Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
966/396131.c693ed.pdf
PDF · 139.1 KB
No categories available
2OboE/8/2014
Najvyšší súd 2OboE/8/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., zastúpeného
advokátskou kanceláriou F., proti povinnému M., o vymoženie 622,72 eur s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 10Er/48/2004, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 11. apríla 2013 č. k. 3CoE/200/2012-54, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Dolný Kubín uznesením z 14. novembra 2011 č. k. 10Er/48/2004-18
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 58, § 57 ods. 1 písm. g/, § 57 ods. 5
Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Konštatoval, že
zápisnica ako exekučný titul v danej veci je materiálne nevykonateľná, pretože bola spísaná
na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci.
Oprávnený v doplnení k svojmu odvolaniu z 3. septembra 2012, ktoré podal proti
uzneseniu súdu prvého stupňa navrhol konanie prerušiť postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a Súdnemu dvoru EÚ podľa čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré formuloval
do dvoch bodov (č. l. 48 spisu).
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením z 11. apríla 2013 č. k.
3CoE/200/2012-54 na odvolanie oprávneného uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, návrh
oprávneného na prerušenie konania zamietol a povinnému náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
uviedol, že v danom prípade bol aplikovaný vnútroštátny právny predpis – Občiansky
zákonník, podľa ktorého bola hodnotená neplatnosť jednostranného právneho úkonu –
plnomocenstva obsiahnutého v zmluve o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným.
Odvolací súd teda nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba
obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ.
Proti výroku napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh
na prerušenie konania podal oprávnený odvolanie. Svoje odvolanie odôvodnil predovšetkým
tým, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2
písm. a/ a § 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p., že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., keď súd nesprávne interpretoval a aplikoval
ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a článok 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v spojení
s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Zdôraznil tiež, že napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia a že v ňom bol nesprávne poučený
o nemožnosti napadnúť odvolaním výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu
na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal oprávnený skúmal,
či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.
Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia
byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý
nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky
nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci vyplývajúca zo zákona.
Z podania oprávneného, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného
prostriedku) ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení ako
aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno bez pochybností
vyvodiť, že tento procesný úkon oprávneného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie
odvolacieho súdu je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O. s. p.
Podľa § 201 O. s. p. /veta prvá/ účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1, 2 O. s. p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné
súdy. Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a) v sporoch o vzájomné vyporiadanie
dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere než patrila medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b) v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c) v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky.
Podľa § 10 ods. 1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2
O. s. p.).
V predmetnej veci rozhodnutie Krajského súdu v Žiline o zamietnutí návrhu
oprávneného na prerušenie konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého
stupňa, ale je rozhodnutím súdu odvolacieho vydaného v rámci odvolacieho konania, počas
ktorého odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania
v takom prípade vždy koná ako súd odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného preto nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. zastavil
bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo povinnému v zmysle § 224 ods. 1,
§ 146 ods. 2 O. s. p., t. j., nakoľko oprávnený z procesného hľadiska zavinil zastavenie
odvolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky však žiadne trovy odvolacieho
konania povinnému nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie a ani mu žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 30. júna 2014
JUDr. Beáta Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová