti vo výške

221 144 eur, neuhradí úplne a celkom a to do uplynutia skúšobnej doby, neznamená

to a priori a automaticky, že súd musí rozhodnúť o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej

dobe podmienečného odsúdenia. Takýto formálny postup súdu by popieral účel

podmienečného trestu so stanovením povinnosti nahradiť škodu, nakoľko jeho podstatou

bolo a je vytvoriť podmienky smerujúce k náhrade škody. Uložením podmienečného trestu

odňatia slobody v kombinácii s uložením povinnosti spočívajúcu v príkaze zamestnať

sa v skúšobnej dobe probačného dohľadu, alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie,

ako aj v povinnosti spočívajúcu v príkaze vynaložiť maximálne úsilie a opatrenia smerujúcich

k náhrade škody a povinnosti nahradiť škodu poškodenej spoločnosti vo výške 221 144 eur,

dal štát odsúdenému, ale aj poškodenému, najavo, že nahradenie škody má prednosť

pred tým, aby bol odsúdený zbavený slobody, nakoľko je predpoklad, že takéto

„napomenutie“ zo strany štátu bude dostatočné a zabezpečí práve nahradenie škody. Pri tomto

type uloženej povinnosti preto postačí, ak odsúdený, podľa svojich možností a schopností,

plní povinnosť uloženú mu v skúšobnej dobe, teda ak vykoná všetky dostupné kroky

a opatrenia smerujúce k náhrade škody. V neposlednom rade je potrebné poukázať

na skutočnosť, že súd poškodenú spoločnosť S., a.s. so sídlom v T. odkázal so zvyškom

uplatneného nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Z uvedených právnych úvah vychádzal súd aj v posudzovanom prípade,

pričom z dokazovania vyplynulo, že odsúdený plnil povinnosť uloženú mu súdom

v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Je teda predpoklad, že zvyšok uplatneného

nároku na náhradu škody bude postupne uhradený celý a to prostredníctvom exekučného

konania, ktoré sa v súčasnosti vedie voči osobe odsúdeného za účelom vymáhania

pohľadávky.

Najvyšší súd zdôrazňuje, že by bolo absolútne neadekvátnym zásahom zo strany štátu,

ak by súd v posudzovanom prípade nariadil výkon trestu, pretože odsúdený by tak stratil

prácu a tým aj pravidelne sa opakujúci príjem a možnosť hradiť zvyšok škody.

K dovolaniu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky je potrebné uviesť,

že dovolanie je písané v rovine rôznych úvah ohľadne správania sa odsúdeného počas

skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Dovolateľ vytýka v dovolaní prvostupňovému

7

súdu, že v základnom konaní uložil obvinenému nedostatočný trest, že obvinený pokračoval

v skúšobnej dobe v páchaní trestného činu s tým istým úmyslom ako v konaní, za ktoré bol

odsúdený. Uvádza, že jeho konanie počas skúšobnej doby jednoznačne vykazuje znaky

zatajovania príjmov a predstierania, že žiadny príjem nemá. Vytýka súdu, že sa nezaoberal

tým, že sumu 185 eur, ktorú vykazoval ako príjem, nemohla pokrývať jeho životné náklady

ako aj celej rodiny, súd sa nezaoberal tým, že keď mal uvádzaný príjem vo výške 185 eur,

odkiaľ zobral finančné prostriedky na úhradu škody poškodenej strane. Je potrebné

si uvedomiť, že súdy rozhodujú na základe dôkazov, ktoré môžu predložiť aj strany konania.

Súdy nemôžu rozhodovať na základe rôznych úvah, ako je to uvedené v predmetnom

dovolaní alebo dôkazoch, ktoré nie sú jednoznačné a presvedčivé.

Je potrebné súhlasiť s dovolateľom v tom, že probačný dohľad bol vykonávaný

nedostatočne a vypracované správy boli povrchné. Tieto pochybenia ale nemôžu zakladať

dovolací dôvod.

Vzhľadom k uvedenému, najvyšší súd sa stotožňuje so závermi Okresného súdu

Trenčín, ktorý dospel k záveru, že je možné rozhodnúť o osvedčení sa odsúdeného

v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, nakoľko odsúdený viedol riadny život a v rámci

svojich možností a schopností aj plnil povinnosti uložené mu prvostupňovým

rozsudkom.

Pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadne pochybenie Okresného súdu

v Trenčíne ohľadne zisteného skutkového stavu veci a hodnotenia vykonaných dôkazov,

nemohol byť naplnený ani dovolací dôvod podľa , ktorý uplatnil minister

spravodlivosti Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací preto pre evidentné nesplnenie

podmienok dovolania dovolanie ministra spravodlivosti podané v neprospech J. K.

ako nedôvodné odmietol na neverejnom zasadnutí.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júna 2014

8

JUDr. Daniel H u d á k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová