Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/15/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu,

v právnej veci navrhovateľky A. B., bytom v B., proti odporcovi Centru právnej pomoci,

Kancelária Bratislava, so sídlom v Bratislave, Nám. slobody 12, o preskúmanie rozhodnutia

odporcu z 23. apríla 2013, sp. zn. 56/2013, o odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 27. septembra 2013, č. k. -25, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -25 z 27. septembra 2013 p o t v r d z u j e .

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom z 27. septembra 2013, č. k. -25, Krajský súd v Bratislave

(ďalej aj „krajský súd“) zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Krajský súd sa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia odporcu postupom podľa

tretej hlavy piatej časti (ďalej len „OSP“) zameral

2

na námietku navrhovateľky o nesprávnosti posúdenia jej majetkových pomerov, konkrétne

záveru odporcu o tom, že nesplnila podmienku stavu materiálnej núdze podľa § 6 ods. 1

písm. a/, , o poskytovaní právnej pomoci

osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bezplatnej

právnej pomoci“ alebo „ZBPP“).

Krajský súd dospel k záveru, že odporca nesprávne pri posudzovaní stavu materiálnej

núdze navrhovateľky zahrnul medzi započítateľné príjmy v mesiacoch október, november

a december 2012 finančnú pomoc, ktorú jej poskytli jej známi. Tento „príjem“ však podľa

názoru krajského súdu nie je príjmom v zmysle § 4 ods. 1 písm. a/ ZBPP v spojení s § 3

ods. 2 písm. a/, b/ o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani

z príjmov“). Odporca preto podľa krajského súdu vychádzal z nesprávneho právneho

posúdenia finančnej výpomoci, v dôsledku čoho nesprávne ustálil výšku príjmu

navrhovateľky v mesiacoch september až december 2012 a následne rozhodol o žiadosti

navrhovateľky v rozpore s § 7 ZBPP.

O trovách konania rozhodol krajský súd v zmysle a tak,

že úspešnej navrhovateľke ich náhradu nepriznal, pretože si ju neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podal v lehote ustanovenej zákonom ( )

odporca. Žiadal rozsudok krajského súdu zmeniť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť, alebo

rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Nestotožnil sa so závermi krajského súdu, majúc jeho právny záver za vychádzajúci

z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), keď síce na vec

aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, pričom nepoužil

teleologický výklad. Preto má odporca rozsudok krajského súdu za rozporné s § 1, § 6 ods. 1

a § 7 ZBPP, jeho účelom, ako aj so zásadou hospodárnosti a účelnosti vynakladania verejných

prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

Výklad pojmu „príjem“ v zmysle zákona o bezplatnej právnej pomoci tak, ako

ho vykonal krajský súd, označil odporca za odporujúci zmyslu a účelu tohto zákona. V tomto

smere poukázal jednaj na dôvodovú správu k zákonu o bezplatnej právnej pomoci,

ako aj na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný

súd“), ako aj na , ZBPP a zákona o dani z príjmov [

Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“)].

Namietal ďalej správnosť citácií zákonných ustanovení a ich výkladu krajským

súdom, osobitne ZBPP, , a , Z.

3

z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o životnom minime“).

Zdôraznil, že jeho úlohou pri posudzovaní stavu materiálnej núdze, ako aj právnej

stránky veci, je spoľahlivo zistiť skutkový stav veci v súlade s

Z. z. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).

Odporca má za to, že pokiaľ by sa pripustil výklad krajského súdu, otvoril by sa priestor

pre obchádzanie zákona o bezplatnej právnej pomoci, pretože žiadatelia by svoje príjmy

účelovo vydávali za dary, resp. pôžičky, alebo iné príjmy, ktoré nie sú predmetom dane

z príjmu (tiež podiel na zisku obchodnej spoločnosti) a odporca by bol nútený poskytovať

právnu pomoc aj majetným osobám.

Vo svojom písomnom vyjadrení navrhovateľka označila odvolanie odporcu

ako nedôvodné, jeho rozhodnutie za nesprávne, a žiadala rozsudok krajského súdu potvrdiť.

Poukázala na skutočnosť, že je nezamestnaná, z evidencie uchádzačov o zamestnanie

bola vyradená, a rozhodnutie Sociálnej poisťovne vo veci posúdenia jej invalidity

je v súčasnosti predmetom preskúmavania na krajskom súde. Má za to, že spĺňa zákonné

predpoklady pre poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, pričom peňažné prostriedky, ktoré

uviedla vo svojom čestnom vyhlásení z 11. apríla 2013 jej skutočne poskytli známi,

aby si mohla pokryť základné výdavky na život.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania ( v spojení s

ods. 1 veta prvá ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (

ods. 2 veta prvá ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní

vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a

) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb ( ).

4

Podľa ustanovení tretej hlavy druhej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých

zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným

rozhodnutiam správnych orgánov ( ).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba,

ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,

ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať

autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho

práva v konaní ide.

Po oboznámení sa s obsahom predložených spisov a argumentov účastníkov dospel

najvyšší súd k rovnakým záverom, k akým dospel už krajský súd, pričom sa stotožnil aj s jeho

právnou úvahou vedúcou k rozhodnutiu napadnuté rozhodnutie zrušiť (, ,

veta prvá, ).

Niet pochýb o tom, že úlohou odporcu pri posudzovaní stavu materiálnej núdze, ako

aj právnej stránky veci, je spoľahlivo zistiť skutkový stav veci v súlade s § 3 ods. 4 správneho

poriadku. Nič mu preto nebráni preskúmať povahu príjmov a finančných zdrojov žiadateľov

tak, aby jasne odlíšil pravidelné príjmy, resp. príjmy spôsobilé poskytnúť viac než uspokojivé

materiálne zabezpečenie na dlhšie obdobie (pol roka, rok a pod.), hoci sú vyplácané nárazovo,

od nahodilej finančnej pomoci medzi rodinou, alebo inou sociálnou jednotkou.

Skutočnosť, že faktická realizácia práva a povinnosti spoľahlivo zistiť skutkový stav

veci je limitovaná (príjem mohol byť vyplatený za hranicou sledovaného obdobia a hoci

žiadateľ prostriedkami disponuje, nefigurujú medzi jeho relevantnými príjmami), či riziko

poskytnutia pomoci osobe, ktorá na ňu nemá zo zákona nárok, nesmie ísť na úkor

oprávneného žiadateľa. Odporca je povinný každý prípad posudzovať individuálne,

pri zachovaní objektívnych požiadaviek formulovaných v zákone.

Nemožno preto prijať názor odporcu, že pokiaľ by sa pripustil výklad krajského súdu,

otvoril by sa priestor pre obchádzanie zákona o bezplatnej právnej pomoci, pretože

žiadatelia by svoje príjmy účelovo vydávali za dary, resp. pôžičky, alebo iné príjmy, ktoré

nie sú predmetom dane z príjmu (tiež podiel na zisku obchodnej spoločnosti) a odporca by bol

5

nútený poskytovať právnu pomoc aj majetným osobám. Je na ňom, aby v konaní postupoval

s dostatočnou opatrnosťou, prípadne priebežne skúmal majetkové pomery žiadateľa.

Odporca nesmie, ani pri existencii požiadavky zásady hospodárnosti a účelnosti

vynakladania verejných prostriedkov zo štátneho rozpočtu opomínať, že je jedným

zo subjektom, ktorého úlohou je pomáhať realizácii práva na súdnu a inú právnu ochranu

( a nasl. ), ktorá je jedným z pilierov právneho štátu.

Preto najvyšší súd, majúc za vecne a právne správny výrok odvolaním napadnutého

rozsudku krajského súdu a stotožniac sa s jeho odôvodnením, tento rozsudok potvrdil (§ 219

ods. 1, 2 , veta prvá, ).

O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa

v spojení s veta prvá, , . Keďže inak úspešnej

navrhovateľke trovy nevznikli, ich náhradu jej nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júna 2014

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Petra Bugárová