Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Oboer/150/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., zastúpeného

advokátskou kanceláriou F., proti povinnému: J., o vymoženie 392,35 eur s príslušenstvom,

vedenej súdnym exekútorom J. pod sp. zn. EX 5718/07, vedenej na Okresnom súde Nové

Mesto nad Váhom pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 20. februára 2013 č. k. -42, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne

z 20. februára 2013 č. k. -42 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu

v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe

rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu z 24. júla 2007 sp. zn. SR 4854/07

zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava,

2

IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd Nové Mesto nad Váhom

uvedenej žiadosti vyhovel a súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.

Okresný súd Nové mesto nad Váhom uznesením z 24. januára 2012 č. k.

-15 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci sa vymáha plnenie

zo Zmluvy o úvere č. 3750004 uzavretej 19. decembra 2006 medzi oprávneným a povinným

(ďalej len „zmluva o úvere“ alebo „zmluva“). Súd prvého stupňa túto zmluvu posúdil ako

zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských

úveroch, na ktorú sa vzťahuje aj všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv v zmysle

a nasl. . Uviedol, že ustanovenie

o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) umožňuje exekučnému súdu

skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Toto ustanovenie má vo vzťahu

k exekučnému poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému

rozsudku odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto

rozhodnutia. Súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 Zákona

č. je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Exekučný súd je tak

povinný v ktorejkoľvek fáze konania prihliadať na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie

na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v a prípade, že

ich zistí, zastaviť exekúciu. Exekučný súd zistil, že vo Všeobecných podmienkach

poskytnutia úveru, ktoré tvoria súčasť zmluvy o úvere je v článku 17 obsiahnutá neprijateľná

podmienka – rozhodcovská doložka. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie

prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali

takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe

rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Takto

formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle § 53

ods. 4 neplatná. Poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ

vo veciach C-14/83, C-240/98 – C-244/98. Uviedol, že v danej veci je rozhodcovská doložka

neprijateľná, pretože nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa podrobiť

sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým

mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek

3

plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými

mravmi je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a uznesenie súdu prvého

stupňa potvrdil.

Návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“) nepovažoval za dôvodný a zamietol ho. Uviedol, že

v zmysle § 36 ods. 5 Exekučného poriadku exekučné konanie v zásade nemožno prerušiť,

okrem prípadov, keď to ustanoví osobitný predpis (napr. § 14 ods. 5 písm. b/ Zákona

č. ). Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že prerušenie predmetnej exekúcie

nie je podľa zákona prípustné. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08.

Uviedol, že návrh oprávneného na položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ

nepovažoval za dôvodný. Je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či sa má zmluvná podmienka

v konkrétnej veci považovať za nekalú vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia

zmluvy. V prípade kladnej odpovede je potom úlohou vnútroštátneho súdu vyvodiť všetky

dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že

spotrebiteľ nie je touto zmluvnou podmienkou viazaný (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ

vo veci C-76/10 a C-237/02). Uviedol, že predbežné otázky, ktorých položenie navrhol

oprávnený sa týkajú posúdenia nekalosti konkrétnej zmluvnej podmienky – rozhodcovskej

doložky, ktorú oprávnený používa vo formulárových zmluvách a ktoré posúdenie spadá

výlučne do pôsobnosti vnútroštátnych súdov. Oprávnenému nič nebránilo uplatniť si svoje

zmluvné nároky v riadnom súdnom konaní, v ktorom by bola zabezpečená rovnosť

účastníkov i z pohľadu riadnej aplikácie spotrebiteľského práva.

Odvolací súd s poukazom na poukázal na odôvodnenie súdu

prvého stupňa, s ktorým sa stotožnil. Na zdôraznenie správnosti dodal, že udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie nie je také procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo

úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom. Takýto postup je

zákonný, výslovne upravený v a Keďže súd je

oprávnený v každom štádiu exekučného konania z úradnej povinnosti skúmať, či tu nie je

daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť, samotné udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie preto nie je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení exekúcie, keď sú

4

preto splnené podmienky. Súd prvého stupňa sa v danom prípade správne zaoberal

existenciou dôvodu pre postup podľa , t. j., či

rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Za správny

považoval odvolací súd aj záver súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere je

zmluvou spotrebiteľskou, teda, že medzi oprávneným a povinným bol na jej základe založený

spotrebiteľský vzťah. Uviedol, že súd prvého stupňa pri skúmaní, či zmluva neobsahuje

neprijateľnú podmienku dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter takejto

nekalej podmienky. Rozhodcovskú doložku v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia

úveru správne súd prvého stupňa považoval za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej

neplatnosti podľa . Táto rozhodcovská doložka nebola

individuálne dojednaná a jej obsah povinný nemohol ani ovplyvniť. V danom prípade veriteľ

mohol na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie

a rozhodnutie rozhodcovskému orgánu, ktorého si zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak

príslušný. Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne

sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej formulárovej zmluve

o úvere. Odvolací súd dospel k záveru, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy,

ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale

ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh veriteľa, spotrebiteľ by

bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ďalej uviedol, že rozhodcovský rozsudok

vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská

zmluva (doložka), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu odvíjajúca sa

od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok

materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Súd prvého stupňa

v danom prípade správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom,

ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej

doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/

Exekučného poriadku.

Proti potvrdzujúcemu výroku uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie.

Dovolanie odôvodnil ustanovením a , že súd

rozhodol nad rámec zverenej právomoci, pretože súdy oboch stupňov nesprávne interpretovali

Exekučného poriadku a a ; ustanovením

, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, pretože vykonateľnosť

5

rozhodcovského rozsudku už bola právoplatne posúdená tým, že exekučný súd poveril

súdneho exekútora vykonaním exekúcie, ustanovením , že sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ustanovením § 237 písm. f/

, že súd svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že súdy

s oprávneným nekomunikovali o jeho právnych a skutkových návrhoch, nevzali na zreteľ jeho

námietky proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania a dokazovania

a nerešpektovali jeho právo, aby jeho právna vec bola „vnútroštátnym súdom rozhodovaná

na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je po vstupe

Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ“, ustanovením ,

že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie,

ustanovením , že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súdy nesprávne aplikovali a interpretovali

ustanovenia Exekučného poriadku, a ,

ods. 4 a tiež Smernice Rady 93/13/EHS. Navrhol, aby dovolací súd

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania

a navrhol, aby dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

Taktiež navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa

a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

predložil prejudiciálne otázky:

1/ Má sa ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých

okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe

rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov v prípade, ak je rozhodcovská

doložka individuálne dojednaná?

2/ V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku je možné ustanovenie

písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej

doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o platnosť,

výklad alebo zrušenie) budú riešené a/ pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva

svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie

6

všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom

súde alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá

žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom

súde považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však

neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci,

v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu

založená právomoc rozhodcovského súdu?

3/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie

vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné aj hmotnoprávne ustanovenia

s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči

spotrebiteľovi?

Uvedený návrh na prerušenie dovolacieho konania dovolateľ odôvodnil tým, že

Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie, týkajúce sa

záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníci konania

boli zbavení právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej

aplikácie vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky.

Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania v zmysle skúmal najskôr, či je

dôvodný návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/

a dospel k záveru, že takýto návrh nie je dôvodný.

Oprávnený v podanom dovolaní navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa

v spojení s a požiadal Súdny dvor Európskej únie

na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o výklad písm. q/ ods. 1 prílohy

smernice Rady 93/13/EHS a čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ a predložil

prejudiciálne otázky, ktoré sú uvedené vyššie.

V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že konanie pred Súdnym dvorom EÚ

o predbežnej otázke má povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom

Súdny dvor EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Európskej

únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie,

výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady Európskeho spoločenstva. Toto konanie je

inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože

Súdny dvor EÚ v ňom vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu

a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu

vo veci samej.

Ustanovenie ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie len

vtedy, ak dospel k záveru (rozhodol), že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej

otázke, pretože je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci

pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu

účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie

rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci

aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah

právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný

výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu

relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny. Ak súd pri priebežnom

posudzovaní veci nedospeje k záveru o potrebe výkladu komunitárneho práva, prejednanie

a rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho súdu nezakladá v takom prípade ani procesné vady

konania v zmysle , resp. písm. g/

Vyriešenie právnych otázok nastolených dovolateľom v tomto konaní patrí

do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho rozhodnutia Súdneho

dvora EÚ. Nie sú interpretované právne normy komunitárneho práva, ktorých výkladu sa

dovolateľ domáhal. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je otázka výkladu komunitárneho

práva pre riešenie daného prípadu rozhodujúca, preto návrh na prerušenie konania zamietol.

V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

8

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa je dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/

) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania podľa

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.

V predmetnej veci odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nejde ani

o uznesenie uvedené v § 239 ods. 2 písm. b/ a c/. Rovnako na danú vec nemožno aplikovať

ani prípady upravené v Vzhľadom na uvedené, procesná prípustnosť

dovolania v zmysle a nie je proti napadnutému uzneseniu daná.

V zmysle /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vždy

na prípadnú procesnú vadu uvedenú v Iba v prípade, že by rozhodnutie

odvolacieho súdu alebo predchádzajúce konanie vykazovalo procesnú vadu uvedenú v ust.

by bolo dovolanie prípustné. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie

podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa až g/

9

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka

konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie

vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát).

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Procesná prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust.

, , , , ktorými odôvodňoval prípustnosť dovolania.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky najskôr

osobitne zameral či oprávnenému bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom

v zmysle dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia tak ako to tvrdí

vo svojom dovolaní.

Vadou konania, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa je

taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Ustanovenie odňatie možnosti konať

pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym

hodnotením zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo podať, predniesť

(doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa

k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje

návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O procesnú vadu v zmysle § 237

písm. f/ ide tak aj vtedy, ak súd nerozhodol o procesnom návrhu účastníka konania.

10

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že oprávnený vo svojom odvolaní (č. l. 19)

podanom proti uzneseniu súdu prvého stupňa navrhol, aby súd postupom podľa § 109 ods. 1

písm. b/ konanie prerušil a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh

na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 /prvá a druhá veta/ Exekučného poriadku s čl. 1

ods. 1 /prvá veta/ pre rozpor s princípom právnej istoty

a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. (č. l. 21) V tejto

súvislosti oprávnený uviedol, že pre exekučný súd by malo byť otázne aj to, či je v súlade

s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny

poriadok možné opakované uskutočnenie revízneho postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, a to bez akejkoľvek časovej limitácie.

Z obsahu spisu dovolací súd tiež zistil, že odvolací súd o tomto procesnom návrhu

oprávneného na prerušenie konania nerozhodol a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol

žiadne dôvody, pre ktoré sa s uvedeným návrhom na prerušenie konania nezaoberal.

Uvedeným postupom tak odvolací súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia

Zistená vada konania súčasne zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

Táto procesná vada je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté

rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie postihnuté takouto procesnou vadou nie je

možné považovať za správne.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho

súdu v jeho potvrdzujúcom výroku zrušil podľa a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní odvolací súd posúdi návrh oprávneného na prerušenie konania podľa

a rozhodne o ňom.

Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu

v napadnutej časti Najvyšší súd Slovenskej republiky sa ďalšími námietkami oprávneného

uvedenými v dovolaní nezaoberal.

11

V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania v zmysle

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 30. júna 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová